Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-51-2014.pdf
PDF · 80.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/51/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. D., nar. X.XX.XXXX a maloletú D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov: otca G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D., V. T. XXX/XX, zastúpeného Mgr. Róbertom Liškom, advokátom, Advokátska kancelária, E. XXX/XX, G. a matky C. D., nar. X.X.XXXX, bytom B. C., X. XXX/ X, zastúpenej Centrom právnej pomoci, kancelária Liptovský Mikuláš, Kollárova 2, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6P/3/2014-46 zo dňa 1.4.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že výživné na mal. I. a mal. D. bolo určené naposledy rozsudkom tamojšieho súdu 4P/108/2012-19 zo dňa 5.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 14.9.2012. Týmto rozsudkom bolo rozvedené manželstvo rodičov detí a súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu každého z detí po 120,- eur mesačne a súčasne bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi. V čase tohto rozhodovania bol otec detí zamestnaný s príjmom 698,- eur a matka detí bola nezamestnaná, poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 220,- eur mesačne. Otázka výživného bola následne posudzovaná v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 5P/11/2013, kedy otec požiadal o zvýšenie výživného na každé z detí na sumu 60,- eur mesačne návrhom doručeným súdu dňa 26.3.2013. Rozsudkom zo dňa 3.6.2013 č.k. 5P/11/2013-59 súd návrh zamietol z dôvodu, že aj keď otec detí bol prepustený zo zamestnania z organizačných dôvodov ku dňu 31.3.2013, bolo mu v mesiaci apríl 2013 vyplatené odstupné asi 3.600,- eur netto a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 446,90 eur. V čase tohto rozhodovania bol otec detí ženatý, jeho manželka mala príjem 422,- eur mesačne, starala sa o dve deti, keď výživné platil ich otec iba na jedno dieťa vo výške 50,- eur. Otec detí býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou v byte, za ktorý sa platila zálohová úhrada vo výške 220,- eur mesačne. V čase tohto rozhodovania matka detí bola zamestnaná s príjmom 465,- eur mesačne, bývala spolu s maloletými deťmi v byte patriacom jej otcovi.
Nakoľko otec maloletých detí opätovne podal návrh na zníženie výživného, súd skúmal, či od posledného rozhodnutia súdu nastala taká podstatná zmena jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec detí u svojho ostatného zamestnávateľa odmietol robotnícku pozíciu, ktorú mu ponúkol jeho zamestnávateľ Technická obnova a ochrana železníc, a.s., Žilina po tom, ako došlo k zrušeniu jeho pracovného miesta strojníka. Podľa tvrdenia otca detí toto miesto odmietol zo zdravotných dôvodov, nakoľko sa jednalo o prácu vo výškach a on pre problémy s chrbticou túto prácu vykonávať nemohol. Otec detí poberal v zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov dávku v nezamestnanosti a po uplynutí tejto doby bol ku dňu 31.10.2013 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Následne dňom 1.11.2013 otec detí získal živnostenské oprávnenie, keď v predmete podnikania má uvedenú diagnostiku a opravu cestných motorových vozidiel a kúpu tovar za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi. Diagnostiku a opravu cestných motorových vozidiel otec detí vykonáva v nebytových priestoroch, ktoré postavil jeho otec na pozemku, ktorý patrí otcovi maloletých detí. Nebytové priestory boli skolaudované dňom 5.3.2014, pričom otec oficiálne podniká v týchto priestoroch od 17.3.2014. Osobné pomery otca sa nezmenili, je ženatý, pričom vyživovaciu povinnosť má stále iba k I. a D. D.. Pomery matky detí sa od posledného rozhodovania o výživnom (o návrhu otca na zníženie výživného) nezmenili.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach mal súd preukázané, že od 1.2.2014 nenastala u otca detí taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Súd prihliadol na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného (rozsudkom o rozvode manželstva rodičov detí) sa zvýšili náklady na výživu detí, keď detí sú staršie, do základnej školy už začala chodiť v septembri 2013 aj mal. D., takže stanovené výživné po 120,- eur mesačne sa v podstate spotrebuje na úhradu fixných poplatkov do školy, cestovného, zdravotnej starostlivosti a pod. Vzhľadom na vek detí matka osobnou starostlivosťou v prevažnej miere vyvažuje platenie výživného zo strany otca. Matka vzhľadom na svoj príjem po zaplatení nákladov na bývanie, ktoré zabezpečuje nielen pre seba, ale aj pre maloleté deti, disponuje takou malou sumou, ktorú nevyhnutne potrebuje na svoju výživu. Otec navyše s deťmi dlhodobo nie je vôbec v kontakte, neprejavuje ozajstný záujem, ktorý by ako rodič mal mať pokiaľ ide o starostlivosť o jeho detí.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že na strane otca od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov a to tak, že otec bol pre nadbytočnosť prepustený z predchádzajúceho zamestnania. Po uplynutí 6 mesačného podporného obdobia, počas ktorého bol i práceneschopný a po neúspešnom hľadaní zamestnania založil živnosť vo vyučenom odbore. Z objektívnych príčin začal živnosť riadne vykonávať až v marci tohto roku. Doterajší príjem zo živnosti aktuálny v čase rozhodovania súdu jeho návrhu bol vo výške 50,- eur. Okrem toho riadne preukázal výšku a rozsah nevyhnutných výdavkov súvisiacich s chodom jeho terajšej domácnosti, deklaroval príjem manželky aj skutočnosť, že v súčasnosti zabezpečuje finančne domácnosť najmä ona. V konaní riadne preukázal dôvody prepustenia, okolnosti týkajúce sa spustenia prevádzky a začatia podnikania, najmä skutočnosť, že k podnikaniu nevyhnutné vybavenie má k dispozícii od svojho otca a nemal potrebu tak žiadať a čakať na príspevok na podnikateľskú činnosť. Nevidel súvislosť medzi touto skutočnosťou a nepodloženými nepreukázanými tvrdeniami matky o tom, že otec má iné utajené finančné prostriedky, s ktorým sa súd stotožnil a tieto ako nepriame dôkazy v prospech matky zahrnul do odôvodnenia svojho rozhodnutia. V tomto smere sa javí odôvodnenie rozhodnutia ako nepresvedčivé.
K odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie matka maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu odvolanie v plnom rozsahu zamietnuť a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že tvrdenie otca o jeho príjmových pomerov sú podľa nej zmätočné z viacerých hľadísk a to pokiaľ ide o jeho finančnú situáciu, žiadosť o zníženie výživného, ako aj prevádzkovanie živnosti. Má za to, že otec maloletých detí nepreukázal v konaní pred súdom všetky svoje príjmy a finančné prostriedky, keď na jednej strane uvádza, že nemôže platiť výživné vo výške 240,- eur, na strane druhej na ústnom pojednávaní navrhol platiť výživné vo výške 180,- eur. Otec maloletých detí od roku 2013, kedy mu bolo vyplatené odstupné mal možnosť tieto finančné prostriedky použiť na úhrad výživného do budúcna, keď
vedel, že po uplynutí 6 mesiacov podporného obdobia počas nezamestnanosti nebude mať do času, kým sa nájde novú prácu alebo do začatia podnikania žiaden príjem, mohol možnosť podnikania využiť skôr, ako po uplynutí 6 mesiacov podporného obdobia ak vedel, že má k dispozícii priestory a vybavenie na prevádzkovanie živnosti. Mohol využiť štátom poskytovaný príspevok na úhradu nákladov spojených so začiatkom prevádzkovania živnosti.
Kolízny opatrovník maloletých detí k odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie, v ktorom navrhoval rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania otec maloletých detí, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.