Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_13P-71-2011.pdf
PDF · 96.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/71/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Móroczovou v právnej veci žalobcov: 1/ mal. C. F., N.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede a 2/ E. F. - matka maloletého, N.. XX.XX.XXXX, A. N. XXX/XX, F. B., proti žalovanému: T. S., N.. XX.XX.XXXX, A. Š. XXX, Š., o určenie otcovstva a o úprave práv a povinností rodičov k malol. dieťaťu takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že žalovaný T. S., N.. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého: C.B. F., N.. XX.XX.XXXX, z matky: E. F., N.. XX.XX.XXXX.
Maloletý C. F., N.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke E. F., ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok.
Žalovaný T. S. je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého C. v období od 02.03.2009 do 30.04.2012 v sume 30,- Eur mesačne a v období od 01.05.2012 v sume 40,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Žalovaný za obdobie od 02.03.2009 do 25.07.2014 má dlh na zročnom výživnom v sume 2.219,03 Eur, ktorý dlh súd mu p o v o ľ u j e zaplatiť v mesačných splátkach po 61,- Eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede bol uznesením zo dňa 07.11.2011, č.k. 4Po/2/2011-21 ustanovený za opatrovníka pre maloleté dieťa na podanie žaloby na určenie otcovstva a na zastupovanie maloletého v konaní o určenie otcovstva. Maloletý žalobca prostredníctvom ustanoveného opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede dňa 12.12.2011 podal na tunajšom súde návrh na určenie otcovstva a na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobkyňa dňa 02.03.2009 porodila dieťa, ktoré dostalo meno C. F.. Matka sa k žalobe pripojila ako žalobca 2/. Za otca maloletého označila odporcu preto že s ňou súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa viac ako 300 dní, ale najmä od mesiaca jún 2007 do júla 2008. Žalovaný neuznal otcovstvo k maloletému žalobcovi ani pred orgánom povereným viesť matriku, ani pred súdom a zdráhal sa plniť si rodičovské povinnosti. Podľa udania matky maloletého, žalovaný je slobodný a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nevie určiť či je zamestnaný. Žalovaný otcovstvo k maloletému neuznal a počnúc dňom narodenia ničím neprispieva matke na úhradu osobných potrieb maloletého. Mal. žalobca navrhuje, aby po dokazovaní súd vyniesol rozsudok, ktorým určí že žalovaný je otcom maloletého C., aby súd určil, že malol. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať majetok maloletého a otca zaviazal na platenie výživného mesačne sumou 100,- Eur, počnúc dňom narodenia maloletého dieťaťa vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca.
K podaniu bol pripojený pripojil úradný záznam ÚPSVaR, o tom, že dňa 06.12.2011 sa dostavila na úrad matka maloletého, kde uviedla, že s otcom maloletého nikdy nežila v spoločnej domácnosti. Poznali sa asi rok pred otehotnením, kedy bol žalovaný umiestnený v neďalekom detskom domove. Po dovŕšení plnoletosti sa odsťahoval a odvtedy s ním neudržiava kontakt. Naposledy mali pohlavný styk koncom júna, začiatkom júla 2008. Pohlavný styk mala v tom čase iba so žalovaným. Svoje tehotenstvo oznámila žalovanému cez sms správu. Žalovaný matku s dieťaťom nikdy nenavštívil. Žalovaný bol vyzvaný tunajším súdom za účelom uznania otcovstva, no na výzvu nijakým spôsobom nereagoval a na súd sa nedostavil. Na svojom vyhlásení, že otcom maloletého je žalovaný trvá, nakoľko v kritickej dobe mala pohlavný styk iba so žalovaným. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, poberá iba rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.
Na pojednávanie určené na 27.01.2012 sa dostavila matka maloletého a opatrovník, žalovaný sa nedostavil, ani sa neospravedlnil napriek tomu, že doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané. Súd preto s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Na pojednávaní opatrovník maloletého uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu a navrhuje vykonať dôkaz výsluchom žalovaného cestou dožiadaného súdu a navrhuje znalecké dokazovanie na preukázanie otcovstva.
Matka maloletého pri výsluchu uviedla, že trvá na žalobe, tak ako ju spísal opatrovník maloletého a trvá na tom, že otcom maloletého je žalovaný. Uviedla, že žalovaný sa dobrovoľne nedostavil na tunajší súd vo veci uznania otcovstva. V rozhodnom období nemala pohlavný styk s iným mužom ako so žalovaným, preto je presvedčená, že otcom maloletého je žalovaný a na preukázanie tvrdených skutočnosti navrhla súdu aby vykonal znalecké dokazovanie.
Konajúci súd dožiadal Okresný súd v Galante o vykonanie dôkazu a to výsluchom žalovaného. Dožiadaný súd vykonal dňa 05.04.2012 výsluch žalovaného a zo zápisnice súd zistil, že žalovaný otcovstvo k maloletému neuznal a to z dôvodu, že podľa jeho informácii matka maloletého C. mala v rozhodnom období vzťah aj s inými mužmi, mená uviesť nevedel, ale informácie má od kamarátov. S matkou maloletého mal intímny styk v rozhodnom období asi tak 2x do týždňa, styk bol vždy dokonaný, ochranné prostriedky väčšinou používali, ak nepoužívali tak žalovaný tvrdí, že si dal pozor, aby k počatiu nedošlo. V prípade, ak by v priebehu konania bolo preukázané, že je otcom maloletého súhlasil, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a on by bol ochotný prispievať na jeho výživu sumou 30,- 40,- Eur mesačne. Žalovaný ďalej uviedol, že si našiel prácu, ale nevie aký bude mať zárobok, je nemajetný, býva v podnájme za ktorý platí 100 Eur mesačne, má jednu vyživovaciu povinnosť. Dcéra K. S., N.,. XX.XX.XXXX býva u svojej matky a na jej výživu prispieva mesačne 50,- Eur o tomto výživnom rozhodol Okresný súd v Galante. Žalovaný navrhol, aby súd vykonal znalecké dokazovanie, ktorému je ochotný sa podrobiť. K zápisnici o výsluchu žalovaného dožiadaný súd pripojil aj rozsudok zo dňa 21.09.2011, č.k. 13P/150/2011-23, ktorým má súd za preukázané, že žalovaný má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu K. S. v sume 50,- Eur mesačne.
Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2012 na ktoré sa dostavil opatrovník mal. žalobcu a matka maloletého, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ani sa neospravedlnil. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA.
Ustanovený súdny znalec opakovane vyzýval žalovaného aby sa dostavil k znalcovi. Žalovaný sa nedostavil na odobratie biologického materiálu za účelom vykonania analýzy DNA, na výzvy nijakým spôsobom nereagoval, preto súd nariadil jeho predvedenie pred znalca cestou polície.
Vypracovaný znalecký posudok súd doručil dňa 25.03.2014 žalovanému, dňa 22.03.2014 matke maloletého a dňa 19.03.2014 opatrovníkovi maloletého s výzvou aby sa k znaleckému dokazovaniu vyjadrili. K znaleckému posudku sa vyjadril iba opatrovník maloletého.
Na pojednávanie určené na 05.08.2014 sa nedostavil žalovaný, napriek tomu, že doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Opatrovník mal. žalobcu sa na pojednávaní dňa 05.08.2014 navrhol, aby súd určil, že otcom maloletého dieťaťa je žalovaný. Opatrovník súčasne oznámil súdu, že ÚPSVaR vykonal šetrenie výchovného prostredia u matky malol.. Zistil, že malol. dieťa má u matky vytvorené vhodné podmienky na všestranný a zdravý vývin, matka so o maleletého riadne stará, preto navrhol malol. zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať na platenie výživného podľa jeho schopností a zárobkových možností a to od narodenia maloletého. Opatrovník má také poznatky, že otec o dieťa doteraz neprejavil záujem, neplatil žiadne výživné a preto styk nenavrhuje upraviť.
Matka na pojednávaní dňa 05.08.2014 uviedla, že súhlasí so znaleckým posudkom a trvá na tom že otcom malol. C. je T. S., preto navrhla súdu, aby určil, že otcom malol. je žalovaný. Malol. C. navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti, nakoľko žalovaný doteraz o malol. neprejavil žiaden záujem, nikdy ho nenavštívil, ničím neprispel na jeho výživu. O malol. sa stará sama, v súčasnosti má príjem iba z rodinných prídavkov na dieťa v sume 24,10 Eur. Iný príjem nemá, nepoberá ani náhradné výživné. Na malol. má náklady približne okolo 100,- Eur mesačne, čo zahŕňa stravu prípadné oblečenie a obuv. Malol. máva iba bežné choroby. Lieky žiadne neužíva. Iné náklady nemá. Matka ďalej uviedla, že je nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky a nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Príležitostne si privyrába hlavne u svojich kamarátov, tým že im poupratuje byt a postará sa o deti. Z tohto má mesačne okolo 60,- Eur. Iný príjem okrem rodinného prídavku nemá. Vlastného otca vôbec nepozná a matka býva v Budapešti. Na jej výživu ničím neprispieva. Toho času aj s malol. dieťaťom býva u svojej starej mamy zo strany matky. Byt v ktorom býva je vo vlastníctva syna jej starej mamy. Pre seba má jednu izbu, v ktorej býva aj so synom. Snaží sa starej mame každý mesiac nejakou sumou prispievať, mesačne je to okolo 50,- Eur. V podstate výživu pre ňu a pre syna zabezpečuje stará mama. Nemá žiaden majetok a nemá inú vyživovaciu povinnosť. Na základe toho navrhla, aby malol. dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a aby otec bol zaviazaný na platenie výživného podľa jeho možností od narodenia malol. s tým, že otec doteraz na výživu malol. ničím neprispel.
Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že matka maloletého a žalovaný nie sú manželia ani nežijú v spoločnej domácnosti. Z rodného listu malol. súd zistil, že malol. C. F., B. N. F. XX.XX.XXXX, pričom v predmetnom rodnom liste ako matka je zapísaná E. F. N.. XX.XX.XXXX otec je neuvedený. Matka malol. a žalovaný zhodne tvrdili, že v období od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, t.j. v čase od mesiaca jún 2007 do júla 2008 spolu pravidelne súložili. Zo záveru znaleckého posudku z odboru genetiky (odvetvie analýzy DNA) súdneho znalca Doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc., č. 67/2013 súd zistil, že pravdepodobnosť otcovstva označeného muža
- žalovaného k maloletému dieťaťu: C. F., N.. XX.XX.XXXX má hodnotu W-99,999999%, t.j. že treba pokladať otcovstvo označeného muža voči testovanému dieťaťu za prakticky dokázané a to s extrémne
vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Z uvedeného dôvodu súd určil, že T. S., N.. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého.
Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa
nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky súd prihliadal na skutočnosť, že matka sa o maloletého doteraz stará má na to vytvorené vhodné podmienky, čo potvrdil aj opatrovník ÚPSVaR, ktorý tiež zhodne navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súd tiež prihliadal na vyjadrenie žalovaného, ktorý pri výsluchu na dožiadanom súde do zápisnice uviedol, že v prípade ak sa dokáže jeho otcovstvo k maloletému, žiada aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky maloletého a on by bol ochotný prispievať na jeho výživu sumou 30,- 40,- Eur mesačne.
Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede zo dňa 22.07.2014 zistil, že malol. dieťa má u matky vytvorené vhodné podmienky na všestranný a zdravý vývin.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, vyzval ÚPSVAaR, Sociálnu poisťovňu a zamestnávateľa žalovaného, aby súdu oznámili, či sú zamestnaní, resp. či sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a či sú poberateľmi dávok zo sociálneho zabezpečenia. Z odpovedí doručených súdu dňa 23.04.2014 súd zistil, že účastníci konania nie sú vedení v evidencii Soc. poisťovne ako zamestnanci, nie súd vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie ani v minulosti neboli, nie sú SZČO, nie sú poberateľmi dávok zo sociálneho zabezpečenia (ani nežiadali). Žalovaný bol od 25.04.2013 do 14.05.2013 v pracovnom pomere a bol odmeňovaný hodinovou mzdou, jeho príjem bol spolu v sume 41,50 Eur.
Vzhľadom na to, že malol. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, súd otca zaviazal na platenie výživného na malol. dieťa, pritom prihliadal na jeho zárobkové možnosti ako aj na odôvodnené potreby malol. dieťaťa. Súd určil výživné od narodenia dieťaťa. Žaloba o určenie otcovstva bola podaná na tunajší súd 12.12.2011, avšak súd prihliadal na dôvody, že matka maloletého je nezamestnaná a nemá iný príjem iba rodinné prídavky na dieťa v sume 24,10 Eur, žalovaný doposiaľ neprispieval na výživu maloletého žiadnou sumou. Preto súd určil žalovanému platiť výživné spätne za dobu od narodenia dieťaťa. Tak ako je vyššie uvedené súd určil výživné v sume 30,- Eur mesačne od 02.03.2009 do 30.04.2012 a v období od 01.05.2012 v sume 40,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Žalovanému tak za obdobie od 02.03.2009 do 25.07.2014 vznikol dlh na zročnom výživnom v sume 2 219,03 Eur, ktorý dlh mu súd povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 61,- Eur spolu s bežným výživným s tým, že ak bude v omeškaní so zaplatením čo i len jednej splátky zročného výživného bude to mať za následok zročnosť celého plnenia zročného výživného.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).