Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/84/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného Q. J., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. zo dňa 05.06.2014, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. júla 2014 v Humennom, takto

rozhodol:

Obžalovaný Q. J., R.. XX.XX.XXXX C. H.,

T. D. Š. XXXX/XX, XXX XX I.,

uznáva za vinného, že

ako otec mal. Q. J., R.. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 03.12.2012 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou rovnajúcou sa 30 % zo životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa na účet Reedukačného centra Veľké Leváre, kde je maloletý umiestnený, od 17.10.2012 do 29.05.2014 si v Snine túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne neplnil aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu dieťaťa prispievať môže a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu najmenej 422,32 eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona, priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Trestného zákona, podľa § 54 Trestného zákona, na trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Humennom podala na obžalovaného Q. J. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe i vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po oboznámení sa s obžalobou a obsahom spisového materiálu, bol stanovený termín hlavného pojednávania, na ktoré sa obžalovaný aj napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd v zmysle ust. § 252 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Následne vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, ako aj výpovede svedkyne R. C. - pracovníčky Reedukačného centra vo Veľkých Levároch, listinných dôkazov, a to rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. , rodný list Q. J., nariadenie ochrannej výchovy Okresného súdu Humenné , prehľad platieb výživného, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Snina, správu Sociálnej poisťovne, správu o povesti obžalovaného, odpis z registra trestov i lustrácie zo dňa 25.07.2014, pričom konštatoval zákonnosť vykonaných dôkazov i dôvodnosť podanej obžaloby.

Obžalovaný Q. J. vo svojej výpovedi učinenej pred povereným príslušníkom PZ na svoju obhajobu uviedol, že spolu s družkou Ľ. A. a ich siedmymi deťmi žije v byte na ul. Študentskej č. 31 v Snine. Družka je na materskej dovolenke. Ich príjem pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov asi vo výške 360,- eur a opatrovateľského príspevku na dcéru D., ktorá má detskú mozgovú obrnu, a to asi vo výške 265,- eur. Keďže nie sú rodinou v hmotnej núdzi, nepoberá žiadne iné príspevky. Mesačne si vie privyrobiť okolo 50,- eur. Po umiestnení syna Q. J. do Reedukačného centra vo Veľkých Levároch bola jemu a jeho družke rozsudkom uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne. Na každého z nich to bola suma vo výške 26,- eur. O platenie výživného sa starala najmä jeho družka, ktorá zo začiatku na účet Reedukačného centra zo spoločných peňazí posielala sumu 50,- eur, s tým, že výživné platí aj za neho. Aspoň takto mu to hovorila, preto sa tým nezaoberal.

Z trestného činu je však obžalovaný dostatočne usvedčovaný svedeckou výpoveďou pracovníčky Reedukačného centra vo Veľkých Levároch - R. C., podľa ktorej bol Q. J. do zariadenia prijatý dňa 17.10.2012 na podklade rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.: -323 zo dňa 01.08.2012, právoplatný a vykonateľný dňa 01.08.2012, ktorým mal nariadenú ochrannú výchovu a následne nariadením ochrannej výchovy Okresným súdom Humenné sp.zn. zo dňa 25.09.2012. Vyživovacia povinnosť obžalovaného Q. J. bola upravená rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k.: -32 zo dňa 30.12.2012, právoplatný a vykonateľný dňa 04.01.2013, v zmysle ktorého bol každý z rodičov Q. J., a to obžalovaný Q. J. O. Ľ. A. povinní prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima s účinnosťou od 17.10.2012, čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 eur mesačne na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Obaja rodičia sú povinní zasielať finančné prostriedky na účet Reedukačného centra Veľké Leváre vždy mesačne vpred do 15. dňa toho ktorého mesiac počnúc dňom 17.10.2012. Otec Q. J. si vyživovaciu povinnosť na dieťa neplní od samého začiatku, teda od umiestnenia dieťaťa do reedukačného centra (17.10.2012 do 13.05.2014), s výnimkou jedného mesiaca, kedy v máji 2013 zaplatil čiastku 26,65 eur. Zariadeniu tak dlhuje výživné na syna Q. J. za obdobie 19 mesiacov vo výške 380,03 eur. Počas prázdnin, keď bol Lukáš u rodičov, rodičia výživné platiť nemuseli, alebo platili len alikvótnu čiastku daného mesiaca. Otcovi na adresu bydliska posielali výzvy na zaplatenie výživného dňa 08.01.2013, 15.04.2014, na ktoré zareagoval iba v máji 2013, keď uhradil čiastku 26,65 eur. Dňa 06.03.2014 zaslala na OO PZ Snina oznam na poukázanie nedoplatku výživného. Rodičia Q. J. ho v Reedukačnom centre nenavštívili, neposielali mu ani darčeky. V decembri 2012, januári 2013, júli 2013, auguste 2013, decembri 2013 a januári 2014 bol o svojich rodičov. Počas pobytu v RC Veľké Leváre hmotnou núdzou netrpel, základné životné potreby mal zabezpečené,

preto RC Veľké Leváre nepožiadali Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné. Rodičia sa nijakým spôsobom nepodieľali na výchove svojho dieťaťa od umiestnenia do Reedukačného centra.

Skutočnosť, že obžalovaný je otcom mal. Q. J., R.. XX.XX.XXXX je zrejmá z rodného listu maloletého na čl. 20 trestného spisu. Rozsah vyživovacej povinnosti obžalovaného bol obžalovanému upravený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. zo dňa 03.12.2012, právoplatný a vykonateľný dňa 04.01.2013.

Neplnenie zákonnej vyživovacej povinnosti obžalovaného preukazuje aj prehľad platenia výživného na čl. 23 spisu.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné - pracovisko Snina vyplýva, že obžalovaný Q. J. nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, ani príspevkov k tejto dávke.

Podľa Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné obžalovaný nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti, nemocenských dávok a nemal vyplácané dávky úrazového poistenia.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný Q. J. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej, na základe čoho ho súd uznal vinným. Obžalovaný ako otec mal. Q. J., R.. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 03.12.2012 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou rovnajúcou sa 30 % zo životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa na účet Reedukačného centra Veľké Leváre, kde je maloletý umiestnený, od 17.10.2012 do 29.05.2014 si v Snine túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne neplnil aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu dieťaťa prispievať môže a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu najmenej 422,32 eur.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Hodnotiac osobu obžalovaného je potrebné poukázať jeho súčasný osobný život - je slobodný, avšak žije v spoločnej domácnosti s družkou a ich siedmymi deťmi. Do spoločenského a verejného života sa v meste nezapája. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní.

Podľa odpisu registra trestov sa obžalovaný do stretu so zákonom dostal dvakrát. Naposledy mu bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. zo dňa 24.02.2014 pre trestný čin podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka so skúšobnou dobou v trvaní 2 (dva) roky do 25.02.2016.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného zistil prítomnosť poľahčujúcej okolnosti, a to že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Priťažovalo mu však, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Vzhľadom na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nedošlo k úprave zákonnej trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona, ani v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Je nevyhnutné zohľadnenie všetkých zákonných kritérií na uloženie trestu tak, aby uložený trest bol nielen trestom zákonným.

S ohľadom na charakter trestnej činnosti, jej závažnosť a osobu obžalovaného súd uložil obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín, teda pri hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, lebo takýto trest je pre obžalovaného dostatočný, primeraný a v neposlednom rade korešpondujúci so záujmom spoločnosti na jej ochrane a prevýchove páchateľa trestného činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.