Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10P-147-2013.pdf
PDF · 79.87 KB
Case nature
Subarea
10P/147/2013
Rozhodnutie
Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o C.. K. Š. D., L.. XX.X. XXXX a K., L.. XX.X. XXXX v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: S. X.Á., L.. XX.X. XXXX, J. W.. T. XX/X, G., P..Č.. Ú. L.-Q. a L.. O. Š. o zníženie výživného a zmenu zariadenia pre výkon ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd návrh na zníženie výživného z a m i e t a.
N e m e n í sa zariadenie pre výkon ústavnej starostlivosti u C.. D., L.. XX.X. XXXX a K., L.. XX.X. XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí sa podaním zo dňa 29.1. 2013 domáhala zmeny zariadenia pre výkon ústavnej starostlivostu u mal. detí a návrhom zo dňa 28.2. 2013 o zníženie výživného pre mal. deti. Vo svojich návrhoch ako i vo výsluchu pred dožiadaným súdom uviedla, že o zmenu zariadenia žiada z dôvodu, aby mohla deti častejšie navštevovať a platiť výživné. Teraz sa deti nachádzajú v detskom domove v Trenčíne. Chcela by, aby boli preložené do Handlovej. Po skončení výkonu trestu by ich mohla denne navštevovať. Výživné žiada z nížiť z dôvodu, že je nezamestnaná, pred nástupom do výkonu trestu nepracovala a ani vo výkone nie je pracovne zaradená. Pre svoj zlý zdravotný stav si podáva žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Nemá žiaden príjem ani majetok. Spolu s druhom bývali v záhradkárskej oblasti, pričom žili z príjmu druha, ktorý brigádnicky pracoval. Uznesením zo dňa 11.9. 2013, č.k. 10P/147/2013-18 súd ex offo začal konanie o zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník navrhol návrhy zamietnuť. Poukázal na to, že zo strany matky je k mal. deťom určené minimálne výživné. Deti sú v súčasnom zariadení už zvyknuté, majú tam kamarátov, mimoškolské aktivity. V súčasnosti nie je možné, aby matka deti navštevovala, nakoľko je vo výkone trestu.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Leviciach zo dňa 24.3. 2011 č.k. 10P/399/2010-80 bola u mal. detí nariadená ústavná starostlivosť s miestom jej výkonu v Detskom domove S. T. XXX. Zo strany matky určil súd pre každé dieťa výživné vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je povinná platiť vždy do 25.dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova S.É. T.. V čase rozhodovania súdu matka mala vyživovaciu povinnosť tiež k mal. Eve, nar. 13.4. 2011 ( v ktorej bola nariadená ústavná starostlivosť ) a T. C.. S., L.. XX.X. XXXX ( ktorá bola zverená do pestúnskej starostlivosti ).
Ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza C.. D. ukončila 5.ročník základnej školy. K príprave na vyučovanie pristupuje zodpovedne. Školské výsledky sú mierne zhoršené. Správanie je bezkonfliktné. V skupine dievčat je obľúbená. Venuje sa tancu a spevu. Začala navštevovať hudobný krúžok v hre na klavír. Jej zdravotný stav je dobrý, navštevuje nefrologickú a očnú ambulanciu.
C.. K. ukončila prvý ročník základnej školy. Mala odklad školskej dochádzky z dôvodu celkovej oneskorenej úrovne psychosociálneho vývinu a nedostatočnej zrelosti. V rečovom prejave sú prítomné zajakavosť a dyslália. Navštevuje logopéda. Má zníženú sebadôveru a sebahodnotenie, čo sa prejavuje na jej pracovnom tempe a koncentrácii. Vo voľnom čase sa venuje tancu, spevu, pozeraniu rozprávok a kresleniu.
Medzi sestrami je silný citový vzťah. Tak isto majú mal. deti vytvorenú silnú citovú väzbu k matke, ktorá ich bola navštíviť počas letného tábora v Remate a niekoľkokrát aj v detskom domove. Naposledy bola s deťmi 20.1. 2014. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo správy Detského domova S. T., ktoré zariadenia pre nevhodnosť nedoporučilo zmenu zariadenia pre výkon ústavnej starostlivosti.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, pracovisko Handlová vyplýva, že matka nie je poberateľkou dávok a príspevkov v hmotnej núdzi. Nie je poberateľkou dôchodkovej dávky. Vo výkone trestu nie je pracovne zaradená zo zdravotných dôvodov.
Podľa § 54 odsek 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 55 odsek 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd zamietol návrh matky na zníženie výživného z dôvodu, že nebola zistená kvalifikovaná zmena pomerov na strane matky detí oproti pomerom pri ostatnom rozhodnutí súdu, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného. Matka už pri nariadení ústavnej starostlivosti u mal. detí mala určené tzv. „ minimálne výživné „ vo výške 30% životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Takto určené výživné v súlade s § 62 odsek 3 Zákona o rodine je povinný plniť si každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery.
Dokazovaním bolo preukázané, že C.. D. sa v predmetnom detskom domove nachádza nepretržite od mája 2009 a C.. K. od októbra 2010. Ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka ako aj detského domova S. T. mal. deti sú na prostredie v zariadení zvyknuté, začlenili sa do kolektívu ( najmä C.. D. ), začali sa venovať mimoškolským aktivitám, preto v súčasnosti nie je v záujme mal. detí meniť ústavné zariadenie. Matke nemožno uprieť snahu byť s mal. deťmi v kontakte, pričom obe deti k nej majú pozitívny vzťah a tešia sa na jej návštevy, avšak v prvom rade by si matka mala upraviť svoje pomery tak, aby bola schopná deti prevziať do svojej osobnej starostlivosti, čo by jednoznačne bolo v záujme mal. detí.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie starostlivosti o mal. deti, ktoré súd môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.