Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11C-578-2013.pdf
PDF · 143.4 KB
Case nature
Subarea
11C/578/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 zast. Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti žalovanému: C. B.M., L.. XX.XX.XXXX, J. B. XXX/XX, E. L. P. za účasti vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia Slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Nám. Josipa Andrična 1, Chorvátský Grob, IČO: 42 264 154 o zaplatenie 2.679,48 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.739,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,0250 % denne z dlžnej sumy 1.739,51 eur od 19.09.2013 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom september 2014 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 48,15 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 85,70 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária Korytár, s.r.o a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 2.679,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 2.145,28 eur od 19.09.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 30.11.2009 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v zmluve. V jednotlivých splátkach bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplývalo inak. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil a tým porušil úverové podmienky. Dňa 28.04.2011 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 2.271,40 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu. K dňu podania návrhu predstavuje dlh žalovaného sumu 2.679,48 eur podľa nasledovného určenia: Istina vo výške 43,99 eur, poplatok za vedenie účtu vo výške 5,97 eur, pokuta zmluvná II. vo výške 21,77 eur, úrok vo výške 85,13 eur, zosplatnená istina vo výške 1.799,49 eur, pokuta (ušlý úrok) vo výške 203,03 eur, poistenie bill protection vo výške 13,64 eur, úrok sankčný z omeškania
vo výške 504,31 eur, dopočet k aktuálnemu dňu vo výške 2,15 eur. Spolu 2.679,48 eur. Žalovaný do dňa podania žaloby žalobcovi sumu 2.679,48 eur neuhradil.
Žalovaný s podanou žalobou súhlasil a požiadal o umožnenie splatiť dlžnú sumu formou mesačných splátok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, splátkovým kalendárom k úverovej zmluve, výzvou k úhrade zo dňa 28.04.2011, vyjadrením žalovaného zo dňa 11.02.2014 spolu s prílohami, vyjadrením žalobcu zo dňa 15.05.2014, výsluchom žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca ako spoločnosť a žalovaný ako klient uzavreli dňa 30.11.2009 Úverovú zmluvu č. 3911096764, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 2.000,00 eur a žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 84 mesačných splátkach vo výške 48,38 eur mesačne. Medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté bezúročné obdobie podľa hlavy 5 § 7 úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy potvrdil, že je s týmito podmienkami oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
Podľa Hlavy 1., § 1 a § 2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len ,, Úverové podmienky“), tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ), ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej zmluvy.
Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 Hlavy 1. Úverových podmienok ).
Podľa Hlavy 4. § 2 Úverových podmienok, klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť poskytne klientovi úver, až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom, ak nie je na lícnej strane ÚZ uvedené inak.
Podľa Hlavy 5. § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a príp. úhrada za poistenie, ktoré je klient povinný platiť ( ďalej iba splátka ), ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.
V zmysle Hlavy 5. § 8 Úverových podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.
Podľa Hlavy 7. § 3 písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, ak klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa
oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je spoločnosť oprávnená jednostranne od ÚZ odstúpiť.
Podľa Hlavy 7. § 6 Úverových podmienok, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených v § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Podľa Hlavy 15. § 3 a § 4 Úverových podmienok, v prípade omeškania úhrady splátky, alebo ich častí alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 7 § 6 týchto úverových podmienok je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej však 100,- Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky s ktorej úhradou je v omeškaní. V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, či ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.
V zmysle Hlavy 15. § 11 Úverových podmienok, úverová zmluva, úverové podmienky a zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.
Z výzvy žalobcu zo dňa 28.04.2011 vyplýva, že žalobca týmto písomným podaním k uvedenému dňu zosplatnil celý úver a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2000 eur. Žalobca vyplatil uvedené finančné prostriedky žalovanému a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 84 splátkach vo výške
48,38 eur mesačne. Žalobca následne z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného a to neuhrádzaním pravidelných mesačných splátok, v zmysle obchodných podmienok zosplatnil celý úver ku dňu 28.04.2011. Dňom nasledujúcim po tomto dni, teda dňom 29.042.2011 žalobcovi vznikol nárok na zaplatenia celej jeho pohľadávky.
Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil finančné prostriedky vo výške 653,65 eur. Sumu zaúčtoval na vyčíslené zmluvné pokuty poplatky, upomienky, sankčné úroky ako to vyplýva z platobnej histórie v zmysle ustanovenia § 8 Hlavy 5. Úverových podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo žalobcovi použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 15.05.2014 uviedol, že žalovaná čiastka 2.679,48 eur pozostáva z istiny (t.j. výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zaplatenia) vo výške 43,99 eur; zosplatnenej istiny (t.j. výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaná v zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru) vo výške 1.799,49 eur. Ide o zvyšnú časť poskytnutého úveru; úroku (t.j. úrok z poskytnutej istiny vo výške do času zosplatnenia) vo výške 85,13 eur; Pokuty - ušlý úrok, t.j. úrok z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny vo výške 203,03 eur. Ide o tzv. ušlý úrok, ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaný v zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru; Poplatku za vedenie účtu vo výške 5,97 eur; Pokuty zmluvnej II. (t.j. zmluvná pokuta podľa Hlavy ÚP s názvom Záverečné ustanovenia) vo výške 21,77 eur; Poistenia vo výške 13,64 eur; Úroku sankčného z omeškania (t.j. úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania žaloby počítaný príslušnou zákonnou sadzbou) vo výške 504,31 eur + 2,15 eur ako dopočet k aktuálnemu dňu (dňu podania žaloby). Ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe 0,025% denne - denná úroková sadzba vo výške 0,025 % bola stanovená výpočtom ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (žalovaný sa dostal do omeškania 15 dní odo dňa zosplatnenia úveru, t.j. 14.05.2011) v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov + 8 percentuálnych bodov/365, t.j. 9,25 % / 365 = 0302534 %, skrátené na 3 desatinné miesta, teda 0,025 % denne.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravda, že zmluvu podpísal a dostal od žalobcu sumu 2.000,00 eur. Je si vedomý toho, že úver nesplácal. Ďalej uviedol, že doposiaľ uhradil sumu okolo 500 až 600 eur. V roku 2010 prišiel o prácu a mal finančné problémy. Požiadal, aby mu bolo umožnené uhradiť dlžnú sumu v splátkach. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že v súčasnosti je nezamestnaný. Začal pracovať na dohodu, avšak len dokonca septembra. Jeho čistý príjem pozostáva z 212 eur, čo je sociálna dávka. Ďalej poberá 66 eur na dohodu s tým, že vlastne táto sociálna dávka mu je krátená o túto mzdu. Je ženatý a má 4 maloleté deti. Medzi mesačné výdavky patrí inkaso a nájom, čo predstavuje približne 360 eur. Ďalej má výdavky na stravu, na domácnosť, na deti. Súdnemu exekútorovi spláca po 40 eur. Vzhľadom na to, že ani príjem nepostačuje na pokrytie všetkých výdavkov finančne mu pomáhajú rodičia a súrodenci. Nevlastní nič. Býval v mestskom byte, ale o ten prišiel nakoľko nebol schopný platiť
nájom. V súčasnosti je v prenájme. Motorové vozidlo nevlastní. Jeho finančná situácia mu neumožňuje zaplatiť dlh naraz.
Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za obdobie 84 mesiacov 18,66 % ročne podľa obsahu zmluvy.
Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v období november 2011 činil úrok 15,02 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol zhruba primeraný úroku poskytovaný bankami.
Súd má za to, že žalovaný teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania mal podľa súdu žalobcovi uhradiť celkovo sumu 2.393,1 eur, ide o istinu a príslušný úrok z istiny pri zohľadnení tohto, že úver bol zosplatnený. Súd má za to, že sumu 774,08 eur ( 16 splátok vo výške 48,38 eur ) mal žalovaný uhradiť žalobcovi za dobu do zosplatnenia a sumu 1.619,08 eur mal žalovaný uhradiť od zosplatnenia eur ( zosplatnené boli 68 splátok čo pri vynásobení sumou 23,81eur- príslušná prislúchajúca časť istiny pripadajúca na jednu splátku dáva sumu 1.619,08eur ). Keďže celkovo uhradil žalovaný sumu 653,65 eur ako to vyplýva z platobnej histórie, dlh žalovaného je tak spolu v sume 1.739,51 eur. V tejto časti považoval súd nárok žalobcu za dôvodný a preto v tejto časti žalobnému návrhu vyhovel.
Na základe vyššie uvedeného zároveň preto považoval súd žalobný návrh v prevyšujúcej časti za nedôvodný čo do úroku nakoľko má súd za to, že žalobcovi patrí úrok len tak ako je to vyššie uvedené v každej anuitnej splátke zahnutá príslušná časť istiny a úrok. Taktiež súd považoval za nedôvodný aj úrok vo výške 203,03 eur ako úrok, ktorý si uplatnil žalobca a ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho splatenia pôžičky, teda koa nejaká sankcia. Súd má za to, že žalobca pokiaľ sa týka úroku má nárok len do doby kedy došlo k zosplatneniu úveru v dôsledku odstúpenia do zmluvy. Týmto došlo k zmene dohodnutého termínu vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. Taktiež, tak ako je to vyššie uvedené je neprípustné započítanie úhrad žalovaných na iné než na istinu, tak ako to vykonal žalobca.
Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Na základe vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný a to jednak pokiaľ sa týka ďalších úroku, rôznych sankčných poplatkov, úrokov a zmluvných pokút , tak ako je to vyššie uvedené a preto žalobcu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
Taktiež považoval postup žalobcu ohľadom započítania úhrad zo strany žalovaného na príslušenstvo istiny - zmluvné pokuty v sume 21,77 eur, poplatky v sume 5,94 eur a rôzne sankcie( pokuta v sume 203,03 eur) za neprípustne a zmluvnú podmienku podľa ktorej tak žalobca postupoval za rozpor s dobrými mravmi za zmluvnú podmienku ktorá nebola individuálne dojednaná a teda ja neplatná , ktorá je navyše v rozpore s dobrými mravmi.
V predmetnej úverovej zmluve bol za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami) dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, iné sankcie ako to vyplýva z úverových zmluvných podmienok. Pre úplnosť súd poukazuje, že nárok žalobcu na zaplatenie jednotlivých zmluvných pokút nemal za preukázaný. Žalobca súdu dostatočne neosvedčil za porušenie akých povinností a na základe akých zmluvných dojednaní si dané zmluvné pokuty voči žalovanému vyúčtoval, z akej sumy boli vyčíslené, podľa ktorých ustanovení a za aké obdobie.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Ohľadom poistného v sume 13,64 eur sú tento nárok žalobcu tiež považoval za nedôvodný.
Žalobca súdu nepreukázal, že medzi účastníkmi bola uzavretá nejaká poistná zmluva. V texte úverovej zmluvy na prednej strane je uvedená kolonka nejaké poistenie výdavkov, text je zakomponovaný do textu samotnej úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok. Súd takúto dohodu ohľadom poistenia vyhodnotil za neplatnú. Táto dohoda je zakomponovaná do textu samotnej úverovej zmluvy bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa, táto časť je označená ako poistenie, je uvedená drobnými písmenami v porovnaní s ostaným textom zmluvy. Je tam kolonka, ktorú bola treba zaškrtnúť. Je preto otázne či žalovaný ako spotrebiteľ mal takúto vôľu uzavrieť nejakú poistnú zmluvu a či vedel , že súbežné uzatvára ja nejakú zmluvu o poistení a či ju vôbec chcel uzavrieť. Je nanajvýš pravdepodobne, že chcel uzavrieť úverovú zmluvu, pretože si chcel požičiať peniaze.
Občiansky zákonník v § 37 ods. 1 pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný a tým aj účinný, teda je schopný vyvolať právne následky. Jedným z právnych následkov právneho úkonu, ktorý nebol urobený platne, je jeho neplatnosť a v tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon. Samozrejmou požiadavkou právneho úkony je aj danosť - existencia vôle. Ak niet vôle, niet ani právneho úkonu.
Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Vážnosť vôle je ďalšou náležitosťou právneho úkonu. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu, t.j. ak bol právny úkon urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Ďalšou náležitosťou prejavu vôle je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Prejav je neurčitý, ak sa neurčitosť nedá odstrániť ani výkladom. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nezrozumiteľnosť možno označiť za neurčitosť prejavu po výrazovej stránke. Zrozumiteľnosť vyjadruje kvalitu spôsobu prejavu vôle. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného slovného či iného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle a objektívne vzaté ani výkladom právneho úkonu nemožno zistiť, čo chcel účastník prejaviť. V danom prípade chýba aj táto náležitosť a to určitosť prejavu.
Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkovi právneho vzťahu
je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak nie je poznateľný z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného právneho vzťahu.
V danej právnej veci, vzhľadom na konanie žalobcu a postup, akým podľa jeho tvrdení mala byť zmluva o poistení uzatvorená, súd je toho názoru, že zo strany žalobcu nebol naplnený ani predpoklad určitosti prejavu vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy o poistení. Žalovaný o tomto nemusel byť ani oboznámený. Zároveň je možné aj skonštatovať, že ide aj o neprijateľnú zmluvnú podmienok a zjavnú nerovnováhy v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Navyše žalobca nijakým spôsobom, ohľadom výšky poistného svoj nárok nepreukázal, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
Zo strany žalobcu z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného došlo k zosplatneniu celého úveru ku dňu 28.04.2011. Žalovaný sa teda dňom nasledujúcim po tomto dni dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením bola 1 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu bola teda 9,00 % ročne (8 % + 1%). Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne z dlžnej sumy, čo ročne predstavuje 8,76 %. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania jednak ako už vypočítaný za určité obdobie ( od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 504,31 eur 2,15 eur a aj vo výške 0,024% denne zo sumy 2.145,28 eur od 19.09.2013 do zaplatenia.
Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo sumy ktorú považoval za dôvodnú, t.j. zo sumy 1.739,51 eur , ktorú žalobcovi priznal v ním požadovanej výške 0,024 % denne od doby 19.09.2011 odkedy to žalobca žiadal do zaplatenia.
Zvyšné úroky omeškania, ktoré si žalobca vyčíslil považoval súd za nedôvodné. Úroky z omeškania, ktoré si žalobca vyčíslil nemal za preukázané a to z akej sumy je tento úrok vypočítaní, za aké obdobie, aké úhrady boli zohľadnené. Žalobca ho určil aj zo sumy, ktorú súd považoval za nedôvodnú. Súd má za to, že žalobca v tejto časti žaloby ohľadom vypočítaného úroku z omeškania neuniesol dôkazné bremeno a preto priznal žalobcovi úrok tak ako je to vyššie uvedené ako aj vo výroku tohto rozsudku. Zároveň z vyššie uvedeného dôvodu preto žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, prihliadnuc k jeho osobným,majetkovým a rodinným pomerom, výšku pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovanému dlžnú sumu s príslušenstvom splatiť formou mesačných splátok, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danej právnej veci súd návrhu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 1.739,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,0250 % ročne od 19.09.2013 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti návrhu, t.j. ohľadom sumy 939,97 eur s prísl. návrh zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci mal po prepočte pomeru úspechu a neúspechu žalobca úspech vo výške 65% (1.739,51/2.679,48 x 100 = 64,92) a neúspech vo výške 35% (100-65 = 35 %). Žalobca bol v danom súdnom konaní úspešnejší, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 % (po odrátaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu).
Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi trovy konania pozostávajúce z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku a z pomernej časti trov právneho zastúpenia. Zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 160,50 eur predstavuje pomerná časť 30 % sumu 48,15 eur.
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:
Trovy právneho zastúpenia v sume 285,65 eur.
- odmena za 2 úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Paušálna náhrada v roku 2013 je vo výške 7,81 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 111,21 eur.
– prevzatie a príprava právneho zastúpenia.................................111,21 eur + RP 7,81 eur
– písomné podanie na súd............................................................111,21 eur + RP 7,81 eur
– DPH 20%...........................................................................................................47,61 eur
– Spolu................................................................................................................285,65 eur
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu.
Súd priznal navrhovateľovi podľa § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 30 %, čo z výslednej sumy 285,65 eur predstavuje 85,70 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.