Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/186/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v právnej veci starostlivosti o maloletú P. N., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX A., zastúpená advokátkou JUDr. Alžbetou Darinou Michalkovou, so sídlom Kolárska 4, 811 06 Bratislava a otca V. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. 5, A., toho času bytom XXX E. H. F., XXX XX N. C., L., zastúpený AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava o nahradenie súhlasu otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej takto

rozhodol:

Súd návrh matky o nahradenie súhlasu otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej P. N. nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Matka maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 29.11.2013 domáhala nahradenia súhlasu za otca maloletého dieťaťa k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletej z N. na W.. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá má od jej veku X,X roka problém používať priezvisko N.. Jej postoj sa nezmenil, aj napriek matkinmu trpezlivému vysvetľovaniu, prečo má iné priezvisko. Matka je toho názoru, že dieťaťu priezvisko Neamtu robí problém v škôlke, myslí si, že dieťa stráca istotu a sebavedomie potrebné pre jej zdravý psychický vývin. Matka vyhľadala odbornú pomoc detskej psychologičky PhDr. K. F., ktorá zmenu priezviska maloletej odporúča. Dieťa je citovo fixované na matku a jej rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a zmena priezviska by pomohla zavŕšiť citovú identifikáciu s matkou a jej rodinou aj na formálnu. Matka listom z 25.10.2013 oslovila otca, aby súhlasil so zmenou priezviska v záujme maloletej, avšak otec maloletej na jej list nereagoval a súhlas so zmenou priezviska nedal.

Otec maloletej žiadal návrh matky zamietnuť.

Kolízny opatrovník odporučil návrh matky o nahradenie súhlasu otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a vyjadrením kolízneho opatrovníka, obsahom spisu tunajšieho súdu , , správou detskej psychologičky PhDr. K. F. z pohovoru s maloletou, písomnou správou a závermi z psychologickej intervencie rodičov a maloletej u PhDr. Q. V. a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletá P. N. má X rokov, narodila sa v N., v C. v B. M.. Maloletá má štátne občianstvo Slovenskej republiky a B.h. Obaja rodičia sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, iné vyživovacie povinnosti nemajú. Maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti v B. M. v období od júna 2007 do mája 2008. Od uvedeného obdobia matka s maloletou žije na Slovensku, s maloletou býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Otec maloletej sa väčšiu časť roka zdržiava v L., kde je zamestnaný ako univerzitný profesor matematiky na univerzite v N. od roku 1992. Otec sa každoročne v období od septembra do apríla nachádza v L., na B. chodí v období Vianoc a Nového roka na 3 týždne, v období mesiacov máj, júl a august.

Rozsudkom tunajšieho súdu -209 zo dňa 18.01.2010, právoplatným dňa 25.03.2010 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi súd určil povinnosť platiť výživné vo výške 500,- Eur mesačne od 1.6.2009. V čase rozhodnutia súdu mala maloletá 2 roky, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovala matka, ktorá bola na materskej dovolenke a bývala v spoločnej domácnosti u svojich rodičov. Matka bola výlučnou vlastníčkou bytu na F. ul. XX v A. (nadobudnutého darovaním od rodičov), ktorý prenajímala. Otec sa s maloletou stretával v čase jeho pobytov na Slovensku, po dohode s matkou a za jej prítomnosti.

Konanie o úprave styku otca s maloletou bolo uznesením -262 zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 23.06.2011 zastavené.

Aktuálne na tunajšom súde prebieha konanie na návrh otca o úpravu styku otca s maloletou, vedené pod č.k. . Uznesením -81 zo dňa 23.7.2014 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca bez prítomnosti matky v mesiaci august v dňoch 5., 9. a 12. v čase od 10.00 hod. do 11.00 hod.

Z výsluchu matky maloletej súd zistil, že matka pred narodením dieťaťa súhlasila, že dieťa bude mať priezvisko N., avšak v čase narodenia dieťaťa bola situácia iná ako dnes a rodičia predpokladali uzavretie manželstva v októbri 2008, k čomu však napokon nedošlo. Matka si myslí, že dieťa sa nestotožňuje so svojím priezviskom už od veku X,X roka, aj v minulosti, keď sa hrala s hračkami a napodobňovala matku, tak sa sama oslovovala priezviskom W.. Matka udáva, že na to, že sa dieťa predstavuje v škôlke W., bola upozornená aj učiteľkami. Na základe tejto skúsenosti oslovila detskú psychologičku PhDr. K. F.. Maloletá prezentuje, že sa chce volať ako maminka. Dieťa má problém s tým, že má iné priezvisko ako matka a je v jej záujme, aby mala od septembra 2014 zmenené priezvisko, vzhľadom na jej nástup na povinnú školskú dochádzku. Otázku zmeny priezviska osobne s otcom dieťaťa neriešila z dôvodu komunikačných problémov. Matka tvrdí, že dieťa odmieta styk s otcom o samote, a preto doposiaľ styk prebieha vždy za jej prítomnosti niekde v parku, pričom sa matka snaží prenechať priestor na realizáciu styku otcovi, dieťa si však vyžaduje jej prítomnosť. Pokiaľ je otec na Slovensku, matka mu umožňuje, aby bol s dieťaťom čo najčastejšie. Matka potvrdila, že otec sa o dcéru stará, zaujíma sa o ňu a riadne platí výživné.

Z výsluchu otca súd zistil, že nesúhlasí s návrhom na zmenu priezviska dieťaťa. Tvrdí, že podstatou ich problému je to, že matka si P. privlastnila a priezvisko je len jeden jeho aspekt. Nesúhlasí s tvrdením matky, že trpezlivo vysvetľuje dieťaťu, že sa volá po otcovi a že pozitívnym spôsobom buduje a udržiava ich vzájomný vzťah. Poukazuje na to, že dieťa mu samo reprodukuje, že ju zoberie, že ju opustil, že nie je jej ocko, že si nájdu iného ocka. Dieťa mu doslova reprodukuje: "Ty si nás odkopol", "lebo si sľúbil, že si ju zoberieš (matku) a mne zostalo tvoje meno N. a potom si išiel za svojou materou a odkopol si nás". Nesúhlasí s tým, že dieťa sa vo veku X,X roka mohlo vyjadrovať k otázke priezviska, že s ním nesúhlasí, alebo že s tým má zásadný problém, pričom v tomto období bola vo výlučnej dennej starostlivosti svojej matky a do škôlky nastúpila vo veku X rokov. Otec je presvedčený, že takýto postoj bol dieťaťu reprodukovaný zo strany matky, ktorá nemá úprimný záujem vychovávať dieťa, aby nemalo problém, že nesie priezvisko po svojom otcovi. O svoju dcéru sa otec zaujíma, má záujem na jej ďalšej výchove aj starostlivosti, pobyty na B. absolvuje takmer výlučne za účelom stretávania sa s dieťaťom, keďže väčšina jeho blízkej rodiny sa zdržiava v L.. Otec udáva, že počas ich vzájomných rozhovorov s dieťaťom ešte v roku 2012, dieťa nemalo problém, že sa volá N.. Otec poukazuje na to, že nemôže zabezpečovať pravidelnú a plnohodnotnú starostlivosť a výchovu o dieťa v dôsledku toho , že žije v

L.. Ich vzťah s dieťaťom a ich puto je veľmi krehké, ovplyvňované postojom matky voči jeho osobe, a preto nesúhlasí s tým, aby toto puto bolo pretrhnuté ešte aj tým, že dieťaťu bude zmenené priezvisko. Nemôže súhlasiť s tvrdením matky, že mu umožňuje plnohodnotný styk a kontakt s dcérou. Otec udáva, že počas tohto roka sa jeho vzťah s maloletou zhoršil práve v dôsledku toho, že vyjadril svoj nesúhlas so zmenou priezviska a podal návrh na úpravu styku. Dieťa mu dáva najavo svoj hnev, pri stretnutí otca nepozdraví, zazerá, alebo sa stalo, že ho kopla. Na takéto správanie však matka dieťa neupozorní. Matka prezentuje, že pokiaľ bude súhlasiť so zmenou priezviska, jeho vzťah s dieťaťom sa môže upraviť. Otec takéto konanie matky považuje za manipuláciu, keď dieťaťu nie je vysvetľované, že obaja rodičia sa spolu dohodli, že sa bude volať N.. Otec sa domnieva, že nejde o skutočný hnev alebo odpor dieťaťa, ale o určitú pózu v snahe vyhovieť predstavám matky. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si otec svoje rodinné a pracovné záležitosti zaradil tak, že v decembri 2014 sa vráti na Slovensko a mieni sa v Bratislave nepretržite zdržiavať až do augusta 2015, pretože budovanie svojho vzťahu s dieťaťom považuje za prioritu.

Právna zástupkyňa otca v konaní namietala správu PhDr. F. predloženú zo strany matky, pretože bola vyhotovená bez súhlasu otca, bez jeho vyšetrenia a bez vzájomnej interakcie otca a maloletej. Doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním žiadala zamietnuť s poukazom na závery PhDr. V., ktorá pracovala s oboma rodičmi a maloletou a svoje závery aj riadne odôvodnila. Poukázala na konanie vedené na tunajšom súde pod č.k. , v ktorom sa otec musí domáhať úpravy styku a uloženie povinnosti matke pravidelne ho informovať o dieťati, pretože styk otca s dieťaťom prebieha výlučne za prítomnosti matky a podľa jej rozhodnutí, pričom správaním a konaním matky, je dieťa určitým spôsobom izolované od otca a jeho rodiny. Otec doposiaľ nemal umožnené stretávať sa s dieťaťom bez prítomnosti matky, túto situáciu riešil súd nariadením predbežného opatrenia, ktorým dočasne upravil stretnutia dieťaťa s otcom do jeho odchodu do L. v dňoch 5., 9. a 12. augusta 2014 bez prítomnosti matky na jednu hodinu.

Právna zástupkyňa matky žiadala doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania na posúdenie odbornej otázky a to záujmu maloletej na zmene priezviska. Závery psychologickej intervencie, ktorú podstúpili rodičia a maloletá u PhDr. Q. V., sú podľa jej mienky neobjektívne s tým, že PhDr. Q. V. sa nedostatočne venovala otázke zmeny priezviska maloletej a tomu, aký to bude mať vplyv na ďalší psychický vývoj dieťaťa. Poukázala na to, že matka súhlasila s psychologickým poradenstvom u PhDr. Q. V., avšak nesúhlasí s tým, aby jej závery boli podkladom pre súdne rozhodnutie.

Súd na správu W.. K. F. z psychologického vyšetrenia maloletej z 07.10.2013 a z 10.04.2014 vyhotovenej na návrh matky, ako na dôkaz, neprihliadol. Psychologická správa a jej závery, z ktorých vyplýva, že zmena priezviska by maloletej pomohla zavŕšiť identifikáciu s matkou a jej rodičmi aj na formálnu, bola vyhotovená jednostranne, iba na základe údajov od matky a vyšetrenia maloletej bez účasti otca.

V priebehu konania na pojednávaní dňa 14.05.2014 bola rodičom zo strany súdu odporúčaná odborná psychologická intervencia a poradenstvo za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, posilnenia rodičovských kompetencií, zameraného aj na pomoc rodičov a maloletej pri budovaní vzájomných vzťahov a realizácie širšej úpravy styku otca s maloletou bez prítomnosti matky a záujme maloletej na zmene priezviska zo strany psychológa, na ktorom sa zhodnú obaja rodičia. Obaja rodičia súhlasili s psychologickým poradenstvom poradenskej psychologičky a psychoterapeutky pre deti a dospelých PhDr. Q. V..

Zo správy z psychologického vyšetrenia maloletej, zo spoločnej interakcie dieťaťa s otcom a dieťaťa s matkou PhDr. Q. V. zo dňa 17.07. 2014 súd zistil, že osobnosť maloletej P. je charakterizovaná kvalitnou intelektovou výbavou, ale to, nakoľko bude efektívne využívaná v prospech zdravého vývinu dieťaťa bude závisieť od toho, do akej miery budú rodičia schopní jej k tomu vytvoriť adekvátne podmienky. Rodičia by sa v prvom rade mali snažiť dieťa ochrániť od involvovania do ich sporov, ktoré prekračujú rámec jej emočnej zrelosti a nezverovať jej rozhodovacie kompetencie, ktoré v konečnom dôsledku nie je schopná uniesť, aj keď má tendenciu ich preberať. Maloletá na jednej strane má tendenciu k infantilnému správaniu a k inzercii potreby ochrany vrátane verbálnej prezentácie /frekventovane používané deminutíva v prítomnosti matky/, na strane druhej k vyjadrovaniu niektorých kategorických

postojov /"nechcem s ním byť, opustil nás"/, ktoré ale nemajú autentický vnútorný akcent. Uvedené sa týka aj postojov maloletej k charakteru styku s otcom - viď rozhovor s dieťaťom /keď sa zaujímam, či by to neprežila, keby bola sama s otcom viď str. 3 "ja by som to prežila, ale..." čo? "maminka by sa hnevala aaa..., ale ja nechcem s ním ísť /hneď dodáva/ bojím sa, že by ma zobral". A kam by ťa zobral? "do P.". Ako ťa to napadlo? ....."Maminka to povedala"/. Podobne aj v jej postoji k zmene priezviska, ktoré v rámci ich rozhovoru nejako významne neriešila /viď str. 3, kedy sa pýtam ako sa volá/. Psychologička ani v projektívnej hodnotovej technike, kde dieťa nerozumie, čo o sebe vypovedá, nenachádza žiadne indície, ktoré by v súčasnosti poukazovali na hlbší vnútorný problém s touto skutočnosťou a to bez ohľadu na verbálnu deklaráciu. Obidve priezviská sa v tejto technike nachádzajú na identickom neproblematickom mieste. Atmosféra stretnutia otca s maloletou nevykazovala žiadne výrazné nápadnosti v zmysle zvýšenej tenzie zo strany P., tendencie sa od otca odťahovať, nemala problém si presadzovať svoje nároky a v globále bolo zjavné, že nemala problém s interakciou s otcom. P. žije s matkou v prostredí, kde sa formujú jej základné postoje k svetu a jeho hodnotám a je to nepochybne teda práve matka, ktorá je pre P. mienkotvornou osobou. Preto sa prirodzene identifikuje s matkou v jej, či už jasne vyjadrovaných alebo latentných postojoch k životným hodnotám a vzťahom. Svojim postojom k forme styku maloletej s otcom, svojou permanentnou účasťou na ňom, dáva matka dieťaťu najavo ako je to nevyhnutné, aby toto stretnutie supervidovala a nenecháva tak dcéru na pochybách o tom, že je treba mať oprávnene obavy z toho, čo by sa mohlo stať, keby nebola prítomná. P. má zároveň - od pre seba najdôležitejšej osoby - informácie o tom, ako otec robil maminke zle, hoci to nedokáže konkretizovať. Ako by podľa P. mohol byť otec dobrým otcom len vtedy, "keby sa mohla maminka za neho vydať a musel by s nimi spinkať". Na druhej strane otec nie vždy dokáže byť, najmä v komunikácii s matkou maloletej, dostatočne empatický, neakceptuje skutočnosť, že vzťah dieťaťa k nemu sa môže pozitívne rozvíjať v tejto fáze len na báze optimalizácie vzťahu s jej matkou. Otec má tendenciu mentorovať, kritizovať ju a vychovávať, tlačiť na presadzovaní svojich názorov a nárokov, čo nemôže prispieť k upokojeniu vzťahu tak, aby to bolo v prospech ich maloletej dcéry. Vzťah maloletej k otcovi je ambivalentný, ale bez toho, že by vykazoval závažnú patologickú stigmatizáciu. Je to len otázka akceptácie zmien postojov zo strany jedného aj druhého rodiča, aby sa vzťah optimalizoval. Tým, že matka pre dieťa prezentuje najvýznamnejší zdroj istôt, tým, že sporom rodičov sa blokuje proces prirodzenej postupnej emancipácie a uvoľňovanie vzťahovej väzby, tým sa zároveň redukuje aj odvaha maloletej si "užívať" vzťah s otcom, ktorý má nepochybne autentický a skutočný záujem o budovanie vzťahu s dcérou. Správa obsahuje prepis zvukového záznamu rozhovoru PhDr. V. s maloletou.

Matka nesúhlasila, aby závery PhDr. V. boli podkladom pre súdne rozhodnutie a žiadala vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Otec súhlasil so závermi z psychologickej intervencie u PhDr. Q. V..

Z výsluchu oboch rodičov súd zistil a otec potvrdil, že v jeho prítomnosti sa maloletá na kresbu dvakrát podpísala ako W., tiež sa vyjadrila, že sa už narodila ako W., čo podľa názoru otca nemôže mať zo svojej hlavy. Dieťa je v útlom veku, má X rokov a je ovplyvnené matkou a rodinou, v ktorej vyrastá. Myslí si, že matka sa sama nevie stotožniť, že dieťa nesie priezvisko po svojom otcovi o čom svedčí aj skutočnosť, že už podstatne skôr približne pred 4 rokmi kontaktovala americkú ambasádu a konzula, jej list obsahoval obvinenia otca z únosu dieťaťa do L.. Matka uvedené potvrdila, americkú ambasádu kontaktovala na základe odporúčania riaditeľky Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže a matka mala zato, že takáto hrozba je dôvodná, pretože otec žije v cudzine.

Súd návrh matky na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania na posúdenie odbornej otázky k zmene priezviska maloletej zamietol ako nadbytočný. Súd z doposiaľ vykonaného dokazovania mal dostatočným spôsobom preukázaný skutkový stav potrebný pre rozhodnutie. Správu PhDr. V. súd považoval za dostatočne odborný, odôvodnený a nestranný dôkaz spôsobilý na preukázanie skutkového stavu, pretože vychádzal z vyšetrenia oboch rodičov ako aj dieťaťa a uvedená psychologická intervencia prebehla so súhlasom oboch rodičov.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

V prvom rade je treba uviesť, že zmena priezviska maloletého dieťaťa predstavuje závažný zásah nielen do práv rodičov, ale i maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa rodičia na zmene priezviska nedohodnú, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa iba vtedy, ak zistí, že pre takéto rozhodnutie existujú vážne dôvody a vyžaduje si to záujem maloletého dieťaťa. Za takéto dôvody možno považovať nezáujem rodiča o dieťa, rodinné prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, neplnenie si rodičovských povinností zo strany rodiča, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, strata citového vzťahu k dieťaťu, či neplnenie si vyživovacej povinnosti, alebo ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby bol u neho naďalej udržovaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s rodičom, ktorého priezvisko nesie. V danom prípade súd nezistil dôvody, pre ktoré by mohol rozhodnúť v prospech návrhu matky maloletej a nahradiť súhlas otca s podaním žiadosti na zmenou priezviska maloletej.

Maloletá, ktorej bolo zapísané priezvisko v súlade s , zák. o mene a priezvisku, vyrastá v osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje výchovu, opateru a potreby maloletej. Aj keď maloletá vyrastá iba v rodinnom okruhu matky a jej rodičov, kontakt s jej otcom žijúcim v L. od jej narodenia doposiaľ nebol prerušený, otec sa o dieťa zaujíma, má k dieťaťu vytvorený blízky citový vzťah, dieťa počas roka pravidelne navštevuje, čomu prispôsobuje svoj súkromný i pracovný život a v neposlednom rade si riadne a včas plní svoju vyživovaciu povinnosť. Súd vykonaným dokazovaním nezistil také závažné dôvody, pre ktoré by nebolo v záujme ďalšej výchovy dieťaťa udržiavanie a prehlbovanie spolupatričnosti s jej otcom.

Súd, preto, konštatuje, že pre zdravý vývoj maloletej je nevyhnutné, aby sa naďalej udržiaval a prehlboval vzťah otca a maloletej, k čomu patrí identifikácia sa aj rovnakým priezviskom. Maloletá vo svojom veku, vzhľadom na výlučnú osobnú starostlivosť matky a sporadický kontakt s otcom žijúcim v L., je prirodzene identifikovaná s matkou a s jej postojmi k životným hodnotám a vzťahom, pretože matka je tá, ktorej maloletá dôveruje a ktorá jej vytvára pocit istoty a zázemia. Na druhej strane je však pre dieťa veľmi dôležité, aby mala možnosť a podmienky na udržiavanie a prehlbovanie vzťahu so svojim otcom, ktorý o dieťa prejavuje záujem, pričom práve z týchto dôvodov si otec svoje osobné záležitosti zaradil tak, aby sa v roku 2015 nepretržite 7 mesiacov mohol zdržiavať na Slovensku. Súd vykonaným dokazovaní nezistil ani negatívny dopad na maloletú a jej ďalší psychický vývoj tým, že má priezvisko po svojom otcovi, odborným psychologickým vyšetrením bolo zistené, že interakcia maloletej s otcom nevykazuje žiadne problémy a neboli nájdené žiadne indície, ktoré by v súčasnosti poukazovali na hlbší vnútorný problém maloletej s priezviskom N., obidve priezviská sa pri vyšetrení nachádzajú na identickom neproblematickom mieste.

To, aby sa vzťah dieťaťa a otca optimalizoval, s čím súvisí i vnútorná identifikácia dieťaťa s priezviskom otca, ktoré nesie od narodenia, závisí len od akceptácie zmien postojov zo strany jedného aj druhého rodiča.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo na podpísanom súde.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.