Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_8Co-228-2013.pdf
PDF · 74.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/228/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. K. - A., ul. M. XX, 2. Q. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. K. - A., ul. M. XX, 3. Y. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. A., L. XXX/XX, 4. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. K. - A., ul. M. XX, 5. M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. K. - A., ul. M. XX a 6. M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. K. - A., O. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Tomášom Mačejným, Námestie sv. Egídia 95, Poprad proti žalovanej Obci M. Y., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Kromka & JUDr. Pataky, v. o. s., Hlavné námestie 2, Kežmarok, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 3C/23/2010-348 zo dňa 15. 08. 2013 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 16. 02. 2010 sa žalobcovia domáhali pôvodne určenia vlastníckeho práva k parcele č. 1256 o výmere 16 304 m2 - trvalé trávnaté porasty zapísané na LV č. X, k. ú. M. Y.. Podaním súdu doručeným dňa 01. 12. 2010 žalobcovia zmenili návrh na začatie konania. Žiadali, aby súd určil, že do dedičstva po nebohom B. O., zomrelom XX. XX. XXXX a manželke M. O., zomrelej XX. XX. XXXX patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k parcele č. 1256 o výmere 16 304 m2.
O tejto žalobe rozhodol Okresný súd Kežmarok čiastočným rozsudkom zo dňa 23. 03. 2011 tak, že určil, že do dedičstva po nebohých B. O., zomrelom XX. XX. XXXX a jeho manželke M. O., zomrelej XX. XX. XXXX patrí spoluvlastnícky podiel v 1/12 k mpč. 1256 o výmere 16 304 m2 zapísanej na LV č. X k. ú. M. Y.. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa 11/12-in k predmetnej parcele, návrh vylúčil na samostatné konanie. Tento rozsudok bol na základe odvolania žalovanej zrušený odvolacím súdom uznesením zo dňa 23. 04. 2012. Odvolací súd tento rozsudok zrušil ako nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na zistení, že právni predchodcovia žalobcov sa stali výlučnými vlastníkmi 1/12-iny podielu k parcele mpč . 1256, a to na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 13. 07. 1938. Vo vzťahu k uvedenému záveru však súd prvého stupňa neuviedol žiadne zákonné ustanovenia, na základe ktorých vec právne posúdil. Neuviedol žiadne dôkazy, ktoré vykonal a na základe ktorých mal uvedenú skutočnosť jednoznačne preukázanú. Odvolací súd poukázal na bývalé uhorské právo platné do roku 1951 o nadobúdaní a zániku pozemnoknižných práv. Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, jeho zmena a zánik sa uskutočňovali zápisom do pozemkovej knihy (§ 431 VOZ), prípadne uložením listiny na súde (§ 434 VOZ). Požiadavka zápisu do pozemkovej knihy platila aj na ostatné vecné práva k nehnuteľnostiam. Faktická držba nehnuteľnosti, a to ani spolu s platným právnym titulom samo o sebe, teda na vznik vlastníckeho práva nepostačovali. Zmluva smerujúca k nadobudnutiu vlastníckeho práva iba prepožičiavala titul, ktorý zakladal osobný nárok na prenechanie vlastníctva, na povolenie zápisu do pozemkovej knihy a na prepožičanie držby. Vlastníctvo sa spravidla nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy, okrem prípadov, kedy bývalé obyčajové právo umožňovalo nadobudnutie vlastníctva aj mimo pozemkovej knihy, napr. vydržaním. Uvedené skutočnosti sú právne významné aj v
danej veci, a preto záver o nadobudnutí či nenadobudnúť! vlastníctva musí byť v rozhodnutí náležitým spôsobom odôvodnený.
Po zrušení rozsudku následne Okresný súd Kežmarok vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15. 08. 2013 tak, že znovu návrhu vyhovel a určil, že do dedičstva po nebohých B. O. a M. O. patrí spoluvlastnícky podiel v 1/12 k mpč. 1256 o výmere 16 304 m2 - trvalé trávnaté porasty zapísaný na LV č. X, k. ú. M. Y..
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti po oboznámení sa s výpisom z pozemkovej knihy konštatoval, že právni predchodcovia sa stali legálnymi vlastníkmi 1/12-iny predmetnej nehnuteľnosti titulom kúpy z roku 1938. Je teda nesporné, že žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť kúpili a nebolo v priebehu konania žiadnym spôsobom spochybnené, že do roku 1947 túto nehnuteľnosť užívali, hospodárili na nej, neskôr odišli do K., kde mali údajne získať pozemky štátu.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Dňa 25. 10. 2013 bolo do spisu založené odôvodnenie odvolania. Uviedla, že súd prvého stupňa mal za preukázané, že právni predchodcovia žalobcov sa stali legálnymi vlastníkmi 1/12-iny predmetnej nehnuteľnosti titulom kúpy z roku 193 8 a v predmetnej kúpnej zmluve uzavretej medzi predávajúcim Z. C. a kupujúcim B. O. a M. O. dňa 13. 07. 1938 je síce doložka registrácie Okresného súdu Spišská Nová Ves, ale iba k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené parcelnými číslami a jednoznačne pre obec B., nie pre obec M. Y.. Čo sa týka práve sporného podielu 1/12 k mpč. 12 56, jej vlastníkom bol v tom čase Z. C., avšak tento bol otcom predávajúceho a predávajúci teda nemohol spolu s ostatnými nehnuteľnosťami vo svojom vlastníctve predať pozemok vo vlastníctve svojho otca, teda tretej osoby, ktorá bola len jeho menovcom. Takýto prevod by bol v rozpore so zásadou, že nikto na iného nemôže previesť viac práv ako sám má. Uvedené podporuje aj rozhodnutie Okresného súdu v Spišskej Starej Vsi, ktorým oznamuje účastníkom predmetnej zmluvy povolenie vkladu pre pozemky v k ú. obci B. a nie povolenie vkladu pre podiel 1/12 k mpč. 1256 v k. ú. obce M. Y.. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že právni predchodcovia žalobcov podiel vo veľkosti 1/12-iny k mpč. 1256 nadobudli za kúpnu cenu 2 000 Sk, je v rozpore s listinnými dôkazmi predloženými súdu. Žalovaná trvá na tom, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nadobudla na základe notárskeho osvedčenia o vydržaní v roku 2000, a to podľa vtedy platných právnych predpisov, pričom žalobcovia by mali najskôr preukázať svoju aktívnu legitimáciu a platnosť vydržania práve prostredníctvom ich vlastníctva k uvedenému pozemku. Avšak toto sa v priebehu konania na súde prvého stupňa nestalo. Nakoľko pred osvedčením o vydržaní neboli ako spoluvlastníci pozemku zapísaní manželia O.. Vo svojom rozhodnutí súd vychádzal predovšetkým z viacerých listinných dôkazov, z ktorých obsahu je zrejmé, že sa týkajú nehnuteľnosti vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov, ktoré sa však nachádzajú v k. ú. obce B. a nie v obci M. Y., a teda s predmetom sporu vôbec nesúvisia. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na ne bez toho, aby jednoznačne určil ich relevantný prínos pre dané konanie. Uviedla, že je nepochybné, že súd prvého stupňa vydal nesprávne rozhodnutie, neúplné zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako vec nesprávne vec právne posúdil.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Odvolací súd predovšetkým v celom rozsahu poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie zo dňa 23. 04. 2012, kde uviedol, aké obsahové náležitosti musí obsahovať rozhodnutie súdu a poukazuje na to, že skorší rozsudok v tejto právnej veci bol zrušený ako nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože súd prvého stupňa neuviedol dôkazy, ktoré vykonal a na základe ktorých mal skutočností, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia za preukázané. Rovnakými vadami trpí aj preskúmavaný rozsudok. Súd prvého stupňa neuviedol na základe akých dôkazov má za preukázané, že právni predchodcovia žalobcov kúpnou zmluvou z roku 4 93 8 nadobudli vlastníctvo l/12-iny k parcele č. 1256. Z dôkazov založených v spise nevyplýva, že na základe zmluvy z 13 . 07. 1938 právni predchodcovia žalobcov boli zapísaní ako spoluvlastníci parcely č. 1256. Už z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. 04. 2012 vyplýva, akými právnymi predpismi sa spravoval pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa uhorského práva platného do roku 1951. Súd prvého stupňa sa nezaoberal ani posúdením veci podľa týchto ustanovení, pričom je nepochybné, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj podľa súdu prvého stupňa malo dôjsť na základe kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1938. Ani v rozsudku zo dňa 15.
08. 2013 súd prvého stupňa neuviedol, na základe akých právnych skutočností má za preukázané, že právni predchodcovia žalobcov sa stali vlastníkmi 1/12-iny k predmetnej nehnuteľnosti titulom kúpy. Súd prvého stupňa sa nezaoberal ani argumentáciou žalobcov uvedenou v podaní doručenom súdu 16. 11. 2 012, kde okrem iného žalobcovia argumentovali aj tým, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Rovnako argumentoval aj právny zástupca žalobcov v záverečnej reči. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je potrebné splniť tiež zákonom vyžadované podmienky, teda spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť, určenú dobu trvania držby, nerušenosť držby. V tejto súvislosti bolo potrebné sa zaoberať aj dobromyseľnosťou právnych predchodcov žalobcov, ktorí nadobúdali spoluvlastnícke práva k parcele č. 1256 od osôb, ktoré neboli zapísané ako vlastníci nehnuteľnosti.
Skutkový stav, ktorý uviedol súd prvého stupňa ako preukázaný, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a nesprávne je (vzhľadom na nesprávne zistený stav) aj právne posúdenie veci. Súd prvého stupňa sa nezaberal významnými tvrdeniami účastníkov konania (vydržanie). Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude vyhotoviť rozsudok, z ktorého bude zrejmé, aký bol súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ako na tento skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval relevantné právo. Bude sa zaoberať aj všetkými významnými tvrdeniami účastníkov konania.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.