Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-30-2014.pdf
PDF · 74.64 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/30/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: PRO-HAND, s.r.o., Z. Kodálya 787, Galanta, IČO 34 138 811, zastúpený Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, Galanta, v mene ktorej spoločnosti koná konateľ a advokát JUDr. Karol Nagy, proti žalovanému P.A.K., s.r.o., Hollého 2, Hlohovec, IČO 45 472 611 zastúpený advokátom JUDr. Romanom Gesem, Nám. Sv. Michala 6, Hlohovec, o zaplatenie 2.793,76 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 23Cb/64/2013-61 zo dňa 4.12.2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 91,01 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým v časti rozhodnutia o trovách konania odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.793,76 eur s 8,75%-ným úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých čiastočných súm zo žalovanej istiny do zaplatenia a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 167,50 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia a výrokom tiež vyslovil, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním z ktorého dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny i s príslušenstvom je dôvodný, k čomu aplikoval právnu úpravu uvedenú v ust.§ 447 až 450 Obchod. zák. v spojení s § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchod. zák. a § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 167,50 eur. K výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému uviedol, že mu právo na náhradu trov konania nevzniklo, pretože svojim správaním dal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti, ktorou súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a v časti, ktorou prvostupňový súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie v týchto častiach zmenil a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania spočívajúce v náhrade súdneho poplatku vo výške 167,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 399,41 eur a priznal mu i náhradu trov odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.4.2013 domáhal zaplatenia istiny vo výške 3.855,35 eur s prísl., na základe ktorého návrhu bolo Okresným súdom
Galanta ako súdom miestne nepríslušným vydaný platobný rozkaz č. k. 31Rob/40/2013-14 zo dňa 4.6.2013, ktorým súd návrhu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor dňa 26.6.2013 s tým, že ku dňu vydania platobného rozkazu súdom dlhoval žalobcovi iba čiastku 2.793,76 eur a zároveň namietol i miestnu príslušnosť súdu. Okresný súd Trnava, ktorému bola vec na základe námietky nepríslušnosti súdu postúpená vydal rozsudok, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi iba čiastku 2.793,76 eur, ale žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď porovnával petit žaloby s výrokom rozhodnutia, ktorý nie je správny, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Odvolateľ uviedol, že svojim správaním nedal príčinu k tomu, aby mu bol doručený platobný rozkaz na sumu 3.855,35 eur, pretože v čase vydania platobného rozkazu dlhoval už iba sumu 2.763,76 eur, čo rozhodnutie prvostupňového súdu neakceptovalo, a tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní zároveň poukazoval žalovaný na to, že bol žalobcom v žalobe nesprávne označený.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalovaného i k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 91,01 eur, za poskytnutie právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.2.2014, ku ktorému patrí odmena vo výške 39,84 eur a za vyjadrenie k odvolaniu vo výške odmeny 19,92 eur, k tomu paušálna náhrada a DPH, uplatnené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Žalobca uviedol, že odvolaniu žalovaného chýba akýkoľvek právny ako i logický základ. Pokiaľ by bol žalovaný svoj dlh voči žalobcovi uhradil, žalobca by nebol nútený žiaden návrh na súd podávať a neboli by vznikli ani trovy súdneho konania. V závere poukázal na to, že ak by žalovaný nebol podával odpor, jeho právna istota vzhľadom na možnosť vymáhania nezaplatenej čiastky dlhu by bola rovnaká ako po vydaní rozsudku vo veci, preto náklady, ktoré žalovanému v súvislosti s trovami právneho zastúpenia vznikli si spôsobil sám a nie je žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by sa mu mali nahradiť.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania o veci rozhodol keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému úhrady sumy 3.855,35 eur bol súdu doručený dňa 16.4.2013. Obsah žalovaným podaného odporu preukazuje, že časť z pôvodne žalovanej istiny vo výške 1.061,59 eur žalovaný zaplatil žalobcovi až dňa 20.5.2013, a v tejto časti bolo uznesením č.k. 23Cb/64/2013-44 zo dňa 26.9.2013 konanie zastavené. Zaplatenie žalovanej istiny po podaní návrhu je relevantná skutočnosť pre rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania. Je nesporné, že v čase podania návrhu žalovaná istina nebola žalovaným uhradená a z hľadiska úspechu v konaní nie je podstatné, kedy je konajúcim súdom vydaný platobný rozkaz a či v čase od podania návrhu do vydania platobného rozkazu žalovaný čiastočne alebo plní. Žalovaný svojim správaním dal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, v čase podania žaloby na súd žalovanú istinu dlhoval, preto súd prvého stupňa správne postupoval keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vyslovil, že odporca nemá právo na náhradu trov konania je pre rozhodovaní o trovách konania nadbytočný, postačovalo by toto konštatovanie uviesť v odôvodnení, ale nezakladá nesprávnosť rozhodnutia, preto ho odvolací súd nezrušoval.
K námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávneho označenia žalovaného odvolací súd uvádza, že žalobca v žalobe žalovaného označil obchodným menom P.A.K.SK, s.r.o., kedy časť SK je pri obchodnom mene nadbytočná, ide nezakladá neurčitosť žalovaného. Obchodné meno žalovaného je v záhlaví rozsudku uvedené správne aj s ostatnými identifikačnými údajmi, a to právnou formou a najmä IČO.
Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového súdu uvádza, že správne postupoval keď pri rozhodnutí o náhrade trov konania vychádzal z nároku uvedeného v žalobe, a dokazovanie preukázalo, že žalovaný jednoznačne dal svojim správaním príčinu k tomu, aby bol vo veci vydaný platobný rozkaz.
Zaplatenie časti dlhu po podaní žaloby, ale pred vydaním platobného rozkazu nie je dôvodom k tomu, aby bol žalovaný v konaní úspešný a boli mu priznané trovy konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v rozsahu požadovaných žalobcom za dva úkony a to prevzatia a príprava zastúpenia v hodnote úkonu 39,84 eur, podanie vyjadrenia k odvolaniu v hodnote 19,92 eur, k tomu 2x 8,04 eur paušálna náhrada a 9,58 eur a 5,59 eur DPH sa rovná celkom 91,01 eur (§10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a), ods. 2 písm. b), § 16 ods.3 a § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., ku ktorej povinnosti zaplatiť súd zaviazal v odvolacom konaní neúspešného žalovaného. Žalobca síce vo vyčíslení trov zo dňa 13.2.2014 uviedol, že si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia pred prvostupňovým súdom, kedy žiadne úkony nevykonal, ale odvolací súd túto skutočnosť vyhodnotil ako omyl pri písaní , ktorý neznamená stratu nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa §10 cit. vyhl. má žalobca nárok na náhradu trov právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty práva, ktoré je predmetom odvolania, a to vo výške 734,41 eur, pozostávajúce z odvolaním napadnutej časti výroku o povinnosti zaplatiť náhradu súdneho poplatku vo výške 167,50 eur a k tomu pripočítaný nárok požadovaný odvolateľom vo výške 566,91 eur, čo je spolu 734,41 eur. Žalobca si však uplatnil náhradu z nižšej hodnoty sporu, preto mu ju odvolací súd podľa toho priznal. V závere ešte odvolací súd uvádza, že trovy odvolacieho konania netvoria predmet odvolania, pretože sa odvíjajú až od úspechu účastníka v odvolacom konaní.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.