Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-182-2014.pdf
PDF · 68.22 KB
Case nature
Subarea
12CoE/182/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Mesto C. - M. polícia C., E. A. XX/A, C., proti povinnému: neb. B. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. 2, C., vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Viery Uhríkovej, Letná 40, Košice pod sp. zn. EX 679/07, o vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 20.09.2013, č. k. 40Er/3589/2007-10, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.
V prevyšujúcej časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť poverenej súdnej exekútorke JUDr. Viere Uhríkovej trovy exekúcie vo výške 30,58 eur.
V odôvodnení uviedol, že dňa 11.09.2013 doručila súdna exekútorka súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel nemajetný. Nakoľko súd prvého stupňa z uznesenia zo dňa 04.11.2010, č. k. 24D/180/2010-52 zistil, že povinný ako poručiteľ nezanechal žiaden majetok, exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Na náhradu trov exekúcie v sume 30,58 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a súdnej exekútorke nepriznať náhradu trov exekúcie oprávneným.
Namietal zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného. Uviedol, že povinný najprv zomrel a až následne bolo zistené, že je nemajetný. Z uvedeného dôvodu preto mala byť exekúcia zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ako neprípustná. V ďalšom mal za to, že nie je daný žiaden zákonný dôvod, aby trovy zastavenej exekúcie znášal oprávnený v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku.
Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Zákonná sudkyňa o odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu rozhodla podľa § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že odvolaniu proti výroku o zastavení exekúcie nemieni vyhovieť, preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vo výroku o trovách exekúcie vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.
Odvolací k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné a podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd v tejto časti jeho odvolanie odmietol.
Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právnej normy nie je oprávnený preskúmavať.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Ako vyplýva z citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl. Ust. § 58 ods. 6 v znení účinnom do 31. októbra 2013 pripúšťalo možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa ust. § 57. S účinnosťou od 1. novembra 2013 došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že proti takémuto výroku už odvolanie nie je prípustné.
Napadnuté uznesenie však vydal vyšší súdny úradník a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl. 142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu poverený sudcom. V prípade podania odvolania v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.
Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo po podaní odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.