Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-42-2009.pdf
PDF · 104.35 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/42/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice s.r.o., IČO: 44 518 684, Košice, Južné nábrežie 13 proti žalovaným v 1.rade : Michal Bulejčík, nar. 22.01.1965, naposledy bytom Košice, ulica Študentská 18, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom : U.. F. T., N. E. O. - E. a žalovanej v 2.rade : T. W., A..: XX.XX.XXXX, W. O., J. Š. XX v konaní o vypratanie bytu takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1.a v 2.rade sú povinní so všetkými, ktorí v predmetnom byte bývajú, Q. W. Č. X, A.I. X. Q. O. A. Š. J. Č. X, pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva a odovzdať ho žalobcovi a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaní v 1. a v 2.rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 EUR a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 28.01.2009 doručenou súdu dňa 05.02.2009 domáhal, aby súd uložil žalovaným spolu so všetkými, ktorí v predmetnom byte vypratať byt číslo 1, nachádzajúci sa v O.G. A. Š. J. Č. X, pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva, s tým, aby ho odovzdali navrhovateľovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca v žalobe uviedol, že je prenajímateľom bytu číslo 1, ktorý je mestským bytom a ktorý sa nachádza na Študentskej ulici číslo 8. Predmetný byt bol žalovaným pridelený na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 14.08.1995 s tým, že doba nájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú. Nakoľko žalovaní neplatili riadne nájomné a služby spojené s užívaním bytu, doručil žalobca žalovaným výpoveď z nájmu bytu, kde výpovedná lehota uplynula dňa 31.03.2008. Na základe toho žalovaní obývajú predmetný byt bez právneho titulu.
Tunajší súd rozhodol dňa 06.04.2011 vo veci rozsudkom ( prvým ), číslo konania 10C/42/2009 - 29 tak, že uložil žalovaným v 1.a v 2.rade spolu so všetkými, ktorí v predmetnom byte bývajú vypratať byt číslo 1, nachádzajúci sa Q. O. A. Š. J. Č. X, pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň im uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 99,50 EUR a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v 2.rade, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 21.03.2013, číslo konania 3Co/12/2012 - 81 tak, že zrušil rozsudok a vrátil ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V uznesení uviedol, že bude povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní skúmať, či nie je na mieste aplikácia ustanovenia § 712a odsek 4 Občianskeho zákonníka, prípadne odsek 3 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 226 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Zmluvou o nájme zo dňa 14.8.1995, Evidenčným listom zo dňa 27.05.1994, výpoveďou z nájmu bytu, upomienkami, vyjadrením a odvolaním žalovanej v 2. rade, prednesom zástupkyne žalobcu a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav :
Žalobca je prenajímateľom obecného bytu číslo 1, nachádzajúceho sa na Š. J. Č. X Q. O.. Uvedený byt pozostáva z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva, čo je zrejmé z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 27.05.1994. Na základe zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi žalobcom a žalovanými dňa 14.08.1995 bol predmetný byt daný do užívania žalovaným. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú. Nakoľko žalovaní neplatili riadne nájomné a platby za služby, ktorých poskytovanie je s bytom spojené, žalobca písomnou výpoveďou zo dňa 06.09.2007 vypovedal nájom z tohto bytu zmysle § 711 odsek 1 písmeno d/ Občianskeho zákonníka. Žalovanému v 1.rade bola výpoveď z nájmu bytu doručená dňa 03.12.2007 a žalovanej v 2.rade bola doručená cez fikciu doručenia a to uložením zásielky na pošte podľa § 47 odsek 2 O.s.p. vo vtedy platnom znení v spojení s ustanovením § 710 odsek 3 Občianskeho zákonníka. Výpovedná doba uplynula dňa 31.03.2008. Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že žalovaní žiadnym spôsobom nenapadli neplatnosť výpovede z nájmu bytu a teda táto výpoveď nadobudla účinnosť.
Žalovaná v 2.rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.02.2009 uviedla, že je rozvedená matka 4 detí a sama sa o všetko stará s jej platom 400,- EUR mesačne, nesúhlasí so všetkými tvrdeniami Bytového podniku, uviedla, že exekučne jej Bytový podnik strháva 50,- EUR mesačne. Ďalej uviedla aj to, že prebehlo mediačné konanie s tým, že dlh na byte sa bude splácať po 70,- EUR mesačne a platiť to mal jej bývalý manžel, ale stratil zamestnanie, avšak nie vlastnou vinou. Tieto skutočnosti uviedla aj v odvolaní proti rozsudku 1.stupňa, kde dodala, že pracuje na dohodu v pohostinstve Beta za 200,- EUR mesačne a nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok.
Z evidenčného listu pripojeného žalobcom vyplýva, že v predmetnom, byte, ktorého vypratania sa žalobca domáha, bývajú deti účastníkov konania a to maloletý : U. W., , A..: XX.XX.XXXX, Y. F. T. : P. W., A..: XX.XX.XXXX Y. Y. W., A..: XX.XX.XXXX Y. U. T. W. Q. F. F. X. O. T.Ň. H. Y. S. : P. W., A..: XX.XX.XXXX.
Súd po zrušení rozsudku súdu 1.stupňa opakovane písomne vyzýval žalovanú v 2.rade, aby súdu preukázala, či pracuje, ak áno, s akým príjmom a či je evidovaná ako nezamestnaná a ak áno, aby oznámila odkedy a či poberá nejaké dávky, ak áno odkedy a v akej výške. zároveň ju súd vyzýval aj na oznámenie toho, či žalovaný v 1. rade je zamestnaný ak áno, kde a s akým príjmom. Výzvy boli opakovane žalovanej v 2.rade doručované cestou príslušného OO PZ, ktoré si aj prevzala, avšak na tieto žiadnym spôsobom nereagovala.
Správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 19.08.2013 bolo súdu oznámené, že žalovaná v 2.rade nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, rodičovského príspevku a iných sociálnych dávok a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR od 20.05.2013 a jej evidencia k dnešnému dňu trvá.
Na základe výzvy súdu žalobca súdu oznámil, že žalobcovi bolo zmluvou o výkone správy číslo 1336/2008 zo dňa 01.12.2008, ktorá bola uzavretá medzi Mestom Košice a Bytovým podnikom mesta Košice do správy zverených 1810 bytov, z čoho je 1503 prenajatých a to na dobu určitú 1035 a na dobu neurčitú 468. Žalobca poukázal na to, že žalovaní ani naďalej ani v minimálnom rozsahu neplnia svoje povinnosti pričom dlh na byte len na istine dosahuje ku dňu podania správy sumu 30.554,19 EUR.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.07.2014, na ktoré sa však nedostavil opatrovník žalovaného v 1.rade, ani žalovaná v 2.rade, ktorí svoju neprítomnosť ničím neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania. U žalovanej v 2.rade mal súd vykázané predvolanie na pojednávanie cez fikciu doručenia podľa § 46 odsek 2 O.s.p. dňa 02.07.2014, opatrovník žalovaného prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 09.06.2014.
Na tomto pojednávaní zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaní v byte bývajú avšak za tento byt neplatia. Výška dlhu na predmetnom byte dosiahla sumu podľa predloženej upomienky ku dňu 24.07.2014 vo výške 31.888,10 EUR. Spolu s penále to predstavuje sumu 41.104,66 EUR. Poukázala na to, že sa snažili so žalovanými dohodnúť s tým, aby tento byt žalobcovi odovzdali, avšak nedošlo k žiadnej dohode. Pri šetreniach v byte, žalovaná v 2 radu uviedla pracovníkom žalobcu, že žalovaný v 1.rade by sa mal zdržiavať v Čechách, kde pracuje a že má dostatok finančných prostriedkov. Poukázala na to, že pokiaľ ide o správu ohľadne stavu bytového fondu, ktorá bola súdu zaslaná, pokiaľ ide o zvyšných 307 bytov, tak tieto sú na Luníku IX, sú zdevastované avšak ide o byty, ktoré pozostávajú len zo 4 stien. Pričom tam nie je žiadna elektrická energia ani prívod vody. Tieto byty sú najhoršej 4.kategórie, sú plne obsadené a v súčasnej dobe mesto nedisponuje žiadnym takým bytovým fondom, ktorý by mohol ponúknuť žalovaným v zmysle § 712 a odsek 4 Občianskeho zákonníka. Čiže celá kapacita bytového fondu je v súčasnosti vyčerpaná. Pokiaľ ide o tie byty, ktoré sú prenajaté na dobu určitú, tak ak by sa aj pri niektorom z týchto bytov skončila nájomná zmluva opätovne dochádza po zohľadnení predchádzajúcej platobnej disciplíny k opätovnému obnoveniu tejto nájomnej zmluvy alebo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy s ďalším nájomcom, ktorý je v poradí. Poukázala na to, že žalovaná v 2.rade žiadnym spôsobom nepreukázala, že sa nachádza v hmotnej núdzi a teda má za to, že jej nárok je dôvodný. Pokiaľ ide o deti, ktoré bývajú v tomto byte, uviedla, že jedno z týchto detí dovŕši na budúci mesiac vek dospelosti, teda 3 deti sú už dospelé a jedno je vo veku blízkemu dospelosti a teda nie je tu žiadny dôvod ani dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ktorého by súd uložil vypratať žalovaným byt poskytnutím náhradného ubytovania podľa § 712 odsek 3 Občianskeho zákonníka.
Na základe takto zisteného súd právne uzatvára:
Podľa ustanovenia § 712a odsek 3 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 odsek 1 písmeno d/ nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie, v iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 odsek 1 písmeno d/ nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa má nájomca právo na prístrešie.
Podľa § 712a odsek 4 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu ako má byt, ktorý má nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť dennú dochádzku do práce.
Podľa § 711 odsek 1 písmeno d/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenie a poskytované služby spojené s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa ustanovenia § 2 zákona číslo 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom (§ 2 zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
Ak sa nájomný pomer podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka skončil preto, že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za užívanie bytu za čas dlhší ako tri mesiace , pričom ide o nájomcu, ktorý sa nachádza v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov , má takýto nájomca v zmysle ust. § 712a ods.3 Občianskeho zákonníka právo len na náhradné ubytovanie. Stav hmotnej núdze musí u tohto nájomcu existovať ku dňu, keď sa má z bytu vysťahovať, resp. ku dňu keď súd rozhodne o tom, že výpoveď je platná .
V ustanovení § 712a ods.4 Občianskeho zákonníka sa pripúšťa nájomcovi, ktorému skončil nájomný pomer z dôvodu výpovede podľa ust. § 711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonníka priznať v prípade hmotnej núdze z objektívnych dôvodov namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Tieto dôvody sú zákonom prísne limitované a týkajú sa osôb žijúcich s uvedeným nájomcom v spoločnej domácnosti. Takýmto dôvodom je starostlivosť o maloleté dieťa ( do veku 18 rokov ) alebo o bezvládnu osobu za podmienky, že tieto osoby sú členom domácnosti nájomcu. Ak sú splnené zákonom stanovené dôvody, prislúcha nájomcovi , ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov , právo na náhradná byt. Právo nájomcu na poskytnutie náhradného bytu, hoc aj nižšieho štandardu podmieňuje zákon pomermi prenajímateľa, teda jeho schopnosťou a možnosťou zaobstarať byt pre vyššie uvedeného nájomcu. Ak prenajímateľ nie je schopný zabezpečiť nájomcovi náhradný byt ( vzhľadom na svoje majetkové pomery ) zostáva nájomcovi zachované právo na pridelenie náhradného ubytovania.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca je prenajímateľom predmetného bytu, ktorého vypratania sa v tomto konaní domáhal. Tento pozostáva z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva a podľa predloženého evidenčného listu ako aj zo zápisu z preventívnej prehliadky bytu zo dňa 25.07.2012 predloženého žalobcom je zrejmé, že v evidencii žalobcu sú na tomto byte nahlásení : žalovaný v 1. rade, ktorý sa však zdržiava na neznámom mieste v Čechách, žalovaná v 2.rade a ich deti a to : P. : U. W.O., A..: XX.XX.XXXX, P. W., A..: XX.XX.XXXX, Y. F. T. : P. W., A..: XX.XX.XXXX Y. Y. W., A..: XX.XX.XXXX. Predmetný byt ako to vyplýva z nájomnej zmluvy bol pridelený žalovaným do užívania na dobu neurčitú. Pretože žalovaní neplatili riadne a včas nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu, vypovedal žalobca nájom bytu písomnou výpoveďou podľa ust. § 711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonníka, ktorá bola žalovanému v 1.rade doručená dňa 03.12.2007 a žalovanej v 2.rade dňa 30.11.2007 cez fikciu doručenia podľa ust. § 47 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 710 ods.3 Občianskeho zákonníka. Výpovedná doba uplynula dňa 31.3.2008. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali po doručení výpovede dôvody pre predĺženie výpovednej doby podľa ust. 710 ods.4 Občianskeho zákonníka ( hmotnú núdzu z objektívnych dôvodov ), preto ani k jej predĺženiu nedošlo. Súd považoval výpoveď z predmetného bytu za platnú, nakoľko ani v konaní nebolo žalovanými preukázané a ani nebolo zo strany súdu zistené, aby žalovaní napadli neplatnosť výpovede na súde. Vykonaným dokazovaním bolo teda preukázané, že dňom 31.3.2008 v súlade s ust. § 711 ods.5 a 6 Občianskeho zákonníka zanikol nájom bytu a takisto bolo z vykonaného dokazovania zistené, že žalovaní tento byt aj naďalej užívajú bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahujú do vlastníckych práv žalobcu. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaní boli vyzvaní na vypratanie predmetného bytu a na jeho odovzdanie žalobcovi a to už vo výpovedi z nájmu bytu zo dňa 6.9.2007, čo však doposiaľ neurobili. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že je nárok žalobcu na vypratanie bytu dôvodný, preto súd uložil žalovaným spolu so všetkými ktorí v predmetnom byte bývajú vypratať tento byt a odovzdať ho žalobcovi a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku bez nároku na bytovú náhradu.
Pokiaľ ide o bytovú náhradu, súd po vykonanom dokazovaní má za to, že žalovaní nemajú nárok na bytovú náhradu. Súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach skúmal, či sú splnené podmienky pre priznanie bytovej náhrady podľa ust. § 712a ods.3 a ods.4 Občianskeho zákonníka.
V tomto konkrétnom prípade s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 712a ods.3 Občianskeho zákonníka podmienkou pre priznanie bytovej náhrady je stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov a teda bolo povinnosťou žalovaných preukázať súdu, že sú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ktorá skutočnosť je rozhodná v zmysle tohto ustanovenia § 712a ods.3 Občianskeho zákonníka pre zabezpečenie náhradného ubytovania. Aj sám Krajský súd v Košiciach vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie, že je žalovaná v 2.rade v hmotnej núdzi je na žalovanej v 2.rade. Stav hmotnej núdze tu musí existovať ku dňu, keď sa má z bytu vysťahovať a to aj s poukazom
na ust. § 154 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Žalovaný v 1.rade tento stav hmotnej núdze súdu nepreukázal, ba dokonca podľa vedomosti žalobcu, čo uviedla zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 28.07.2014 sama žalovaná v 2.rade pracovníkom žalobcu uviedla, že tento by sa mal nachádzať v Čechách, kde pracuje a má dostatok finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o žalovanú v 2.rade, táto na opakované výzvy súdu, aby oznámila, či pracuje alebo a ak áno kde a s akým príjmom vôbec nereagovala a teda žiadnym spôsobom nepreukázala svoju hmotnú núdzu a súd má za to, že v konaní ohľadne tejto skutočnosti neuniesla dôkazné bremeno a preto podľa tohto ustanovenia § 712a ods.3 Občianskeho zákonníka nevznikol žalovaným nárok na náhradné ubytovanie. Takisto nevznikol ani nárok na prístrešie podľa tohto ustanovenia § 712a ods.3 Občianskeho zákonníka, pretože aj keď v tomto prípade ide o dôvod hodný osobitného zreteľa , t.j. starostlivosť o maloleté deti ( podľa evidenčného listu o mal. U. W., A..: XX.XX.XXXX Y. U. T. W. Q. F. F. X. O. T. H. Y. S. P. W., A..: XX.XX.XXXX ) aj pre toto kritérium je dôležité, aby bola žalovanými preukázaná hmotná núdza z objektívnych dôvodov. Keďže ohľadne tejto hmotnej núdze neuniesli žalovaní dôkazné bremeno, nevznikol im podľa ust. § 712a ods.3 Občianskeho zákonníka ani nárok na prístrešie. Súd ešte ku stavu hmotnej núdzi dodáva, že podľa zákona č. § 2 zákona číslo 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, pričom výška životného minima ku dňu rozhodnutia predstavuje sumu 198,09 Eur a ako bolo v konaní preukázané, členmi domácnosti u žalovaných sú aj 2 dospelé deti, ktoré sú schopné samostatne sa živiť , čo nedáva súd podklad pre záver o hmotnej núdzi žalovaných a zároveň správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo súdu oznámené, že žalovaná v 2.rade nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ak keď je evidovaná na úrade práce od 20.05.2013, z čoho takisto nebolo možné vyvodiť záver o hmotnej núdzi žalovaných.
Pokiaľ ide o ust. § 712a ods.4 Občianskeho zákonníka pre vznik nároku na náhradný byt, ktorý môže byť aj horšej kvality ako vypratávaný byt je potrebné, aby boli splnené kumulatívne dve podmienky a to starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré je členom domácnosti, čo v tomto prípade bolo u žalovaných splnené, aj keď podľa stavu ku dňu rozhodovania z dvoch maloletých detí jedno dovŕši na budúci mesiac ( t.j. 20.08. ) plnoletosť a druhé je vo veku blízkom veku dospelosti ( má 16 rokov ) avšak nebola splnená druhá podmienka a to, že pomery prenajímateľa, t.j. žalobcu umožňujú poskytnutie náhradného bytu, čo bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané .
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol o vyprataní bytu bez bytovej náhrady tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v platnom znení účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Pretože mal žalobca v tomto konaní úspech, vznikol mu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku nárok na náhradu trov konania. Trovy konania úspešného žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,50 Eur, na úhradu ktorého súd v zmysle vyššie uvedeného zaviazal žalovaných tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).