Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3P-47-2014.pdf
PDF · 74.29 KB
Case nature
Subarea
3P/47/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloleté deti N.: L. B., nar. XX.XX.XXXX a F. P., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matky V. N., bytom U. XXXX/XB, V. a otca P. Z. N., bytom XXX F. R., N., X. V., o nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd konanie pre nedostatok právomoci z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2014 sa matka maloletých detí L. B. N. P. Z. N. domáhala nariadenia predbežného opatrenia. ktorým súd povoľuje premiestnenie maloletých za účelom štúdia a navštevovania školského zariadenia Súkromná škola Cambridge International School, so sídlom Úprkova 3, Bratislava, Slovenská republika počas obdobia štúdia v školskom roku 2014/2015, pričom poukazovala na článok 20 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (nariadenie Brusel II bis).
V podaní doručenom súdu dňa 21.07.2014 uviedla, že otec maloletých detí udelil súhlas na pobyt maloletých detí na území Slovenskej republiky od 03.08.2014, neudelil však súhlas na návštevu predmetnej školy maloletými, preto zmenila svoj pôvodný návrh na vydanie predbežného opatrenia a žiadala, aby súd nariadil predbežným opatrením, že otec maloletých detí P. Z. N., nar. XX.XX.XXXX je povinný strpieť, že maloletí L. B. a F. P. budú počas školského roku 2014/2015 navštevovať Súkromnú spojenú školu Cambridge International School.
Z návrhu matky ako aj informatívneho výsluchu uskutočneného súdom dňa 11.07.2014 prostredníctvom právnej zástupkyne matky vyplynulo, že maloleté deti žili doposiaľ vo Veľkej Británii od svojho narodenia, kde navštevovali aj školu. Slovensko navštevovali každé prázdniny za účelom návštevy príbuzných, najmä starých rodičov. Matka sa začiatkom leta 2014 s deťmi premiestnila na do Slovenskej republiky, čo odôvodňovala tým, že deti tu majú lepšie predpoklady pre svoje vzdelávanie, nakoľko boli prijaté na súkromnú základnú školu s bilingválnym vyučovaním, kvalitatívne lepšiu ako školu, ktorú majú navštevovať podľa rozhodnutia britských školských úradov vo Veľkej Británii. Súd sa preto skôr ak pristúpil k rozhodovaniu o samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zaoberal otázkou, či má v danom prípade právomoc konať a rozhodovať o podanom návrhu.
Podľa čl. 2 bod 7 Nariadenia Rady (ES) 2201/2003 zo dňa 27.11.2003, o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 pojem “rodičovské práva a povinnosti “ označuje všetky práva a
povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona, alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky.
Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) 2201/2003 zo dňa 27.11.2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa čl. 10 Nariadenia Rady (ES) 2201/2003 zo dňa 27.11.2003, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:
a. každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b. dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:
I. do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;
II. nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode (i) sa nepodala nová žiadosť;
III. konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7;
IV. súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
Podľa čl. 17 Nariadenia Rady ( ES ) 2201/2003 zo dňa 27.11.2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa čl. 20 Nariadenia Rady ( ES ) 2201/2003 zo dňa 27.11.2003 ďalej len „Nariadenie“), v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Nakoľko v čase začatia konania, t.j. podaním návrhu na tunajšom súde, dňa 27.06.2014 mali obe maloleté detí obvyklý pobyt vo Veľkej Británii, čo v danom prípade nebolo v konaní sporné ani vychádzajúc z tvrdení matky, ktorá sama v súvislosti s právomocou tunajšieho súdu poukazovala na čl. 20 Nariadenia, dospel súd k záveru, že v danom prípade nemá právomoc vo veci konať, nakoľko sa rozhodne nejedná o naliehavý prípad, aký má na mysli ustanovenie čl. 20 Nariadenia, keďže zo žiadnych
skutkových okolností tvrdených matkou maloletých detí nevyplýva, že by sa maloleté deti dostali do situácie, neodkladne vyžadujúcej si prijatie opatrenia súdu, nakoľko ich zdravie, resp. starostlivosť či výživa sú bezprostredne ohrozené, preto súd konanie o nariadenie predbežného opatrenia pre nedostatok právomoci zastavil.
Súd sa pri posúdení otázky právomoci zaoberal aj otázkou nastolenou matkou maloletých detí v podaní doručenom súdu dňa 21.07.2014, v ktorom sa domáhala už vydania predbežného opatrenia ukladajúceho povinnosť otcovi strpieť návštevu školského zariadenia maloletými v Slovenskej republike v školskom roku 2014/2015, nakoľko podľa jej názoru došlo zo strany otca maloletých detí k udeleniu súhlasu so zmenou obvyklého pobytu maloletých detí.
Z listinného dôkazu predloženého dňa 21.07.2014 matkou vyplynulo, že ide o mailovú komunikáciu medzi rodičmi maloletých detí v rámci ktorej sa otec dohadoval s matkou na styku s maloletými deťmi, pričom uviedol, že by nemal byť problém, aby maloletí boli od 03.08.2014 na Slovensku. Uvedený dôkaz súd vyhodnotil a uzavrel, že po stránke formálnej, ale ani po stránke obsahovej nemožno považovať uvedenú správu otca za udelenie súhlasu na zmenu obvyklého pobytu maloletých detí a prijať na jej základe záver, že v danom prípade došlo k zmene obvyklého pobytu maloletých na základe dohody ich rodičov preto ako už súd uviedol konanie pre nedostatok právomoci zastavil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.