Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Er/1152/1999

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Ing. Marián Greguš - ICE´S, IČO: 30102758, Banícka 47, 902 01 Pezinok, proti povinnému: MGS - Žaves, spol. s r.o. v likvidácii, IČO: 00685411, Alstrova 9, Bratislava pre peňažné plnenie vo výške X.XXX,XX,- €. istiny s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Dáša Skýpalová, so sídlom úradu Plynárenská 4, 821 09 Bratislava

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto zastavuje.

Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

odôvodnenie:

Na základe návrhu na vykovanie exekúcie doručenému súdnemu exekútorovi dňa 15.06.1999 začalo vo veci exekučné konanie, na vykonanie ktorej exekúcie bol tunajším súdom poverený súdny exekútor Mgr. Dáša Skýpalová.

Dňa 30.05.2014 exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu v celom rozsahu dňom 01.03.2005, uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. -48, zo dňa 19.01.2005, právoplatného dňa 15.02.2005.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vzhľadom na skutočnosť, že povinný stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľná prekážka v ďalšom konaní, súd vyhlásil túto exekúciu za neprípustná a zastavil tak ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Ex. por., za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Ex. por., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Trovy exekúcie vo všeobecnosti platí povinný (§ 196, 197 Ex. por.). Výnimku z tejto zásady ustanovuje § 203 Ex. por., ktorý v prípade zastavenia exekúcie výnimočne umožňuje uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému. V zmysle citovaného ustanovenia je možné uložiť povinnosť zaplatiť nevyhnutné trovy exekúcie oprávnenému v dvoch prípadoch, pričom súd je v prvom prípade povinný zohľadniť, či oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, resp. či oprávnený toto zastavenie zavinil.

Oprávnený postup súdu, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako aj dĺžku trvania tohto konania nemôže objektívne predvídať ani ovplyvniť, rovnako ako oprávnený nemôže ovplyvniť či po začatí exekučného konania povinný stratí svoju právnu subjektivitu.

Exekučný súd vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.02.2012, sp. zn. (podobne aj z uznesenia NS SR z 06.10.2010, sp. zn. ), podľa ktorého: „Smrť/zánik povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka tohto konania, ktorá vyžaduje posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych nástupcov povinného ( a Exekučného poriadku a podporne aj v spojení s ). Ak vymáhaná povinnosť na právnych nástupcov neprešla (napr. z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok), musí byť exekúcia zastavená podľa Exekučného poriadku, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. V tomto prípade ide o nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť. ... Neprichádza však do úvahy zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené ustanovenie umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t. j. ak po vykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie by viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku povinného z tohto hľadiska prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti

či nemajetnosti (nemožno hovoriť o nedostatku majetku resp. o nepatrnom majetku nikoho). Vylučuje to povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň povinný z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj dlžníkom (podľa zásady „mors omnia iura solvit" - „smrť oslobodzuje od všetkých záväzkov"). Pokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že došlo k zániku povinného ako právneho subjektu a vymáhaná povinnosť neprešla na jeho právneho nástupcu (nástupcov), možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie, zastávam názor, že rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Hľadiská rozhodovania o náhrade trov exekučného konania pri jeho zastavení, vrátane rozhodovania o náhrade trov exekúcie, len zo samotného špecifického postavenia súdneho exekútora neplynú. Východiskom je určenie a hodnotenie dôvodov, pre ktoré k zastaveniu exekúcie došlo, pričom medzi hľadiská skúmania nepatrí majetnosť, resp. nemajetnosť povinného. Výnimkou je situácia, kedy oprávnený nedbal na požiadavke náležitej opatrnosti a uvážlivosti a návrh na nariadenie exekúcie podal, aj keď mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Pokiaľ mu možno pričítať takúto účasť na zastavení exekúcie, nič nebráni, aby bola oprávnenému uložená povinnosť nielen na náhradu trov povinného, ale aj na náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora. Rozhodujúcim kritériom je teda skutočná existencia zavinenia na zastavení exekúcie na strane oprávneného, a nie nutnosť zaistiť súdnemu exekútorovi odmenu za jeho činnosť.“ Oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zánik povinného bez právneho nástupcu po začatí exekučného konania. Súd oprávnenému nemohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Ex. por., keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, ani ho pri vynaložení náležitej opatrnosti nemohol predvídať. Ustanovenie § 203 ods. 1 Ex. por. nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy nahradil.

Druhý prípad kedy môže súd uložiť povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie oprávnenému sa podľa § 203 ods. 2 Ex. por. viaže na dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený teda v zmysle tohto ustanovenia znáša trovy exekúcie len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (t.j. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por.). Tak ako súd konštatuje vyššie, dôvodom zastavenia tejto exekúcie je strata právnej subjektivity povinného (t.j. existuje dôvod pre postup podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por.), nie jeho nepriaznivé majetkové pomery (t.j. neexistuje dôvod pre postup § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por.), preto nie je možné zaviazať oprávneného náhradou trov exekúcie ani podľa § 203 ods. 2 Ex. por.

Napriek tomu, že exekútorovi v súvislosti s úkonmi exekučného konania objektívne vznikli trovy exekúcie, na náhradu ktorých má exekútor zákonný nárok, tak zákon neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by v tomto prípade bolo možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie a iný subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na náhradu trov exekúcie neexistuje, súd s prihliadnutím na ustanovenie rozhodol o trovách exekúcie podľa tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

O trovách účastníkov exekučného konania súd rozhodol podľa , tak ako je uvedené v treťom výroku tohto uznesenia. Na základe návrhu na vykovanie exekúcie doručenému súdnemu exekútorovi dňa 15.06.1999 začalo vo veci exekučné konanie, na vykonanie ktorej exekúcie bol tunajším súdom poverený súdny exekútor Mgr. Dáša Skýpalová.

Dňa 30.05.2014 exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu v celom rozsahu dňom 01.03.2005, uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. -48, zo dňa 19.01.2005, právoplatného dňa 15.02.2005.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vzhľadom na skutočnosť, že povinný stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľná prekážka v ďalšom konaní, súd vyhlásil túto exekúciu za neprípustná a zastavil tak ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Ex. por., za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Ex. por., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Trovy exekúcie vo všeobecnosti platí povinný (§ 196, 197 Ex. por.). Výnimku z tejto zásady ustanovuje § 203 Ex. por., ktorý v prípade zastavenia exekúcie výnimočne umožňuje uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému. V zmysle citovaného ustanovenia je možné uložiť povinnosť zaplatiť nevyhnutné trovy exekúcie oprávnenému v dvoch prípadoch, pričom súd je v prvom prípade povinný zohľadniť, či oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, resp. či oprávnený toto zastavenie zavinil.

Oprávnený postup súdu, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako aj dĺžku trvania tohto konania nemôže objektívne predvídať ani ovplyvniť, rovnako ako oprávnený nemôže ovplyvniť či po začatí exekučného konania povinný stratí svoju právnu subjektivitu.

Exekučný súd vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.02.2012, sp. zn. (podobne aj z uznesenia NS SR z 06.10.2010, sp. zn. ), podľa ktorého: „Smrť/zánik povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka tohto konania, ktorá vyžaduje posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych nástupcov povinného ( a Exekučného poriadku a podporne aj v spojení s ). Ak vymáhaná povinnosť na právnych nástupcov neprešla (napr. z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok), musí byť exekúcia zastavená podľa Exekučného poriadku, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. V tomto prípade ide o nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť. ... Neprichádza však do úvahy zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené ustanovenie umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t. j. ak po vykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie by viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku povinného z tohto hľadiska prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti (nemožno hovoriť o nedostatku majetku resp. o nepatrnom majetku nikoho). Vylučuje to povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň povinný z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj dlžníkom (podľa zásady „mors omnia iura solvit" - „smrť oslobodzuje od všetkých záväzkov"). Pokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku z dôvodu, že došlo k zániku povinného ako právneho subjektu a vymáhaná povinnosť neprešla na jeho právneho nástupcu (nástupcov), možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie, zastávam názor, že rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle Exekučného poriadku existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Hľadiská rozhodovania o náhrade trov exekučného konania pri jeho zastavení, vrátane rozhodovania o náhrade trov exekúcie, len zo samotného špecifického postavenia súdneho exekútora neplynú. Východiskom je určenie a hodnotenie dôvodov, pre ktoré k zastaveniu exekúcie došlo, pričom medzi hľadiská skúmania nepatrí majetnosť, resp. nemajetnosť povinného. Výnimkou je situácia, kedy oprávnený nedbal na požiadavke náležitej opatrnosti a uvážlivosti a návrh na nariadenie exekúcie podal, aj keď mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Pokiaľ mu možno pričítať takúto účasť na zastavení exekúcie, nič nebráni, aby bola oprávnenému uložená povinnosť nielen na náhradu trov povinného, ale aj na náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora. Rozhodujúcim kritériom je teda skutočná existencia zavinenia na zastavení exekúcie na strane oprávneného, a nie nutnosť zaistiť súdnemu exekútorovi odmenu za jeho činnosť.“ Oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zánik povinného bez právneho nástupcu po začatí exekučného konania. Súd oprávnenému nemohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie podľa Ex. por., keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, ani ho pri vynaložení náležitej opatrnosti nemohol predvídať. Ustanovenie Ex. por. nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy nahradil.

Druhý prípad kedy môže súd uložiť povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie oprávnenému sa podľa § 203 ods. 2 Ex. por. viaže na dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený teda v zmysle tohto ustanovenia znáša trovy exekúcie len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (t.j. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por.). Tak ako

súd konštatuje vyššie, dôvodom zastavenia tejto exekúcie je strata právnej subjektivity povinného (t.j. existuje dôvod pre postup podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por.), nie jeho nepriaznivé majetkové pomery (t.j. neexistuje dôvod pre postup § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por.), preto nie je možné zaviazať oprávneného náhradou trov exekúcie ani podľa § 203 ods. 2 Ex. por.

Napriek tomu, že exekútorovi v súvislosti s úkonmi exekučného konania objektívne vznikli trovy exekúcie, na náhradu ktorých má exekútor zákonný nárok, tak zákon neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by v tomto prípade bolo možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie a iný subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na náhradu trov exekúcie neexistuje, súd s prihliadnutím na ustanovenie rozhodol o trovách exekúcie podľa tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

O trovách účastníkov exekučného konania súd rozhodol podľa , tak ako je uvedené v treťom výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Podľa druhá veta je proti tomuto uzneseniu možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.