Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-38-2022.pdf
PDF · 170.67 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/38/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: I. G. Z., Z..F..P.., Z. Z. A. X, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: O.. N. Š., D..XX.XX.XXXX, H. N. B. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. P. Z., právne zastúpená JUDr. Marián Zeman, advokát so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 654,49 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 30.06.2022 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 654,49 EUR spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2021 medzi postupcom H. N., V..Z.. (ďalej len ako „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve žalobcu v nepretržitom omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 31.08.2010 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu neplnila pohľadávku riadne a včas, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu vo výške 676,99 EUR titulom istiny. Žalovaná po postúpení pohľadávky uhradila platbu vo výške 22.50 EUR zo dňa 05.08.2021. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 654,49 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 654,49 EUR. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 676,99 EUR od 22.07.2021 do 05.08.2021 vo výške 2,23 EUR a vo výške 8 % ročne zo sumy 654,49 EUR od 06.08.2021 do zaplatenia.
3. Okresný súd Žilina vydal dňa 08.08.2022 platobný rozkaz č. k. 42Csp/38/2022-62, ktorým zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi uplatňovanú sumu a nahradiť trovy konania.
4. Žalovaná v zákonom stanovenej lehote podala proti predmetnému platobnému rozkazu vecne odôvodnený odpor, v ktorom namietala neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok pre neurčitosť a zmätočnosť z dôvodu, že pohľadávka uvedená v prílohe č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2021 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávok“) uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou H. N., V..Z.., Z. Z. C.Ž. D. X, XXX XX N., L.: XX XXX XXX (ďalej len „Postupca“), kde má byť vymedzená pohľadávka voči žalovanej (ďalej len „Postupovaná pohľadávka“), je vymedzená neurčito
a nezrozumiteľne. Žalovaná na základe vymedzenia Postupovanej pohľadávky nedokáže objektívne zistiť, aká pohľadávka sa mala postúpiť. Žalovaná má voči Postupcovi viacero záväzkov a aj z tohto dôvodu je správne vymedzenie Postupovanej pohľadávky nevyhnutné pre to, aby žalovaná mohla zistiť, aká pohľadávka má byť postúpená. V prílohe č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok, kde by mala byť vymedzená Postupovaná pohľadávka, sa nachádza zhluk údajov, ktorý predstavuje pravdepodobne kópiu nejakého systémového súboru Postupcu, ktorý však nie je pre tretiu osobu čitateľný a ani zrozumiteľný. Postupovaná pohľadávka musí byť zrozumiteľná a určitá nielen v časti identifikácie právneho vzťahu, z ktorého pohľadávka pochádza, avšak aj v časti určenia presného nároku. Príloha č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok, kde sa vymedzuje Postupovaná pohľadávka, určuje vedľa slova „Principal“ hodnotu 676,99 a vedľa slova „Interest“ a slova „Interest_DLQ_Principal“ hodnotu 0. Žalovaná sa môže iba domnievať, čo znamenajú predmetné hodnoty, avšak aj ak by pripustila, že hodnota 676,99 predstavuje nejaký peňažný nárok, stále nie je jednoznačné, o aký nárok sa má jednať. Práve pri bankových subjektoch je možné sa domnievať, že predmetná hodnota sa môže vzťahovať k rôznym poplatkom, náhrade škody, istine, úrokom z omeškania alebo k niečomu inému. Už len skutočnosť, že sa v zmysle prílohy č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok nedá presne určiť, aký konkrétny nárok sa postupuje, robí Zmluvu o postúpení pohľadávok v časti Postupovanej pohľadávky neurčitú a nezrozumiteľnú, a teda v danej časti neplatnú. Od žalovanej nemožno požadovať, aby hádala alebo sa domnievala, aký nárok je postupovaný. Ďalej príloha č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok uvádza hodnoty „PRODUCT_TRN_24M“ a vedľa tejto hodnoty číslo 36,86, hodnotu PRODUCT_TRN_36M“ a vedľa tejto hodnoty číslo 49,64, hodnotu CLIENT_TRN_24M“ a vedľa tejto hodnoty číslo 782,16, a hodnotu CLIENT_TRN_36M“ a vedľa tejto hodnoty číslo 794,94. Žalovaná ani pri tej najlepšej snahe nedokáže zistiť, čo tieto hodnoty znamenajú. Predmetné hodnoty nedávajú žalovanej žiaden zmysel. Predstavujú hodnoty pod označením PRODUCT_TRN nejaké úroky alebo úroky z omeškania alebo náhradu škody za 24M? A jedná sa o hodnoty, ktoré ešte iba nastanú alebo už nastali? Aj keď sa žalovaná pokúsila k hodnote 676,99 pripočítať hodnoty 36,86 a 49,64, tak jej nevychádzali hodnoty CLIENT_TRN_24M alebo CLIENT_TRN_36M. Ak tieto hodnoty predstavujú nejaký peňažný nárok, tak prečo nie sú žalobcom uplatňované v súdnom konaní? Ak tieto hodnoty nepredstavujú peňažný nárok, tak ani hodnota 676,99 potom nemôže predstavovať peňažný nárok v eurách. Žalovaná naozaj nie je objektívne schopná zistiť, čo tieto hodnoty znamenajú. Postupca a žalobca nevymedzili Postupovanú pohľadávku určito a uvedenie ďalších rôznych hodnôt, ktoré nie sú nikde vysvetlené robia vymedzenie pohľadávky nezrozumiteľné. Na základe uvedeného je jednoznačné, že Postupovaná pohľadávka je vymedzená neurčito a nezrozumiteľne, čo robí postúpenie Postupovanej pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Žalovaná sa zo súdneho spisu dozvedela o nejakom oznámení o postúpení pohľadávok, ktoré jej mal údajne posielať Postupca (ďalej len „Oznámenie o postúpení pohľadávok“). Žalovaná namietala, že by jej niekedy bolo Oznámenie o postúpení pohľadávok doručené. V zmysle § 17 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že „Pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného predpisu.“ Pokiaľ by naozaj došlo k platnému postúpeniu Postupovanej pohľadávky, čo však žalovaná namieta, Postupca by závažné porušil svoje povinnosti v zmysle § 17 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Dátum, ktorý je uvedený na liste Oznámenia o postúpení pohľadávok nič nepreukazuje, nakoľko dôležitý je deň kedy by malo dôjsť k písomnému informovaniu žalovanej. Bez ohľadu na doručenie je však Oznámenie o postúpení pohľadávok neurčité v časti vymedzenia Postupovanej pohľadávky. Postupca v Oznámení o postúpení pohľadávok uvádza, že sa postupuje pohľadávka vo výške 676,99 EUR, ktorá vznikla zo Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX. Žalovaná sa z Oznámenia o postúpení pohľadávok nedozvedela, akého nároku sa postúpenie týka. Má ísť o nárok na zaplatenie náhrady škody, istiny povoleného prečerpania, úrokov z omeškania, poplatkov alebo niečoho iného? Zmluvy s bankovými subjektami sú komplexné dokumenty, ktoré ustanovujú rôzne poplatky, zmluvné pokuty, a iné nároky. Bez vymedzenia pohľadávky s odkazom (i) buď na presné ustanovenie napr. zmluvy o úvere alebo (ii) jednoznačným vymedzeným pohľadávky s identifikáciou konkrétneho nároku, môže žalovaná iba hádať, aká pohľadávka bola vlastne postupovaná. Pokiaľ chcel Postupca postúpiť na žalobcu nejakú pohľadávku, bolo jeho povinnosťou túto pohľadávku jednoznačne vymedziť, a to obzvlášť, keď eviduje voči žalovanej viacero pohľadávok z viacerých právnych vzťahov. Ďalšia strana v poradí za Oznámením o postúpení pohľadávok je list, ktorý upovedomuje príjemcu, že spracúvanie osobných údajov prevzal nový veriteľ (t.j. asi žalobca), pričom ustanovuje, že „Tento list je odosielaný na vedomie spoludlžníkovi a/alebo ručiteľovi, ak sú v zmluvnom vzťahu zúčastnení“. Žalovaná síce nevie presne určiť, aký nárok sa postupuje, avšak nie je si vedomá, že niekedy bola v právnom vzťahu so spoludlžníkom alebo ručiteľom. Prečo sa tento list
nachádza za postúpením pohľadávok, nie je žalovanej jasné. Uvedené len nasvedčuje tomu, že nielen že žalovaná nevie určiť, aký nárok sa postupuje, avšak asi to nevie ani len Postupca so žalobcom. V poradí druhý list za Oznámením o postúpení pohľadávok predstavuje nejaký export údajov (ktorý vie čítať asi len Postupca), kde sa zase vyskytujú nejaké údaje, ktoré žalovanej nedávajú zmysel. Na tomto exporte údajov sa nachádzajú hodnoty „Sledované obdobie od: Jan 1, 2018“ a „Sledované obdobie do: Dec 31, 2021“. Ďalej sa tam nachádzajú hodnoty „Účtovný zostatok v lokálnej mene na konci dňa začiatok sledovaného obdobia: 981,16“ a „Účtovný zostatok v lokálnej mene na konci dňa koniec sledovaného obdobia: 0“. Čo má tento papier spoločné s oznámením o postúpení pohľadávok nie je žalovanej vôbec jasné a nevie, čo tento papier vôbec vyjadruje. Žalovaná ďalej citovala ust. § 524 ods. 2 OZ s poukazom na ktorý uviedla, že ak by existoval nejaký nárok na úrok z omeškania, tento by existoval už odo dňa nasledujúcom po dni splatnosti. Žalobca si v návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatňuje úrok z omeškania odo dňa 22.07.2021. Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa 21.07.2021, čo jednoznačne naznačuje, že žalobca si chcel uplatniť úrok z omeškania až od momentu postúpenia Postupovanej pohľadávky. V zmysle § 524 ods. 2 OZ by mal však žalobca nárok na úrok z omeškania už odo dňa splatnosti Postupovanej pohľadávky, a to automaticky bez nutnosti osobitného určenia. Jediný dôvod prečo si žalobca neuplatnil nárok na úrok z omeškania od splatnosti Postupovanej pohľadávky je ten, že ani žalobca netuší kedy splatnosť Postupovanej pohľadávky nastala. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že nielen pre žalovanú je vymedzenie pohľadávky neurčité a nezrozumiteľné, ale je také aj pre žalobcu. Aj za predpokladu, že by Postupovaná pohľadávka bola postúpená platne, čo však žalovaná jednoznačne namieta, tak by bola premlčaná buď v celku alebo z väčšej časti. Žalobca s Postupcom nielenže riadne nevymedzili Postupovanú pohľadávku, avšak takéto nevymedzenie znemožňuje žalovanej riadne uplatniť prostriedky procesnej obrany voči takémuto nároku (nakoľko nevie, voči akému nároku ich konkrétne má uplatňovať). Žalovaná doteraz nevie, či sa Postupovaná pohľadávka týka nároku na náhradu škody, úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, povoleného prečerpania alebo niečoho iného. Z opatrnosti však žalovaná vznáša námietku premlčania. Žalovaný vôbec nepreukázal, akú pohľadávku presne žaluje a už vôbec neurčil riadnu splatnosť takejto pohľadávky alebo pohľadávok. Žalovaná ďalej citovala ust. § 54a OZ, v zmysle ktorého je priamo povinnosťou súdu skúmať ex offo, či je žalobcom vymáhaná pohľadávka premlčaná. Žalovaná síce nevie, aká pohľadávka mala byť na žalobcu postúpená, avšak vie, že vo všetkých vzťahoch voči Postupcovi vystupovala vždy ako spotrebiteľ. Pokiaľ by Postupovaná pohľadávka mala predstavovať dovolené prečerpanie na účte (čo je vo svojej podstate úverový produkt), tak každá splátka, ktorú mala žalovaná vykonať, by sa premlčovala osobitne v zmysle § 103 OZ. Je dôležité poznamenať, že aj pokiaľ by právny vzťah medzi žalovanou a Postupcom predstavoval absolútny obchodný záväzkový vzťah, tak všetky ostatné práva vrátane premlčania by stále boli upravované Občianskym zákonníkom. Uvedené platí o to viac s ohľadom na poslednú vetu § 52 ods. 2 OZ, v zmysle ktorej platí, že „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že žalovaná vykonala dňa 05.08.2021 platbu vo výške 22,50 EUR. Žalovaná v podanom odpore poprela, že by danú platbu vykonala. Žalovaná nemala žiaden záujem vykonať danú platbu a pokiaľ si Postupca takúto platbu odpísal automaticky z účtu žalovanej z dôvodu, že jej tam takéto peniaze niekto napríklad poslal (ak bola takáto platba vykonaná, žalovaná predpokladá, že iným spôsobom nemohlo dôjsť k zaplateniu), v žiadnom prípade nemožno takúto „platbu“ považovať za zaplatenie akéhokoľvek nároku Postupcu. Žalovaná v žiadnom prípade neuznáva nárok žalobcu a svojvoľný automaticky odpis platby zo strany Postupcu v žiadnom prípade nemožno vykladať v neprospech žalovanej. Na základe vyššie uvedeného žalovanej vyplýva, že nielen žalovaná, ale pravdepodobne ani len žalobca netuší, kedy mala byť Postupovaná pohľadávka splatná (z tohto dôvodu si žalobca neuplatňoval úroky z omeškania pred dátumom podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávok), čo vyjadruje vážne pochybnosti o tom, či vôbec aj žalobca vie, aký nárok bol vlastne Zmluvou o postúpení pohľadávok na neho postúpený. Aj v prípade, ak by Postupovaná pohľadávka bola postúpená platne, čo však žalovaná namieta, tak by bola pravdepodobne už premlčaná, čo však nie je možné s určitosťou tvrdiť skôr, než sa určí splatnosť Postupovanej pohľadávky. Žalovaná nikdy neuznala nárok žalobcu a svojvoľný automaticky odpis platby zo strany Postupcu v žiadnom prípade nemožno vykladať v neprospech žalovanej. Vzhľadom na všetky okolnosti a preložené dokumenty možno dospieť k záveru, že je nepochybné, že Postupovaná pohľadávka je v Zmluve o postúpení pohľadávok vymedzená neurčito a zmätočne, čo má za následok neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok v časti Postupovanej pohľadávky pre neurčitosť a zmätočnosť v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná žiadala, aby súd žalobu zamietol a aby jej voči žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Podaním doručeným súdu dňa 03.10.2022 sa k podanému odporu vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2021 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávok“) obsahuje všetky podstatné údaje a náležitosti potrebné pre určenie druhu a výšky postupovanej pohľadávky. Dňa 31.08.2010 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie ďalších produktov a služieb v rozsahu balíka služieb. Predmetom zmluvy bolo zároveň poskytnutie úverového rámca na účte formou voliteľného prečerpania do výšky 100,- EUR. Dátum uzatvorenia zmluvy, číslo zmluvy, číslo bankového účtu ako aj typ produktu sú v prílohe k Zmluve o postúpení špecifikované. Výška postúpenej pohľadávky v sume 676,99 EUR pozostáva: Účtovný zostatok ku dňu 02.01.2018 predstavoval 981,16 EUR, čo predstavuje, že ku dňu 02.01.2018 mala žalovaná na bežnom účte 981,16 EUR. Žalovaná sa jednotlivými transakciami na bežnom účte dostala do nepovoleného prečerpania dňa 25.10.2019 na sumu - 3,21 EUR. V nepovolenom prečerpaní na bežnom účte zotrvala až do ukončenia zmluvného vzťahu a aj po ukončení zmluvného vzťahu až do postúpenia pohľadávky. V nepovolenom prečerpaní na bežnom účte žalovaná zotrvala až do ukončenia zmluvného vzťahu a aj po ukončení zmluvného vzťahu až do postúpenia pohľadávky. Jednotlivé transakcie po dátume nepovoleného prečerpania (vrátane nepovoleného prečerpania z 25.10.2019 pozostávajú z: Debetných transakcií v celkovej výške 2.181,84 EUR:
- debetný zostatok na bankovom účte k 25.10.2018 v sume 3,21 EUR,
- platby, nákupy, výbery v celkovej výške 1.734,40 EUR (VE AP nákup; VE POS nákup; CCINT; VE EUR NAKUP; ...)
- úroky v celkovej výške 265,11 EUR (Úroky, SPLATKA UROKU)
- poplatky, poistenie 179,12 EUR (Poplatok za balík; Poistenie splátok BSÚ; Vymáhanie pohľ./ sankcie; ...) Kreditných transakcií v celkovej výške 1.504,85 EUR:
- platba, prevod, vklad v hotovosti v celkovej výške 1.504,85 EUR. Rozdiel medzi debetnými a kreditnými transakciami na bežnom učte predstavuje 676,99 EUR - čo predstavuje sumu postúpenej pohľadávky. Po postúpení pohľadávky bola vykonaná kreditná transakcia v sume 22,50 EUR, ktorá je v prehľade úhrad uvedená s dátumom 21.07.2021, avšak na účet žalobcu bola pripísaná dňa 05.08.2021, tak ako žalobca uviedol v žalobe. Vzhľadom k uvedenému žalovaná suma predstavuje 654,49 EUR. Žalobca k tvrdeniam žalovanej uviedol, že postupca na základe Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2021 podľa ust. § 526 OZ oznámil žalovanej, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2021 postúpil pohľadávku postupcu na postupníka - žalobcu. Žalovaná bol teda v súlade s ust. § 526 OZ upovedomená o tom, že od doručenia tohto oznámenia je povinná plniť svoj záväzok výlučne postupníkovi - žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že odoslanie Oznámenia o postúpení pohľadávok bolo v zmysle predloženého podacieho hárku podané do poštovej prepravy dňa 28.07.2021 a doručené žalovanej dňa 04.08.2021. Oznámenie o postúpení pohľadávok obsahuje informácie: vo výške 676,99 EUR spolu so všetkými právami s ňou spojenými, ktorá vznikla zo Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX, v znení jej všetkých neskorších dodatkov (ďalej len “Zmluva”), bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dna 21.07.2021, s účinnosťou ku dňu 26.07.2021. Pôvodný veriteľ v oznámení o postúpení pohľadávok špecifikoval z akej zmluvy vznikol dlh žalovanému, kde uviedol názov zmluvy ako aj číslo zmluvy. Žalobca citoval ust. § 526 OZ a uviedol, že podľa F. XXX/XXXX: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky poukazoval zmluvou po postúpení postupník.“ Žalobca zastáva názor, že postupca postupoval v prísnom súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB a k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo platne. Zmluva o postúpení pohľadávok nebola nikdy súdmi vyhlásená za neplatný právny úkon a nemožno tak na ňu ani nazerať. Napriek uvedenému si žalobca pre úplnosť uviedol, že podľa jeho názoru aj v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok (čo v tomto prípade podľa názoru žalobcu nenastalo), by žalobca mal na základe oznámenia o postúpení pohľadávky aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie pohľadávky v tomto konaní - keďže účinkom oznámenia o postúpení pohľadávky je skutočnosť, že dlžník (žalovaný) môže docieliť zánik záväzku plnením postupcovi, ako aj postupníkovi (bez ohľadu na platnosť, alebo neexistenciu zmluvy o postúpení pohľadávky), a to bez obavy, že by jeho plnenie predstavovalo bezdôvodné obohatenie jedného z takto domnelých veriteľov (v prípade nejasností ohľadom platnosti postúpenia pohľadávky). Oznámenie o
postúpení pohľadávky vykonané postupcom tak slúži najmä na ochranu dlžníka - ktorý môže docieliť zánik záväzku jeho splnením tak plnením postupcovi, ako aj postupníkovi, pričom takéto plnenie nemôže byť bezdôvodným obohatením ktoréhokoľvek z domnelých veriteľov - v dôsledku čoho prislúcha aktívna legitimácia na uplatňovanie pohľadávky postupníkovi (ktorého určil postupca v oznámení o postúpení pohľadávky). Žalobca ďalej citoval rozhodnutia NS ČR, sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX a sp. zn. XXCdo/ XXXX/XXXX. Podstatou oznámenia o postúpení pohľadávky je, že zakladá dlžníkovi - žalovanému - povinnosť plniť postupníkovi - žalobcovi (bez ohľadu na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok) a tým zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o zaplatenie takto postúpenej pohľadávky. Prípadná neplatnosť zmluvy o postúpení je výhradne vecou sporu medzi postupcom a postupníkom - ktorý však ničím neovplyvňuje povinnosť dlžníka plniť svoj záväzok - na základe oznámenia o postúpení pohľadávky vykonaného postupcom na účet postupníka - pričom takéto plnenie postupníkovi nie je bezdôvodným obohatením ani v prípade neplatnosti postúpenia pohľadávky, keďže dlžník plnil podľa ust. § 526 OZ a spôsobil tak zánik záväzku (napriek prípadnej neplatnosti postúpenia). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X P. X/XXXX: „Dlžník nielenže nemá povinnosť, ale ani právo zisťovať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.“ Žalobca ďalej citoval rozhodnutia NS ČR sp. zn. XX P. XXX/XXXX, sp. zn. XX P. a sp. zn. XX P. XXXX/XXXX. Pokiaľ ide o úrok z omeškania žalobca si ho uplatnil od nasledujúceho dňa po postúpení pohľadávky, čo predstavuje dispozičné oprávnenie žalobcu a nie nevedomosť o splatnosti pohľadávky žalobcu, tak ako uviedla žalovaná v podanom odpore. K podanej námietke premlčania žalobca uviedol, že úver formou povoleného prečerpania na bežnom účte predstavuje možnosť prečerpať finančné prostriedky na vlastnom účte. Poskytujú ho banky pre svojich klientov ako doplnok k ich bežnému účtu. Pokiaľ má klient na účte prostriedky a s peniazmi aktívne manipulujete (platby, výbery, prevody) bude sa tento účet správať ako bežný bankový účet. Akonáhle však na účte dôjde k vyčerpaniu vlastných prostriedkov, sprístupní sa mu možnosť peniaze vyberať aj naďalej. Všetky pohyby, ktoré po vyčerpaní vlastných prostriedkov na účte uskutoční, sa stávajú predmetom povoleného prečerpania. Povolené prečerpanie na účte sa môže opakovať, čiže keď predchádzajúcu „pôžičku“ splatí t. j. navýši stav svojho bežného účtu o čiastku, ktorá bola požičaná a o sumu úrokov a môže často z princípu revolvingu (revolving je možnosť čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti znovu žiadať banku o povolenie čerpania prostriedkov) znovu využiť čerpanie prostriedkov do mínusu. Z vyššie uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať ust. § 565 OZ, nakoľko v predmetnom prípade nebolo dojednané plnenie v splátkach. Minimálna splátka, ktorú bola žalovaná povinná plniť bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúco záväzkom vzťahu na dobu neurčitú. Z vyššie uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že postupca v posudzovanom prípade nebol povinný dodržať ust. § 53 ods. 9 OZ, nakoľko v tomto prípade nebolo dojednané plnenie dlhu v splátkach. Žalovaná sa transakciami na účte dostala do nepovoleného prečerpania, čiže čerpala viac finančných prostriedkov, než mala k dispozícii na bežnom účte. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe výzvy zo dňa 02.04.2020, ku ktorej žalobca v priložil podací hárok, z ktorého je možné odsledovať, že zásielka bola podaná do poštovej prepravy dňa 02.04.2020 a doručená žalovanej dňa 06.04.2020. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 30.06.2022, žalobca mal za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Podľa názoru žalobcu, mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že žalovaná mala možnosť vyrovnať svoje záväzky voči pôvodnému veriteľovi a niet pochýb o platnosti postúpenia pohľadávky ako aj nároku žalobcu uplatniť si pohľadávku v súdnom konaní. V zmysle vyššie uvedeného žalobca zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby.
6. K vyjadreniu žalobcu bolo dňa 07.11.2022 doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla, že žalovaná jednoznačne popiera, že Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2021 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávok“) obsahuje všetky podstatné údaje a náležitosti potrebné pre určenie druhu a výšky postupovanej pohľadávky. Jednoznačnosť a určitosť žalobca argumentuje tým, že v Zmluve o postúpení pohľadávok je uvedené číslo bankového účtu ako aj typ produktu, pričom následne rozpisuje z čoho pozostáva výška postupovanej pohľadávky. Čo sa týka typu produktu, ktorý ma byť údajne v Zmluve o postúpení pohľadávok, tak tam je uvedené vedľa spojenia „PRODUCT_TYPE spojenie „CA“. Žalovaná nevie, či je takéto označenie pre žalobcu určité a zrozumiteľné, avšak pre žalovanú určite určité nie je. Žalovaná zotrvala na vyjadrení, že príloha č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok, kde by mala byť vymedzená Pohľadávka, sa nachádza zhluk údajov, ktorý však nie je pre tretiu osobu čitateľný, určitý a ani zrozumiteľný. Postupovaná pohľadávka musí byť zrozumiteľná a určitá nielen v časti identifikácie právneho vzťahu, z ktorého pohľadávka pochádza, avšak aj v časti
určenia presného nároku. Uvedené znamená, že aj keby sa v prílohe Zmluvy o postúpení pohľadávok nachádzal dátum uzatvorenia Zmluvy, číslo Zmluvy, číslo bankového účtu, ako aj typ produktu (čo však žalovaná jednoznačne namieta), tak by stále išlo o neurčité a nezrozumiteľné vymedzenie Pohľadávky v časti samotného nároku. Príloha č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok, kde sa vymedzuje Postupovaná pohľadávka, určuje vedľa slova „Principal“ hodnotu 676,99 a vedľa slova „Interest“ a slova „Interest_DLQ_Principal“ hodnotu 0. Ďalej príloha č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok uvádza hodnotu „PRODUCT_TRN_24M“ a vedľa tejto hodnoty číslo 36,86, hodnotu PRODUCT_TRN_36M“ a vedľa tejto hodnoty číslo 49,64, hodnotu CLIENT_TRN_24M“ a vedľa tejto hodnoty číslo 782,16, a hodnotu CLIENT_TRN_36M“ a vedľa tejto hodnoty číslo 794,94. Žalovaná ani pri tej najlepšej snahe nedokáže zistiť, čo tieto hodnoty znamenajú. Predmetné hodnoty nedávajú žalovanej žiaden zmysel. Taktiež ako už žalovaná v podanom odpore uviedla, tak hodnota 676,99 + 36,86 (ktorá je uvedená vedľa hodnoty „PRODUCT_TRN_24M“) dáva dohromady 713,85 a nie číslo 782,16 (ktoré je uvedené pri hodnote „CLIENT_TRN_24M“). Hodnota 676,99 + 49,64 (ktorá je uvedená vedľa hodnoty „PRODUCT_TRN_36M“) dáva dohromady 726,63 a nie číslo 794,94 (ktoré je uvedené pri hodnote „CLIENT_TRN_36M“). Žalovaná skutočne vynaložila nadmerné úsilie, aby zistila, čo tieto hodnoty znamenajú, avšak nedávaju jej žiaden logicky význam. Ak tieto hodnoty predstavujú nejaký peňažný nárok, tak prečo nie sú žalobcom uplatňovane v súdnom konaní? Ak tieto hodnoty nepredstavujú peňažný nárok, tak ani hodnota 676,99 potom nemôže predstavovať peňažný nárok v eurách. Žalovaná naozaj nie je objektívne schopná zistiť, čo tieto hodnoty znamenajú. Pre upresnenie, ako si môže byť žalovaná alebo tretia osoba istá, že hodnota „PRODUCT_TRN_24M“ a vedľa tejto hodnoty číslo 36,86 a hodnota PRODUCT_TRN_36M“ a vedľa tejto hodnoty číslo 49,64 neznamenajú, že po 24 mesiacov je potrebne odpočítať 36,86 eur a po 36 mesiacov až 49,64 eur, nakoľko by tieto hodnoty predstavovali sumy, ktoré sa za takýto čas premlčia, nakoľko ako žalovaná uviedla aj v odpore, tak nárok vyplývajúci zo Zmluvy sa nepremlčuje ako celok ale po častiach, nakoľko výška dlhu vznikala v rôznych časoch a v rôznych výškach. Rovnako nie je možne vôbec určiť, čo znamená hodnota „DPD“, vedľa ktorej sa nachádza hodnota 553. Jedná sa o istinu pred úrokmi, poplatkami, úrokmi z omeškania alebo o úplne iný nárok? Táto hodnota je pre žalovanú záhadou, nakoľko ani len zo skratky DPD sa nedá vyvodiť žiaden záver o podstate takejto hodnoty. Žalobca vo Vyjadrení nijako neurčil, čo tieto hodnoty znamenajú, pričom sa stále zameriaval iba na hodnotu 676,99. Žalobca sa takto snaží odviesť pozornosť od skutočnosti, že príloha č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok obsahuje hodnoty, ktoré sú nezrozumiteľné a neurčité. Akonáhle nie je možné zistiť, čo znamenajú určité hodnoty alebo nie je možné tieto hodnoty priradiť k jednotlivým údajom, je nepodstatné, že časť vymedzenia by určitá bola (žalovaná však namieta, že žiadna časť Postupovanej pohľadávky nie je určitá a zrozumiteľná), nakoľko bez identifikácie všetkých hodnôt nie je možné zistiť, či tieto hodnoty neovplyvňujú aj takúto „určitú hodnotu“. Ak by sme aj pripustili, že hodnota 676,99 predstavuje nejaký peňažný nárok, stále nie je jednoznačné, o aký nárok sa má jednať. Predmetná hodnota sa môže vzťahovať k rôznym poplatkom, náhrade škody, istine, úrokom z omeškania alebo k niečomu inému. Už len skutočnosť, že sa v zmysle prílohy č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok nedá presne určiť, aký konkrétny nárok sa postupuje, robí Zmluvu o postúpení pohľadávok v časti Pohľadávky neurčitú a nezrozumiteľnú a teda neplatnú. Od žalovanej nemožno požadovať, aby hádala alebo sa domnievala, aký nárok je postupovaný. Žalovaná citovala Rozsudok NS SR zo dňa 31.07.2012, sp. zn. XCdo/XX/XXXX. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v prílohe č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok úplne absentuje, a to odhliadnuc od toho, že použité názvy sú aspoň v časti v anglickom jazyku. Uvedená formulácia nepredstavuje takú formuláciu, kde by bolo možné dôjsť gramatickým výkladom k akémukoľvek jasnému záveru. Čo sa týka logického výkladu, tak ako uviedla žalovaná vyššie, nie je možné prísť na to, čo jednotlivé hodnoty znamenajú, pričom ich ani len žalobca nijakým spôsobom neozrejmuje s výnimkou hodnoty 676,99. Ako je vyššie uvedené, žalovaná sa nielen snažila ale stále sa aj snaží prísť na to, čo tieto hodnoty znamenajú, avšak bezúspešne. Žalobca nemôže dodatočne použiť taký výklad, ktorým by dopĺňal pôvodne urobený úkon (t.j. prílohu č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok). Medzi Vyjadrením žalobcu a Zmluvou o postúpení pohľadávok je jasný nesúlad. V zmysle Zmluvy, ktorú predložil žalobca platí, že bolo dojednané povolené prečerpanie vo výške 100,- EUR, čo potvrdzuje aj žalobca vo svojom vyjadrení. V prílohe č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok sa nachádzajú hodnoty „Interest“ interest_DLQ_PRINCIPAL“, „CHARCHES“, „PRINCIPAL“, „ORIGINAL_LOAN_AMOUNT“ a „INSURANCE“ (ďalej len „Nevyplnené hodnoty“). Vedľa všetkých týchto hodnôt je uvedené č. 0. Jazykovým prekladom možno dospieť k záveru, že predmetne hodnoty znamenajú úroky, úroky z omeškania, poplatky, poistenie a pôvodná výška pohľadávky. Nakoľko mala žalovaná povolené prečerpanie vo výške 100,- EUR, čo potvrdzuje Zmluva a aj Vyjadrenie žalobcu, tak nie je možné dospieť k záveru, že hodnota 676,99 predstavuje istinu. Predsa sám žalobca vo Vyjadrení tvrdí, že suma 676,99 pozostáva z: „Debetných transakcií v celkovej výške 2.181,84 EUR:
- debetný zostatok na bankovom účte k 25.10.2018 v sume 3,21 EUR,
- platby, nákupy, výbery v celkovej výške 1.734,40 EUR (VE AP nákup; VE POS nákup; CCINT; VE EUR NAKUP; ...)
- úroky v celkovej výške 265,11 EUR (Úroky, SPLATKA UROKU)
- poplatky, poistenie 179,12 EUR (Poplatok za balík; Poistenie splátok BSÚ; Vymáhanie pohľ./ sankcie; ...) Kreditných transakcií v celkovej výške 1.504,85 EUR:
- platba, prevod, vklad v hotovosti v celkovej výške 1.504,85 EUR. Rozdiel medzi debetnými a kreditnými transakciami na bežnom učte predstavuje 676,99 EUR - čo predstavuje sumu postúpenej pohľadávky.“ Pokiaľ, ako sám žalobca tvrdí boli v debetných transakciách zohľadnené aj úroky v celkovej výške 265,11 EUR (Úroky, SPLATKA UROKU) a poplatky, poistenie 179,12 EUR (Poplatok za balík; Poistenie splátok BSU; Vymáhanie pohľ./sankcie; ...), tak nie je možné, aby Nevyplnené hodnoty mali vedľa seba číslo 0. Sám žalobca vo Vyjadrení potvrdil, že v hodnote 676,99 je predsa zohľadnený aj úrok, poplatky, poistenie, sankcie a iné. Teda tieto by sa logicky mali zobraziť aj v hodnotách „Interest“ interest_DLQ_PRINCIPAL“, „CHARCHES“, „PRINCIPAL“, „ORIGINAL_LOAN_AMOUNT“ a „INSURANCE“. Ak by žalobca chcel tvrdiť, že pred postúpením pohľadávok sa napríklad vždy všetky hodnoty spočítajú do jednej výslednej hodnoty, tak všetky ostatné hodnoty v prílohe č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré vedľa seba majú číslo 0, sú tam úplne zbytočne. Tu je potrebne zohľadniť logický výklad a dospieť k záveru, že nedáva zmysel niekde dávať hodnoty, ktoré by vždy vedľa seba mali číslo 0. Potom by táto príloha mohla obsahovať akýkoľvek nepodstatný udaj (napríklad aj o počasí) a malo by to pre postupovanú pohľadávku rovnaký význam, ako majú hodnoty, ktoré by vždy vedľa seba mali číslo 0. Ak hodnota 676,99 predstavuje peňažný nárok (čo však žalovaná popiera), tak ako sám žalobca uviedol vo Vyjadrení, tento sa skladá aj z úrokov, poplatkov a pod. V prílohe č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok však určené tieto hodnoty nie sú. Rovnako je potrebné uviesť, že ak mala žalovaná určené povolenie prečerpanie vo výške 100,- EUR, tak nie je možné, aby sa zo 100,- EUR navýšila dlžná čiastka až na sumu 676,99 EUR. Sám žalobca uviedol, že debetné transakcie boli vo výške 2181,54 EUR (z čoho platby, nákupy a výbery bez poplatkov, úrokov a pod. predstavovali 1734,40 EUR) a kreditné transakcie vo výške 1504,85 EUR. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými transakciami tvorí podľa žalobcu hodnotu žalovanej istiny vo výške 676,99 EUR. Pokiaľ by sme odpočítali všetky úroky a poplatky, ako ich rozpisuje žalobca vo Vyjadrení, tak by sme dostali sumu 232,76 EUR (676,99 - 265,11 - 179,12), čo je však viac ako dvojnásobok sumy povoleného prečerpania. V zmysle výpočtov, ktoré predložil žalobca vo Vyjadrení možno dospieť k záveru, že Postupca ako pôvodný veriteľ si uplatňoval poplatky, úroky a iné nielen zo sumy 100,- EUR, ale z úplne inej sumy. Žalovaná je spotrebiteľom, pričom medzi ňou a Postupcom bol dohodnutý zmluvný vzťah vo vzťahu k povolenému prečerpaniu na sumu 100,- EUR. Ak Postupca poskytol žalovanej vyššie povolené prečerpanie, je to na jeho ujmu, pričom za takýto vyšší rozdiel si nemôže účtovať úroky, úroky z omeškania alebo iné poplatky. Akákoľvek istina poskytnutá nad sumu 100,- EUR (t.j. nad sumu povoleného prečerpania) by musela byť v zmysle právnych predpisov a aj bohatej judikatúry NS SR, poskytnutá bezúročne. Uvedené preukazuje, že aj ak by sme pripustili argumentáciu žalobcu, že hodnota 676,99 predstavuje istinu dlžnej sumy, tak je potrebné na základe vyššieho dospieť k záveru, že takáto suma je nesprávna, nakoľko si pôvodný veriteľ účtoval minimálne úroky a úroky z omeškania zo sumy, ktorá bola poskytnutá žalovanej bezúročne. Na základe uvedeného je potrebné dokonca dospieť k záveru, že pohľadávka vo výške 676,99 EUR (ako to tvrdí žalobca) ani len neexistuje a teda nemohlo dôjsť k jej postúpeniu. Ak nejaká pohľadávka existuje, táto existuje v inej výške a preto je Zmluva o postúpení pohľadávok v časti Pohľadávky jednoznačne neurčitá a nezrozumiteľná. Ako je vyššie preukázané hodnota 676,99 podľa žalobcu pozostáva aj z úrokov a úrokov z omeškania. Je z tohto pohľadu vylúčené, aby si mohol žalobca uplatňovať úrok z omeškania z takejto hodnoty (po odpočítaní 22,50 EUR, čo žalobca vysvetľuje vo Vyjadrení), nakoľko táto hodnota, podľa tvrdenia žalobcu sa už skladá aj z úroku a úroku z omeškania. Žalobca teda v žiadnom prípade nemôže mať nárok na úrok z omeškania z úroku z omeškania, ako si ho uplatnil v žalobe. Žalovaná stále namietala, že jej nebolo doručene Oznámenie o postúpení pohľadávok. Pokiaľ by naozaj došlo k platnému postúpeniu Pohľadávky, čo však žalovaná namieta, Postupca by závažne porušil svoje povinnosti v zmysle § 17 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Dátum, ktorý je uvedený na liste Oznámenia o postúpení pohľadávok nič nepreukazuje, nakoľko dôležitý je deň kedy by malo dôjsť k písomnému informovaniu žalovanej. Žalobca priložil ako prílohu nejaký podací hárok, ktorý nie je nijakým spôsobom potvrdením zo strany slovenskej pošty. Podacie lístky, ktoré sa odosielajú prostredníctvom slovenskej pošty, slovenská pošta vždy potvrdí na druhej strane takéhoto lístka. Predložený podací hárok je iba nejaký počítačovo vygenerovaný dokument, ktorý nie je zo strany slovenskej pošty nijako potvrdený a teda nemožno na
neho vzhliadnuť ako na hodnoverný dôkaz. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností, žalovaná namietala autentickosť tohto hárku. Zároveň, nakoľko ide o jednoduchý PDF súbor, ktorý je možné bez väčšej námahy meniť, nemožno si byť istý ani jeho obsahom. Rovnako nemožno pripustiť ani ako dôkaz odkaz na stránku slovenskej pošty, kde si má súd sám zadať číslo podacieho lístka. Čo sa týka samotného predloženia obrázku, ktorým žalobca preukazuje doručenie Oznámenia o postúpení pohľadávok, tu je taktiež potrebné uviesť, že uvedený dokument nie je potvrdením slovenskej pošty a nijakým spôsobom nepreukazuje doručenie zásielky priamo žalovanej. Tento dokument dokonca ani len nepreukazuje doručenie na konkrétnu adresu, ale iba vydanie na určitej pošte, pričom nešpecifikuje osobu, ktorej mala byť takáto zásielka vydaná. V neposlednom rade žalovaná uviedla, že ak by aj takáto zásielka doručená bola (čo však namieta), tak jednoznačne nemožno z predložených dokumentov vyvodiť, že sa jednalo Oznámenie o postúpení pohľadávok. Žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Bez ohľadu na doručenie je však Oznámenie o postúpení pohľadávok neurčité v časti vymedzenia Pohľadávky. Postupca v Oznámení o postúpení pohľadávok uvádza, že sa postupuje pohľadávka vo výške 676,99 EUR, ktorá vznikla zo zmluvy o bežnom učte č. XXXXXXXXXX. Žalovaná sa z Oznámenia o postúpení pohľadávok, ktoré predložil žalobca, nedozvedela akého nároku sa údajné postúpenie ma týkať. Má ísť o nárok na zaplatenie náhrady škody, istiny povoleného prečerpania, zmluvnej pokuty, úrokov z omeškania, poplatkov alebo niečoho iného? Ako žalovaná vyššie poukázala, ak by aj samotná hodnota 676,99 predstavovala peňažný nárok, tento musí byť riadne špecifikovaný. Je totiž neprípustné, aby identifikácia vo forme „peňažná pohľadávka vo výške 676,99“ bola považovaná za určitú a zrozumiteľnú. Ako sám napísal žalobca vo Vyjadrení, tak údajná pohľadávka vo výške 676,99 EUR mala pozostávať z úrokov, poplatkov, poistenia, sankcii, úrokov z omeškania a iných. Nie je možne „zaobaliť“ všetky nároky vyplývajúce zo Zmluvy pod „peňažná pohľadávka“. Žalovaná musí presne vedieť, ktoré nároky sa mali postúpiť, pričom ani identifikácia v tvare „všetky peňažné pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy“ by nepredstavovala určité vymedzenie Pohľadávky. Pokiaľ chcel Postupca postúpiť na žalobcu nejakú pohľadávku, bolo jeho povinnosťou túto pohľadávku jednoznačne vymedziť, a to obzvlášť, keď eviduje voči žalovanej viacero pohľadávok z viacerých právnych vzťahov. Žalobca odkazuje vo Vyjadrení na rozhodnutie Najvyššieho sudu F. XXX/XXXX, ktorým sa snaží poukázať na to, že žalovaná sa nemôže domáhať preskúmania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ak jej Postupca oznámil postúpenie Pohľadávky. Žalovaná opätovne poukázala na skutočnosť, že Postupca jej nikdy neoznámil postúpenie Pohľadávky. Aktívnu legitimáciu v tomto súdnom spore preukazuje žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú sám priložil ako dôkaz. V takomto prípade je možné domáhať sa preskúmania platnosti takejto zmluvy. V zmysle rozhodovacej praxe NS SR je dôležité taktiež poukázať na skutočnosť, že ak by aj bolo žalovanej doručené Oznámenie o postúpení pohľadávok zo strany Postupcu, tak by žalovaná aj tak mala možnosť domáhať sa preskúmania platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, pokiaľ ju sám žalobca predložil ako dôkaz v súdnom spore. Túto možnosť by nemala iba v prípade, že by predložená nebola. Uvedené možno vyvodiť aj z gramatického významu ustanovenia § 526 ods. 2 OZ. Žalovaná sa nedomáha a ani sa nikdy nedomáhala preukázania zmluvy o postúpení pohľadávok, túto predložil sám žalobca a to dobrovoľne. Akonáhle ju žalobca predložil ako dôkaz do súdneho sporu, žalovaná má právo namietať jej obsah alebo aj platnosť. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu vo Vyjadrení, že „Zmluva o postúpení pohľadávok nebola nikdy súdmi vyhlásená za neplatný právny úkon a nemožno tak na ňu ani nazerať“, tak tu ide o zjavné nepochopenie práva. Ak je nejaký právny úkon absolútne neplatný, tak je neplatný od začiatku, pričom súd v rozhodnutí iba deklaruje, že takáto neplatnosť existovala od začiatku. Žalobca vo svojom vyjadrení odkázal na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX. V zmysle citovaného rozhodnutia by sa žalovaná zbavila záväzku voči Postupcovi, ak plnila žalobcovi (za predpokladu, že by jej bolo zo strany Postupcu riadne oznámené postúpenie pohľadávky, čo však nebolo), aj ak by zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná. Uvedené je na ochranu dlžníka, aby nemusel v prípade neplatnosti plniť aj Postupcovi a žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia od postupníka. Uvedené však neznamená, že dlžník je povinný plniť postupníkovi, ale že postupník je oprávnený plnenie prijať. Dlžník však takémuto postupníkovi plniť nemusí. A už určite nedáva táto argumentácia postupníkovi aktívnu legitimáciu v žalobe voči dlžníkovi, obzvlášť, ak sa preukáže neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú sám predloží. Žalobca uviedol, že plnenie nároku Postupcu nemožno subsumovať pod plnenie v splátkach, ale je potrebné dôsledne odlíšiť opakujúce sa plnenie. Aj napriek označeniu povolené prečerpanie, ide v skutočnosti o formu spotrebiteľského úveru na krátkodobé preklenutie nedostatku finančných zdrojov, ktorý predstavuje kontokorentný uver. Je pravda, že vždy, keď sa prídu finančne prostriedky na účet, ktorý má povolené prečerpanie, tak sa automaticky použijú na platbu najstarších záväzkov, to však nič nemení na skutočnosti, že bežne nastávajú iné splatnosti istiny a teda aj dátumy premlčania sú rozdielne. Pokiaľ 10 x po sebe dlžník uskutoční platby vo výške 10,- EUR v iných časoch a nezaplatí nič, tak týchto 10 platieb predstavuje
10 rozdielnych záväzkov, ktoré majú iné premlčanie. Žalovaná nevytvorila dlh u Postupu jednorazovo jednou platbou, avšak uskutočnila množstvo platieb. Žalovaná síce nevie, aká pohľadávka mala byť na žalobcu postúpená, avšak vie, že vo všetkých vzťahoch voči Postupcovi vystupovala vždy ako spotrebiteľ. Žalovaná ma zároveň vážne podozrenie na premlčanie určitých nárokov Postupcu, avšak nakoľko žalobca ani len nešpecifikoval, aká pohľadávka ma byť postúpená, tak sa žalovaná nevie vyjadriť ani k prípadnému premlčaniu takejto pohľadávky. Žalovaná však z opatrnosti opätovne namietala premlčanie Pohľadávky. Žalobca vo Vyjadrení uviedol, že zmluvný vzťah medzi Postupcom a žalovanou bol ukončený na základe výzvy zo dňa 02.04.2020. Žalovaná predpokladá, že žalobca odkazuje na list zo dňa 02.04.2020,ktorý je nazvaný ako „Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“, nakoľko k tomuto dokumentu bol predložený podací hárok, ktorý nazval „zosplatnenie“. Tu je potrebné uviesť, že žalovaná namieta skutočnosť, že by k tomuto dátumu bol ukončený vzťah medzi ňou a Postupcom. Tento list predstavuje iba výzvu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti. Čo sa týka možnosti pripustenia podacieho hárku a údajného potvrdenia o doručení (PDF súbor stiahnutý z internetu), ako dôkazu, tu žalovaná uplatnila rovnaké námietky ako pri prípustnosti podacieho hárku a údajného potvrdenia o doručení pri Oznámení o postúpení pohľadávok. Žalovaná doteraz nevie, aká pohľadávka mala byť vlastne na žalobcu postúpená. Žalovaný vôbec nepreukázal, akú Pohľadávku presne žaluje a už vôbec neurčil splatnosť takejto Pohľadávky, resp. jej časti. Postupca nikdy nedoručil žalovanej oznámenie o postúpení pohľadávok. Žalovaná sa môže domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko ju do súdneho spisu založil sám žalobca, pričom ňou preukazuje aktívnu legitimáciu. Žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto súdnom spore, nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná. Vzhľadom na všetky okolnosti a preložené dokumenty možno dospieť k záveru, že je nepochybné, že Pohľadávka je v Zmluve o postúpení pohľadávok vymedzená neurčito a zmätočne, čo má za následok neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok v časti Pohľadávky pre neurčitosť a zmätočnosť v zmysle§ 37 ods. 1 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. K vyjadreniu žalovanej bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.12.2022, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach a predchádzajúcich vyjadreniach. Predmetná príloha k Zmluve obsahuje všetky podstatné údaje a náležitosti potrebné pre určenie druhu a výšky postupovanej pohľadávky. Ostatné položky vyčíslené v Prílohe k zmluva o postúpení sú len interné účtovné údaje veriteľa, ktoré nie sú podstatné pre konanie a ani z nich nevyplýva uplatňovaný nárok. Sumu postúpenej pohľadávky predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými transakciami na bežnom účte vo výške 676,99 EUR. Po odrátaní kreditnej transakcie v sume 22,50 EUR zo dňa 21.07.2021, pripísanej na účet dňa 05.08.2021 je žalovaná suma vo výške 654,49 EUR. K ostatným namietaným skutočnostiam vo vyjadrení žalovanej žalobca naďalej trvá na predchádzajúcich vyjadreniach a na uplatňovanom nároku voči žalovanej. V zmysle vyššie uvedeného žalobca trvá na podanej žalobe a žiada, aby konajúcu súdu rozhodol v zmysle podanej žaloby.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 17.02.2023, pričom vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalobcu a žalovanej a za účasti PZ žalobcu a PZ žalovanej. Strany sporu prostredníctvom svojich právnych zástupcov zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii prednesenej v spore.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ktoré boli stranám sporu navzájom doručované a zistil nasledujúci skutkový stav:
10. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola 31.08.2010 uzatvorená Zmluva o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu a Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou voliteľného prečerpania na bežnom účte zo dňa 29.09.2011. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na bežnom účte formou voliteľného prečerpania. V danom smere bolo uzatvorené voliteľné prečerpanie, splatné na požiadanie. Výška voliteľného prečerpania bola do výšky 100,- EUR, úroková sadzba 15,50 % p.a., doba trvania bola stanovená počas celej doby trvania pohľadávky banky z voliteľného prečerpania až do jej úplného splatenia a konečná splatnosť voliteľného prečerpania bola stanovená na deň podania žiadosti o zrušenie bežného účtu majiteľa účtu, resp. deň podania žiadosti o zrušenie balíka služieb na účte, ktorý obsahuje produkt voliteľné prečerpanie, resp. deň poskytnutia iného typu kontokorentného úveru na bežný účet alebo deň, kedy banka požiada o splatenie tohto úveru. Pohľadávka žalobcu vo výške 676,99 EUR predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami vo výške 2.181,84 EUR a kreditnými operáciami vo výške 1.504,85
EUR. Po postúpení pohľadávky bola vykonaná kreditná transakcia v sume 22,50 EUR, na účet žalobcu pripísaná dňa 05.08.2021. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 02.04.2020 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 599,21 EUR, s tým, že ku dňu 01.04.2020 neeviduje úhradu nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na bežnom účte žalovanej. Zároveň žalovanú upozornil, že ak v stanovenej lehote najneskôr do 5 kalendárnych dní nedôjde k úhrade dlžnej sumy, banka pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti vyššie uvedených úverových produktov. Listom zo dňa 28.07.2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 676,99 EUR.
11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „zákon č. 129/2010 Z. z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
12. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. a) b) a e) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
14. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom v čase uzavretia zmluvy, na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1,4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
15. Podľa bodu 2.5.2. Všeobecných obchodných podmienok H. N., V..Z.., je klient povinný nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať. Banka je oprávnená vyzvať klienta na vyrovnanie nepovoleného prečerpania, a to aj písomne, pričom určí lehotu na jeho vyrovnanie.
16. Podľa bodu 1.7.1, písm. a) Obchodných podmienok balíkov služieb H. N., V..Z.., osobitné skutočnosti pre účely voliteľného prečerpania a) nepovolené prečerpanie na účte.
17. Podľa bodu 1.7.2, písm. a) Obchodných podmienok balíkov služieb H. N., V..Z.., uvádza, že veriteľ je oprávnený na základe výskytu osobitných skutočností s účinnosťou ku dňu rozhodnutia tiež požadovať splatenie úverového rámca alebo jeho časti.
18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
21. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou voliteľného prečerpania. Výška voliteľného prečerpania bola v zmysle zmluvy stanovená do výšky 100,- EUR. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami na účte žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa okrem ustanovení Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka aplikujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ ide o samotný nárok uplatnený žalobcom v konaní, súd poukazuje na čl. V. Zmluvy, v zmysle ktorého je uvedené, že konečná splatnosť voliteľného prečerpania okrem iného nastane, v deň, kedy banka požiada o okamžité splatenie tohto úveru. Zároveň súd poukazuje na bod 2.5.2 Všeobecných obchodných podmienok predložených žalobcom v konaní, v zmysle ktorých je uvedené, že banka je oprávnená vyzvať klienta na vyrovnanie nepovoleného prečerpania, pričom určí lehotu na jeho vyrovnanie. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 02.04.2020 vyzval žalovanú na úhradu nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na jej účte ku dňu 01.04.2020 vo výške 599,21 EUR s tým, že môže veriteľ, t.j. právny predchodca žalobcu požiadať o splatenie voliteľného prečerpania vrátane nepovoleného prečerpania, ktoré bolo v tom čase vo výške 599,21 EUR. Súd mal s poukazom na uvedené za to, že výzva zo dňa 02.04.2020 bola výzvou v zmysle bodu 2.5.2. Všeobecných obchodných podmienok H. N., V..Z.., ktorou vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na vyrovnanie nepovoleného prečerpania vo výške 599,21 EUR, ktorý evidoval ku dňu 01.04.2020. Žalobca však na základe predložených listinných dôkazov súdu nepreukázal, žeby žalovanú požiadal o splatenie voliteľného prečerpania vrátene nepovoleného prečerpania, tak ako bola na to žalovaná upozornená v samotnej výzve na zaplatenie zo dňa 02.04.2020, pričom aj s poukazom na obsah samotnej výzvy, ako aj skutočností tvrdených žalobcom v konaní a Všeobecných obchodných podmienok H. N., V..Z.. súd uvádza, že túto výzvu nemožno považovať za žiadosť o splatenie voliteľného prečerpania vrátane nepovoleného prečerpania, nakoľko touto výzvou bola žalovaná vyzvaná len k úhrade nevoleného prečerpania, ktoré bolo v čase vydania tejto výzvy vo výške 599,21 EUR, a ktorou bola žalovaná upozornená len na nepovolené prečerpanie, ktoré predstavovalo v tom čase sumu 599,21 EUR, a nie na celú pohľadávku, ktorá predstavovala voliteľné prečerpanie vrátane nepovoleného prečerpania a v zmysle ktorej v prípade neuhradenia mohol veriteľ požiadať na splatenie voliteľného prečerpania vrátane nepovoleného prečerpania na účte žalovanej. Žalobca taktiež v konaní nepreukázal doručenie predmetnej výzvy žalovanej. Z listinných dôkazov predložených žalobcom (podací hárok na č.l. 30 spisu), nie je jednoznačné, aká zásielka bola žalovanej doručovaná, resp. že vôbec bola doručená žalovanej, nakoľko jej nebola doručovaná do vlastných rúk a čo bolo obsahom takejto zásielky. Súd uvádza, že je povinnosťou strany konania skutkové tvrdenia aj preukázať, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby veriteľ žalovanú požiadal o splatenie úveru, t.j. voliteľného prečerpania vrátane nepovoleného prečerpania, ani skutočnosť, že by sa výzva, ktorá tejto žiadosti predchádzala dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Potom s poukazom na uvedené, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovanú požiadal o splatenie voliteľného prečerpania vrátene nepovoleného prečerpania v súlade so zmluvnými podmienkami a so zákonom, prípadne k ukončeniu vedenia voliteľného prečerpania pôvodným veriteľom na účte dlžníka v zmysle zmluvy, preto sa súd ďalej zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu v konaní.
22. Pod pojmom aktívna legitimácia je nutné chápať hmotnoprávne postavenie účastníka, z ktorého vyplýva jeho právo, resp. jeho procesné právo taký hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd v súvislosti
s uvedeným poukazuje na ust. 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré odkazuje na ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné previesť na tretiu osobu, ktorá nie je bankou, pokiaľ ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo sa táto pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti, teda došlo k jej zosplatneniu. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by požiadal dlžníka o splatenie voliteľného prečerpania vrátane nepovoleného prečerpania, mal súd zato, že neboli s poukazom na vyššie uvedené ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. splnené podmienky na to, aby bola pohľadávka z tohto úveru postúpená na žalobcu, nakoľko nešlo o pohľadávku spôsobilú na postúpenie. Naviac vzhľadom na to, že pôvodným veriteľom v predjednávanej veci bola Tatra banka, a.s., súd má za to, že predmetný záväzkový vzťah vyplývajúci z uzavretej Zmluvy je regulovaný špeciálnou právnou úpravou zákona č. 483/2001 Z.z., ktorý vo svojom ust. § 92 ods. 8 uvádza, že ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Súd však v konaní nemal preukázané, že by zo strany žalobcu, prípadne jeho právneho predchodcu došlo k naplneniu predpokladov uvedených v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ak napriek tomu, že žalobca uviedol, že výzvou v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je nutné považovať výzvu zo dňa 02.04.2020, súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle výzvy zo dňa 02.04.2020 bola žalovaná vyzvaná len na úhradu nepovoleného prečerpania vo výške 599,21 EUR, a nie na úhradu voliteľného prečerpania vrátane nepovoleného prečerpania a naviac žalobca nepreukázal, že by sa predmetná výzva dostala do dispozičnej sféry žalovanej, pričom v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 27.10.2021. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu nepostupoval v súlade s ust. § 17 zákona č. 129/2010 z. z. a ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., preto zmluva o postúpení pohľadávky nie je platná a žalobca tak nenadobudol aktívnu legitimáciu v dôsledku postúpenia pohľadávky voči žalovanej. Preto súd s poukazom na uvedené skutočnosti žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko táto bola v konaní plne úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.