Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka a členiek senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., so sídlom Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 000, právne zastúpený: URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101749102/2020 zo dňa 18.11.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101749102/2020 zo dňa 18.11.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, č. 100838051/2020 zo dňa 04.05.2020 a v e c v r a c i a Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina rozhodnutím číslo: 100838051/2020 zo dňa 04.05.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.409,17 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017. Správca dane preveroval nárok žalobcu na odpočítanie DPH v označenom zdaňovacom období (okrem iného) aj z:

- faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť TALUX, s.r.o., Bratislavská 613/16, 010 01 Žilina (ďalej len „TALUX, s.r.o.“) dňa 01.06.2017 (dodanie tovaru/služby: 31.05.2017) pod č. 20171436 na sumu celkom 1.195,00 Eur, z toho 20 % DPH 199,17 Eur, za čistiace a upratovacie práce v priestoroch pobočiek za 05/2017, a to na základe Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 a dodatkov,

- faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s.r.o., Hálkova 2968/22, 010 01 Žilina (ďalej len „IVAS“) dňa 02.06.2017 (dodanie tovaru/služby: 31.05.2017) pod č. 20170067 na sumu celkom 13.260,00 Eur z toho 20 % DPH 2.210,00 Eur za servis a konzultačné služby v oblasti IT za mesiac 05/2017 na základe Zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009.

2. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101749102/2020 zo dňa 18.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil vyhodnotiac odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a poukazujúc v podrobnostiach na skutkové a právne závery správcu dane. Vo vzťahu k preverovanému obchodnému prípadu s dodávateľskou spoločnosťou TALUX uviedol nasledovné. Faktúra vystavená dodávateľom TALUX sa odvoláva na Zmluvu o dielo zo dňa 31.03.2009 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 30.09.2011. Zmluva o dielo bola uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou TALUX ako zhotoviteľom. Podľa Čl. I. bod 1 zmluvy o dielo predmetom tejto zmluvy je poskytovanie čistiacich a upratovacích služieb v priestoroch pobočiek objednávateľa,

uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy, v rozsahu bežného upratovania kancelárskych priestorov, podľa požiadaviek objednávateľa. Podľa prílohy č. 1 zmluvy o dielo sú ako pobočky uvedené pobočka Trnava, Nitra, Prievidza, Trenčín, Košice a Prešov. Podľa Čl. II. bod 1 a 2 zmluvy o dielo cena za plnenie predmetu zmluvy v rozsahu Čl. I. tejto zmluvy je stanovená dohodou zmluvných strán podľa platných predpisov nasledovne: 1 195,00 Eur/mesiac. Uvedená cena zahŕňa bežné upratovanie kancelárskych priestorov pobočky 5 x v týždni/1 hodina. Uvedená cena je bez DPH. DPH bude fakturovaná v sume podľa platného všeobecne záväzného predpisu v čase fakturácie. Podľa Čl. VI. bod 1 zmluvy o dielo poskytovanie prác nad vymedzený rozsah predmetu zmluvy bude riešené samostatnými objednávkami alebo na základe písomného dodatku k tejto zmluve. Podľa Čl. IX. bod 1 a 3 zmluvy o dielo zhotoviteľ zabezpečí na vykonanie zmluvných prác potrebné stroje, prístroje, zariadenia a mechanické prostriedky. Objednávateľ zabezpečí čistiace prostriedky a chémiu. Podľa Čl. XIII. bod 1 zmluvy o dielo zmluva nadobúda platnosť dňom podpísania s účinnosťou od 01.04.2009 a uzatvára sa na dobu neurčitú. Podľa Čl. XIV. Bod 1 zmluvy o dielo zmeny a dodatky k tejto zmluve sú možné po vzájomnej dohode zmluvných strán formou písomných dodatkov podpísaných oboma zmluvnými stranami. Podľa dodatku č. 1 k zmluve o dielo sa znížila cena bez DPH na 995,83 EUR/mesiac, s tým, že uvedená cena zahŕňa bežné upratovanie kancelárskych priestorov pobočiek 5 x v týždni/1 hodina. Zároveň sa v prílohe č. 1 znížil počet pobočiek, v ktorých budú vykonávané upratovacie práce zo 6 na 5 (vypustila sa pobočka v Prievidzi). Svedok R.. W. G., B.., konateľ spoločnosti TALUX pri výsluchu dňa 11.10.2018 uviedol, že predmetom upratovacích služieb nebolo denné upratovanie jednotlivých pobočiek, išlo viac menej o operatívne služby. Na základe uvedeného bola na tieto práce dohodnutá paušálna cena. Ďalej uviedol, že dohodnuté práce boli priamo vykonávané spoločnosťou TALUX. Mená zamestnancov však nevedel uviesť, nakoľko to neboli pravidelne tí istí zamestnanci. Taktiež uviedol, že náklady na prepravu zamestnancov do jednotlivých pobočiek boli súčasťou dohodnutej ceny. Žalovaný ďalej poukazuje na postup správcu dane, ktorý výzvou zo dňa 23.10.2019 žiadal žalobcu, aby preukázal, aké čistiace práce boli vykonané, kto ich vykonal, čo všetko bolo predmetom čistiacich prác a iné s tým súvisiace skutočnosti. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.11.2019 uviedol, že od uzavretia zmluvného vzťahu v roku 2009 boli čistiace práce vykonávané zamestnancami dodávateľa v šiestich pobočkách žalobcu, konkrétne v pobočke Trnava, Nitra, Prievidza, Trenčín, Košice a Prešov. V roku 2011 z dôvodu zrušenia pobočky v Prievidzi došlo k zníženiu dohodnutej ceny za poskytované čistiace práce. Vzhľadom k tomu, že poskytovanie upratovacích a čistiacich prác zamestnancami TALUX mimo územia Žiliny sa javilo ako nerentabilné, zmluvní partneri sa dohodli, že upratovacie a čistiace práce sa budú zamestnancami spoločnosti TALUX vykonávať len v priestoroch centrály a pobočky žalobcu v Žiline. V zmysle tejto dohody (ústnej) sa čistiace a upratovacie práce na jednotlivých pobočkách od roku 2013 zabezpečovali vlastnými zamestnancami žalobcu. Odmena za tieto práce bola riešená formou príplatkov ku mzde zamestnanca, ktorý tieto práce popri svojej hlavnej činnosti vykonával. Bežné čistiace a upratovacie práce boli vykonávané v priestoroch žalobcu v Žiline v pracovných dňoch v čase od 7.00 hod. do 11.00 hod., v kancelárskych priestoroch, chodbách, kuchynkách, toaletách, skladových priestoroch a vonkajších priestoroch budovy. Jednalo sa hlavne o vynesenie smetných košov, utieranie prachu, vysávanie, umývanie podlahy, ďalej čistenie umývadiel, toaliet, bežná údržba kuchyniek a podobne. Pokiaľ vznikla potreba väčších upratovacích a čistiacich prác (umývanie okien, tepovanie kobercov, atď.) tieto práce boli R. dohodnuté operatívne s konateľom spoločnosti TALUX. Svedok R.. W. G., B.. v rámci výpovede dňa 28.11.2019 uviedol, že obchodné prípady realizované so žalobcom vznikli tak, že ho oslovil pán O., či by pre nich neupratovali priestory. Oslovil ho v roku 2014, aj keď pre nich v minulosti robili iné roboty, ktoré sa mali ukončiť, ale dohodli sa, že budú pokračovať, ale len na adrese Kálov. V roku 2015, 2016 a 2017 sa upratovala Žilina. Na začiatku sa stanovilo, čo chcú upratovať, u nich to mala na starosti pani Z., t. j. zamestnanec spoločnosti TALUX, s.r.o., ktorá vykonávala tieto práce. Komunikácia prebiehala prevažne s pani O., kde sa v roku 2014 dohadovali, čo sa bude upratovať. K otázke správcu dane, čo bolo podkladom fakturácie, svedok uviedol, že to bola asi nejaká suma, ktorá bola stanovená. Súpis prác, harmonogram a dochádzka neboli žalobcovi predkladané. Fakturované čistiace práce a upratovacie práce vykonala pani W.. Svedok ďalej uviedol, že sa upratovali sociálky, chodby, schodiská, kancelárie, tepovalo sa, umývali sa okná, vysypávali sa smeti, utieral sa prach. V roku 2015, 2016, 2017 sa neupratovali pobočky žalobcu, ale upratovali sa priestory na adrese Kálov 356. Svedkyňa W. Z. vo svojej výpovedi dňa 04.02.2020 uviedla, že je zamestnancom spoločnosti TALUX od marca 2009. Pracuje ako manažér, má na starosti upratovačky a pracovnú dobu má od 07.00 hod. do 15.30 hod.. Upratovačkám prideľuje prácu, eviduje dochádzky, vozí im tovar, zaskakuje, keď niektorá maróduje, kontroluje ich a aj upratuje. V rokoch 2015, 2016 a 2017 vykonávala upratovacie a čistiace práce v priestoroch žalobcu na adrese Kálov, Žilina. Mala tam na starosti dve poschodia, kde upratovala

toalety, kancelárie, dve kuchynky, spoločné priestory, chodby a recepciu. Práce boli vykonávané v pracovných dňoch od 07.00 hod. do 11.00 hod.. Čistiace a upratovacie práce na pobočkách žalobcu v rokoch 2015, 2016 a 2017 nevykonávala a ani ich nikomu neprideľovala. V nadväznosti na uvedené skutkové zistenia žalovaný konštatoval, že z textu preverovanej faktúry od dodávateľskej spoločnosti TALUX vyplýva, že táto bola vystavená za čistiace a upratovacie práce v priestoroch pobočiek v preverovanom zdaňovacom období, a to na základe Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 a dodatkov. Predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 a jej dodatku č. 1 bolo aj v rokoch 2015 až 2017 poskytovanie čistiacich a upratovacích prác v priestoroch 5 pobočiek žalobcu (Trnava, Nitra, Trenčín, Košice a Prešov). R.. W. G., B.., konateľ spoločnosti TALUX najprv uviedol, že v roku 2015, 2016 a 2017 sa upratovali pobočky žalobcu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102026810/2018 zo dňa 11.10.2018), ale neskôr svoju výpoveď zmenil a uviedol, že sa pobočky neupratovali a upratovali sa len priestory na adrese Kálov 356, Žilina. Pobočky si mal upratovať žalobca, a to svojimi zamestnancami. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 22.11.2019 na výzvu správcu dane č. 102426279/2019 zo dňa 23.10.2019. O skutočnosti, že spoločnosť TALUX realizovala v rokoch 2015 až 2017 čistiace a upratovacie práce priestorov žalobcu na adrese Kálov, Žilina, svedčí aj výpoveď pani W. Z. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100336582/2020 zo dňa 04.02.2020), zamestnankyne spoločnosti TALUX, s.r.o., ktorá uviedla, že v rokoch 2015 až 2017 nevykonávala čistiace a upratovacie práce na pobočkách žalobcu v Trnave, Nitre, Trenčíne, Košiciach a Prešove, ale upratovala priestory na adrese Kálov, Žilina, konkrétne dve poschodia. Práce súvisiace s upratovacími a čistiacimi prácami na pobočkách žalobcu v Trnave, Nitre, Trenčíne, Košiciach a Prešove ani neprideľovala žiadnemu podriadenému. Zo zisteného skutkového stavu teda vyplýva, že v rokoch 2015 až 2017 spoločnosť TALUX nevykonávala upratovacie a čistiace práce pre žalobcu na jeho pobočkách v Trnave, Nitre, Trenčíne, Košiciach a Prešove, ale vykonávala čistiace a upratovacie práce na adrese Kálov 356, Žilina, kde sa nachádza centrála žalobcu a jeho pobočka v Žiline. Faktúra prestavuje formálnu deklaráciu dodaného plnenia. Medzi faktúrou a dodaným plnením preto musí existovať súlad. V tomto prípade však zo strany spoločnosti TALUX nedošlo k dodaniu plnenia uvedeného v predmete faktúry. Plnenie, na ktoré poukázal žalobca, sa od fakturovaného plnenia odlišovalo nielen miestom plnenia ale aj samotným rozsahom. Údaj o rozsahu poskytnutého plnenia sa na faktúre uvádza ako 1 súbor. V prípade čistiacich a upratovacích prác sa jedná o nejasný údaj. Vychádzalo sa preto zo Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 a jej dodatku č. 1, na ktorú faktúra odkazuje. V Zmluve o dielo zo dňa 31.03.2009 vrátane dodatku č. 1 sa uvádza, že cena za plnenie v sume 995,83 Eur (bez DPH)/mesiac zahŕňa bežné upratovanie kancelárskych priestorov pobočiek 5 x v týždni/1 hod. Nakoľko upratovanie sa týkalo piatich pobočiek s tým, že na jednej pobočke sa mali realizovať čistiace a upratovacie práce v rozsahu 5 hodín/týždeň, uvedené znamenalo, že spoločnosť TALUX, mala v zmysle predmetnej zmluvy o dielo realizovať čistiace práce v celkovom rozsahu 25 hodín týždenne (počet pobočiek x počet hodín do týždňa na jednu pobočku = 5 x 5 = 25). Ako to vyplýva z predložených pracovných listov a výpovede pani W. Z., upratovanie sa na centrále žalobcu a jeho pobočky v Žiline realizovalo denne od 7.00 hod. do 11.00 hod. denne, čo je do týždňa iba 20 hodín. K odvolacej námietke, podľa ktorej mal správca dane porušiť ust. § 47 písm. g) Daňového poriadku, nakoľko nekontroloval Zmluvu o dielo zo dňa 31.03.2009 ani jej dodatok, žalovaný uviedol, že správca dane v Protokole zo dňa 07.01.2019 v súpise kontrolovaných dokladov neuviedol Zmluvu o dielo zo dňa 31.03.2009 vrátane jej dodatku z dôvodu, že predmetnú zmluvu nepredložil správcovi dane kontrolovaný daňový subjekt, a to v súlade s § 45 ods. 2 Daňového poriadku, ale jeho dodávateľ - spoločnosť TALUX. K odvolacej námietke ohľadne možnosti modifikácie Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 vrátane jej Dodatku č. 1 v zmysle čl. VIII žalovaný uviedol, že podľa čl. VIII zmluvy o dielo dohodnuté práce bude zhotoviteľ zabezpečovať v dohodnutých termínoch, prípadne podľa potreby objednávateľa prispôsobí dobu upratovania jeho požiadavkám. Z uvedeného článku zmluvy teda vyplýva iba určitá možnosť variability ohľadom času upratovania, nie však možnosť preniesť výkon upratovacích prác na iné miesto ako na dohodnuté pobočky žalobcu. Žalovaný v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia v podrobnostiach uvádza skutkové a právne závery vo vzťahu k preverovanému obchodnému prípadu so spoločnosťou IVAS. Faktúra č. 20170067 celkom na sumu 13.260,00 Eur zo dňa 02.06.2017 s vymedzeným predmetom fakturácie servis a konzultačné služby v oblasti IT za mesiac máj 2017 sa neodvoláva na žiadnu objednávku ani dodací list. Žalovaný podotkol, že podľa Čl. I.1 a 2 zmluvy o dielo predmetom tejto zmluvy sú konzultačné služby v oblasti IT; vzdialená správa počítačových sietí; systémová údržba software; správa poštových serverov; zabezpečovanie ochrany dát; kontrola nad starostlivosťou o aplikačný software; inštalácia a správa dátových skladov. Uvedené budú objednávateľovi poskytnuté v rozsahu 180 hodín mesačne. Zhotoviteľ sa podľa podmienok tejto zmluvy zaväzuje vykonávať dielo pre objednávateľa a objednávateľ sa podľa

podmienok tejto zmluvy zaväzuje zaplatiť zhotoviteľovi cenu za jeho vykonanie. Podľa Čl. II. bod 1 zmluvy o dielo miestom výkonu diela je sídlo objednávateľa alebo miesto podnikania zhotoviteľa, v prípade potreby iné, objednávateľom určené miesto. Podľa Čl. III. body 1, 2 a 4 zmluvy o dielo zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi za vykonanie diela cenu vo výške 11.700,00 Eur/mesačne. Cena je stanovená pri počte 180 hodín mesačne a za všetky služby špecifikované v predmete zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že v cene sú zahrnuté cestovné náhrady výjazdov do pobočiek objednávateľa v rámci celého Slovenska, a taktiež práce vykonávané počas víkendov, sviatkov a okamžitých výjazdov na miesta porúch. Práce, ktoré nie sú predmetom tejto zmluvy, budú fakturované samostatne. Podľa Čl. IV. body 1 až 6 zmluvy o dielo zhotoviteľ je povinný vykonávať dielo riadne a v čase primeranom s prihliadnutím na povahu konkrétnej činnosti, v prípade v čase medzi zmluvnými stranami osobitne dohodnutom zhotoviteľ je oprávnený vykonať dielo pred uvedeným časom. Zhotoviteľ je povinný vykonávať dielo s odbornou starostlivosťou. Zhotoviteľ postupuje pri vykonávaní diela samostatne, pričom je pri jeho vykonávaní viazaný pokynmi objednávateľa. Od pokynov objednávateľa sa môže odchýliť iba ak je to naliehavo nevyhnutné, je to v záujme objednávateľa a zhotoviteľ nemôže včas dostať jeho súhlas. Zhotoviteľ pri výkone svojej činnosti špecifikovanej v predmete zmluvy môže spolupracovať aj s tretími osobami. Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať konkrétne určenú časť diela jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi. Zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone diela, ktoré nie sú verejne známe. Povinnosť mlčanlivosti trvá i po ukončení tejto zmluvy, pokiaľ sa vec nestane všeobecne známou. Podľa Čl. VI. body 2 a 6 zmluvy o dielo objednávateľ umožní servisným technikom zhotoviteľa bezproblémový prístup k servisovaným zariadeniam, aby mohli vykonať objednané servisné práce, a to v dobe vzájomne odsúhlasenej. Objednávateľ je povinný presvedčiť sa o oprávnenosti servisného technika/servisných technikov ich legitimovaním. Nahlásenie poruchy technického zariadenia, špecifikovaného v prílohe č. 1 tejto zmluvy, vykoná objednávateľ telefonicky alebo mailom. Podľa Čl. X. body 3 a 4 zmluvy o dielo všetky zmeny a doplnenia tejto zmluvy je možné vykonať iba vo forme písomných dodatkov podpísaných oprávnenými osobami zmluvných strán. Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. V prílohe č. 1 k predmetnej zmluve o dielo je uvedená špecifikácia technických zariadení (73 počítačov, z toho 38 na centrále a 35 na pobočkách; 73 operačných systémov, z toho 62 x Windows a 11 x Linux). Dodatkom č. 1 zo dňa 30.09.2011 sa v Zmluve o dielo zo dňa 02.01.2009 znížila cena za vykonanie diela na 11.050,00 Eur/mesiac a znížil sa počet hodín na 170 hodín. Žalovaný ďalej poukázal na výsledky miestneho zisťovania učineného správcom dane v spoločnosti IVAS dňa 17.09.2018. V rámci miestneho zisťovania bol vypočutý svedok R.. W. G., B.., ktorý uviedol, že konzultačné služby uvedené na faktúrach boli vykonávané na jednotlivých pracoviskách žalobcu, t. j. v rámci pobočky a hlavne v Žiline. Predmetné činnosti sa zabezpečovali v subdodávke spoločnosťami NLT spol. s r.o. Žilina (v roku 2015) a BETAMAK s.r.o., Nitra (v rokoch 2016 a 2017). Predmetnými konzultáciami boli riešené prevažne mechanické záležitosti. Predmetom fakturovaného servisu boli profylaktiky, ktoré robili vyššie uvedení subdodávatelia. Subdodávatelia realizovali pravidelný servis, a to centrálne z jedného miesta, asi zo Žiliny. Všetko, čo bolo realizované nad rámec Zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009, bolo dohodnuté na začiatku spolupráce. Takto dohodnuté práce boli realizované pravidelne. Predmetom boli práce softwarového typu, realizované raz za štvrťrok. Jednalo sa o práce vo väčšom rozsahu, t. j. hĺbková kontrola. Služby v oblasti IT boli poskytované na pobočkách žalobcu. R.. W. G., B.. nevedel uviesť, kto práce preberal, nakoľko boli realizované v subdodávke. Na otázku správcu dane, aký je rozdiel medzi fakturovanými službami IT a medzi fakturovaným servisom a konzultačnými službami poskytovanými podľa Zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009, uviedol, že servis a konzultácie sú realizované v minimálnom rozsahu a pravidelne, t. j. jeden mesiac a pri službách IT sa jedná o štvrťročnú hĺbkovú kontrolu. Na otázku správcu dane, či spoločnosť IVAS poskytuje predmetné služby aj inej spoločnosti, uviedol, že neposkytuje. R.. bol ďalej dňa 11.10.2018 vypočutý ako svedok. V rámci svedeckej výpovede uviedol, že fakturovaný IT servis bol vykonávaný z časti na pobočkách a z časti telefonicky, t. j. skôr konzultácie ako čo napraviť, resp. zmeniť v počítačoch. Predmetné bolo vykonávané v subdodávke. Kto konkrétne tento servis vykonával, nevedel uviesť, nakoľko predmetné vykonal subdodávateľ. Ku fakturovaným konzultáciám uviedol, že ich vykonával taktiež subdodávateľ. Konzultácie boli vykonávané podľa dopytu a individuálne. V prípade potreby volali z jednotlivých pobočiek priamo subdodávateľovi, ktorý tieto konzultácie vykonal. Svedok ďalej uviedol, že v prípade IT servisu sa jednalo o operačné systémy Windows a Linux a o internet, t. j. webové rozhranie. Služby boli poskytované v subdodávke, a to prostredníctvom spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, Carera s.r.o., Žilina, NLT spol. s r.o., Žilina a prostredníctvom spoločnosti SC OBISTA, s.r.o., Bratislava. Predmetné spoločnosti mu boli doporučené, nepamätal si už, kto mu ich

doporučil. Svedok nevedel uviesť, akým spôsobom boli vykonávané služby kontroly komunikácie a internetovej siete, čo konkrétne bolo predmetom týchto IT služieb. Zároveň nevedel uviesť, kto evidoval príchody a odchody osôb vykonávajúcich IT servis v priestoroch žalobcu, kto a kedy predmetné služby za odberateľa preberal a zároveň sa nevedel vyjadriť ani ku skutočnosti, na akých počítačoch boli predmetné IT služby vykonávané. Z dokladov, ktoré správcovi dane predložila spoločnosť IVAS, vyplynulo, že subdodávateľom vyššie uvedených predmetných služieb boli v rokoch 2015, 2016 a 2017 spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, NLT spol. s r.o., Žilina, SC OBISTA s.r.o., Bratislava, PHARMADATE s.r.o., Ružomberok, Arts & Craft s.r.o., Žilina, Carera s.r.o., Žilina a pani Z. G.. Z informácií dostupných správcovi dane z Obchodného registra SR a informačného systému finančnej správy bolo zistené, že subdodávatelia spoločnosti IVAS, a to BETAMAK s.r.o., Nitra, NLT spol. s r.o., Žilina, SC OBISTA s.r.o., Bratislava, PHARMADATE s.r.o., Ružomberok, Arts & Craft s.r.o., Žilina a Carera s.r.o., Žilina sú nekontaktné spoločnosti, ktoré so správcom dane nespolupracujú. Spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, NLT spol. s r.o., Žilina, PHARMADATE s.r.o., Ružomberok a Arts & Craft s.r.o., Žilina sú zaniknuté. V prípade spoločnosti Carera s.r.o., Žilina je táto spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri SR bez štatutárneho orgánu. Spoločnosť SC OBISTA s.r.o., Bratislava poskytovanie počítačových služieb nemala a nemá zapísanú v Obchodnom registri SR ako predmet podnikania. Pri preverovaní IT služieb u subdodávateľov spoločnosti IVAS správca dane využil údaje deklarované spoločnosťami BETAMAK s.r.o., Žilina, NLT spol. s r.o., Žilina, SC OBISTA s.r.o., Bratislava, PHARMADATE s.r.o., Ružomberok, Arts & Craft s.r.o., Žilina a Carera s.r.o., Žilina v podaných kontrolných výkazoch k dani z pridanej hodnoty. Správcom dane bolo zistené, že ako ďalší subdodávatelia predmetných služieb by mohli byť spoločnosti PC SOFIS s.r.o., Košice, Busines CENTER SINEX s.r.o., Bratislava, ROV-MONT s.r.o., Veľké Rovné, NBTEL s.r.o., Nižná Boca, AI TEK, a.s., Bratislava, ČEKOSTAV, s.r.o., Bratislava, PHARMADATE, s.r.o., Ružomberok, Podháj s.r.o., Dolný Kubín, METALEF s.r.o., Hronovce, MIPESTAV s.r.o., Bratislava. Vyššie uvedeným spoločnostiam zaslal správca dane výzvy, v zmysle ktorých žiadal preukázať vykonanie IT služieb, a to vo väzbe na žalobcu. Jednalo sa prevažne o nekontaktné spoločnosti. Spoločnosti, ktoré odpovedali správcovi dane, popreli dodanie plnení určených pre žalobcu. Správca dane nezískal ani jednu odpoveď, ktorá by potvrdzovala dodanie plnení, ktoré by boli určené pre žalobcu. Správca dane predvolal ako svedka pani Z., ktorá bola v rokoch 2015 až 2017 konateľkou už zaniknutej spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra. Správcom dane bolo zistené, že uvedená spoločnosť bola v rokoch 2016 a 2017 deklarovaná ako dodávateľ IT služieb pre spoločnosť IVAS. Na Daňovom úrade Žilina bola dňa 12.11.2018 spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102216380/2018 so svedkom Z. G.. Z predmetnej zápisnice je zrejmé, že svedok využil svoje právo a v zmysle poučenia o výpovedi svedka odmietol vypovedať, nakoľko by svojou výpoveďou, vzhľadom na časový odstup, spôsobil sebe nebezpečenstvo trestného stíhania. Následne správca dane ako svedka predvolal pána B., ktorý bol konateľom zaniknutých spoločností NLT spol. s r.o., Žilina a Carera s.r.o., Žilina. Správcom dane bolo zistené, že uvedené spoločnosti boli v rokoch 2015 a 2017 deklarované ako dodávatelia IT služieb pre spoločnosť IVAS. Svedok uviedol, že spoločnosť NLT spol. s r.o., Žilina nezamestnávala nikoho. Všetko bolo riešené cez subdodávateľov. V spoločnosti Carera s.r.o., Žilina boli dvaja zamestnanci. Zákazky sa riešili prostredníctvom subdodávateľov. Uvedené spoločnosti mali obchodovať so spoločnosťou IVAS najmä v oblasti počítačových služieb. Malo sa jednať o správu, servis, dodanie softwaru. Práce mali vykonať v subdodávke, kto ich vykonal, svedok uviesť nevedel. Prístupové kódy mu odovzdal pán G. a on ich následne dodal svojmu subdodávateľovi. Svedok nevedel uviesť názov spravovaných, resp. servisovaných operačných systémov a neuviedol ani, čo bolo predmetom tohto servisu. Ku kontrole komunikácie a internetovej siete uviedol, že kontrola prebiehala v subdodávke, t. j. vzdialeným prístupom. Podľa vyjadrenia svedka bola celá dodávka týchto služieb riešená s pánom O. tak, aby boli predmetné dodávky utajené, resp. aby o týchto službách nevedel nikto zo zamestnancov. Predmetné služby boli vykonávané len vzdialeným prístupom, a teda že na počítačoch žalobcu neboli priamo vykonávané. Žalovaný ďalej poukázal na vyjadrenie žalobcu doručené správcovi dane dňa 05.11.2018 vo vzťahu k preverovanému obchodnému prípadu so spoločnosťou IVAS, v ktorom žalobca uviedol, že medzi žalobcom a spoločnosťou IVAS bola uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej boli IT služby: servisné a konzultačné, bližšie uvedené v zmluve a protokoloch vykonaných prác. Služby boli vykonávané na počítačoch centrály a pobočiek. Dodávateľom bola spoločnosť IVAS. Spoločnosti IVAS boli poskytnuté prístupy zo strany žalobcu, pričom uvedené tvrdenie žalobca nekonkretizoval tak, ako to požadoval

správca dane. Žalobca uviedol, že konzultácie boli poskytované spoločnosťou pravidelne. Zúčastňoval sa ich konateľ spoločnosti pán O.. Správca dane ďalej dňa 12.10.2018 vypočul svedka R. (bývalého zamestnanca žalobcu), ktorý uviedol, že prístup do počítačov a systémov žalobcu prideľoval R.. F. O. (zamestnanec žalobcu), ako správca počítačovej siete a administrátor. Servis počítačov a IT služieb u žalobcu primárne vykonával O.. Prístupové údaje do počítača poskytol len pánovi O.Dňa 07.12.2018 bol správcom dane ako svedok vypočutý R.. F. O. (zamestnanec žalobcu). Ako IT manažér má na starosti beh IT infraštruktúry, t. j. zabezpečenie bezproblémového chodu infraštruktúry, hlavne podporu užívateľov, výmenu komponentov pri jednotlivých počítačoch, komunikáciu s dodávateľmi, hardware, software, počítače, tlačiarne, operačné systémy. Veľa vecí sa rieši prostredníctvom externých dodávateľov, t. j. informačný systém (spoločnosť KODAS), portál (spoločnosť FG), mailový server (spoločnosť IVAS), kamerový systém (spoločnosť Ditel), dochádzkový systém (spoločnosť RS alfa), správa linuxových systémov (spoločnosť Feliss), software na správu čiarových kódov (spoločnosť FanDS). Svedok ďalej uviedol, že mal vedomosť o tom, kto mal prístup v súvislosti s dodávkou IT služieb, a to vzdialene a aj prístup priamo k počítačom žalobcu. Sprístupnenie prístupov schvaľovali konatelia žalobcu. Následne sa pripravilo spojenie, ktoré bolo dodávateľovi odovzdané. Prístup mala spoločnosť KODAS, FG, Feliss, FanDS a majiteľ spoločnosti. Svedok taktiež uviedol, že so spoločnosťou IVAS nekomunikoval. Spoločnosť IVAS, podľa tvrdenia svedka, spravovala mailový server a ďalšie veci s tým spojené, nevedel však bližšie uviesť, čo predstavovalo správu mailového servera. Spoločnosti IVAS žiadne prístupy (ani vzdialené a ani priame) nedával. V predmetnej zápisnici svedok uviedol, že nerokoval so spoločnosťami Arts & Craft, s.r.o., Žilina a PHARMADATE s.r.o., Ružomberok a nepozná spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, NLT spol. s r.o., Žilina, SC OBISTA s.r.o., Bratislava, NBTEL s.r.o., Nižná Boca, AI TEK, a.s., Bratislava, PC SOFIS s.r.o., Košice, ČEKOSTAV, s.r.o., Bratislava, Podháj s.r.o., Dolný Kubín, Business CENTER SINEX s.r.o., Bratislava, ROV - MONT s.r.o., Veľké Rovné, METALEF s.r.o., Hronovce a MIPESTAV s.r.o., Bratislava. Podľa svedka uvedené spoločnosti nemali prístup ani vzdialený a ani priamo k počítačom žalobcu. Ku konzultáciám svedok uviedol, že sa zúčastnil niektorých konzultácií, ktoré boli uskutočnené spoločnosťou IVAS, a to v kancelárii majiteľa spoločnosti pána O.. Predmetom bola bezpečnosť, infraštruktúra, dotazník a podklady pre infraštruktúru. Na otázku správcu dane, či sú mu známe osoby B. G., Z. G. a W. G., svedok uviedol, že nie sú mu známe. Žalovaný ďalej poukázal na postup správcu dane, ktorý v rámci vyrubovacieho konania vyzval žalobcu Výzvou č. 102426279/2019 zo dňa 23.10.2019, aby ďalšími dokladmi, vyjadreniami a dôkazmi, ktoré neboli správcovi dane predložené počas výkonu daňových kontrol DPH a následného vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie január až december 2015, január až december 2016 a január až október 2017 preukázal skutočnosť, že tieto IT služby boli skutočne spoločnosťou IVAS dodané tak, ako je to deklarované na prijatých faktúrach v jednotlivých zdaňovacích obdobiach január až december 2015, január až december 2016 a január až október 2017. V odpovedi na predmetnú výzvu žalobca uviedol, že poskytol náležitú súčinnosť správcovi dane a že uskutočnenie jednotlivých zdaniteľných plnení riadne preukázal tak v daňovej kontrole ako aj vo vyrubovacom konaní. Prílohou uvedenej odpovede boli zápisnice zo zasadania konateľov žalobcu a rozhodnutia konateľov žalobcu. V nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania žalovaný konštatoval, že počítačové služby si ako predmet činnosti spoločnosť IVAS zapísala do Obchodného registra SR dňa 03.03.2009. Zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou IVAS bola podpísaná dňa 02.01.2009. V zmysle Čl. X bod 4 danej zmluvy zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami, t. j. dňa 02.01.2009. Služby nad rámec zmluvy o dielo mali byť podľa tvrdenia R.. W. G., B.. dohodnuté na začiatku spolupráce. Žalobca teda uzatvoril predmetnú zmluvu o dielo ako aj dohodu o vykonaní činnosti nad rámec predmetnej zmluvy so spoločnosťou IVAS v čase, keď spoločnosť IVAS ešte nemala potrebnú činnosť zapísanú v predmete činnosti. Žalovaný ďalej konštatuje, že je nepochybné, že predmetom plnenia mali byť značne odborné činnosti. Podľa vyjadrenia R.. W. G., B.., konateľa spoločnosti IVAS, fakturované služby mala IVAS realizovať len so žalobcom, a to subdodávateľsky v celom rozsahu. Podľa Čl. IV bod 2, 3 a 4 zmluvy o dielo zhotoviteľ je povinný vykonať dielo s odbornou starostlivosťou. Zhotoviteľ postupuje pri vykonaní diela samostatne, pričom je pri jeho výkone viazaný pokynmi objednávateľa. Zhotoviteľ pri výkone svojej činnosti špecifikovanej v predmete zmluvy môže spolupracovať aj s tretími osobami. Žalovaný konštatuje, že spoločnosť IVAS ako zhotoviteľ diela však nepostupovala v zmysle uvedenej zmluvy o dielo, nakoľko zhotovenie diela v celom rozsahu mala preniesť na tretiu osobu. Zmluva o dielo pritom stanovuje, že dielo primárne vykoná zhotoviteľ, a to s odbornou starostlivosťou. Tretie osoby si môže iba prizvať na spoluprácu. Pre uvedený záver svedčí aj Čl. IV. bod 6 (zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel

pri výkone diela, ktoré nie sú verejne známe) a Čl. IV. bod 9 predmetnej zmluvy o dielo (zhotoviteľ je povinný nesprístupňovať dokumenty objednávateľa alebo jej klientov tretím osobám). Žalovaný ďalej poukázal na výpoveď R.. W. G., B.., podľa ktorej spoločnosť IVAS dodanie služieb od subdodávateľov pre žalobcu nekontrolovala. Spoločnosť IVAS nielenže sama nedodala dohodnuté plnenia pre žalobcu, ale ani nekontrolovala, ako bolo realizované dodanie týchto služieb. Aj uvedená skutočnosť svedčí o tom, že IVAS nepostupovala pri vykonávaní dohodnutého diela s odbornou starostlivosťou, nemala s výkonom dohodnutých činností žiadne skúsenosti. Je preto viac ako neobvyklé, že žalobca sa rozhodol uzatvoriť predmetnú zmluvu o dielo a dohodu o vykonávaní činností nad rámec tejto zmluvy práve so spoločnosťou IVAS. Spoločnosť IVAS mala v rokoch 2015 až 2017 preniesť realizáciu predmetných služieb aj na spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, Carera s.r.o., Žilina, NLT spol. s r.o., Žilina a SC OBISTA, s.r.o., Bratislava. Podľa vyjadrenia R.. W. G., B.., konateľa spoločnosti IVAS, mu boli uvedené spoločnosti doporučené, nevedel však kým. Za spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, Carera s.r.o., Žilina, NLT spol. s r.o., Žilina vystupoval pán G. a pani G.. Kto vystupoval za spoločnosť SC OBISTA, s.r.o., Bratislava, si nepamätal. Žalovaný konštatoval, že z dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplynulo, že realizáciu fakturovaných plnení v máji 2017 preniesol žalobca na spoločnosť Arts & Craft s.r.o. Správca dane vyzval možných subdodávateľov spoločností BETAMAK s.r.o., Nitra, NLT spol. s r.o., Žilina, SC OBISTA s.r.o., Bratislava, PHARMADATE s.r.o., Ružomberok, Arts & Craft s.r.o., Žilina, Carera s.r.o., Žilina, pričom nezískal ani jednu odpoveď, ktorá by potvrdzovala dodanie plnení, ktoré by boli určené pre žalobcu. R.. W. G., B.., konateľ spoločnosti IVAS nevedel konkretizovať osoby, ktoré mali reálne predmetné plnenia realizovať. Taktiež nevykonával ani kontrolu fakturovaných plnení. Ako predmet faktúry č. 20170067 od dodávateľa IVAS s.r.o. je uvedený servis a konzultačné služby v oblasti IT za mesiac 05/2017. V zmluve o dielo zo dňa 02.01.2009 sú v predmete zmluvy uvedené konzultačné služby v oblasti IT, ale čo konkrétne spadá pod pojem servis, nie je zrejmé. Takéto označenie plnenia v predmete Zmluvy o dielo sa v predmete Zmluvy o dielo nenachádza. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že tak žalobca ako ani spoločnosť IVAS nepredložili správcovi dane zoznam vykonávaných konzultácií, t. j. na základe koho požiadavky sa konzultácia uskutočnila, kto konzultáciu vybavil, čoho sa týkala a dĺžku trvania konzultácie. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa vyjadrenia R.. W. G., B.., konateľa spoločnosti IVAS servis mal zahŕňať aj profylaktiku. K samotnej profylaktike žalovaný uvádza, že profylaktika nebola podradená pod konkrétne plnenie uvedené v Zmluve o dielo zo dňa 02.01.2009, a taktiež že profylaktika počítačov je predmetom faktúr, ktorými boli fakturované IT služby poskytnuté nad rámec Zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009. Nie je preto zrejmé, aká profylaktika bola vykonávaná v rámci zmluvy o dielo a aká nad rámec uvedenej zmluvy. Neobvykle vyznieva aj tvrdenie R.. W. G., že IVAS dostala prístupy, keď od počiatku zmluvy o dielo priamo nevykonávala žiadnu z dohodnutých činností a ich výkon mala preniesť na svojich subdodávateľov. R.. F. O., zamestnanec žalobcu, ktorý bol informovaný o jednotlivých dodávateľoch služieb v oblasti IT, uviedol vo vzťahu k spoločnosti IVAS, že táto mala spravovať len mailový server. Uvedená činnosť však nekorešponduje s popisom činnosti od R.. W. G. - konzultácie, ktorými mali byť riešené prevažne mechanické záležitosti, profylaktika, servis formou konzultácie ako čo napraviť, resp. zmeniť v počítačoch. R.. F. O. uviedol, že mal vždy vedomosť o tom, kto mal vzdialený prístup. IVAS nebola medzi spoločnosťami s takýmto prístupom. R.. W. O. uviedol, že spoločnosti BETAMAK s.r.o., Nitra, Carera s.r.o., Žilina, NLT spol. s r.o., Žilina a SC OBISTA, s.r.o., Bratislava nepozná a nemali prístup ani vzdialený a ani priamo k počítačom spoločnosti. Žalovaný tvrdenie žalobcu obsiahnuté vo vyjadrení zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého zmluva o dielo bola uzatvorená z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti a ochrany IT infraštruktúry, označil za nevierohodné, a to vzhľadom ku skutočnostiam, že žalobca uzatvoril zmluvu o dielo so spoločnosťou IVAS, ktorá ešte nemala potrebnú činnosť zapísanú v predmete činnosti v obchodnom registri a nemala s výkonom plnenia uvedeným v zmluve žiadne praktické skúsenosti, pričom napriek dohodnutým zmluvným podmienkam nenamietala, keď spoločnosť IVAS preniesla celé dohodnuté plnenie na tretiu osobu, a tá preniesla plnenie na ďalšiu osobu, pričom žalobca ani neidentifikoval subjekt, ktorý v skutočnosti predmetné plnenia realizoval, a ktorému mal byť poskytnutý vzdialený počítačový prístup a dovolil spoločnosti IVAS zmeniť svojich subdodávateľov, pričom v reťazci nebola realizovaná kontrola fakturovaných plnení. V nadväznosti na uvedené skutkové zistenia žalovaný zdôraznil, že pokiaľ daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejavil náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť plniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno, a toto neunesie. Žalovaný záverom uviedol, že správca dane nespochybnil skutočnosť, že žalobcovi boli dodané plnenia uvedené na predmetných faktúrach, ale nepreukázalo sa, že predmetné fakturované plnenia boli

dodané práve spoločnosťou IVAS. Preto správca dane oprávnene neuznal žalobcovi v preverovanom zdaňovacom období nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti IVAS. Vo vzťahu k vzneseným odvolacím námietkam žalovaný na dôvažok dodal, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, inak nie je možné priznať nárok. K námietke žalobcu ohľadne zasielania výziev na subjekty, ktoré správca dane zistil z kontrolných výkazov subdodávateľov, žalovaný uviedol, že je vecou úvahy správcu dane, aký dôkaz vykoná a akú formu vykonania dôkazu zvolí. Správca dane preto nevybočil z medzí zákona, keď vyzval spoločnosti, ktoré mohli byť subdodávateľmi subdodávateľov na predloženie potrebných dokladov. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že správca dane uvedenými výzvami chcel získať informácie, ktorými mal disponovať žalobca, a ktoré správcovi dane nepredložil. Podľa tvrdení R.. W. G., B.., konateľa spoločnosti IVAS mal žalobca odsúhlasiť všetkých subdodávateľov a prideliť im vzdialené prístupy. Žalovaný uvádza, že uvedenými výzvami nedošlo k zastieraniu výkonu daňových kontrol. V prípade výziev nie je správca dane limitovaný množstvom dokladov, ktoré môže požadovať od vyzývanej osoby. K námietke žalobcu, že prístupy boli spoločnosti IVAS odovzdané a konzultácie boli poskytované, pričom konzultácií sa zúčastňoval konateľ žalobcu pán O., a to z dôvodu, že sa jednalo o veľmi citlivú záležitosť, žalovaný uvádza, že podľa vyjadrenia R.. W. G., B.., konateľa spoločnosti IVAS, konzultáciami boli riešené prevažne mechanické záležitosti. Konzultácie boli realizované na jednotlivých pracoviskách, t. j. v rámci pobočiek a najmä v Žiline. Konzultácie mali byť vykonávané podľa dopytu a individuálne. Uvedená činnosť bola zabezpečovaná v subdodávke. V prípade potreby volali z jednotlivých pobočiek priamo subdodávateľovi, ktorý tieto konzultácie vykonal. Konzultácie mali mať podľa R.. W. G., B.. úplne iný charakter, ako to označil žalobca. Podľa vyjadrenia R.. W. G., B.. konzultácie neposkytovala spoločnosť IVAS, ale mali byť poskytované v subdodávke. Žalobca nepreukázal, kto mu v skutočnosti konzultácie poskytol. K odvolacej námietke, v zmysle ktorej správca dane neprihliadol na prílohy sumárneho vyjadrenia v spojení so svedeckými výpoveďami O. a G., žalovaný uviedol, že správca dane sa sumárnym vyjadrením a priloženými listinnými dôkazmi zaoberal a uvedené aj vyhodnotil, čo je zrejmé zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100780509/2020 zo dňa 17.04.2020. Predložené prílohy môžu naznačovať určitú spoluprácu medzi žalobcom a spoločnosťou IVAS, ale nepreukazujú, že plnenie uvedené na predmetných faktúrach od spoločnosti IVAS bolo žalobcovi v skutočnosti aj dodané spoločnosťou IVAS. Pre uvedený záver nesvedčí ani spojenie uvedených príloh sumárneho vyjadrenia so svedeckými výpoveďami O. a G.. K odvolacej námietke, v zmysle ktorej nebohý R.. W. O. osobne zabezpečil oddelené a izolované paralelné vedenie IT služieb, a to vo viacerých základných rovinách žalovaný uvádza, že toto tvrdenie nezodpovedá realite. Ako vyplýva z činností, ktoré v rámci výkonu práce u žalobcu spadali do pôsobnosti R.. F. O. a z fakturovaných činností, ktoré mala dodávať spoločnosť IVAS, je zrejmé, že sa uvedené činnosti prekrývajú. Žalovaný má za to, že v prípade, ak by spoločnosť IVAS realizovala plnenia uvedené na predmetných faktúrach, nemohlo by sa to uskutočniť bez toho, aby o tom nevedel R. F. O.. Záverom žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z preverovanej dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou TALUX a dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou IVAS. Žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) vo väzbe na ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u spoločnosti TALUX resp. spoločnosti IVAS uvedených na predmetných dodávateľských faktúrach.

3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Z mimoriadne rozsiahlej žaloby (v rozsahu 59 strán a 294 bodov) obsahujúcej popri rozsiahlych právno-teoretických postulátoch, rozsiahlych citáciách právnych záverov z rozhodnutí iných súdov (Súdneho dvora EÚ, Ústavného súdu ČR, Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR, Krajského súdu v Brne, atď.) aj vymedzenie konkrétnych žalobných námietok (značne v žalobe rozptýlených - žalobca na viacerých miestach opakuje či ďalej upresňuje na skorších miestach žaloby už uplatnené žalobné body) správny súd v najväčšej stručnosti vyvodil nasledovné podstatné žalobné body: · 1. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s početnou judikatúrou, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného o povinnosti žalobcu preukázať, v čom je daná zhoda skutkového stavu označenej judikatúry so skutkovým stavom v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Právne závery rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, na ktoré žalobca poukázal v odvolaní, sú natoľko všeobecného charakteru, aby mohli byť aj bez ďalšieho aplikované na vec žalobcu.

· 2. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného, keď tvrdí, že sa dostatočne nevysporiadal s rozsiahlymi námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, z akého dôvodu je vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov neúčelné. Žalovaný si osvojil bližšie nešpecifikované informácie zo systému finančnej správy a predovšetkým žalobca akcentuje, že žalovaný sa absolútne žiadnym spôsobom nezaoberal rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít. · 3. Rozhodnutie žalovaného a správcu dane je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správne orgány sa nevysporiadali s vykonanými výsluchmi svedkov Z. a G., ktorí zhodne potvrdili vykonanie upratovacích prác spoločnosťou TALUX pre žalobcu na adrese Kálov, Žilina a nevysporiadali sa s prílohami Sumárneho vyjadrenia, ktoré podľa mienky žalobcu potvrdzujú reálne vykonanie IT služieb v nadväznosti na svedecké výpovede G. a O.. · 4. Správca dane vo Výzve č. 102426279/2019 zo dňa 23.10.2019 požadoval od žalobcu predloženie dôkazov, vyjadrení a dokladov, ktoré neboli správcovi dane predložené počas výkonu daňových kontrol DPH a následného vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie január až december 2015, január až december 2016 a január až október 2017. Svoju požiadavku však nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval. Správca dane mal vo výzve uviesť, čo konkrétne požaduje. Nakoľko výzva správcu dane bola neurčitá a nezrozumiteľná, a preto nesplniteľná, je ako celok nezákonná, a táto vada nezákonnosti sa premietla aj do vady nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. · 5. Závery správcu dane o nekontaktnosti subdodávateľa nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní, ale majú vyplývať len z bližšie nešpecifikovaných „informácií dostupných správcovi dane z Obchodného registra SR a z informačného systému finančnej správy“, avšak žalobcovi tieto informácie nie sú známe a nemal ani možnosť sa s nimi oboznámiť, nakoľko nie sú obsahom daňového spisu. Pokiaľ žalovaný uvádza, že správca dane zaslal výzvy subdodávateľom spoločnosti IVAS, pričom sa jednalo o nekontaktné spoločnosti a spoločnosti, ktoré odpoveďami popreli dodanie plnení určených pre žalobcu, žalobca k uvedenému záveru žalovaného udáva, že takéto vyhodnotenie dokazovania považuje za neprípustné, nakoľko z neho vôbec nie je zrejmé, aké konkrétne skutkové zistenia vyplynuli z toho ktorého dôkazu. Skutkové zistenia správcu dane z informačného systému finančnej správy (pravdepodobne informácie z iných daňových kontrol tretích daňových subjektov) nemožno považovať za skutkové zistenia získané zákonným spôsobom, nakoľko žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazných prostriedkov pochádzajúcich pravdepodobne z iných daňových kontrol iných daňových subjektov, rovnako nebol oboznámený o termínoch výsluchu svedkov, resp. nemal právo klásť takýmto svedkom otázky, atď.. Žalobca tiež namieta postup správcu dane, ktorý namiesto toho, aby vykonal výsluch prípadných svedkov, len zaslal písomné výzvy subdodávateľom, čím ukrátil žalobcu na jeho procesnom práve klásť svedkom otázky, resp. byť účastným pri výsluchu svedkov. · 6. Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, nakoľko správnemu orgánu predložil všetky relevantné listinné doklady preukazujúce, že k predmetným zdaniteľným plneniam reálne došlo, a tieto skutočnosti podporil aj označením ďalších dôkazov, a to najmä Sumárneho vyjadrenia zo dňa 16.04.2020 a jeho príloh. Žalobca prostredníctvom príloh Sumárneho vyjadrenia jasne vysvetlil, že v danej veci neexistujú žiadne rozpory medzi vyjadreniami G. a O.. G. ako konateľ IVAS vypovedal vo svojej svedeckej výpovedi, že ním deklarované zdaniteľné plnenia za inkriminované zdaňovacie obdobia reálne nastali, čo potvrdil aj nebohý niekdajší konateľ žalobcu. O. sám osobne zabezpečil vedenie IT služieb z dôvodu ochrany a bezpečnosti kontroly prostredia, ktoré sa vykonávali bez znalosti IT managera - O.. Cez prílohy Sumárneho vyjadrenia a tam podané vyjadrenie nebohého R.. O. možno nájsť to spojenie, že O. s nebohým O. zastrešoval iba časť IT služieb pre žalobcu v rozsahu, v akom to definoval vo svojej výpovedi O., a to nezávisle a bez vedomia iného zamestnanca žalobcu a bez toho, aby túto skutočnosť riešil nebohý O.. Súčasne cez prílohy Sumárneho vyjadrenia je preukázané, že nebohý R. O. riešil izolovane a paralelne vedľa seba na strane jednej časť IT služieb zastrešovaných G. a na druhej strane časť IT služieb zastrešovaných žalobcom cez styčnú osobu O.. Žalobca je toho názoru, že predloženými dôkazmi preukázal existenciu a reálnosť dodania zdaniteľných plnení zo strany spoločnosti IVAS a TALUX pre žalobcu, čím sa de iure presunulo dôkazné bremeno na správcu dane. To, že si na nejaké skutočnosti (presné detaily) nevedeli vypočutí svedkovia spomenúť, neznamená z hľadiska dokazovania, že tieto skutočnosti nenastali. V súvislosti s posudzovaným plnením od dodávateľskej spoločnosti TALUX žalobca upozorňuje na č. l. VIII Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009, v zmysle ktorej bol povinný zhotoviteľ zabezpečovať práce v dohodnutých termínoch, prípadne podľa potreby objednávateľa mohol prispôsobiť dobu upratovania jeho požiadavkám. Žalobca zdôrazňuje, že toto zmluvné dojednanie potvrdzuje oprávnenie objednávateľa modifikovať výkon čistiacich a upratovacích prác pre zhotoviteľa, čo sa v skutočnosti aj stalo, keď v preverovaných rokoch boli upratovacie a čistiace práce vykonávané na základe ústneho dojednania len v priestoroch centrály a pobočky v Žiline.

Poskytovanie služieb potvrdil konateľ spoločnosti TALUX s.r.o.. Svedkyňa Z. vo svojej výpovedi potvrdila, že upratovala priestory na adrese Kálov, Žilina s tým, že presne špecifikovala ich obsah aj dobu výkonu týchto prác. Tak svedkyňa Z. ako aj svedok G. zhodne potvrdili vykonanie upratovacích prác na adrese Kálov, Žilina, preto v spojení s vystavenými faktúrami od spoločnosti TALUX, s.r.o. je oprávnenosť nároku žalobcu na odpočet DPH na vstupe z faktúr od spoločnosti TALUX, s.r.o. preukázaná. Žalobca namieta, že správca dane neskúmal, prečo vznikol rozpor v texte faktúry, kde je uvedené, že práce boli fakturované za jednotlivé pobočky a vo vyjadreniach účastníkov. · 7. Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti IVAS bola žalovaným údajná neexistencia zdaniteľných plnení založená len na tom, že subdodávatelia spoločnosti IVAS boli nekontaktní a na výzvy správcu dane nereagovali. Žalobca zdôraznil, že správca dane nezákonne preniesol na žalobcu daňovú povinnosť, ktorú má znášať správca dane voči nekontaktnému daňovému subjektu (subdodávateľom spoločnosti IVAS). Žalobca nemá žiadnu povinnosť dokazovať to, čo má v prvom rade dokazovať samotný nekontaktný tretí daňovník (platca DPH). Žalobca ako daňový subjekt má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť iba vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí, a ktoré dal do svojho daňového priznania a nie vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sa týkajú položiek daných či nedaných do daňového priznania iným daňovým subjektom. Skutočnosť, že niektorý z dodávateľov v reťazci v čase daňovej kontroly je nekontaktný, nemôže byť automaticky bez ďalšieho vyhodnotené tak, že k zdaniteľným plneniam medzi dodávateľom a daňovým subjektom nedošlo. · 8. V prejednávanej veci nebol daný žiaden judikatúrou súdov aprobovaný dôvod pre nepriznanie práva žalobcovi na odpočet DPH. Žalobca osobitne (okrem iných rozhodnutí) poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorého právne závery považuje za plne aplikovateľné na prejednávanú vec. Zo záverov označeného rozhodnutia žalobca cituje „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože: po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená; po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva; po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený; a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode, alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Žalobca ďalej poukazujúc na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho správneho súdu ČR, Ústavného súdu ČR, resp. Súdneho dvora EÚ zdôraznil, že dôkazné bremeno týkajúce sa neodvedenia dane na strane tretích subjektov - obchodných partnerov nemôže byť pripočítané na ťarchu daňového subjektu, ktorý si vo vzťahu k správcovi dane splnil riadne a včas všetky povinnosti, ktoré mu ako platcovi DPH prináležali. Nárok na odpočet DPH by mohol správca dane zamietnuť len vtedy, ak by mal preukázané, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, čo však správca dane v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nielenže nepreukázal, ale ani sa uvedeným predpokladom nezaoberal. · 9. Žalobca odmietol závery žalovaného o zanedbaní náležitej opatrnosti pri realizácii obchodných transakcií. Žiaden daňový subjekt nemá vplyv na to, či si jeho dodávateľ splní svoje zákonné povinnosti, či vedie riadne účtovníctvo, atď.. Za pochybenia dodávateľa nemôže daňový subjekt niesť zodpovednosť, iba ak by sa preukázalo, že bol súčasťou podvodného reťazca, resp. o podvodnej činnosti v dodávateľskom reťazci mal vedomosť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.12.2021 zopakoval skutkové a právne závery, ktoré obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (v podrobnostiach tak, ako sú rozvedené v bode 2. tohto rozsudku).

5. Žalobca v replike zo dňa 17.01.2022, učinenej po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby, opakoval podstatu svojej skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v správnej žalobe (bod 3. tohto rozsudku).

6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Správny súd bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s úpravou podľa a contrario, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného ( ), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledujúcich dôvodov:

Relevantná právna úprava

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - 08.12.2020 (ďalej len „“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

10. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

11. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

12. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

13. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - 08.12.2020 (ďalej len „“) sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

14. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

15. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebo daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

17. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

18. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

19. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

20. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo

Posúdenie veci správnym súdom

21. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.409,17 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017. Správca dane preveroval nárok žalobcu na odpočítanie DPH v označenom zdaňovacom období (okrem iného) aj z:

- faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť TALUX za čistiace a upratovacie práce v priestoroch pobočiek za 05/2017, a to na základe Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 a dodatkov,

- faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť IVAS za servis a konzultačné služby v oblasti IT za mesiac 05/2017 na základe Zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009.

22. V prvom rade správny súd pristúpil k vysporiadaniu sa so žalobnými námietkami procesného charakteru. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, nakoľko sa žalovaný „absolútne žiadnym spôsobom“ nevysporiadal s judikatúrou žalobcu označenou v podanom odvolaní. Správny súd z obsahu odvolania žalobcu zistil, že žalobca v ňom poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov (Európsky súdny dvor, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Ústavný súd Českej republiky), právne závery, ktorých tiež v podrobnostiach cituje. V tejto súvislosti je potrebné predostrieť, že pre vznik povinnosti správneho orgánu (súdu) reagovať na vznesenú skutkovú a právnu argumentáciu účastníka konania, teda na vznesenú odvolaciu, resp. žalobnú námietku, je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nevyhnutné, aby išlo o argument, ktorý je: a) „relevantný“, „podstatný“, „významný“ (relevant, important), a ktorý je zároveň b) „konkrétny“ (specific), teda je formulovaný dostatočne jasným a presným spôsobom. Súčasne je potrebné dodať, že v rámci vyhodnotenia týchto kritérií sa neposudzuje, či je argument aj naozaj opodstatnený (vecne správny). Poukaz žalobcu na ním označené právne závery judikatúry súdov citované v odvolaní podľa mienky správneho súdu nenapĺňali atribút konkrétnosti. Námietka by spĺňala atribút konkrétnosti len v prípade, ak by okrem citovaných právnych záverov judikátov žalobca rozviedol, v čom sú dané obdobné skutkové okolnosti prípadu posudzovaného žalovaným s prípadmi posudzovanými označenou judikatúrou iných súdov. Nie je teda postačujúce, aby žalobca len označil právne závery súdov bez toho, aby konkretizoval, v čom sa skutkové okolnosti posudzovaného prípadu žalobcu približujú skutkovým okolnostiam, z ktorých vychádzali súdy pri koncipovaní citovaných čiastkových záverov. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.04.2020, podľa ktorého „pre správne posúdenie podľa názoru kasačného súdu nie je podstatné, koľko „judikátov“ ten ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je, čo z týchto rozhodnutí Súdneho dvora je možno aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade dospel a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanú vec“.

23. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, ktorú žalobca vyvodzoval z: „absencie zdôvodnenia rozhodnutia, z akého dôvodu

je vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov neúčelné“. Uvedená námietka postráda atribút konkrétnosti, nakoľko z jej obsahu nie je zrejmé, ktoré konkrétne žalobcom navrhované dôkazy mal považovať žalovaný za neúčelné. Správny súd ani z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nezistil, že by bol žalovaný v dôvodoch rozhodnutia konštatoval žalobcom uvádzaný záver - neúčelnosť dôkazných návrhov.

24. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej sa žalovaný nezaoberal námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe, ktoré boli predtým obsiahnuté už aj v podanom odvolaní. Uvedená námietka rovnako postráda atribút konkrétnosti, preto nie je daná povinnosť správneho súdu sa s touto vecne vysporiadať. Správny súd naviac podotýka, že pokiaľ ide o žalobné námietky, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dielčích okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s protistranou. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k čomu sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má jednať o nezákonnosti. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenie zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty, dielčie okolnosti uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (obdobne rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. ). Správny súd na dôvažok k vznesenej námietke podotýka, že nie je jeho povinnosťou porovnávať obsah odvolania (v rozsahu 43 strán - 90 bodov) s obsahom žaloby (v rozsahu 59 strán - 294 bodov) a zisťovať, s ktorými konkrétnymi relevantnými v odvolaní vznesenými námietkami žalobcu, ktoré súčasne žalobca obsiahol aj v žalobe, sa žalovaný nevysporiadal.

25. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a tvrdí, že správca dane sa nevysporiadal s vykonanými výsluchmi svedkov Z. (zo dňa 04.02.2020) a G. (zo dňa 11.10.2018), ktorí zhodne potvrdili vykonanie upratovacích prác spoločnosťou TALUX pre žalobcu na adrese Kálov, Žilina, pričom namieta, že žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí tieto „vady aproboval“. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu (bod 213 žaloby), že správca dane jasne, určito a zrozumiteľne sa nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou dôležitou pre meritum veci, že zo svedeckých výpovedí p. Z. a p. G. bolo preukázané vykonanie upratovacích prác zo strany spoločnosti TALUX pre žalobcu na adrese Kálov, Žilina, a teda že vykonanie práce bolo reálne preukázané.

26. Žalovaný vo vzťahu k faktúre č. 20171436 zo dňa 01.06.2017, ktorú vyhotovila spoločnosť TALUX konštatoval, že správca dane správne dospel k záveru, že u žalobcu došlo k porušeniu ust. , nakoľko ako vyplýva z textu faktúry, bola vystavená za čistiace a upratovacie práce v priestoroch pobočiek za 05/2017, a to na základe zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 a dodatkov, avšak zo zisteného skutkového stavu správcom dane vyplynulo, že spoločnosť TALUX, s.r.o. v rokoch 2015 a 2017 čistiace a upratovacie práce na pobočkách žalobcu Trnave, Nitre, Trenčíne, Košiciach a Prešove nevykonávala, ale vykonávali ich zamestnanci žalobcu sami, čistiace práve boli vykonávané len na pobočke v Žiline, a teda nedošlo k dodaniu plnenia uvedeného na predmete faktúry. Žalovaný, pokiaľ išlo o preverované zdaniteľné plnenie - dodanie upratovacích služieb spoločnosťou TALUX, v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 8 až 9 jednak jednotlivo opísal obsah svedeckých výpovedí p. G. (zo dňa 11.10.2018 a dňa 28.11.2019), ako aj svedkyne p. Z. (zo dňa 04.02.2020) a následne na strane 9 vyhodnotil označené svedecké výpovede vo vzájomných súvislostiach s ďalšími správcom dane vykonanými dôkazmi. Uviedol, že svedok p. G. a svedkyňa p. Z. síce potvrdili vykonanie upratovacích prác pre žalobcu, nie však na pobočkách žalobcu (ktoré sú ako miesto plnenia označené v preverovaných faktúrach), ale na adrese Kálov, Žilina. Správca dane, keďže údaj o rozsahu poskytnutého plnenia na faktúre bol nejasný, vychádzal zo zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 a jej dodatku č. 1, na ktorú faktúra odkazuje, podľa ktorej cena za plnenie v sume 995.83 Eur (bez DPH)/mesiac zahŕňa bežné upratovanie kancelárskych priestorov piatich pobočiek 5x

v týždni. Nakoľko upratovanie sa týkalo piatich pobočiek s tým, že na jednej pobočke sa mali realizovať čistiace a upratovacie práce v rozsahu 5- hodín/týždeň, znamenalo to, že spoločnosť TALUX mala v zmysle predmetnej zmluvy o dielo realizovať čistiace práce celkovo v rozsahu 25 hodín týždenne (počet pobočiek x počet hodín do týždňa na jednu pobočku = 5 x 5 = 25). Z predložených pracovných listov a výpovede pani W. mal správca dane preukázané, že upratovanie sa na centrále žalobcu a jeho pobočky v Žiline realizovalo denne od 7.00 hod. do 11.00 hod. denne, čo je do týždňa iba 20 hodín. Vyššie označené zhodnotenie svedeckých výpovedí v kontexte ďalšieho správcom dane vykonaného dokazovania rozhodne podľa mienky správneho súdu nemožno považovať za odôvodnenie arbitrárne, resp. nepreskúmateľné. Správny súd je toho názoru, že správca dane, resp. žalovaný učinili zadosť citovanému ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý je v prejednávanej veci potrebné aplikovať, závery správnych orgánov sú ucelené, koherentné, vnútorne bezrozporné.

27. Ohľadom námietky žalobcu, že správca dane neakceptoval skutočnosť, že v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2009 zhotoviteľ prác bol oprávnený prispôsobiť dobu upratovania požiadavkám a potrebám objednávateľa, predmetnou zmluvou o dielo a jej dodatkami sa bližšie nezaoberal a tvrdenia daňového subjektu v smere merita veci nevyhodnotil (bod 210 žaloby), správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Správne orgány sa predmetnou zmluvou vrátane jej dodatkov zaoberali a správne ju vyhodnotili tak, že v zmysle článku VIII predmetnej zmluvy vyplýva určitá možnosť variability ohľadom času upratovania, nie však možnosť preniesť výkon upratovacích prác na iné miesto ako na dohodnuté pobočky žalobcu. Podľa správneho súdu je nepochybné, že medzi faktúrou a dodaným plnením neexistoval súlad, v konkrétnom prípade nedošlo zo strany spoločnosti TALUX k dodaniu plnenia uvedeného v predmetnej faktúre. Plnenie, z ktorého si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH sa od fakturovaného plnenia odlišovalo nielen miestom plnenia, ale aj samotným rozsahom.

28. Žalovaný vo vzťahu k faktúre č. 20170067 zo dňa 02.06.2017, na ktorej sa ako predmet plnenia uvádza servis a konzultačné služby v oblasti IT za mesiac 05/2017, a to na základe zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009, ktorú vyhotovila spoločnosť IVAS, po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia vyhodnotil, že daňový subjekt pri uplatnení nároku na odpočítanie DPH konal v rozpore s tým, že nesplnil podmienky ustanovené týmto zákonom, keď nepreukázal dodanie služby práve od dodávateľa IVAS. Žalovaný konštatoval, že spoločnosť IVAS nezrealizovala dodávku fakturovaných plnení vo vlastnej réžii, ale mala preniesť jej realizáciou na spoločnosť Arts & Craft s.r.o., postup spoločnosti Arts & Craft s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo zistiť. Kto v skutočnosti zrealizoval predmetné plnenia neuviedol správcovi dane ani žalobca, ktorý touto informáciou, ako to vyplynulo z výpovede R. (konateľa IVAS), mal disponovať. Žalovaný uzavrel, že sa dodanie fakturovaných plnení nepreukázalo v reťazci: Arts & Craft s.r.o. -? IVAS -? žalobca.

29. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ IVAS zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však vedú závery správcu dane aj žalovaného v súdenej veci. K uvedenému správny súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

30. Správny súd v tejto otázke poukazuje na európsku judikatúru (rozsudok SD EÚ vo veci C-277/14, C-28/11 Bonik, C-610/19 Vikingo), v zmysle ktorej prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Ide o prípady, keď daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, aj zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa svojím nadobudnutím zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Len v takom prípade sa zdaniteľná osoba musí považovať za účastníka na takomto podvode bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo využitia služieb v rámci zdaniteľných plnení. V prípade, ak sú splnené vecné a formálne podmienky k vzniku a výkonu práva na odpočet, nie je v súlade s režimom práva na odpočet, aby sa zamietnutím postihla zdaniteľná osoba, ktoré nevedela a nemohla vedieť, že dotknuté plnenie je zapojené do podvodu spáchaného dodávateľmi alebo, že dotknuté plnenie je zapojené do podvodu spáchaného dodávateľom, alebo že podvodom na DPH bolo poznačené iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádzalo plneniu uskutočnenému uvedenou zdaniteľnou osobou alebo po ňom nasledovalo.

31. V prejednávanej veci boli správcom dane zistené objektívne pochybnosti na strane dodávateľského subjektu. Obrana žalobcu spočívala v tvrdení o objektívnej existencii služieb, ktoré boli predmetom sporných faktúr. Podľa kontrolných zistení správcu dane dodávateľ sťažovateľa nepreukázal, že predmetnými službami disponoval, resp. mohol disponovať, a tým pádom nemohol predmetné tovary a služby ani dodať sťažovateľovi. Správcom dane realizované dokazovanie sa týkalo najmä nemožnosti zabezpečenia plnení prostredníctvom subdodávateľských subjektov deklarovaného dodávateľa IVAS, čo však v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ samo o sebe neobstojí. Pre záver správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane sťažovateľovi ak by bolo v konaní preukázané, že sťažovateľ sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

32. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu a predtým Najvyššieho súdu SR vyplýva, že základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH zo zdaniteľného obchodu je vznik daňovej povinnosti. Daňová povinnosť vo všeobecnosti znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň od osôb, ktorým to zákon vymedzuje. Nepostačuje len samotné uvedenie DPH na faktúre, podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti v intenciách ustanovenia § 19 zákona o DPH, t. j. z titulu skutočného dodania tovaru. Táto podmienka vyplýva z § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Samotný vznik daňovej povinnosti a uvedenie DPH na faktúre vo väzbe na nárok na odpočítanie DPH u kupujúceho však nestačí, pretože na strane platiteľa ako príjemcu zdaniteľného plnenia musí byť preukázané, že prijaté plnenia obstaral na účely uskutočňovania svojich vlastných zdaniteľných plnení (na účely svojho podnikania). V priebehu daňového konania musí byť preukázaný jednak obsah, ale aj skutočný význam plnení deklarovaných daňových subjektom prostredníctvom relevantného daňového dokladu. Pri nepriznaní práva na odpočet DPH sa môže vziať do úvahy umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, ekonomické alebo personálne prepojenie medzi podnikateľmi pri znížení daňového zaťaženia. Samotná existencia faktúry však určite nie je postačujúcim, relevantným dôkazom toho, že k dodaniu tovaru skutočne došlo. Zaúčtovanie daňových dokladov v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb). Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.

33. Uvedené závery často vyžadujú okrem iného stotožnenie dodávateľa ako podmienku pre odpočet DPH, pričom v prípade odôvodnených pochybností na strane dodávateľa, bez ohľadu na dobromyseľnosť daňového subjektu, vylučujú nárok daňového subjektu na odpočet DPH.

34. Je však nutné konštatovať, že uvedené závery vychádzajúce z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu sa niekedy dostávajú do rozporu s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorá pripúšťa vznik nároku na odpočet u dobromyseľného daňového subjektu aj v prípade,

ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak dodávateľ nie je stotožnený. Tu je na mieste poukázať na rozhodnutia Súdneho dvora EU v spojených veciach C- 80/11 a C-142/11, resp. v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03. Judikatúra Súdneho dvora EU tiež ustálila, že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (C-384/04, C-271/06). Možno zhrnúť, že Súdny dvor EÚ dlhodobo judikuje, že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet; pričom právo na odpočet DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, možno zamietnuť jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť (C-18/13).

35. Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku v spojených veciach „Italmoda“, C-131/13, C-163/13 a C-164/1313 (body 56 až 59 a 62) zdôraznil, že zamietnutie práva na odpočítanie dane alebo práva na oslobodenie od dane z dôvodu vedomosti o účasti na plnení poznačenom podvodom na DPH zodpovedá všeobecnej zásade zákazu podvodu a zneužitia práva, podľa ktorej sa „nikto nemôže dovolávať noriem práva EÚ podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom a uplatňovanie týchto noriem nemožno rozšíriť natoľko, aby pokrylo zneužívajúcu či dokonca podvodnú prax“. Súdny dvor EÚ ďalej dodáva: „keďže podvodné alebo zneužívajúce skutočnosti nemôžu zakladať právo upravené právnym poriadkom EÚ, zamietnutie výhody na základe… smernice o DPH neznamená uloženie povinnosti dotknutému jednotlivcovi podľa tejto smernice, ale je len jednoduchým dôsledkom konštatovania, že objektívne podmienky vyžadované na účely získania sledovanej výhody, upravené uvedenou smernicou v súvislosti s týmto právom, nie sú v skutočnosti splnené… Preto ide v tomto prípade skôr o nemožnosť zdaniteľnej osoby dovolávať sa práva upraveného v smernici o DPH, pričom nie sú splnené objektívne kritériá priznania tohto práva buď z dôvodu podvodu týkajúceho sa transakcie uskutočnenej samotnou zdaniteľnou osobou alebo z dôvodu podvodnej povahy reťazca transakcií posudzovaného ako celok, na ktorom sa táto zdaniteľná osoba zúčastnila…V takomto prípade teda nemožno vyžadovať výslovné povolenie na to, aby mohli vnútroštátne orgány a súdy odmietnuť výhodu na základe spoločného systému DPH, pretože tento dôsledok treba považovať za nevyhnutnú súčasť uvedeného systému… Vzhľadom na predchádzajúce úvahy… sa smernica o DPH má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť zdaniteľnej osobe… uplatnenie práva na odpočet DPH, práva na oslobodenie od DPH alebo práva na vrátenie DPH, a to aj ak neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce takéto zamietnutie, ak sa na základe objektívnych okolností preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľala na podvode v oblasti DPH, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní.“

36. Zo záverov vykonaného dokazovania obsiahnutom v napadnutom rozhodnutí podľa správneho súdu možno konštatovať, že žalovaný ako aj správca dane aj napriek tomu, že tvrdili, že v predmetnom prípade sa nejednalo o daňový podvod, správca dane uvádzal objektívne skutočnosti, ktoré sú práve typické a vedúce k záveru, že právo uplatňované žalobcom je nárokované podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Štruktúra odôvodnenia správcu dane ako aj žalovaného sa podobá tzv. Axel Kittel testu existencie daňového podvodu, keď správca dane musí v rámci svojho dôkazného bremena (rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-436/04 zo dňa 06.07.2006 vo veci Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu): 1. preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca) 2. následne preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na prechádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, teda minimálne nevedomú nedbalosť (vedomostný test konkrétno subjektu) 3. posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence).

37. Materiálna existencia plnenia a preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby je najpodstatnejšou hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje. Možnosť odopretia nároku na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH alebo daňového podvodu alebo zneužitia práva, sú zásadne odlišné prípady, pri ktorých je rozličný obsah a rozsah dôkazného

bremena daňového subjektu a správcu dane, uvedené prípady sa nesmú miešať, tak ako tomu sa stalo aj v predmetnom prípade.

38. Rozhodujúcim faktorom pre správne posúdenie nároku na odpočet DPH v kontexte odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a žalobných námietok žalobcu je správne určenie a stotožnenie predmetu plnenia, keď vychádzajúc z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného možno konštatovať, že správca dane nepresvedčivo uvádzal tvrdenia o preukázaní existencie plnenia, keď na str. 21 napadnutého rozhodnutia uviedol: „Správca dane nespochybnil skutočnosť, že odvolávajúcemu neboli dodané plnenia uvedené na predmetnej faktúre, ale nepreukázalo sa, že fakturované plnenia boli dodané odvolávajúcemu spoločnosťou IVAS“, na str. 19 napadnutého rozhodnutia uviedol: „...Odvolávajúci sa ani spoločnosť IVAS nepredložila správcovi dane doklady o prítomnosti osôb realizujúcich uvedený servis u odvolávajúceho (kto servis realizoval, čoho sa servis týkal a dĺžka trvania servisu). Taktiež neboli predložené dôkazy o telefonickej realizácii servisu. K poskytnutiu vzdialeného prístupu odvolací orgán uvádza, že vzdialené prístupy mal poskytovať nebohý konateľ odvolávajúceho R. O uvedenej skutočnosti nebol správcovi dane predložený žiadny dôkaz. Navyše neobvykle vyznieva tvrdenie R., že spoločnosť IVAS dostala prístupy, keď od počiatku zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2009 priamo nevykonávala žiadnu z dohodnutých činnosti a ich výkon mala priniesť na svojich subdodávateľov“, na str. 18 uviedol: „R.. W. G., B., konateľ spoločnosti IVAS, nevedel konkretizovať osoby, ktoré mali reálne predmetné plnenia realizovať“, zatiaľ čo žalobca v žalobe konštatoval, že existencia plnenia bola v konaní nesporná, spornými boli len okolnosti na strane dodávateľa.

39. Vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti žalobcu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na prechádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. V správnej žalobe žalobca rozporuje viaceré tvrdenia správcu dane resp. žalovaného, ktorými poukazovali na konanie žalobcu v rozpore s požiadavkou primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu. Vzhľadom na to, že v tomto štádiu konania nie je zrejmé, či žalovaný príjme záver o nesplnení nároku na odpočítanie dane z dôvodu účasti alebo vedomosti žalobcu na daňovom podvode, resp. ako ďalej dokazovanie prípadne doplní, vyhodnocovanie dielčich námietok žaloby by bolo predčasné.

40. Správny súd považuje za nevyhnutné, aby za účelom možnosti správneho právneho posúdenia veci mal žalovaný a správca dane zodpovedanú túto zásadnú otázku, a teda, či existencia materiálneho plnenia je v konaní sporná. V prípade, že sa preukáže existencia služieb, v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora EU potom správca dane môže zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu podvodného konania len za predpokladu, že preukáže, že sa daňový subjekt vedome podieľal na podvodnom konaní, resp. že z dôvodu zanedbania jeho povinností - primeranej ostražitosti (due diligence) mohol, resp. mal vedieť, že sa na podvodnom konaní podieľa.

41. Za situácie, kedy správny súd nemal ustálenú existenciu predmetného plnenia, je potom námietka žalobcu o nesprávnom prenášaní dôkazného bremena na žalobcu (bod 100, 101, 103) vo vzťahu k dodávateľovi IVAS, síce dôvodná, ale predčasná. Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že žalovaný v napadnutom rozsudku vo všeobecnosti odkazuje na zásady dokazovania v daňovom konaní a povinností daňovníka, avšak nesprávne právne vyhodnocuje skutočnosť dodania služby v nadväznosti na nemožnosť dodania služby deklarovaným dodávateľom na faktúre z dôvodu nepreukázania dodania fakturovaných plnení v reťazci, a preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane pri aplikácii zrušil a vec pri aplikácii , vrátil správnemu orgánu nižšieho stupňa- správcovi dane na ďalšie konanie.

42. V ďalšom konaní musí správca prijať jednoznačný záver, či došlo k porušeniu alebo došlo k daňovému podvodu alebo zneužitiu práva a dostatočne odôvodní svoje rozhodnutie. Ak žalobca splnil všetky podmienky v a preukázal reálne existenciu plnenia, avšak správca dane preukázateľne zistil, že dodanie IT služieb je spojené s daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, potom dôvodom pre neuznanie práva žalobcu na odpočítanie DPH nie je porušenie , ale účasť na daňovom podvode.

43. Žalobca bol úspešným účastníkom v tomto konaní, a preto má podľa právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne podľa správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Žiline prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.