Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-15-2014.pdf
PDF · 79.86 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/15/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava, proti povinnému: X. W., nar. XX. X. XXXX, bytom P. J. P. XXX/X, zastúpený opatrovníčkou: U. S., nar. XX. X. XXXX, bytom K. XXXX/XX, R., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1.918,14 eur a ďalších trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Urbánka, Exekútorský úrad v Galante, so sídlom Bratislavská 23/11, Galanta, pod sp. zn. EX 563/2006, o podnete na zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č.k. 15Er/443/2006-26 zo dňa 28. júna 2013, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vedenú súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 563/2006 zastavil a povinnému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 99,55 eur a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, keď dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodnutie Sociálnej poisťovne v Galante, č. k. 500-116-SK-6020/2001 zo dňa 7. 2. 2001, ktoré je podkladom na vykonanie predmetnej exekúcie, nadobudlo vykonateľnosť dňa 12. 3. 2001, čo znamená, že 10-ročná prekluzívna lehota uplynula dňa 12. 3. 2011. Na základe uvedenej skutočnosti, zákonných ustanovení a vzhľadom na preklúziu práva oprávneného súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku a vyhlášku MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie celkovo vo výške 99,55 eur.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, keď mal za to, že rozhodnutie č. 500-116-SK-6020/2001 zo dňa 7. 2. 2001, ktoré je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 3. 2001. V čase vydania a nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu bol v platnosti zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, ktorý v znení platnom do 30. 6. 2001 v ustanovení § 24 ods. 2 upravoval premlčanie práva vymáhať poistné. V žiadnom ustanovení neupravoval zánik práva z dôvodu preklúzie. Povinný do dnešného dňa nevzniesol námietku z premlčania, preto právo priznané rozhodnutím doteraz nezaniklo. Odvolateľ žiadal, aby nárok oprávneného bol posudzovaný v zmysle legislatívy platnej v čase vzniku pohľadávky a aby odvolací súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania zamietol.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, keď rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky považuje za správne a odvolaniu nemieni vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho bolo dôvodné vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia exekúcie potvrdiť.
Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 15Er/443/2006 je vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1.918,14 eur a ďalších trov exekúcie a návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Uznesením, č.k. 15Er/443/2006-26 zo dňa 28. júna 2013 súd prvého stupňa exekúciu zastavil a povinnému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 99,55 eur a to do troch dní od právoplatnosti unesenia.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie.
Odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd v časti zastavenia exekúcie vec správne právne posúdil, správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa s jeho závermi plne stotožňuje s použitím ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje už len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. K odvolacím argumentom oprávneného sa však žiada uviesť nasledovné:
Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Galanta č. 500-116-SK-6020/2001 zo dňa 7. 2. 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 3. 2001. Týmto rozhodnutím bolo povinnému uložené zaplatiť poistné na nemocenské poistenie v sume 8.579,-Sk a poistné na dôchodkové zabezpečenie v sume 49.207,-Sk v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni a ustanovenia § 15 písm. a/ osemnásty bod zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.. Predmetné exekučné konanie sa začalo dôjdením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 29. 3. 2006. Návrhom zo dňa 6. 11. 2012, osobne podanom na Okresnom súde Galanta dňa 8. 11. 2012 súdny exekútor oznámil, že počas priebehu exekučného konania bolo zistené, že desaťročná prekluzívna lehota v zmysle ustanovenia § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. (Zákon o sociálnom poistení), v ktorej možno právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, uplynula dňom 12. 3. 2011.
V čase vydania i právoplatnosti predmetného exekučného titulu, zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni upravoval premlčanie poistného v ust. § 24 ods. 2 tak, že právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. V nasledujúcom ust. § 25 tohto zákona, ani inde, nebol upravený zánik práva vymáhať poistné resp. možnosti vykonania rozhodnutia preklúziou.
Až novelou zákona o Sociálnej poisťovni, zákon č. 242/2001 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. 7. 2001, v ust. § 25 ods. 2 bolo zakotvené, že rozhodnutie príslušnej poisťovne o pohľadávkach na poistnom možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, pričom ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Ostatne citovaný zákon pritom neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia.
Zákon č. 274/1994 Z. z. bol následne zrušený zákonom s účinnosťou od 1. 1. 2004 zákona č. 461/2003 Z. z.. Tento zákon v ust. § 277 ods. 1 zakotvil, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie a ďalšie vznikla pred 1. 1. 2004 a táto povinnosť nebola do 31. 12. 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. 12. 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003.
V danom prípade teda po vydaní a právoplatnosti vykonávaného exekučného titulu došlo novelizáciami zákona č. 274/1994 Z. z. jednak k predĺženiu premlčacej lehoty na právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z troch na šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 24 ods. 2 cit. zák.), ale i k zakotveniu 10-ročnej prekluzívnej lehoty na možnosť vykonať rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané (§ 25 ods. 2 cit. zák.), s účinnosťou od 1. 7. 2001. S poukazom na cit. ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 274/1994 Z. z., keďže vymáhaná povinnosť platiť poistné vznikla pred 1. 1. 2004 a nebola do 31. 12. 2003 splnená, pri vymáhaní po 31. 12. 2003 je potrebné postupovať podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003, teda podľa zákona č. 274/1994 Z. z..
V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (obdobne porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže preklúzia - zánik práva na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne v zákonom stanovenej lehote 10 rokov je pre adresáta - povinného z rozhodnutia výhodnejšia ako predchádzajúca úprava, keď v čase právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia zákon takýto inštitút vôbec nepoznal, je potrebné s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, aplikovať ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 1. 7. 2007 zavedenom novelou zákona č. 242/2001 Z. z. i na vykonávané rozhodnutie, hoci nadobudlo právoplatnosť pred účinnosťou tohto znenia predmetného zákona. Na preklúziu práva vymáhať poistné je potom nevyhnutné i v danom prípade prihliadnuť. Keďže predmetné vykonávané rozhodnutie oprávneného nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 3. 2001 a 10- ročná prekluzívna lehota uplynula dňom 12. 3. 2011, v dôsledku čoho sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, po jej začatí stalo neúčinným, prvostupňový súd správne odvolaním napadnutým uznesením predmetnú exekúciu s použitím ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia exekúcie ako vecne správne s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.