Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-244-2013.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/244/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci navrhovateľa: L. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N., M. XX, zastúpený JUDr. Petrom Vačokom, advokátom so sídlom v Bratislave, AK, Vazovova 9/A, proti odporkyni: O. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., S. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N., Z., nar. X.X.XXXX a I. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo L. N., nar. X.X.XXXX v N. a O. N. rod. S., nar. XX.X.XXXX v N., uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N. - G. S. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloleté deti N., Z., nar. X.X.XXXX a I. O., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti odporkyne.
Maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obidvaja rodičia.
Navrhovateľ je p o v i n n ý platiť na výživu maloletých detí, na Z. sumu 250,- € mesačne a na I. O. sumu 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred odporkyni počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode.
Konanie v časti úpravy styku sa z a s t a v u j e .
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 29.6.2013, tunajšiemu súdu podaným dňa 30.7.2013, požiadal navrhovateľ o rozvod manželstva s odporkyňou z dôvodu, že od januára 2011 s ňou nežije v spoločnej domácnosti, ako manželia nežijú už roky, nemá záujem na ďalšom trvaní ich manželstva, ktoré je hlboko a trvale rozvrátené a nenapĺňa svoj účel. Maloleté deti navrhol zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne, kedy ich budú spoločne zastupovať a spravovať ich majetok a výživné určiť v sume 250,-€ mesačne na Z. a v sume 150,-€ mesačne na I. O.. V návrhu uviedol, že manželstvo s odporkyňou bolo spočiatku harmonické, bez väčších problémov a nedorozumení, od začiatku im v značnej miere pomáhali ich rodičia. V roku 1999 si zakúpili svoj vlastný byt, ktorý postupne rekonštruovali, v tom čase sa im narodila prvá dcéra. Toto obdobie nebolo jednoduché, v dôsledku mnohých faktorov, no najmä stresu, množstva
práce, finančnej neistoty a snahe o dôkladnú výchovu dcéry, začali vo vzťahu konflikty. Odporkyňa bola podráždená, reagovala precitlivelo až útočne, dochádzalo k roztržkám a hádky vyústili až do nevery odporkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že boli mladá kresťanská rodina, snažil sa ustupovať, odpustiť a najmä spoločné problémy uvážlivo riešiť. Do vlastných priestorov sa nasťahovali v roku 2001, bol presvedčený, že odporkyňa bude vo vlastnom byte pociťovať väčšiu stabilitu a ich vzťah sa upevní. V tom období sa im narodilo druhé dieťa, ale ani potom sa správanie odporkyne v žiadnom smere nezlepšilo. Jej výbušná povaha, emočná a názorová nestálosť vzťah medzi nimi len rozvracala. Správanie odporkyne sa stávalo nepochopiteľným, napr. v spoločnosti odmietala byť predstavovaná ako jeho manželka, pravidelne vyvolávala roztržky aj s ostatnými rodinnými príslušníkmi, napr. so svojou matkou. Spory vyvrcholili agresívnymi útokmi na jeho osobu, a to aj fyzickými aj slovnými, prípadne plačom a citovým vydieraním. V tom období odporkyňa navštevovala aj psychologickú pomoc, ktorá bola podporovaná medikamentami a trvala asi šesť mesiacov. Po ukončení liečby sa ich vzťahy nezlepšovali, neustále bol vystavený citovému nátlaku, vyhrážkam o rozvode, kontrole osobnej pošty, sms-správ, elektronickej komunikácie. Spoločne s odporkyňou vyhľadali aj odbornú pomoc, manželský pár, ktorý sa na odbornej úrovni zaoberá manželskými problémami a manželskou krízou, ani táto snaha o záchranu vzťahu nebola úspešná. Hádky začali prebiehať pred deťmi, odporkyňa svoj stres prenášala na ne, často kričala a jej správanie sprevádzali návaly zlosti a časté rodinné hádky mali za následok zhoršenie prospechu maloletej Z.. V záujme dcér bol nútený opustiť spoločné bývanie na S. ulici.
Súčasťou návrhu bol aj návrh na úpravu styku navrhovateľa s maloletými deťmi, ktorý však v priebehu konania zobral navrhovateľ späť a konanie o ňom žiadal zastaviť.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním súdu doručeným dňa 22.8.2013, v ktorom uviedla, že z jej pohľadu vzťahy medzi nimi ako manželmi nie sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Ju ich manželstvo napĺňa, ona je a stále aj bude manželkou navrhovateľa tak, ako to sľúbila pri uzatvorení manželstva. K manželovi stále cíti lásku a dúfa v skoré obnovenie manželského spolužitia. V plnom rozsahu rešpektuje rozhodnutie navrhovateľa a taktiež bude rešpektovať rozhodnutie súdu v predmetnej veci.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu manželov, rodných listov maloletých detí, dôkazmi o príjmových pomeroch manželov, potvrdením O.. M. C., A.., zo dňa 27.1.2014 o absolvovaní psychoterapie, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N.
- G. S. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX. U oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú slovenskej národnosti, občania Slovenskej republiky. Ich posledné spoločné bydlisko a aj súčasné bydlisko odporkyne je v okrese Bratislava V, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v súlade s § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, Z., nar. X.X.XXXX a I. O., nar. XX.X.XXXX.
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na obsahu písomného návrhu s tým, že jeho časť týkajúcu sa úpravy styku zobral späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť. Uviedol, že s odporkyňou ako manželia dlhodobo riešili niektoré veci, ktoré ale boli neriešiteľné. Za príčinu rozvratu manželstva považoval nepochopenie zo strany odporkyne, ktorá si vždy spravila po svojom, ich hádky niekedy trvali po celú noc, potom nemohol byť schopný zabezpečiť riadne rodinu. Prvé väčšie problémy nastali v prvom roku manželstva, k druhej kríze došlo v roku 2005, ktorú sa snažil opäť prekonať, nakoľko mal zodpovednosť voči manželke a deťom. Pred narodením druhého dieťaťa bola situácia zlá, neskôr sa vystupňovala. Spolupracovali na jednom projekte, on mal firmu založenú už skôr a odporkyňa sa stala tiež konateľkou, snažil sa, aby sa ich vzťah ďalej vyvíjal, aby sa niekam posunul. On počas manželstva nemal mimomanželskú známosť a nemá ju ani teraz, nevery sa nedopustil, odporkyňa áno, a to po dvoch rokoch manželstva, potom sa to ešte z jej strany zopakovalo. Posledný rok spoločného bývania mal zdravotné problémy, konkrétne s hlavou, podrobil sa vyšetreniam a výsledok bol taký, že sa jedná o psychický tlak, preto v decembri
2010 zo spoločnej domácnosti odišiel, v súčasnosti býva u rodičov. Platí všetko, čo sa týka predošlého spoločného bydliska, teda celú prevádzku bytu vrátane energii, deťom všetky náklady spojené so školou a materskou školou, internet, ich telefóny a 550,-€ dáva odporkyni ako príspevok na výživu detí, ako aj jej samotnej. S deťmi má vybudovaný dobrý vzťah.
Odporkyňa sa na pojednávaní vyjadrila tak, že s návrhom nesúhlasí ale rešpektuje ho, stále verí, že ich manželstvo funguje napriek tomu, že s navrhovateľom tri roky nežijú v spoločnej domácnosti, aspoň ona to tak vníma, má pocit, že ich rodina je stále funkčná, spolu riešia otázky fungovania ich práce, detí, sviatkov a pod. Myslí si, že navrhovateľ stratil nádej a získal strach, následkom čoho prestal bojovať. Nádej stratil v to, čo je rodina, že sa dajú riešiť veci, a niektoré aj vonkajšou cestou, stratil vieru v nej ako človeka, mal o nej väčšie predstavy, na ktorých si zakladal, teraz vidí, aká je, vidí aj seba, berie mu to silu. Priznáva, že ona veľa vecí nezvládala, za čo sa navrhovateľovi ospravedlňuje, nerozumela mnohým veciam, že ich robila zle, je ochotná na sebe pracovať a chce sa zmeniť. Nevery sa dopustila po narodení prvej dcéry, navrhovateľovi sa k tomu priznala, po narodení dcéry vnímala zmeny na svojej psychike aj tele, mala pocit, že navrhovateľ o tomto s ňou nekomunikuje, zlyhala v tom smere, že pocítila psychickú príťažlivosť k človeku, ktorý s ňou v tomto smere komunikoval a dovŕšením toho bol akt. Navrhovateľ by na to nikdy neprišiel, ona chcela, aby bolo ich manželstvo otvorené, je vďačná, že jej odpustil, príčinou toho, čo sa stalo, bola ich nekomunikácia. Verí, že navrhovateľ sa zmení, že si porozumejú, jeho osobnosť sa naďalej vyvíja. Verí, že ich rodina trvá a bude trvať až do smrti. Navrhovateľovi necháva otvorenú možnosť a verí, že u neho príde vôľa a snaha manželstvo obnoviť, ona je veriaca a považuje funkciu manželstva za inú, než ju považuje psychoterapeutka O.. C., ktorá sama v tom čase prechádzala rozvodovým konaním. Je pravdou, že s navrhovateľom sa na výchove a starostlivosti o deti vedia dohodnúť.
Kolízny opatrovník odporučil upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v súlade s návrhom.
Z potvrdenia O.. M. C., A.., zo dňa 27.1.2014 o absolvovaní psychoterapie manželov vyplýva, že účastníci absolvovali párovú psychoterapiu v rozsahu 6 hodín, jej náplňou bolo preskúmanie histórie ich vzťahu i možností jeho obnovenia, obidvaja manželia sa zhodne vyjadrili, že odkedy žijú oddelene, obom sa zvýšila psychická pohoda. Navrhovateľka napriek tomu túži manželstvo obnoviť, odporca už jednoznačne nie. Nakoľko nie je možné nikoho nútiť zotrvať vo vzťahu alebo ho budovať, nie je možné ani toto manželstvo obnoviť.
Podľa § 18 ods. 1 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, keďže manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené a neplní už svoje spoločenské funkcie stanovené zákonom, čím sú dané dôvody pre jeho rozvod v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením (§ 23 ods. 1 Zák. o rodine). Manželia viac ako tri a pol roka nebývajú spoločne, nemajú spoločné hospodárenie, intímne spolu nežijú. Hoci sa spoločne podieľajú na výchove a opatere maloletých detí, nakoľko tieto sú v priamej starostlivosti odporkyne, s ktorou bývajú, nevytvára manželstvo účastníkov deťom ucelené rodinné zázemie, čím je jeho výchovná funkcia narušená.
Príčinu rozvratu manželstva účastníkov konania súd videl v nakumulovaných problémoch súvisiacich s ich rozdielnou osobnostnou výbavou, kedy navrhovateľ nedokázal ďalej odolávať psychickému tlaku vyvolanému správaním odporkyne a situáciu riešil odchodom zo spoločnej domácnosti. Aj keď navrhovateľ neveru odporkyne, ktorej sa počas manželstva dopustila napriek tomu, že je veriaca, odpustil, táto skutočnosť zjavne ich manželstvo natrvalo poznamenala a podstatnou mierou prispela k jeho rozvratu.
Súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania aj napriek nesúhlasu odporkyne ako nefunkčné rozviedol, keďže k obnove manželských vzťahov nenapomohla ani odborná psychoterapeutická pomoc.
Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič , ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Súd rozhodol o zverení maloletých detí na čas po rozvode manželstva ich rodičov do osobnej starostlivosti odporkyne a ich zastupovaním a správou ich majetku poveril oboch rodičov v zmysle zhodných prednesov všetkých účastníkov konania.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Maloleté deti sú vo veku, Z. pätnásť a I. O. necelých sedem rokov.
Manželia sú spoločníci a konatelia firmy B. A., s.r.o. Navrhovateľ v daňovom priznaní za rok 2013 uviedol príjmy z vytvorenia diela a umeleckého výkonu a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vo výške 8.300,06 €, výdavky z toho vo výške 3.820,02 € a príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu vo výške 3.458,90 € a výdavky z toho vo výške 1.383,56 €, základ dane 2.075,34 € a daň na úhradu 26,41 €. Odporkyňa v daňovom priznaní za rok 2013 uviedla príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu vo výške 9.087,12 €, výdavky z toho 3.634,85 €, základ dane 5.452,27 € a daň na úhradu 1.035,93 €.
Súd navrhovanú výšku výživného na maloleté deti 250,- € a 150,- €, ktoré navrhovateľ odporkyni aj v súčasnosti plní, považoval za dostatočnú vo vzťahu k veku a potrebám detí, keď ju podporil aj kolízny opatrovník.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
S ohľadom na späťvzatie návrhu v časti úpravy styku navrhovateľa s maloletými deťmi súd konanie v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zák. o rodine).
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom (výživné) nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.