Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_30P-290-2013.pdf
PDF · 103.16 KB
No categories available
30P/290/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľky: R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, právne zastúpená L.. U. X., advokátkou so sídlom M. O. U., Y. kultúry, G. XXX, proti odporcovi: L. F., nar. XX.XX.J., trvale bytom E. XXX, právne zastúpený L.. R. U., advokátkou so sídlom I., A. P. XXXX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému: P. F. nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov R. F., rodenej R., nar. XX.XX.XXXX a L. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M. O. U., zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru M. O. U., zväzok 5, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloletého P. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktoré ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške XXX,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Rodičia sa dohodli na úprave styku odporcu s maloletým P. tak, že odporca je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým:
- každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod.
- počas vianočných sviatkov každý párny rok 26.12. od 9:00 hod. do 18:00 hod.
- každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov vo Veľkonočný pondelok od 9:00 hod. do 18:00 hod.
Otec maloletého P. p r e v e z m e od navrhovateľky v mieste bydliska maloletého a po skončení stretnutia odovzdá navrhovateľke v mieste bydliska maloletého.
Navrhovateľka s a z a v ä z u j e maloletého na stretnutie riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd n e u k l a d á odporcovi zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 18.09.2013 domáhala, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol a upravil práva a povinnosti k mal. P., ktorý pochádza z manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že manžel nikdy nechcel pomáhať pri deťoch, unikal od povinností. Deti ani ona ho vôbec nezaujímajú. Správal sa k nim ľahostajne a arogantne. Nikdy sa na neho nemohla
spoľahnúť. Z jeho strany bola neustále ponižovaná, podceňovaná. Snažila sa s odporcom rozprávať o ich problémoch, ale on nemal záujem o komunikáciu s ňou. Dňa 04.08.2013 odporca opustil spoločnú domácnosť. Už viac ako 8 rokov spolu intímne nežijú.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Uviedol, že už počas chodenia s navrhovateľkou vznikali medzi nimi problémy. Chcel sa s ňou rozísť, ale navrhovateľka sa bála svojej matky, preto vzťah obnovil. Napokon uzatvorili manželstvo. Rodičia navrhovateľky im navrhli, aby bývali u nich, aby si v dome niečo prerobili podľa seba, s čím súhlasil. Všetko financoval z prostriedkov, ktoré zarobil, avšak čo v dome urobil, nebolo dobré, svokrovci aj navrhovateľka mali ku všetkému pripomienky. Chodil do práce na 10-dňové turnusy a keď sa vrátil bol unavený, musel pracovať ešte na dome, na poli, v záhrade. Navrhovateľka sa na týchto prácach nezúčastňovala. Jeho prácu vôbec neuznávala. Pred svokrovcami sa ho nezastala. Celý život bola v domácnosti. Odmietala chodiť do práce. Nie je pravdou, že by unikal od povinností, že by nepomáhal s deťmi, nadával jej a ponižoval ju. Ponižovanie a nadávky znášal on od nej a jej rodiny. Lásku mu neopätovala, za celý čas manželstva ho neoslovila krstným menom. Ponižovala ho pred deťmi, ignorovala ho. Keď vošiel do kuchyne, navrhovateľka aj deti sa postavili a odišli. Nie je pravdou, že odišiel od rodiny. Navrhovateľka ho vyhodila z domu, a keby nemal otca, nemal by kde ísť bývať.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva, na skutočnostiach, ktoré sú uvedené v písomnom návrhu. Manželstvo neplní v súčasnej dobe žiadnu zo svojich funkcií. Komunikácia s odporcom bola problematická dlhšiu dobu. Približne 3 roky spolu skoro vôbec nekomunikovali. Dňa 04.08.2013 odporca opustil spoločnú domácnosť. Manželstvo dlhé roky nefunguje, preto nemá zmysel návšteva poradne, nemá záujem o to, aby manželské spolužitie s odporcom bolo obnovené. Príčinou rozvratu manželstva bola tá skutočnosť, že spolu s odporcom málo komunikovali. Mala pocit, že odporca ju nikdy nemal rád. Spolužitie s odporcom bolo pre ňu stresujúce. Z manželstva pochádzajú 3 deti. Dve deti sú už plnoleté, maloleté dieťa je len P.Spoločne bývali v rodinnom dome, kde v súčasnej dobe býva ona s maloletým, s mamou a so starším synom. Z manželstva pochádzajú ešte 2 plnoleté deti. Dcéra je vydatá a starší syn, ktorý býva s ňou v domácnosti je zamestnaný na polovičný pracovný úväzok a jeho príjem je okolo XXX,- eur mesačne. Navrhovateľka poberá príspevok za opatrovanie svojej mamy už približne 10 rokov. Nikdy si prácu nehľadala. Poplatky s bývaním predstavujú plyn XX,- eur, elektrika, TV XX,XX eur mesačne. Jej mama poberá starobný dôchodok, okolo XXX,- eur. P. je žiakom 6. ročníka ZŠ. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou. Stravuje sa v školskej jedálni, kde poplatok za stravu je XX,- eur. P. má problémy s kožou, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Odporca prispieva na výživu od času, ako odišiel zo spoločnej domácnosti. Synovi kúpil oblečenie, rifle, botasky, kúpil mu pomôcky do školy, úbor na telocvik, aj cvičky. Čo sa týka jej majetkových pomerov, je vlastníčkou rodinného domu, v ktorom bývajú, ktorý dostala darom od svojich rodičov.
Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Je pravdou, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Je pravda aj tá skutočnosť, že s navrhovateľkou nekomunikovali. Nekomunikovali spolu celý život. Ich manželstvo riadne nikdy nefungovalo. Nemieni už manželské spolužitie obnoviť. Z domu ho vyhodila navrhovateľka, keď mu povedala, aby sa z domu odsťahoval. Preto odišiel bývať k svojmu otcovi do rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve jeho otca. Jeho otec je na dôchodku. Otec je živnostník. Podniká v predmete podnikania inštalatér, kúrenár. Mesačne platí odvody XXX,- eur. Platí si 3. pilier dôchodkového poistenia XX,- eur. Cestovné do práce predstavuje X,- eurá denne. Má zhoršený zdravotný stav. Preukázal súdu lekársku správu, podľa ktorej nemôže vykonávať fyzickú záťaž. Prestal pracovať pre firmu, pre ktorú pracoval asi 3 roky, keďže nemala pre neho dostatok práce a zamestnávateľ žiadal, aby chodieval na týždňovky, s čím on, vzhľadom na zdravotné problémy, ktoré má s chrbticou, nesúhlasil. V súčasnej dobe pracuje pre iného zamestnávateľa. Čo sa týka výdavkov s podnikaním, zakupuje si pracovné náradie, minulý rok v hodnote asi XXX,- eur. Otcovi prispieva na bývanie XXX,- eur. Za uhlie sa minulý rok platilo XXX,- eur. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. O syna sa zaujíma. Zakúpil mu veci tak, ako uvádzala matka vo svojej výpovedi, nejaké ošatenie, pomôcky do školy.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého. Navrhol zveriť maloletého na čas po rozvode do starostlivosti navrhovateľky a výšku výživného ponechal na rozhodnutí súdu.
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 07.09.1985 pred Mestským národným výborom v Kysuckom Novom Meste, ktoré je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 5, ročník XXXX, str. XX, por. číslo XX.
Z rodného listu súd zistil, že dňa 23.07.2001 sa účastníkom narodil mal. P. F..
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 04.12.2013 súd zistil, že matka poberá peňažný príspevok na opatrovanie od XX.XX.XXXX naďalej, v roku 2013 vo výške XXX,XX eur mesačne, od augusta 2013 vo výške XXX,XX eur mesačne.
Zo správy Daňového úradu Žilina súd zistil, že otec podal daňové priznanie na dani z príjmov FO za rok 2013, pričom jeho príjmy predstavovali XX XXX,- eur, výdavky X XXX,XX eur, ktoré si uplatnil percentom z príjmov a preukázateľne zaplatené poistné predstavovalo X XXX,XX eur. Základ dane predstavoval X XXX,XX eur.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky a odporcu mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželstvo už nemôže plniť svoj účel a obidvaja účastníci uviedli, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2013. Obidvaja uviedli, že manželstvo neplní svoju funkciu už dlhšiu dobu a problém bol hlavne v nedostatočnej vzájomnej komunikácii. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže účastníci už nemienia obnoviť manželské spolužitie, súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií, a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza v súčasnej dobe jedno mal. dieťa, P., narodený XX.XX.XXXX.
Súd poznamenáva, že konaniu o rozvod manželstva účastníkov predchádzalo konanie o úpravu práv a povinností k maloletému P. na čas do rozvodu. Rodičia sa dohodli na zverení P. do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, na úprave styku otca - odporcu s maloletým a súd určil výživné, ktoré je povinný otec - odporca platiť na maloletého P., vo výške XXX eur.
Keďže podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti navrhovateľky o maloletého, navrhovateľka sa o maloletého stará po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti, odporca súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti navrhovateľky a j na čas po rozvode, súd mal. P. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. P.. Súd zistil, že matka a mal.P. bývajú v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve spoločne s jej mamou, ktorú opatruje a poberá od 1.10.2005 zaopatrovateľský príspevok, v súčasnej dobe vo výške XXX,XX,- eur. Matka uviedla, že prácu si nehľadala. V domácnosti býva aj plnoletý syn, ktorý je zamestnaný na polovičný pracovný úväzok. Má výdavky súvisiace s bývaním, na ktorých sa však podieľa spoločne so svojou mamou, ktorá poberá starobný dôchodok a s plnoletým synom. Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou. V zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine predložil súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, predložil daňové priznanie za rok 2013. Keďže si uplatňuje výdavky percentom z príjmov, nevedie si peňažný denník a preto predložil faktúry za rok 2013, 2014 a preukazoval výdavky, ktoré má v súvislosti s podnikaním, ktoré predstavujú cestovné do práce X,- eurá denne, odvody do sociálnej, zdravotnej poisťovne XXX,- eur mesačne, zakupovanie pracovných pomôcok za minulý rok okolo XXX,- eur mesačne. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností,
ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec uviedol, že býval spoločne v rodinnom dome s matkou maloletého, prispel na rekonštrukciu tohto rodinného domu, avšak bol nútený pre nezhody s matkou odísť a v súčasnej dobe nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, v ktorej by mohol bývať, preto býva u svojho otca v rodinnom dome a prispieva mu na bývanie XXX,- eur mesačne. Maloletý P. má bežné výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, so školou. Stravuje sa v školskej jedálni, kde platí poplatok za obedy okolo XX,- eur. Má zdravotné problémy, vyžaduje zvýšenú starostlivosť o pokožku, časté premasťovanie pokožky. Pri preventívnej prehliadke mu bola zistená hraničná hodnota glykémie, preto potrebuje kvalitnú stravu. Súd určil výživné vo výške XXX,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov. Podľa názoru súdu, takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám mal. P. vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na jeho príjmy a nevyhnutné výdavky, ktoré má v súvislosti s podnikaním a osobné výdavky. V roku 2014 sa jeho príjem z podnikania znížil a ako preukázal otec za obdobie 1-4/2014 jeho hrubý príjem predstavoval 2 XXX Eur, teda XXX,XX Eur mesačne. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na to, že otec má záujem o svojho syna. Od času, ako odišiel zo spoločnej domácnosti, prispieva na jeho výživu okrem finančných prostriedkov aj vecnými plneniami, ako potvrdila aj matka. Zakúpil synovi ošatenie, pomôcky do školy.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov.Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Časť odôvodnených potrieb maloletého uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletému vyplácaný v súčasnej dobe vo výške 23,52 eur.
Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Keďže táto dohoda rodičov je v záujme maloletého, súd do tejto nezasahoval a táto sa v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine stala súčasťou rozhodnutia o rozvode.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.
Navrhovateľka bola v konaní uznesením tunajšieho súdu v súlade s ustanovením § 138 ods. 1 O. s. p. oslobodená od platenia súdneho poplatku. Súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb., neuložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.