Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoE-119-2014.pdf
PDF · 99.07 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/119/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A. N., M. R. Q. XXX/XX, o vymoženie sumy 522,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. mája 2012, č. k. 14Er/626/2004-24, takto
rozhodol:
Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým exekúciu zastavil p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňárovej náhradu trov exekúcie vo výške 109,54 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na sumu 522,14 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 1171/2004 NZ 61656/2004, vydanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa 01.08.2004. Súd súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňárovú dňa 29.10.2004 poveril vykonaním exekúcie. Uznesením č.k. Er/626/2004-17 zo dňa 26.11.2010 súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň určil trovy pôvodného súdneho exekútora vo výške 109,54 eur. S poukazom na ust. § 41 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1, ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 22 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) dospel k záveru, že splnomocnenie udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je súčasťou zmluvy o úvere č. 4021545 zo dňa 26.11.2003. Predtlačený formulár zmluvy o úvere, ktorej obsah povinná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír pred uzavretím uvedenej zmluvy jednal so spoločnosťou oprávneného, nakoľko tento opakovane vystupuje aj v ďalších exekúciách ako splnomocnenec povinných, teda ide o zástupcu vopred určeného oprávneným, čo je v rozpore so zákonom, konkrétne s § 22 Občianskeho zákonníka. Notárka zápisnica, kde ako splnomocnený zástupca povinného vystupuje zástupca oprávneného na základe predtlačenej plnej moci, je nespôsobilým exekučným titulom, preto súd exekúciu zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodol s poukazom na § 37 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008. Súd určil trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora uznesením č.k. 14Er/626/2004-17 zo dňa 26.11.2010, právoplatným dňa 26.01.2011 v sume 109,54 eur. Súd zaviazal na úhradu priznaných trov exekúcie oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo zavineným oprávneného, ktorý sa domáhal exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol včas podaným odvolaním oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Ďalej namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie, napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal aj tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci a taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
V priebehu odvolacieho konania podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.08.2012 oprávnený podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v tomto znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
K odvolaniu oprávneného nebolo podané písomné vyjadrenie.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 07.10.2004 požiadal súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňárovú, so sídlom Exekútorského úradu v Dunajskej Strede, o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 522,14 eur s príslušenstvom. Za exekučný titul označil notársku zápisnicu č. N 1171/2004, NZ 61656/2004, spísanú dňa 01.08.2004 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, v ktorej Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci, zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, splnomocneného na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere zo dňa 26.11.2003, uznal jej dlh voči oprávnenému v celkovej výške 647,38 eur (19.503,-Sk), vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 26.01.2004 do zaplatenia. Súd vydal súdnej exekútorike Mgr. Kataríne Baňárovej poverenie na vykonanie exekúcie dňa 29.10.2004. Podaním zo dňa 18.05.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd vo veci rozhodol uznesením č.k. 14Er/626/2004-17 zo dňa 26.11.2010, právoplatným dňa 26.01.2011, ktorým vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a určil pre pôvodného súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňárovú trovy exekúcie v sume 109,54 eur. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Odvolací súd v danej právnej veci zistil, že návrhy oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP z dôvodu podania návrhu na konanie o súlade v odvolaní definovaných ustanovení právnych predpisov Ústavnému súdu SR a predloženia oprávneným vyššie uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebné ako nedôvodné zamietnuť. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, teda súdom proti rozhodnutiu, ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 60/2013 zo dňa 13. marca 2013). Posúdenie predmetných otázok oprávneného a ich vyriešenie však patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Odvolací súd taktiež uvádza na margo návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, odvolací súd uvádza, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Takýmto osobitným zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a nie Občiansky
súdny poriadok. Vzťah Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku je vymedzený v § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní znamená, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku vôbec alebo nie sú upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. Odvolací súd z týchto dôvodov návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku).
Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica, osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený predpokladá v zmysle § 134 OSP a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g/, a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
V preskúmavanej veci súdu prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení sa zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 26.11.2003 a ktoré
následne prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávneného a ktorý v zastúpení Mgr. Bruna Žlnaya na základe substitučného plnomocenstva uznal dlh v mene povinnej voči oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa o tom, že splnomocnenie, ktoré povinná udelila Mgr. Kušnírovi za účelom uznania jej dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď predmetnú exekúciu zastavil.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti náhrady trov exekúcie, odvolací súd o nich nerozhodol s poukazom na ustanovenia § 58 Exekučného poriadku z dôvodu, že v danej právnej veci napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 OSP).
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 01.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013, to neplatí ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Z uvedeného vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene právnej úpravy, týkajúcej sa prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
Proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní, vykonávanom podľa Exekučného poriadku je teda prípustné odvolanie len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne umožňuje a pripúšťa. Proti rozhodnutiu o trovách konania nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že ak vyšší súdny úradník rozhodol o trovách exekúcie dňa 14.05.2012, proti tomuto uzneseniu nie je zo zákona prípustné odvolanie, rozhodnutie sa zo zákona
zrušuje a opätovne musí rozhodnúť sudca s konečnou platnosťou. Proti jeho rozhodnutiu odvolanie prípustné nie je. Odvolací súd preto o odvolaní proti výroku o náhrade trov exekúcie nerozhodoval.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.