Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/310/2014

Uznesenie

rozhodol:

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, proti povinnému: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX Z. v konaní o vymoženie 2.040,82 eur s príslušenstvom takto

odôvodnenie:

Dňa 26.5.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 16.5.2014, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.5.2014, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Slovak arbitration court, s.r.o. (ďalej len „rozhodcovský súd“), spisová značka RK-46/12/13-SAS zo dňa 7.2.2014 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2014 a vykonateľnosť dňa 18.3.2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 2.040,82 eur s príslušenstvom, trov konania 389,16 eur a súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie doložil aj ,,Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX“ zo dňa 22.3.2012 (ďalej len ,,Zmluva“), ,,Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a ,,Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX“ zo dňa 22.3.2012 (ďalej len ,,Rozhodcovská zmluva“).

Exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2.040,82 eur s prísl. a náhradu trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere označenej ako ,, Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX“. Na základe predmetnej Zmluvy boli oprávneným ako veriteľom povinnému ako dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.350,- eur, ktoré sa tento spolu s úrokom zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 72,33 eur v dohodnutých termínoch splatnosti. Ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať vo veci z Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, podľa znenia ktorej sa veriteľ a dlžník dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 52189/B, Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý

bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, bude spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia. V prípade, že všetky sporové strany navrhnú v uvedenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu, vec prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu alebo ak niektorá zo sporových strán v uvedenej lehote nenavrhne za rozhodcu žiadnu osobu, ako ja v prípade, ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda stáleho rozhodcovského súdu. Okrem uvedeného, veriteľ v uzatvorenej Rozhodcovskej zmluve vyhlásil, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník nie je povinný návrh na uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy prijať a o tejto skutočnosti bol jasne a zrozumiteľne zo strany veriteľa informovaný. Veriteľ pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka rovnako poučil o jej dôsledkoch, a teda o možnosti riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou, v rozhodcovskom konaní. Okrem toho môžu byť spory riešené aj v súdnom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2013 (ďalej len ,,EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ,,ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 ods. 1 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ,, z. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 8 z. o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 2 písm. a) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia Zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie citovaných ustanovení smernice ako normatívneho aktu práva EÚ sa opiera o nepriamy účinok na právne poriadky členských štátov za účelom ich konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou, pričom voľba foriem a metód je ponechávaná vnútroštátnym orgánom jednotlivých členských štátov.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov. V zmysle citovaných ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch je oprávnený ako veriteľ právnickou osobou, ktorá, okrem iného, poskytuje spotrebiteľský úver z vlastných zdrojov v rámci svojej podnikateľskej činnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra a súčasne vystupuje v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 a povinnému ako dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a súčasne je potrebné ho aj v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 považovať za spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že uzatvorenou Zmluvou sa podnikateľský subjekt zaviazal dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou revolvingového a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, Zmluva spĺňa fundamentálne náležitosti spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 2 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch, keď sa zároveň v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 nejedná o prípad, kedy by táto bola spod jurisdikcie zákona vylúčená. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah je nevyhnutné posudzovať v intenciách z. o spotrebiteľskom úvere účinného v čase uzatvorenia Zmluvy. Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna úprava v podobe ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení § 52 a nasl. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa príslušných citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a z. o spotrebiteľských zmluvách.

Súd ďalej podrobil kontrole, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd oprávnený prejednať vzniknutý spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný záverom rozhodcovského súdu. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 12.4.2011.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd, okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V rámci tohto skúmania súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu (skutkové a právne závery). Exekučný súd rovnako nie je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, t.j. nemôže ani naprávať jeho chyby a nedostatky. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je súd v duchu príslušných ustanovení Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný posúdiť, či tento nie je v rozpore so zákonom, a teda prioritne sa vysporiadať s otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe v súlade s právnym poriadkom platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý koná a rozhoduje v súlade s pravidlami rozhodcovského konania. Ide o dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatne dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa musí obligatórne uzavrieť v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát má takáto rozhodcovská zmluva formu len akéhosi predtlačeného formulára, kde postačí vyplniť už len základné identifikačné údaje týkajúce sa dlžníka ako jeho meno, bydlisko a dátum narodenia. V porovnaní s ostatnými zmluvami, obligatórne uzatváranými v písomnej forme, je predsa len význam rozhodcovskej zmluvy singulárny, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta je uvedená generálna klauzula s povahou kogentnej právnej normy. Tá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník tak dodávateľom bráni zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv, a s nimi súvisiacich i rozhodcovských zmlúv, a to najmä pri ich tvorbe formou zmluvných formulárov, ktoré predkladajú potenciálnym spotrebiteľom ako oferty na ich uzavretie. V § 53 ods. 4 je obsiahnutý exemplifikatívny výpočet možných neprijateľných podmienok zakomponovávaných do spotrebiteľských zmlúv. Výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. S účinnosťou od 1. 1. 2008 je medzi neprijateľnými podmienkami výslovne uvedená i tá, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. S účinnosťou od 1. 1. 2008 zákonodarca zaviedol i pojem individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktoré, ak sú individuálnym dojednaní opatrené, prestávajú byť nositeľom neprijateľnosti a v konečnom dôsledku sú platné. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spája sankciu absolútnej neplatnosti, pričom ide o neplatnosť pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať ex offo. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom na Slovensku minimálny štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS. Smernica odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj niektoré neprijateľné zmluvné podmienky, pričom neopomína ani inštitút rozhodcovskej zmluvy. Je nutné ju vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúci o nútenom výkone práva priznaného rozhodcovským rozsudkom, vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť. Ak dospeje k názoru, že sa jedná o zmluvu neprijateľnú, prislúcha mu podľa vnútroštátneho práva vyvodiť všetky dôsledky. Z uvedeného je zjavné, že ochrana spotrebiteľa je kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.

V tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, je uzatvorená vo forme samostatného formuláru, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania rozhodcovských zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie Rozhodcovskej zmluvy pri záväzku z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 neplatná. Svoj názor opiera o skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Okrem uvedeného, Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Táto situácia ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah Rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári. Povaha uvedenej Rozhodcovej zmluvy je teda adhézna, a preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Súd ma v uvedenom prípade za to, že obsah Rozhodcovskej zmluvy bol oprávneným vopred pripravený. Zvolený rozhodcovský súd je teda v predmetnej Rozhodcovskej zmluve vopred zakotvený ešte pred samotným doplnením ďalších údajov, a teda pred samotným vznikom tej ktorej dohody. Len s ťažkosťami možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie Rozhodcovskej zmluvy nesie, a to i vzhľadom na jeho poučenie zo strany veriteľa, ktoré sa dotklo okrajovo len skutočnosti, že dôsledkom uzatvorenia Rozhodcovskej zmluvy je riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, resp. aj v konaní súdnom.

Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Individuálne dojednanie Rozhodcovskej zmluvy nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a zrozumiteľnými informáciami - predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V súvislosti s Rozhodcovskou zmluvou,

treba poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne dojednanie Rozhodcovskej zmluvy, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, nepreukázal.

Keďže cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V rozhodovanej veci teda už len skutočnosť, že podmienka Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vopred stanovená a predpripravená oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v zmysle Rozhodcovskej zmluvy vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní vopred paušálne stanovených rozhodcov, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným občianskoprávnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinný ako spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva tak znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože oprávnený sa v prípade porušenia zmluvných podmienok zo strany povinného snaží získať exekučný titul. Súd dodáva, že v samotnej Rozhodcovskej zmluve niet o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym a rozhodcovským súdnym procesom ani zmienka. S dôrazom na vyššie uvedené a taxatívnosť výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok teda súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj pre prípady ustanovením § 53 ods. 4 neupravené.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná Rozhodcovská zmluva zo dňa 16.3.2012 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná Rozhodcovská zmluva v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 53 ods. 5 neplatná.

Súd chce záverom podotknúť, že na to, aby rozhodcovská zmluva pri spotrebiteľskej zmluve spĺňala znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli poskytnuté všetky potrebné informácie čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ bude mať možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, čo musí byť na ťarchu dodávateľa aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové rozhodcovské zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.