Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/633/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľa: J. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B. K. I.R., Q. XXXX/XXX, zastúpený JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom, AK, Rázusova 111/19, 093 01 Vranov nad Topľou, proti odporcovi: AQUAREAL s.r.o., Pribinova 82, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 44 034 334 zastúpený Mgr. Tomášom Saladiakom, advokátom, M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, o náhradu mzdy s prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie ohľadne sumy 460,93 eur z a s t a v u j e .

Súd z a v ä z u j e odporcu uhradiť navrhovateľovi sumu 1.746,77 eur s 1,89 %-ným ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 01. 03. 2011 až do dňa zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 445,98 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd protinávrh odporcu proti navrhovateľovi pokiaľ sa týka náhrady škody v y l u č u j e na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaviazať tohto uhradiť mu sumu 2.207,70 eur spolu s 1,89 %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 01. 03. 2011 až do dňa zaplatenia, ako aj úhrady trov konania a to z toho dôvodu ako uviedol vo svojom návrhu a vo svojej výpovedi, že odporca mu túto sumu dlhuje z titulu nevyplatenia mzdy za mesiac október 2010 vo výške 207,70 eur, november 2010 a december 2010 po 307,70 eur za každý mesiac, za mesiac január 2011 náhradu mzdy vo výške 317 eur a za mesiac február vo výške 221,20 eur a okrem toho mu dlhuje aj náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov v sume 634 eur podľa . Okrem toho si uplatňuje aj náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v zmysle a to za 15 dní vo výške 212,40 eur. V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že u odporcu pracoval od 01. 10. 2008 do 21. 02. 2011 ako údržbár a pracovný pomer s odporcom ukončil podľa okamžitým skončením z dôvodu nevyplatenia mzdy s tým, že v pracovnej zmluve s odporcom boli dojednané mzdové podmienky a to minimálna mzda, priemerný zárobok na účely dovolenky je 1,77 eur za hodinu. K návrhu pripojil pracovnú zmluvu, okamžité skončenie pracovného pomeru.

Po vydaní platobného rozkazu tunajším súdom dňa 31. 05. 2011 č. k. -36 podal proti tomuto platobnému rozkazu odporca odpor udávajúc, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom sa nezakladajú na pravde, pretože vraj za mesiac október 2010 bola mzda navrhovateľovi vyplatená, čomu vraj nasvedčuje aj jeho podpis na výplatnej páske, naviac odporca uhradil za navrhovateľa ako za

svojho zamestnanca odvody do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne, a preto nie je možné, aby navrhovateľ požadoval zaplatenie hrubej mzdy s tým, že rovnako pokiaľ navrhovateľ žiada preplatenie dovolenky za rok 2011, nemá podľa ich názoru nárok na náhradu za 15 dovolenky, ale len náhradu jej pomernej časti, ktorú však už vyčerpal (2/12 z 20 dní). Naviac podľa jeho názoru konanie navrhovateľa je pre odporcu nepochopiteľné, javí sa mu ako účelové, nakoľko po vzájomnej dohode s odporcom sa mzdové nároky navrhovateľa voči odporcovi mali kompenzovať, pretože konaním navrhovateľa bola odporcovi spôsobená značná škoda na majetku, ktorá sa odstraňovala. Neskôr podal dňa 22. 08. 2011 protinávrh poukazujúc na tú skutočnosť, že konaním navrhovateľa ako aj ďalších jeho spolupracovníkov bola odporcovi spôsobená značná škoda a spolu so spolupracovníkom Q. Q. dlhuje každý z nich odporcovi po 1.230,80 eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania od 17. 04. 2011 až do dňa zaplatenia. Škoda bola spôsobená neplnením povinností týchto zamestnancov, ktorí ako údržbári bazénového komplexu letného kúpaliska neodčerpali pred nadchádzajúcou zimou (t. j. december 2010) vodu z potrubí, ktoré tvoria súčasť bazénového systému. Následkom toho voda v potrubí zamrzla a potrubie prasklo, čo znefunkčnilo celý bazénový systém a odporca tak spadol do rizika, že pred novou sezónou nebude môcť spustiť prevádzku bazéna, a preto bol nútený objednať a nainštalovať nové potrubie, za čo uhradil obchodnej spoločnosti AQUAFINAL s.r.o. celkovo na základe vystavenej faktúry sumu 8.474,36 eur s tým, že odporca určenú výšku škody prerokoval s navrhovateľom dňa 17. 03. 2011, s čím tento prejavil súhlas. Poukázali pri tejto príležitosti v súvislosti s týmto návrhom na ustanovenia §-ov 171 ods. 1, 179, 186 ods. 1, 2

Navrhovateľ k vyššie uvedenému uviedol, že nárok na náhradu škody neuznáva, pretože podľa jeho názoru škodu nespôsobil s tým, že vo veci náhrady škody je potrebné obsiahle dokazovanie a poprel, aby uznal výšku škody spôsobenej odporcovi, pretože v odovzdávajúcom protokole iba uviedol, že súhlasí s prílohami číslo 1 a číslo 2 čo sa týka rozsahu škody, to však ale neznamená, že uznal, že škodu spôsobil, tobôž nie úmyselne, keď sa naviac na spôsobenej škode nepodieľal. Po začatí pojednávania ohľadne sumy 460,93 eur zobral svoj návrh späť, žiadal konanie zastaviť.

Súd po vykonaní listinných dôkazov v zmysle a to po oboznámení sa s obsahom pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, okamžitým skončením pracovného pomeru, preberajúcim a odovzdávajúcim protokolom, výplatnými listinami miezd celej spoločnosti za rok 2010 a za mesiace január, február 2011, výplatnými lístkami navrhovateľa za vyššie uvedené obdobia, obsahom mzdového listu navrhovateľa za rok 2010 a 2011 ako aj faktúrou číslo 9/2011, nariadil vo veci znalecké dokazovanie Ing. Štefanom Tichým, ktorý vo veci samej podal znalecký posudok, v závere ktorého uviedol, že na základe predložených dokladov bola stanovená výška čistej mzdy navrhovateľa v jednotlivých mesiacoch: v mesiaci október 2010 vo výške 266,60 eur, november 2010 267,38 eur, december 2010 270,- eur, január 2011 274,53 eur a za časť mesiaca február spolu s odstupným za dva mesiace uviedol výšku nároku 668,26 eur s tým, že ako ďalej uviedol, výšku náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku nevyčísľoval, pretože navrhovateľ si pomernú časť dovolenky vyčerpal v mesiaci január 2011.

Proti vyššie uvedenému znaleckému posudku zo strany tak navrhovateľa ako ani odporcu žiadne námietky neboli.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ skončil s odporcom pracovný pomer v zmysle ustanovenia , podľa ktorého zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. K skončeniu pracovného pomeru došlo ku dňu 18. 02. 2011.

Podľa , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Po oboznámení sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom ako aj odporcom tak, ako boli uvedené vyššie, mal súd v danom prípade za preukázané, že nárok navrhovateľa je opodstatnený pokiaľ sa týka náhrady mzdy tak, ako je to uvedené vyššie v závere znaleckého posudku, ako aj pokiaľ sa týka odstupného, a preto zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi sumu 1.746,77 eur v zmysle záverov znaleckého posudku, a keďže navrhovateľ po začatí pojednávania svoj návrh ohľadne sumy 460,93 eur (pozostávajúci z náhrady mzdy na nevyčerpanú dovolenku) zobral späť, súd preto konanie o návrhu navrhovateľa pokiaľ sa týka sumy 460,93 eur s poukazom na ustanovenie , po súhlase odporcu zastavil. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania, mal súd za to, že navrhovateľ žiadal úrok z omeškania vo výške 1,89 % ročne, a keďže nemohol rozhodnúť ultrapetitom, pretože v zmysle , priznal navrhovateľovi požadovaný úrok z omeškania podľa Nariadenia vlády číslo tak, ako to v podstate požadoval tento v petite svojho návrhu teda vo výške 1,89 % ročne.

Podľa ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že odporca podal proti navrhovateľovi protižalobu o náhradu škody, kde v podstate nepredložil mimo faktúry a preberajúceho a odovzdávajúceho protokolu žiadne dôkazy v súvislosti s ním uplatňovanou náhradou škody, kde už aj vzhľadom k stanovisku navrhovateľa (ktorý s nárokom odporcu nesúhlasil), bol súd nútený vzhľadom k potrebe ďalšie dokazovania v súvislosti s nárokom odporcu na náhradu škody, vylúčiť vec na samostatné konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní pokiaľ sa týka náhrady mzdy úspešný, trovy konania, pričom vychádzal z výpočtového základu a to priznanej čiastky vo výške 1.746,47 eur, kde hodnota jedného úkonu činila sumu 81,33 eur a súd v danom prípade priznal navrhovateľovi za prevzatie a prípravu sumu 81,33 eur, za zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 21. 02. 2013, 12. 11. 2013 a 29. 09. 2014 trikrát po 81,33 eur, za vyjadrenie vo veci samej zo dňa 25. 07. 2014 sumu 81,33 eur, za režijný paušál v roku 2012 sumu 7,63 eur, za režijný paušál za úkony v roku 2013 - za dva úkony po 7,81 eur, a dvakrát režijný paušál za dva úkony v roku 2014 po 8,04 eur, teda priznal navrhovateľovi celkové trovy konania vo výške 445,98 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.