Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/334/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: P. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX, P., v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 29601/12, o vymoženie 1857,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.05.2013, č. k. -102, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinným na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-7298. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný u súdneho exekútora dňa 05.12.2012. Exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 1857,86 € s príslušenstvom.

Súd prvého stupňa citoval ust. , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, , o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), o spotrebiteľských úveroch, a nasl. (ďalej len „“), o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dodatku a uviedol, že predchodca oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a povinný uzavreli dňa 28.06.2005 Dodatok č. 1 k zmluve o vydaní a používaní Platobnej karty na základe ktorej umožnil povinnému čerpanie úveru v limite 20 000,00 Sk prostredníctvom bankovej platobnej karty. Povinný mal hradiť dlžnú sumu prostredníctvom splátok najmenej vo výške dohodnutej minimálnej splátky. Podľa bodu 1 a 2 záverečné ustanovenia Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty a bodu 6 a 7 Dodatku sa povinný oboznámil s Všeobecnými obchodnými podmienkami predchodcu oprávneného, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou uzavretej zmluvy a na výslovne neupravené právne vzťahy medzi nimi sa bude aplikovať . Súd prvého stupňa posúdil Zmluvu a jej Dodatok medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ako zmluvu spotrebiteľskú. Jedná o zmluvu uzatvorenú podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pri ktorej uzavretí vystupoval právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ako

dodávateľ a povinný, ako spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú v písané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať úver ako celok.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že úprava normami spotrebiteľského práva nevykazuje znaky kompaktnosti ale je sústredné do viacerých právnych predpisov. Takýmito predpismi sú aj , ktorý v rámci svojho ustanovenia , ktorý zaviedol do právneho poriadku pojem typovej zmluvy, ktorá je bez pochybností zmluvou spotrebiteľskou. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia typová zmluva nesmela obsahovať a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že predmetnú úverovú zmluvu, treba považovať za zmluvu typovú teda vždy spotrebiteľskú. Ďalšia úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v ustanoveniach o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a a násl. . Stručnejší výpočet zmluvných typov patriacich pod spotrebiteľské zmluvy podľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, neznamená nemožnosť aplikácie ustanovení a násl. na ďalšie typy zmlúv, ktoré sú zaradené pod charakter spotrebiteľských zmlúv na základe paralelne existujúcej právnej úpravy.

Rozhodcovský súd založil svoju právomoc a príslušnosť na Rozhodcovskej doložke dohodnutej v bode 18. Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri bankových produktoch a v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. V bode 2. VOP bol konkretizovaný rozhodcovský súd, ktorým mal byť Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk.

Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v Obchodných podmienkach je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť uplatniť a brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Podľa Doložky sa spotrebiteľ mal podrobiť výhradne právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vybral dodávateľ, ktorý si musel byť istý jej prijatím, keďže spotrebiteľ nemal možnosť do nej zasiahnuť, či ju odmietnuť. Predmetná rozhodcovská doložka preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle a je v súlade s 53 ods. 4 absolútne neplatná. Rozhodcovská doložka navyše nebola vyjadrená priamo v zmluve, ale obchodných podmienkach o ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ často vôbec neoboznamuje, napriek tomu, že v zmluve deklaruje opak, čím sa zdá, ako by bola pred spotrebiteľom skrytá.

Súd prvého stupňa na základe uvedeného konštatoval, že rozhodcovská doložka nie je platná a preto nemohla založiť právomoc a príslušnosť rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Jeho rozhodnutie nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia pre rozpor exekučného titulu so zákonom v súlade s §44 ods. 2 EP.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok, pretože ako vyplýva z o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) a (ďalej len „“) právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR. Teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný. Uviedol, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Ustanovenie nezveruje právomoc exekučnému súdu konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Vyššie uvedené ustanovenie neumožňuje exekučnému súdu vykonávať meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, ale len skúmať vlastnosti uloženej povinnosti, teda nie rozhodnutie samotné. Ďalej uviedol, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora C - 40/08 zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami. Uviedol, že vychádzajúc zo zásady rovnocennosti ochrana garantovaná spotrebiteľovi v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci výkonu iných exekučných titulov. Podľa oprávneného nemožno z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu narušenia zásady rovnocennosti. Poukázal tiež na znenie ust. - 54 účinné do 31.12.2007, v zmysle ktorých sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj zmluva podľa a medzi tieto zmluvy nepatrila Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným. Jej právny režim sa spravuje o spotrebiteľských úveroch a . Oprávnený zastával názor, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený dal do pozornosti dôvodovú správu k , z ktorého vyplýva, že ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní a zákon považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, nemá to za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. V závere oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. zo dňa 26.9.2011.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. rozhodol tak, že mu nemieni úplne vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd"), ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len ""), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom, ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok; že zmluva o vydaní a používaní platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2005 nie je spotrebiteľskou zmluvou riadiacou sa ustanoveniami a že rozpor rozhodcovskej doložky s nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza:

V posudzovanom prípade je exekučným titulom právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-7298 zo dňa 06.07.2012 vydaný rozhodcom JUDr. Beatou Šottníkovou.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol. Dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v , a to, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinná sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653) a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2005, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

V súvislosti so skúmaním, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V nadväznosti na to

je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2011, sp. zn. -19, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“

Exekučný súd otázku, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené resp. či nie je v rozpore s dobrými mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t.j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a .

Čo sa týka druhej odvolacej námietky oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že zmluva o vydaní a používaní platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2005 je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v , a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. To znamená, že primárne sa použije lex specialis, ktorým je v danom prípade a iba ak ten určitú otázku neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v , nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že právny predchodca oprávneného je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 30.05.2002 poskytovanie úverov, teda bol oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa spotrebiteľským úverom je úver od 200,- eur (6 000,- Sk) do 20 000,- eur (600 000,- Sk), čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle , 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca oprávneného predmetnou zmluvou o pôžičke poskytol povinnej peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom.

Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2005 uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili iba ako „Zmluva o vydaní a používaní Platobnej karty uzatvorená v súlade s “, pretože podľa , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,

ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa a zákona o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nekonštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach je rozporná s , a aj napriek uvedenému oprávnený túto skutočnosť namietal s poukazom na túto právnu úpravu, ktorá sa stala účinnou až po uzavretí zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2005.

Rozhodcovská doložka bola upravená v článku 18 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré boli súčasťou zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2005.

Podľa bodu 18.1 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty, alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Definícia pojmu Rozhodovský súd je upravená v čl. 2 VOP „Definície“ ako Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk zriadený podľa a podľa Asociáciou bánk so sídlom Tallerova 1, 814 99 Bratislava, IČO: 30 813 182 ku dňu 01.07.2003.

Podľa veta prvá účinného do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa účinného od 1.1.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

síce až od 1.1.2008 v ustanovení za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z VOP predložených oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako právnym predchodcom oprávneného a povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale mal možnosť iba zmluvu o pôžičke podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo všeobecných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené

malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa ako aj podľa absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej vo VOP.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie uvedené vo VOP bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa účinného do 31.12.2007. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.