Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/30/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. AK SOUKENÍK-ŠTRPKA,s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti odporkyni: V. F., naposledy bytom X., V. č. XXX/ XX, toho času na neznámom mieste, zastúpená ustanoveným opatrovníkom Mesto Nitra, Štefániková trieda 60, IČO: 308307, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 733,25 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 238,34 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 118,32 eur počnúc od 6.2.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 46,93 eur počnúc od 6.3.2010 až do zaplatenia

- zo sumy 47,31 eur počnúc od 6.4.2010 až do zaplatenia,

- zo sumy 22,78 eur počnúc od 6.5.2010 až do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške súdneho poplatku 16,50 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet navrhovateľa číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXXXX.

II. Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku uplatnenej sumy zamieta.

III. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 733,25 eur s prísl. a to z titulu neuhradených súm v čase postúpenia pohľadávky v zmysle faktúr pričom uviedol, že s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle z.č. o elektron ických komunikáciách odporca uzavrel zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa a taktiež sa odporkyňa zaviazala odoberať službu a platiť za ňu včas poplatky. Pre prípad nedodržania zmluvných povinností bolo povinnosťou od odporkyne uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve/dodatku o pripojení. Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa, ako aj ustanovený opatrovník odporkyni sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané, svoju nreúčasť riadne ospravedlnili a preto súd v zmysle predmetnú vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení poukázali na to, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni .

Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni telekomunikačné zariadenie Nokia N 95 za cenu 99,00 eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 419,00 eur. V uvedenom prípade teda odporkyňa nebola sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jej SIM karta vypojená z prevádzky, čím odporkyňa porušila jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti keby by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni mobilný telefón za zľavnenú cenu. Ďalej uviedol, že nesplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vzniká na strane právneho predchodcu navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú náhradu takto vniknutej škody na strane navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení, s dodatkom k zmluve o pripojení, s vyjadrením navrhovateľa zo dňa 17.7.2014, s faktúrami za obdobie od 15.12.2009 do 14.1.2010, od 15.1.2010 do 14.2.2010, od 15.2.2010 do 14.3.2010, od 15.3.2010 do 14.4.2010 a faktúrou za obdobie od 15.9.2010 do 14.10.2010 a zistil tento skutkový a právny stav:

Odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení dňa 4.5.2009, ako aj dodatok k zmluve o pripojení k tel. č. 903 XXX XXX, SIM karta číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytovať odporkyni program služieb VO VEĽKOM 200, s dobou viazanosti 29 mesiacov s tým, že odporkyňa obdržala mobilný telefón NOKIA N 95. Právny predchodca vyfakturoval odporkyni faktúrou za obdobie od 15.12.2009 do 14.1.2010 vydanou dňa 15.1.2010 a splatnou 6.2.2010 sumu vo výške 118,32 eur. Následne faktúrou za obdobie od 15.1.2010 do 14.2.2010 vydanou dňa 15.2.2010 a splatnou 5.3.2010 vyfaktúroval odporkyni sumu vo výške 46,93 eur. Faktúrou za obdobie od 15.2.2010 do 14.3.2010 vydanou dňa 15.3.2010 a splatnou 5.4.2010 vyfaktúroval odpoprkyni sumu 47,31 eur. Faktúrou za obdobie od15.3.2010 do 14.4.2010 vydanou dňa 15.4.2010 a splatnou 5.5.2010 vyfaktúroval odporkyni sumu vo výške 22,78 eur. Faktúrou za obdobie od 15.9.2010 do 14.10.2010 vydanou dňa 15.10.2010 a splatnou 5.11.201 vyfaktúroval odporkyni zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur, Všetky faktúry boli teda vystavené odporkyni z dôvodu nedoplatku na hovornom. Podľa Zmluvy o pripojení a jej dodatku v bode 5. ,,V prípade porušenia zmluvných povinnosti uvedenej v bode 1 písmeno c) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku, ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V tabuľke č. 1 dodatku je výška zmluvnej pokuty uvedená v sume 497,91€ / 15.000,- Sk /.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011 zmluvou o pripojení, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify. Podľa o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri vyúčtovaní predpísaných služieb. Podľa písmeno a), Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách , podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných t elefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ust. Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov, sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona. Podľa Obč. zákonníka, /účinného v čase uzavretia zmlúv/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa Obč. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa Obč. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa Obč. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa uvedeného v návrhu, z navrhovateľom predložených listinných dôkazov, mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k uzavretiu vyššie uvedených zmlúv , súčasťami zmlúv boli aj všeobecné podmienky.

Na základe uvedených zmlúv sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporkyni telekomunikačné služby. Odporkyňa sa v zmysle zmlúv zaviazala navrhovateľovi riadne platiť úhradu za poskytnuté služby, ktoré mu navrhovateľ fakturoval mesačne.

Z ust. vyplýva, že strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti môžu dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúci zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška nie je limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. , t. j. nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Zmluvná pokuta je ako zaisťovací prostriedok upravená v a . Zmluvná pokuta je peňažitou čiastkou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že neplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením povinnosti veriteľovi nevznikne škoda ( ). Zmluvnou pokutou je možné zaistiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute predpisuje zákon obligatórne písomnú formu, nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude ustanovená ( ). Primeranosť v&yacut e;šky zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať predovšetkým z pohľadu zaistenej povinnosti. Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady mzdy. Veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu vtedy, ak dlžník poruší zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. Pôjde o prípad nesplnenia povinnosti, ako aj o prípad, keď dlžník spôsobí, že jej splnenie sa stane nemožným. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda bezprostredne podmienený porušením povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje.

Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti a to z dvoch aspektov, t. j. hodnoty zabezpečovanej povinnosti a významu zabezpečovanej povinnosti. Pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty vždy ide o posudzovanie individuálne, viažuce sa na konkrétny prípad.

Súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Navrhovateľ ponúka odporcovi svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť navrhovateľ od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty

existuje pri akomkoľvek porušení tak, že zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (... ak poruší niektorú z povinností...). Podstatným pre posúdenie je, že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali odporkyňu a aj ostatných spotrebiteľov k zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, t. j. 29 mesiacov, teda aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Navrhovateľ, ako dodávateľ, vôbec nerozlišuje medzi prípadom, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu 1 mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Súd má za to, že takto dojednané zmluvné pokuty upravené v obchodných podmienkach navrhovateľa a ktoré sú súčasťou Dodatkov k zmluve o pripojení uzavretej s odporcom sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a podľa § 53 ods. 5 sú neplatné. Okrem toho považoval súd dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné, pre neurčitosť určenia podmienok vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Ako je uvedené v dodatku, odporkyni vznikne povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, okrem iného, aj v prípade porušenia akejkoľvek povinnosť v bode 3.6 a 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, ktoré sa však vo všeobecných podmienkach právneho predchodcu navrhovateľa nenachádzajú a preto súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre jeho neurčitosť. Súd poukazuje na to, že ust. § 53 a Obč. zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „ Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Súd vzhľadom na skutočnosť, ako je už vyššie uvedené, že právny predchodca navrhovateľa vôbec nerozlišuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu pred ukončením zmluvy, na začiatku doby viazanosti, alebo ukončením zmluvy jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, uplatňuje si za takéto obdobie vo všetkých prípadoch rovnakú výšku zmluvnej pokuty, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a návrh v tejto časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamietol.

V ďalšej časti si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby, ktoré teda právny predchodca navrhovateľovi poskytoval odporkyni v zmysle faktúr, pričom navrhovateľ tento nárok v plnom rozsahu preukázal, že odporkyni boli poskytnuté telekomunikačné služby, boli jej riadne vyfaktúrované, pričom odporkyňa faktúry, ktoré jej boli doručené riadne a včas neuhradila, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi čiastku vo výške 238,34 eur a to z titulu neuhradených hlasových služieb. Podľa , ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa Nariadenia vlády č. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti faktúry vystavenej navrhovateľom sa odporkyňa dostala do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu voči navrhovateľovi, preto je povinná za čas omeškania platiť v zmysle ust. úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. nariadenia vlády č. 87/ 1995 v znení účinnom do 31. 1. 2013, teda 9% ročne. Úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal odo dňa nasledujúcej po splatnosti faktúr, na koľko k tomuto dňu už odporkyňa bola v omeškaní s plnením svojho dlhu. V danom prípade súd dospel k záveru, že u navrhovateľa je dôvodný nárok iba na zaplatenie sumy titulom nedoplatku na hovornom spolu vo výške 238,34 € a vo zvyšku teda titulom zmluvnej pokuty súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. . tak, že odporcovi, ktorý mal v konaní prevažný úspech súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( ) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.