Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/361/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, zastúpený spoločnosťou MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: D. I., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. H. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, Exekútorský úrad Košice, Werferova 1, pod sp. zn. EX 2923/2012, o vymoženie 1255,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.05.2013 č. k. -22 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že mu bola dňa 10.10.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávnenej pozostávajúcej z istiny 1.255,11 Eur a príslušenstva. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predchádzal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý oprávnená doručila súdnej exekútorke dňa 5.10.2012. Exekučným titulom, na podklade ktorého oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie, bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. M1308871, ktorý vydal dňa 21.10.2009 STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 7, IČO: 35 862 882, obsadený rozhodcami JUDr. Marcelom Hudákom, JUDr. Helenou Markovičovou a JUDr. Jánom Huňadym. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 2.11.2009 a vykonateľnosť 6.11.2009. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu prvého stupňa predložený vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok sp. zn. M1308871 zo dňa 21.10.2009. Uvedený rozhodcovský rozsudok uložil povinnému zaplatiť oprávnenej sumu 1.255,11 Eur, sumu dlžných úrokov ku dňu predčasnej splatnosti vo výške 55,18 Eur, úrok vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1.255,11 Eur od 10.10.2007 do zaplatenia istiny, spolu s úrokom z omeškania 10,00 % ročne zo sumy 1.255,11 Eur od 10.10.2007 do zaplatenia istiny, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 55,77 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 203,15 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Povinný do podania návrhu na vykonanie exekúcie nezaplatil rozhodcovským rozsudkom priznané nároky oprávnenej ani čiastočne. Podkladom pre vydanie rozhodcovské rozsudku bola podľa jeho odôvodnenia Zmluva o úvere č. 1240679406 uzavretá dňa 8.12.2006 (ďalej aj ako "zmluva" a "ZoÚ") medzi povinným ako klientom a Poštovou bankou, a.s. ako právnou predchodkyňou oprávnenej, ktorú mal súd k dispozícii. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu, podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, bola daná rozhodcovskou doložkou

uzavretou medzi stranami v rámci zmluvy o úvere v článku 3 ods. 1 s použitím ustanovenia článku 9.2 Obchodných podmienok pre úver.

Z predloženej Zmluvy o úvere č. 1240679406, ktorú povinný a právna predchodkyňa oprávnenej uzavreli dňa 8.12.2006 súd prvého stupňa zistil, že na jej základe bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1.327,76 Eur (t.j. 40.000,- Sk). Povinný sa zmluvne zaviazal splatiť poskytnutý úver v 50 mesačných splátkach po 41,86 Eur (t.j. 1.261,- Sk). Celková výška nákladov na poskytnutý úver podľa zmluvy predstavuje 779,92 Eur (t.j. 23.495,81 Sk). Zmluva obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 26,45 %. Článok 9, bod 9.2 OP, ktoré sú súčasťou zmluvy, obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, budú tieto riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., podľa jeho vnútorných predpisov s tým, že strany sa rozhodnutiu podriadia, toto bude pre nich konečné a záväzné. Za miesto rozhodcovské konania bolo určené mesto Bratislava.

Citoval ustanovenie § 41 ods. 1, 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu v znení neskorších predpisov (ďalej Exekučný poriadok), § 45 ods. 1 až 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a konštatoval, že Zmluva o úvere č. 1240679406 zo dňa 8.12.2006 a na ňu nadväzujúce Obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2005), uzavretá medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to tak v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny vzťah založený medzi účastníkmi tejto zmluvy aj keby sa riadil príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemôže sa odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je stanovená na ochranu spotrebiteľa. Táto je obsiahnutá ako v zákone o spotrebiteľských úveroch, tak aj v Občianskom zákonníku. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je teda zrejmé, že na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia spotrebiteľsko-právnej úpravy obsiahnuté v Občianskom zákonníku resp. v normách z ktorých tento vychádza. Táto zmluva však túto požiadavku nerešpektovala. Zákonom č. 150/2004 Z. z. bola s účinnosťou od 1.4.2004 transponovaná do slovenského právneho poriadku aj smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993, v rámci úpravy ktorej sa za tzv. neprijateľné podmienky môžu považovať tie, ktorých indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam tvorí prílohu tejto smernice. Medzi takéto podmienky patrí v zmysle bodu 1 písm. q.) uvedenej prílohy aj tá, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Vzhľadom na príkladný výpočet neprijateľných podmienok uvedený v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia úverovej zmluvy, ako aj vzhľadom na požiadavku realizovať výklad spotrebiteľsko-právnej úpravy ochrany spotrebiteľa eurokomformným spôsobom, možno konštatovať, že už v čase uzavretia úverovej zmluvy, obsahom ktorej je dojednanie o rozhodcovskej doložke medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinným, nebolo možné túto doložku dojednať tak, aby povinný ako spotrebiteľ bola nútený spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. A to je práve prípad tejto zmluvy, resp. na ňu nadväzujúcich OP. Podľa ich článku 9, bodu 9.2 totiž v prípade nedosiahnutia dohody, budú akékoľvek spory vzniknuté na základe alebo súvisiace s ZoÚ a OP rozhodované výlučne v rozhodcovskom konaní pred konkrétnym rozhodcovským súdom s tým, že toto rozhodnutie bude konečné a záväzné. Je teda zrejmé, že takto formulovaná rozhodcovská doložka má charakter neprijateľnej podmienky a ako taká v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy zo zákona bola a aj v súčasnosti je neplatná. Za takéhoto stavu teda rozhodcovský súd nemal právomoc v tejto veci konať a rozhodovať, keďže tu absentovala platne dojednaná rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, ktorá by tomuto rozhodcovskému orgánu takáto oprávnenie zverovala. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je prípustné, aby súd povolil exekúciu voči povinnému na základe rozhodnutia, ktoré vydal orgán, na ktorom sa oprávnený a povinný platne nedohodli. Plnenie z takéhoto exekučného titulu je plnením v

rozpore sa dobrými mravmi, pretože nerešpektuje vôľu povinného podriadiť sa výlučne rozhodnutiu toho orgánu, na ktorom sa účastníci platne a teda v súlade so zákonom dohodli. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - vždy len súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním, ktoré ma svoj základ v dohode účastníkov sa mu podriadiť. Pokiaľ takejto dohody tu niet, a to či už preto, že sa na nej účastníci vôbec nedohodli, alebo preto, že jej dojednanie je neplatné pre jej rozpor so zákonom, nie je možné výsledku, ktorý vzišiel z takéhoto súkromnoprávneho rozhodcovského konania, prisúdiť charakter exekučného titulu na podklade ktorého by aj za prispenia orgánov verejnej moci prezentovaných exekučným súdom bolo možné viesť exekúciu na majetok povinného. Takéto konanie a plnenie, ktoré by sa na jeho podklade dostalo oprávnenému, a teda o ktoré by sa zmenšil majetok povinného, by bolo plnením v rozpore so zákonom a v neposlednom rade aj s dobrými mravmi. Za takýchto okolností preto súd prvého stupňa nemohol predmetný rozhodcovský rozsudok považovať za exekučný titul pre toto konanie, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia vychádzajúc z ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., s tým, že pokiaľ uvedené ustanovenie oprávňuje exekučný súd z uvedeného dôvodu prebiehajúce exekučné konanie zastaviť, je logické, že exekučný súd má zároveň aj oprávnenie v súlade so zásadou hospodárnosti konania takéto exekučné konanie už v jeho začiatočnej etape prípadne aj nepovoliť, čo je možné dosiahnuť prostredníctvom ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tým, že žiadosť o vydanie poverenia pre exekútora uznesením zamietne.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, tak ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 9.2 Obchodných podmienok pre úver je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej ak by niektoré z ustanovení zakladalo právomoc rozhodovať spor výlučne v rozhodcovskom konaní, považuje sa takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní. Podľa odvolateľa v zmysle tejto dôvodovej správy je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , podľa ktorého pokiaľ pred 01.01.2008 bola uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. To platí aj pre ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré až od 01.01.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Navyše, neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá sama o sebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ale len na vznik práva dlžníka podať žalobu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Obchodných podmienkach pre úver (verzia 2/2005) podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinných od 01.01.2008, vyhodnotenie tejto rozhodcovskej doložky ako neplatnej v celom rozsahu a nedôvodné zastavenie exekúcie.

Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava zo dňa 21.10.2009, sp. zn. M1308871 vydaný rozhodcami JUDr. Jánom Huňadym, JUDr. Marcelom Hudákom a JUDr. Helenou Markovičovou.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 1240679406 zo dňa 08.12.2006 je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, s čím však oprávnený nesúhlasil.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že právny predchodca oprávneného je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 21.05.2008 zapísané poskytovanie úverov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) spotrebiteľským úverom je úver od 200,- eur (6 000,- Sk) do 20 000,- Eur (600 000,- Sk), čo znamená, že aj výška predmetného úveru (1327,76 Eur) zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere

poskytol povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené s úverom (§ 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z.). Predmetná zmluva teda spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere a táto, ako už vyplýva z jej samotného označenia, je zmluvou spotrebiteľskou. Preto je na právny vzťah medzi oprávneným a povinným potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 9.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2005) za rozpornú s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo oprávnený namietal s poukazom na túto právnu úpravu, ktorá sa stala účinnou až po uzavretí Zmluvy o úvere č. 1240679406 zo dňa 08.12.2006.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa, teda povinnú, podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Týmto spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemohol dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, musí na ňu súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, Obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2005), v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve - zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky pre vykonanie exekúcie.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.