Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41T-69-2021.pdf
PDF · 84.37 KB
Case nature
Area
Subarea
41T/69/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. februára 2023 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. B., nar. X.X.XXXX vo C. D. E., trvale bytom B. D. E., F. XX
sa uznáva vinným
z prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona, pretože:
dňa 22.7.2020 v čase okolo 17.00 hod. v A. D. G. H. oproti obytnému bloku s číslom 24, na stavenisku pri výkopových prácach ako riadiaci pracovník, ktorý na mieste vykonával stavebný dozor na kontrol pri výkopových prácach vydal ústny pokyn strojníkovi I. B. na odvalenie betónového obrubníka betónovej zatrávňovačky prostredníctvom bagra, v mieste kde bola vyznačená trasa podzemného telekomunikačného optického kábla, pričom vedel, že teplovodné potrubie križuje optický kábel a mohol predpokladať, že v mieste teplovodného potrubia môže tento optický kábel byť uložený nad týmto potrubím a bude prechádzať plytšie a aj napriek tomu v mieste kadiaľ bola vyznačená trasa optického kábla, v okolí ktorej je možné vykonávať zemné práce iba ručne bez použitia nevhodných zariadení (napr. hĺbacie stroje, bager), obvinený A. B. vydal ústny pokyn I. B., ktorý s lyžicou bagra podobral uvedené betónové prvky, kde lyžicou bagra pretrhol chráničku a jednu HDPE trubku s optickými vláknami, ktorá sa nachádzala v hĺbke 43 cm v zemi od vrchnej časti obrubníka, čím došlo k výpadku dátových služieb u 198 užívateľov a bola spôsobená škoda pre spoločnosť J. K., L. so sídlom I. H. X, XXX XX M., IČO: XXXXXXXX vo výške 6.858,04 Eur bez DPH a tým aj k porušeniu § 68 ods. 5 a ods. 6 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
teda
z nedbanlivosti ohrozil prevádzku všeobecne prospešného zariadenia a to verejného telekomunikačného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Za to mu súd ukladá:
Podľa § 288 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 300,- (tristo) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného J. K., L. so sídlom I. H. X, XXX XX M., IČO: XXXXXXXX s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov, podal dňa 14. septembra 2021 na obž. A. B., obžalobu pre poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je tento uvedený vyššie.
Dňa 17. júna 2022, tunajší súd vyhlásil rozsudok, ktorým podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Dňa 4. októbra 2022, Krajský súd v Prešove, vyhlásil uznesenie sp. 5To/20/2022, ktorým podľa § 321 ods.1 písm. b/, c/ Tr. poriadku oslobodzujúci rozsudok zrušil a zároveň podľa § 322 ods.1 Tr. poriadku vec vrátil tunajšiemu súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Na začiatku hlavného pojednávania konanom dňa 25. marca 2022 obžalovaný vyhlásil svoju nevinu.
Na základe vyššie uvedeného, súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, zástupcu poškodeného N. A. M., svedkov F. F., N. F., I. B. a prečítaním listinných dôkazov.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že ako stavebný dozor pre firmu A. K., pracoval na zákazke v A., na sídlisku K. - výkopové práce pre uloženie teplovodov. On dal pokyn I. M. aby prostredníctvom bagra vyberal dlažby – zatrávňovačky, pod ktorou sa mala tá ryha kopať. Ako sa začalo robiť, tak zistil, že bager zachytil kábel. On vedel, že na tom mieste môže byť optický kábel, avšak tento kábel nebol zakopaný v takej hĺbke ako mal. On nevedel, že je tak plytko. Nad káblom nebola žiadna ochrana, žiadna fólia, ktorá by upozorňovala, že sa v týchto miestach nachádza daný kábel. On bol oboznámený s tým, že tam kde sú káble sa majú zemné práce vykonať ručne a tam kde nie sú, tak pomocou bagra. Výkopová ryha sa mala robiť pod parkoviskom, ktoré bolo zakryté zatrávňovačkami, ktoré sú dosť ťažké okolo 100 kg. Postup zvolil taký, že najskôr bagrom odstránili tú zatrávňovačku a keď sa zatrávňovačka odstránila tak sa robil ručne samotný výkop. V ten deň takýmto spôsobom odstránili zatrávňovačky asi na úseku 50 m, avšak až v tomto prípade došlo pri odstraňovaní zatrávňovačiek k poškodeniu kábla. Zatrávňovačka sa ručne nerozbíjala aj preto, lebo sa mala neskôr opätovne použiť na mieste samom.
Zástupca poškodeného J. K. L. – N. A. M. uviedol, že k samotnému skutku sa nevie vyjadriť. Poškodenie optického kábla spôsobilo výpadok pripojenia v čase od 17.15 hod. do 22.00 hod. pre 198 užívateľov ich služieb. Ďalej uviedol, že opravu poškodeného úseku realizovala spoločnosť I. K..
Podľa § 288 Tr. zákona, spácha prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, ten kto z nedbanlivosti ohrozí prevádzku všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 s výnimkou zvislej dopravnej značky zákazovej alebo príkazovej.
Podľa § 286 ods.1 písm. a/ Tr. zákona je všeobecne prospešným zariadením aj verejné telekomunikačné zariadenie.
Ku skutkovým okolnostiam súd vykonal dokazovanie výsluchom N. F. a I. B., ktorí priamo vykonávali uvedené práce.
I. B. vo svojej výpovedi uviedol, že v ten deň obsluhoval bager, pričom s nim nevykonával výkopovú prácu, ale odkrýval prístup k zemine a to tak, že vyberal zatrávňovačky aby následne boli vykopané ručné kopáčske práce. Ďalej uviedol, že zub na lyžici bagra má dĺžku cca 15 cm a aj tá zatrávňovačka mala asi toľko centimetrov. Čiže on, zasunul tie zuby pod zatrávňovačkou na zdvihnutie. Teda nerobil záber lyžicou do zeminy pod zatrávňovačkou. On toto všetko robil so súhlasom obžalovaného.
N. F. vo svojej výpovedi uviedol, že v ten deň pracoval na mieste samom ako kopáč – pomocník. Na trase a v mieste výkopu bolo treba vybrať 4 betónové zatrávňovačky a takisto aj nejaké obrubníky. Sú veľmi ťažké a preto na vybratie zatrávňovačky bol použitý bager. Keď bager zatrávňovačky vyberal on
čakal, až budú vybraté. Na celej trase, čo robili to bolo asi 50 ks takých zatrávňovačiek. Keď sa vybrali zatrávňovačky tak potom sa tam kopalo už ručne. On preseknutie kábla uvidel až potom ako bager vybral zatrávňovačku, takže sa pozrel na to miesto, kde pred tým bola zatrávňovačka a tam uvidel, že je porušený kábel. On nevidel, že by na zatrávňovačke bolo označené, že sa pod ňou nachádza nejaké vedenie, značka bola 15 cm od zatravňovačky na ceste.
Podľa technickej normy ČSN 73 6005, príloha 2, tabuľka č. 3, majú byť komunikačné káble vedené najmenej 40 cm pod úrovňou chodníka – tzv. najmenšie dovolenie krytie. Podľa tejto technickej normy je krytie, najmenšia vzdialenosť povrchu komunikácie, spevnenej polohy, alebo pôvodného či upraveného povrchu od vonkajšieho okraja nechráneného vedenia alebo vonkajšieho povrchu ochrannej konštrukcie.
Obžalovaný ako aj jeho pracovníci, tvrdili, že kábel bol uložený plytko, teda nie v súlade s príslušnými technickými predpismi. Vo veci samej, boli vyhotovené dve fotodokumentácie miesta činu a to obžalovaným (na čl. 62 – 68) a kriminalistickým technikom (na čl. 71 – 82).
Z fotografie na čl. 64 – hore, vyplýva, že vonkajší povrch chráničky v ktorej bol uložený optický kábel sa nachádzala v hĺbke 18 cm pod hornou plochou obrubníka. Z fotografie na čl. 63 – dole, vyplýva, že vonkajší povrch optického kábla sa nachádzal v hĺbke 37 cm. pod hornou plochou obrubníka
Z fotografie na čl. 80 – hore vyplýva, že spodný povrch optického kábla sa nachádzal v hĺbke 43 cm pod hornou plochou obrubníka.
Po vyhodnotení týchto fotografií má súd zato, že optický kábel sa nenachádzal v požadovanej hĺbke, najmenej 40 cm, ako najmenšie dovolené krytie. Fotografie, ktoré vyhotovil obžalovaný, boli vyhotovené krátko po pretrhnutí kábla, je na nich vidno reálny stav v čase pretrhnutia. Fotografie vyhotovené kriminalistickým technikom boli vyhotovené, neskôr, potom ako miesto samé bolo určitým spôsobom vyčistené a tým pádom došlo k poklesu uloženia kábla. Navyše, technik meral vzdialenosť od spodného okraja kábla a nie od vrchného okraja chráničky, v ktorej sa kábel nachádzal. Práve chránička je tým ochranným zariadením, v ktorom bol optický kábel uložený, tak ako to ma na mysli vyššie uvedený technický predpis.
Podľa § 16 Trestného zákona je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností, má súd za to, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že v ktorých miestach prebieha tepelné vedenie, ktoré nebolo kryté normou stanovenou vzdialenosťou od povrchu spevnenej plochy. Obžalovaný teda mohol predvídať uloženie optickej siete v inej hĺbke, ako bola stanovená normou a konať s potrebnou mierou opatrnosti. Nemal teda dať pokyn na vyberanie zatrávňovačiek bagrom, ale mal dať pokyn, aby boli vybraté ručne.
Na základe uvedeného má preto súd zato, že obžalovanému možno pričítať zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti.
Vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané, že obžalovaný z nedbanlivosti ohrozil prevádzku všeobecne prospešného zariadenia – verejného telekomunikačného zariadenia a preto ho uznal vinným podľa § 288 Trestného zákona.
Podľa § 34 ods.1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 288 ods.1 Tr. zákona, páchateľa tohto prečinu možno potrestať trestom odňatia slobody až na šesť mesiacov.
Na obžalovaného A. B. sa hľadí, akoby doposiaľ nebol nikdy odsúdený. V minulosti nebol priestupkovo postihnutý. Jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje okolo 1.500,-Eúr.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. Tr. zákona a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zákona.
Podľa § 56 ods.1 Tr. zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160.- Eur do 331.930.- Eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa § 56 ods.2 Tr. zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Podľa § 57 ods.3 Tr. zákona, ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov.
Po vyhodnotení všetkých hore uvedených okolností, súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 300,-Eur, s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca majúc za to, že takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a dodržiaval pravidlá občianskeho spolužitia a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Sú odkázal podľa § 288 ods.1 Tr. poriadku poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože ustálenie výšky škody ku dňu vyhlásenia rozsudku, by si vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predlžilo by ho.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.