Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13Co-1097-2013.pdf
PDF · 89.46 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/1097/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L. L., Y. XX, zast. splnomocnenou advokátkou: JUDr. Lucia Filipková, Advokátska kancelária 974 05 Banská Bystrica, Sládkovičova 26, proti odporcom: v 1. rade E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L. L., Na B. 24, zast. splnomocnenou advokátkou: JUDr. Alžbeta Slobodníková, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Sásovská cesta 41, v 2. rade J.. E. Kurjatko - REMART, sídlo 974 11 Banská Bystrica, Haškova 77, IČO: 17 801 001, o zaplatenie 2 383 € s prísl., na odvolanie odporcu v 1. rade zo dňa 14. 10. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/316/2012-113 zo dňa 04. 09. 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 383 € s prísl., nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 544,94 € a zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 142,50 €, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
V časti, v ktorej návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 383 € spolu s úrokom z omeškania 10,25 % ročne od 04. 11. 2011 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia; voči odporcovi v 2. rade návrh zamietol. Odporcovi v 1. rade uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 544,94 € ako trovy právneho zastúpenia do 14 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok v sume 142,50 € do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 17. 05. 2010 pri ceste zo zamestnania domov utrpel úraz tak, že okolo 15,40 hod. išiel na bicykli popri vstupnej bráne do areálu Lesov Slovenskej republiky, š. p., Odštepného závodu lesnej techniky, rozbehli sa za ním dva psy, ktoré viedol odporca v 1. rade. Jeden z nich mu skočil pod koleso bicykla, v dôsledku čoho spadol a utrpel početné poranenia. Táto udalosť bola šetrená ako dopravná nehoda. V dôsledku úrazu sa stal dočasne práceneschopným v trvaní od 18. 05. 2010 do 14. 08. 2010. Uplatnil si výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné spolu v sume 2 383 €.
Odporca v 1. rade bol zamestnancom odporcu v 2. rade a to vo funkcii strážnika.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich zástupcov, posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, písomným vyjadrením odporcu v 2. rade, zápisnicou o trestnom oznámení OR PZ zo dňa 03. 03. 2011, svedeckými výpoveďami, zmluvou o výkone strážnej služby uzatvorenou medzi Lesmi Slovenskej republiky a odporcom v 2. rade, správou Mesta Banská Bystrica a ďalšími listinnými dôkazmi.
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že odporca v 1. rade bol zamestnancom odporcu v 2. rade od roku 2008. Pracoval v strážnej službe. Odporca v 1. rade potvrdil, že navrhovateľ chodieval okolo areálu každý deň na bicykli. Videl, že sa za ním rozbehli psy, ale nevidel, že niektorý z nich skočil pod koleso bicykla navrhovateľa. Potvrdil, že sa v areáli zdržiavali pravidelne potulné psy a tieto sa potulovali po areáli. On ich aj niekedy prikrmoval. Nebývali uviazané. Odporca v 2. rade uviedol, že psy, ktoré v areáli behali, neboli firemné ani nepatrili odporcovi v 2. rade. Išlo o túlavé psy. Týmto nevenoval pozornosť. Jeho firma zabezpečovala stráženie objektu a vlastnila troch psov.
Okresný súd poukázal na svedecké výpovede najmä svedka Romana Balíka, ktorý uviedol, že pracoval na tom istom pracovisku ako navrhovateľ. Z areálu lesov často vybiehali psy. Aj ďalší svedkovia v konaní potvrdili, že v areáli sa nachádzali túlavé psy.
Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 420 a nasl. OZ, najmä ust. § 420 ods. 1, 2, 3 OZ, § 415 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 440 OZ. Okresný súd konštatoval, že v konaní nebol sporný priebeh škodovej udalosti ani výšky škody. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti, táto spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti ľudí, je teda vylúčený protiprávny úkon zvieraťa. Úkon je protiprávny ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov iných noriem napr. interných bezpečnostných predpisov alebo z porušenia ustanovenia § 415 OZ. Čo sa týka zavinenia, toto má charakter subjektívny, pričom sa môže jednať o zavinenie úmyselné, alebo z nedbanlivosti. Občiansky zákonník umožňuje zbaviť sa zodpovednosti za škodu, pričom škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Súd mal v konaní za preukázané, že odporca v 1. rade a ani odporca v 2. rade neboli vlastníkmi psov, ktoré sa zdržiavali v areáli Lesov Slovenskej republiky, š. p. Bolo tiež preukázané, že tieto psy sa dlhodobo zdržiavali pri vrátnici, pričom vrátnici ich kŕmili, cez deň ich aj uväzovali. Nebolo preukázané, že tieto psy sa zdržiavali v tomto areáli pri vrátnici v dôsledku pokynu zo strany odporcu v 2. rade, ani že slúžili pre výkon strážnej služby. Z uvedených dôvodov neprichádza potom do úvahy zodpovednosť odporcu v 2. rade v zmysle ust. § 420 ods. 2 OZ, keď konanie jeho zamestnancov nemožno považovať za výkon činnosti odporcu v 2. rade, ale jednalo sa o vybočenie tzv. exces z tejto činnosti. V takomto prípade je daná priama zodpovednosť zamestnanca za vzniknutú škodu v zmysle občianskoprávnych predpisov konkrétne ust. § 420 ods. 1 OZ.
Okresný súd uviedol, že zo svedeckých výpovedí kolegov navrhovateľa, ale najmä z výpovede odporcu v 1. rade, ako aj z listinných dôkazov mal za preukázané, že psy, ktoré sa zdržiavali v areáli pri vrátnici a o ktoré sa starali vrátnici dlhodobo, bývali v poobedňajších hodinách v čase, keď navrhovateľ a jeho kolegovia chodili okolo, bez vôdzky mimo priestor areálu a obťažovali okoloidúcich chodcov alebo cyklistov. V takých prípadoch strážnici sa snažili ich privolať späť. Jednalo sa teda o osoby, ktoré nielen trpeli prítomnosť týchto psov, ale tým, že sa o ne starali, priväzovali ich a opäť ich v poobedňajších hodinách odväzovali, boli osoby, ktoré tieto psy ovládali a teda niesli aj zodpovednosť za vzniknutú škodu.
Súd mal za preukázané, že odporca v 1. rade a tento to potvrdil aj na poslednom pojednávaní, v kritickej dobe predstavoval výlučne on sám osobu zodpovednú za psov, ktoré vybehli z areálu, keďže ich po 15.00 hod. odviazal a bol to on sám, ktorý mal v tej dobe službu. Mal pritom vedomosť o tom, že keď sú psy odviazané, behajú aj mimo areálu a z výpovede svedkov mal súd preukázané, že už v minulosti obťažovali okoloidúcich chodcov. Odporca svojim konaním porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 OZ a bol zodpovedný podľa § 4 ods. 1, 3 zák. č. 282/2002 Z. z. za vzniknutú škodu na zdraví navrhovateľa spôsobenú tým, že nevykonával riadny dohľad nad psami, ktoré spôsobili navrhovateľovi škodu na zdraví. Z časovej a vecne súvislosti priebehu deja tak ako bol zhodne popísaný svedkami a aj odporcom v 1. rade vyplýva, že bolo to výlučne správanie psov, ktoré spôsobili pád navrhovateľa z bicykla a následne spôsobenú škodu na zdraví. Súd mal za preukázané splnenie všetkých štyroch zodpovednostných predpokladov za vzniknutú škodu na strane navrhovateľa zo strany odporcu v 1. rade. Výška bola preukázaná posudkami o výške bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Súd priznal navrhovateľovi úroky v zmysle ust. § 517 OZ a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. a ust. § 563 OZ.
O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP, teda úspešnému účastníkovi priznal vo vzťahu k neúspešnému účastníkovi náhradu trov konania.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca v 1. rade. Uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že odporca v 1. rade mal vykonávať dohľad nad psami, ktoré spôsobili navrhovateľovi škodu na zdraví. Povinnosť odporcovi nevyplýva ani z titulu vlastníka či držiteľa psa. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že odporca v 1. rade v areáli, v ktorom vykonával stráženie, vykonáva zároveň dohľad nad psami, odvolateľ má za to, že Lesy Slovenskej republiky tolerovali daný stav, to znamená zdržiavanie sa psov v areáli, Lesy Slovenskej republiky neprikázali ani svojím zamestnancom ani poskytovateľovi strážnej služby teda odporcovi v 2. rade, že majú vykonávať dohľad nad týmito psami. Čo sa týka kŕmenia psov, ani túto činnosť nemali vrátnici vrátane odporcu v 1. rade prikázanú ani od odporcu v 2. rade ani od Lesov Slovenskej republiky. Zvyšky potravín psom dávali tak zamestnanci lesov ako aj návštevníci areálu. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že držiteľom sporných psov je právnická osoba Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, ktorá si nesplnila prihlasovaciu povinnosť, ale s jej súhlasom sú psy dlhodobo umiestnené v areáli závodu. Odporca v 1. rade nerozhodoval o tom, či tieto psy majú zostať v areáli lesov a za akých podmienok. Odporcovi v 1. rade nebola uložená zo strany držiteľa psa povinnosť výkonu dohľadu nad spornými psami.
Z hľadiska posúdenia samotnej udalosti teda vbehnutia psov do jazdnej dráhy navrhovateľa je nesporné, že nikto túto udalosť na vlastné oči nevidel, a že v čase pádu navrhovateľa z bicykla vybehli psy mimo areál lesov.
Z hľadiska právneho posúdenia veci v nadväznosti na ust. § 420 OZ absentuje v danej veci porušenie právnej povinnosti odporcu v 1. rade a rovnako príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Odporca v 1. rade namietal tiež výšku úrokov z omeškania 10,25 % ročne priznanú navrhovateľovi keď v čase od 13. 07. 2011 do 08. 11. 2011 bola sadzba úrokov z omeškania 9,5 % ročne.
Odporca v 1. rade žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žiada rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na odporcu v 1. rade sa v čase vzniku úrazu navrhovateľa vzťahovali príslušné ustanovenia zákona č. 282/2002 Z. z. Odporca v 1. rade trpel prítomnosť predmetných psov, o týchto sa staral, poväzoval ich a opäť ich odväzoval. Uvedené potvrdili nielen svedkovia, ale aj samotný odporca v 1. rade. Z vykonaného dokazovania je dostatočne odôvodnený záver o naplnení zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti u odporcu v 1. rade. Tento neurobil všetky opatrenia primerané konkrétnej situácii, aby zabezpečil ochranu zdravia spoluobčanov pred útokom psa.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vec vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov.
Podľa ust § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. V zmysle ust. § 415 OZ je každý povinný zachovávať taký stupeň pozornosti, ktorý je možné vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácii rozumne požadovať, a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku. Ak si niekto nepočína v súlade s takto všeobecne určenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to - za splnenia ďalších predpokladov - občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 OZ. Zodpovednosť za škodu spôsobenú domácim zvieraťom sa posudzuje podľa ust. § 415 a § 420 OZ a to z hľadiska potrebného dozoru nad chovaným zvieraťom. Aj tu platí všeobecne predpokladané zavinenie s možnosťou jeho vyvinenia sa v zmysli ust. § 420 ods. 3 OZ, keď odporca preukáže, že škodu nezavinil, že si ju zavinil sám poškodený alebo tretia osoba, alebo, že táto vznikla náhodou, podmienky ktorej vytvoril samotný poškodený.
Okresný súd mal v konaní nepochybne preukázané, že v areáli Štátnych lesov Slovenskej republiky, š. p., v ktorom odporca v 1. rade vykonával strážnu službu ako zamestnanec odporcu v 2. rade, sa nachádzali
psy a to ako potulné psy. Uvedené nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania, túto skutočnosť nepoprel ani odporca v 1.rade. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že v konaní mal preukázané, že samotný odporca v 1. rade tak ako to potvrdil na poslednom pojednávaní, uviedol, že v kritickej dobe to znamená 17. 05. 2010 v popoludňajších hodinách predstavoval výlučne on sám osobu zodpovednú za psov, ktoré vybehli z areálu, pretože po 15.00 hod. tieto odviazal a bol to on sám, ktorý mal v tej dobe službu. Mal pri tom vedomosť o tom, že keď sú psy odviazané behajú aj mimo areálu a z výpovede svedkov mal tiež súd za preukázané, že už v minulosti psy obťažovali okoloidúcich chodcov. Okresný súd dospel k záveru, že z časovej a vecnej súvislosti priebehu deja tak ako bol zhodne popísaný svedkami ale aj odporcom v 1. rade vyplýva, že bolo to výlučne správanie psov, ktoré spôsobili pád navrhovateľa z bicykla a následne spôsobenú škodu na zdraví. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že odporca v 1. rade mal predpokladať, že môže dôjsť k neprimeranému a nebezpečnému chovaniu psov. Pokiaľ teda psy odviazal a umožnil im voľne sa pohybovať aj mimo areálu, to znamená po komunikácii a to práve v čase výskytu sa osôb, ktoré išli zo zamestnania, mal predpokladať, že psy môžu reagovať na osoby, ktoré išli po verejnej komunikácii neprimerane, vzhľadom na čas a verejnú komunikáciu mal predpokladať možnosť podstatného zvýšenia pohybu sa osôb. Bolo preto nevyhnutné psy zabezpečiť tak ako si vyžadovala daná situácia, aby sa tak predišlo vzniku možnej škode spôsobenej zvieraťom, a aby si tak plnil prevenčnú povinnosť danú zákonom. Potom je nepochybné, že odporca v 1. rade svojim konaním porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 OZ tak ako to konštatoval okresný súd v napadnutom rozsudku.
Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu t. zn., že škodca má povinnosť nahradiť škodu v rozsahu v akom ju spôsobil, pričom rozsah a spôsob škody je upravený v ust. § 442 až 449 OZ.
Podľa ust. § 450 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Ust. § 450 OZ je teda výnimkou, ktorá umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť. Zníženie náhrady škody je viazané na niekoľko podmienok tak ako to vyplýva z ust. § 450 OZ. Prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Či sú tieto dôvody dané, musí súd starostlivo posúdiť. Berie pritom na zreteľ najmä to ako ku škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila a prihliadne tiež na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Súd musí hodnotiť najmä okolnosti vzniku škody a to najmä z hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v plnom rozsahu. Zníženie náhrady škody ale neprichádza do úvahy, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Ak sú splnené podmienky na zníženie náhrady škody a zníženiu neprekáža podmienka, že ide o škodu spôsobenú úmyselne, súd má znížiť rozsah náhrady škody aj bez návrhu. Vyplýva to z ust. § 450 OZ „súd primerane zníži“ a nie že „môže znížiť“. Zníženie má byť primerané a to primerané zisteným dôvodom hodným osobitného zreteľa.
V súdenej veci sa ale okresný súd nezaoberal otázkou možnosti zníženia náhrady škody v zmysle ust. § 450 OZ. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že psy, ktoré sa nachádzali v areáli boli psy „túlavé“, ale zároveň bolo preukázané, že pohyb týchto psov v areáli bol dlhodobo tolerovaný tak zo strany Lesov Slovenskej republiky, š. p., ako aj zo strany ďalších zamestnancov odporcu v 2. rade. Uvedená skutočnosť nepochybne vyplýva napr. z výpovede svedka XX.Y., tiež z výpovede odporcu v 2. rade (zápisnica o pojednávaní zo dňa 08. 03. 2013; č. l. 79 - 84 spisu). O pohybe psov v areáli Lesov SR, š. p., mali vedomosť aj zamestnanci Lesov SR, š. p., tak ako to vyplýva zo svedeckej výpovede A.. E. Y. (zápisnica o pojednávaní zo dňa 08. 03. 2013; č. l. 79 - 84 spisu).
V ďalšom budú mať teda účastníci sporu možnosť zaujímať k skutočnostiam odôvodňujúcim právny záver odvolacieho súdu stanoviská, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie alebo spochybnenie a vyjadrovať sa aj k ich právnej relevantnosti vo vzťahu k predmetu konania. Odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie, aby tak rešpektoval ústavný princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, aby účastníkom konania nebola odopretá možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ neriešených skutkových zistení.
Odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to v rozsahu podaného odvolania. V ďalšom okresný súd rozhodne aj no náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.