Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cbi/19/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobkyni: Mgr. Eva Timár Myjavcová, so sídlom P. Pázmaňa 915/9, 927 01 Šaľa, správca úpadcu X. proti žalovaným v 1. rade: V. v 2. rade: S., obaja právne zastúpení JUDr. Jarmilou Milatovou, advokátkou, Metodova 7, 821 07 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

U r č u j e s a , že právny úkon - darovanie na základe darovacej zmluvy zo dňa 12.5.2008, ktorou

- darca X. previedol na žalovaného v 1. rade V. vlastnícke právo k pozemku parcelné č. XXXX/X o výmere XXXX mX, druh pozemku ostatné plochy, zapísaný na LV č. XXXX, Správa katastra I., pre okres I. obec J., katastrálne územie J. vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku

- darca X. previedol na žalovaného v 1. rade V. a na žalovaného v 2. rade S. vlastnícke právo k pozemku parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a k pozemku parcelné č. XXXX/X o výmere XXX mX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, Správa katastra I. pre okres I., obec J., katastrálne územie J. vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2 pre každého z nich

- darca IR. a jeho manželka U. previedli na žalovaného v 1. rade V.6 a na žalovaného v 2. rade S. vlastnícke právo k bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome súpisné č. XXXX, postavenom na parcele č. XXX/X a č. XXX/X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a k spoločným zariadeniam domu vo výške XXXX/XXXXXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, Správa katastra I. pre okres I., obec H., katastrálne územie H. vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2 pre každého z nich

je voči konkurzným veriteľom v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave, č.k. , p r á v n e n e ú č i n n ý .

Označený majetok patrí do všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu, žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní tento majetok navrhovateľovi vydať a strpieť jeho speňaženie v prospech tejto majetkovej podstaty.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania štátu vo výške 381,79 eur na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX vedený v Štátnej pokladnici D., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania žalobkyni vo výške 41,93 eur na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.9.2012 domáhala určenia, že jednostranný právny úkon úpadcu X. a to darovacia zmluva zo dňa 12.5.2008 je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná a zároveň, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty všeobecnú hodnou nehnuteľností, ktoré z konkurznej podstaty ušli v dôsledku neúčinného právneho úkonu. Ďalej v žalobe uviedla, že dňa 4.5.2012 bolo Okresným súdom Trnava vydané uznesenie, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka X. a ustanovil žalobkyňu do funkcie konkurzného správcu. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 97/2012 zo dňa 22.5.2012 a konkurzné konanie je vedené pod sp. zn. . Uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 14.5.2012 č.k. -57 nadobudlo právoplatnosť dňa 5.9.2012. Žalovaní v 1. a 2. rade sú deti dlžníka. úpadca ako darca (aj spolu s manželkou U. H.) uzavrel so žalovanými dňa 12.5.2008 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol bezodkladný prevod nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu na žalovaných. Darovacou zmluvou previedli úpadca a jeho manželka vlastníctvo k nehnuteľnostiam bližšie označených v petite žaloby. Obaja žalovaní sú spriaznené osoby v zmysle § 9 ZoKR. K prevodu vlastníctva ku všetkým vyššie uvedeným nehnuteľnostiam došlo napriek tomu, že v čase prevodu bolo voči úpadcovi vedené súdnym exekútorom exekučné konania za účelom vymoženia pohľadávky veriteľa GUSEPPE Slovakia, s.r.o., ktorá bola v konkurznom konaní uplatnená prihláškou zo strany dvoch veriteľov, na ktorých prešlo právo zmluvou o postúpení pohľadávky. Obmedzujúca poznámka bola vyznačená aj v katastri nehnuteľností. Ďalej poukázala na ustanovenia § 97 ods. 1, ods. 2, § 60 ods. 1 a § 62 ods. 5 ZoKR s tým, že aplikujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia na daný skutkový stav, potom žalovaní sú ako deti úpadcu spriaznenými osobami úpadcu a preto má správca za to, že úmysel ukrátiť veriteľov v tomto konaní sa zo zákona predpokladá. Odporovateľnosť darovacej zmluvy je podľa žalobkyne daná tým, že nehnuteľnosti prevedené na žalovaných by v prípade ak by právny úkon darovania nebol urobený, podliehali konkurznej podstate podľa § 67 ods. 1 písm. a/ ZoKR, išlo o bezodplatný právny úkon, ktorý bol vykonaný voči spriazneným osobám v čase keď na majetok úpadcu prebiehalo exekučné konanie, ktoré začalo dňa 1.4.2008 t.j. pred vykonaním právneho úkonu darovania a upovedomenie o začatí exekúcie bolo úpadcovi a jeho manželke doručené dňa 2.5.2008. Dňa 22.4.2008 súdny exekútor požiadal príslušnú správu katastra o zápis obmedzujúcej poznámky o začatí exekučného konania do katastra nehnuteľností ktorá bola aj zapísaná. Pohľadávka, ktorej vymoženie bolo predmetom exekučného konania, bola prihlásená do konkurzného konania. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 ZoKR sú tí voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu odplatilo povinní poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec. S poukazom na uvedené, žalobkyňa žiadala, aby súd v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu darovania zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty peňažnú náhradu vo výške všeobecnej (trhovej ceny) nehnuteľností, ktoré by inak podliehali konkurznej podstate.

Na pojednávaní v deň 25.7.2014 žalobkyňa zmenila do zápisnice petit v časti povinnosti žalovaných zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty všeobecnú hodnotu nehnuteľností na povinnosť vydať je ako správkyni v prospech všeobecnej konkurznej podstaty dotknuté nehnuteľnosti. Súd zmenu petitu v tejto časti v zmysle pripustil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právnej zástupkyne žalovaných, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s darovacou zmluvou, výpismi z listov vlastníctva, znaleckým posudkom ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobkyňa v konaní uviedla, že zotrváva na obsahu žaloby v plnom rozsahu a zdôraznila, že úpadca si bol v dobe prevodu vedomý prebiehajúcich exekučných konaní na svoj majetok a napriek tomu bezodplatne previedol darovacou zmluvou na svojich synov, žalovaných v 1. a 2. rade, nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania a ktoré by inak tvorili súčasť konkurznej podstaty. Žalovaní v 1. a 2. rade mali vedomosť o prebiehajúcom exekučnom konaní taktiež ako to vyplýva z obsahu článku IX darovacej zmluvy ale aj z listov vlastníctva na ktorých sú zapísané dotknuté nehnuteľnosti a na ktorých je uvedená aj poznámka o vedení exekučného konania. Tvrdenie žalovaných, že nemali vedomosť o záväzkoch úpadcu - ich otca je tak právne a skutkovo irelevantné. Je skutkovo a právne irelevantné tvrdenie

žalovaných, že konkurzné konania je vedené na podklade neexistujúcich pohľadávok veriteľov, keď pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania odporovateľného úkonu existovali, boli v konkurznom konaní riadne prihlásené a zistené a sú zapísané v konečnom zozname veriteľov zostavenom po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, čím sa stali v zmysle exekučným titulom. Za právne a skutkovo irelevantné je aj rosporovanie znaleckého posudku vypracovaného znalcom v tomto konaní za účelom určenia všeobecnej, trhovej hodnoty nehnuteľností, ktoré ušli z majetku úpadcu, nakoľko znalecký posudok je komplexne a odborne spracovaný, pričom sa znalec vysporiadal so všetkými žalovanými namietanými skutočnosťami vo svojom vyjadrení. Pokiaľ ide o dátumy, ku ktorým mal znalec trhovú hodnotu nehnuteľností určovať, táto musí byť určená ku dňu kedy by boli oceňované správcom v rámci súpisu majetku a teda ku dňu 13.05.2013 a nie ku dňu vykonania úkonu, nakoľko je nelogické, aby úpadca a žalovaní, ktorí konali contra legem pri uskutočnení odporovateľného úkonu mali prospech z tohto úkonu v podobe vyššej hodnoty, čo by bolo amorálne, právne aj skutkovo nemožné. Za účelom vyhnúť sa akýmkoľvek špekuláciám žalovaných s hodnotou nehnuteľností, a to vykonané dokazovanie umožňuje, ako aj samotný , ktorý umožňuje správcovi požadovať nielen peňažnú náhradu za to čo ušlo z majetku úpadcu, ale aj vydanie veci navrhla žalobkyňa zmenu výroku II. petitu v časti povinnosti žalovaných zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty všeobecnú hodnotu nehnuteľností na povinnosť vydať je ako správkyni v prospech všeobecnej konkurznej podstaty dotknuté nehnuteľnosti. Sú tak splnené všetky zákonné podmienky na to, aby bol právny úkon kvalifikovaný ako odporovateľný.

Právna zástupkyňa žalovaných v konaní uviedla, že žalovaní nemali vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov darovaním predmetných nehnuteľností, nemali vedomosť o výške úpadcových, otcových záväzkov a dar prijali dobromyseľne. V čase uzatvárania darovacej zmluvy boli žalovaní študentmi, mali svoje povinnosti a nemali vedomosť o otcových záväzkoch, nakoľko otec si svoje podnikateľské aktivity strážil sám. úpadca ako fyzická osoba žiadne záväzky voči tretím osobám ani nemal. V notárskej zápisnici č. R./XXXX R./XXXX R. XXXXX/XXXX, spísanej dňa 4.10.2007 na Notárskom úrade JUDr. E. J., úpadca vyhlásil, že „uznáva pohľadávku“ - nie záväzok spoločnosti GUSEPPE - Slovakia, s.r.o., IČO: 31644783, a zaviazal sa uhradiť záväzok spoločnosti GASTROTOP a. s. voči GUSEPPE - Slovakia, s.r.o., ako ho táto právnická osoba nevyrovná sama a ľahkovážne súhlasil i s vykonateľnosťou notárskej zápisnice na svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, čo bolo urobené bez akéhokoľvek súhlasu druhého manžela, ktorého vlastnícke právo je vzhľadom na postihnutie majetku patriaceho do BSM, vážne ohrozené. V súčasnosti sa rozhodovacia prax súdov opiera aj o novšie judikáty vydané vo veciach vzniku záväzkov na základe neplatných notárskych zápisníc, čo je riešené aj v tomto prípade v samostatnom konaní, ktoré konajúci súd prerušil z dôvodu prebiehajúce konkurzného konania, ale ktoré je taktiež vykonávané na podklade „neplatnej notárskej zápisnice“. Úpadca žiadny záväzok voči veriteľom nikdy nemal, keďže s ním nebol v žiadnom občianskoprávnom a obchodnoprávnom vzťahu, a preto ani žalovaní v 1. a 2. rade nemohli mať vedomosť o ukrátení veriteľov úpadcu, keďže žiadni neboli. Vzhľadom na uvedené, považuje žalobu za nedôvodnú a žiadala ju zamietnuť.

Z darovacej zmluvy (č.l. 25 spisu) súd zistil, že dňa 12.5.2008 uzavreli X. a manželka U. ako darujúci a V. a S. ako obdarovaný, darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcelné č. XXXX/X zapísanom na LV č. XXXX, Správa Katastra I., katastrálne územie J. vo výlučnom vlastníctve darcu X. na žalovaného v 1. rade V., prevod vlastníckeho práva k pozemkom parcelné č. XXXX/X a XXXX/X zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie J. do spoluvlastníckeho podielu 1/2 pre každého zo žalovaných V. a prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX postavenom na parcelách č. XXX/X a XXX/X zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie H. v bezpodielovom spoluvlastníctve darcov ako aj prevod podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu do podielového spoluvlastníctva žalovaných V. v podiele 1/2 pre každého. V článku IX obdarovaní vzali na vedomie upovedomenie o začatí exekučného konania tak ako je uvedené na LV č. XXXX a XXXX.

Z výpisu katastra nehnuteľností (č.l. 12 spisu) súd zistil, že na výpise z LV č. XXXX pre katastrálne územie J. je uvedený ako výlučný vlastník parcely č. XXXX/X V. pričom na LV sa nachádza poznámka „upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností v prospech GUSEPPE Slovakia, s.r.o.“

Z výpisu katastra nehnuteľností (č.l. 13 spisu) súd zistil, že na výpise z LV č. XXXX pre katastrálne územie J. sú uvedení ako spoluvlastníci parciel č. XXXX/X a XXXX/X V. a S. pričom na LV sa nachádza poznámka „upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností v prospech GUSEPPE Slovakia, s.r.o.“

Z výpisu katastra nehnuteľností (č.l. 14 spisu) súd zistil, že na výpise z LV č. XXXX pre katastrálne územie H. sú uvedení ako spoluvlastníci bytu č. XX nachádzajúcom sa na parcele č. XXX/X a XXX/ X a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXXX OT. a JO. pričom na LV sa nachádza poznámka „upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností v prospech GUSEPPE Slovakia, s.r.o.“

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 (č.l. 87 spisu) vypracovaného znalcom X. dňa 13.2.2014, súd zistil, že ku dňu 10.5.2013 bola všeobecná (trhová) hodnota prevádzaného bytu č. XX na ul. SNP č. X v obci H. evidovanom na LV č. XXXX v bytovom dome XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške 37.100 eur.

Zo znaleckého posudku č. 2/2014 (č.l. 120 spisu) vypracovaného znalcom X. dňa 13.2.2014, súd zistil, že ku dňu 10.5.2013 bola všeobecná (trhová) hodnota parcely č. XXXX/X a XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX vo výške 1.490 eur a parcely č. XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX vo výške 22.300 eur.

Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ) spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba kvalifikovanú účasť.

Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa ust. prvá veta právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Podľa ust. právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa ust. . odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa ust. odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa ust. ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa ust. odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ust. právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

Podľa ust. ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Podľa darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa , vo veciach ochrany osobnosti podľa , vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľosti obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave v . Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky

veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

Z listinných dôkazov mal súd preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 12.5.2008 úpadca X. ktorého je žalobkyňa správcom daroval svojim dvom synom V. nehnuteľnosti, ktorých bol výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/X, XXXX/X na LV XXXX a parc. č. XXXX/X na LV č. XXXX v katastrálnom území J. a nehnuteľnosť - byt č. XX na ul. I. evidovanom na LV č. XXXX v bytovom dome XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach, ktorá patrila do bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou U. H., rodenou P.. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že predmetným darovaním úpadca ukrátil uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorých v tom čase mal a ktorý si následne aj svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní. Preto v zmysle napadla účinnosť predmetného úkonu ako odporovateľného právneho úkonu. Poukázala na to, že úpadca urobil právny úkon v prospech spriaznených osôb, nakoľko darovacou zmluvou previedol vlastníctvo nehnuteľností na svoje deti

- žalovaných. Z uvedeného dôvodu sa predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť druhej strany - žalovaných o tomto úmysle. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že im nebol známy úmysel ich otca ukrátiť veriteľov.

Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby bolo nutné zistiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením č.k.: -36 zo dňa 26.3.2012 rozhodol o začatí konkurzného konania a uznesením Okresného súdu Trnav sp.zn. zo dňa 14.5.2012, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 97/2012 zo dňa 22.5.2012, bol v spojení s rozhodnutím KS Bratislava vyhlásený dňom 5.9.2012 ( v spojení s ) konkurz na majetok dlžníka IR. a za správcu bola ustanovená žalobkyňa. Dňa 14.9.2012 žalobkyňa uplatnila na súde právo odporovať právnemu úkonu zo dňa 12.5.2008. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobkyňa uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle do jedného roka od vyhlásenia konkurzu) a napadla úkon urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania ( ).

Medzi účastníkmi zostala spornou skutočnosť, či žalovaní mali vedomosť o úmysle svojho otca ukrátiť jeho veriteľov, ktorá skutočnosť je zákonnou podmienkou odporovateľnosti. Vo všeobecnosti platí, že ten kto právnemu úkonu odporuje musí preukázať (na ňom je dôkazné bremeno), že druhá strana (žalovaní) o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedela. V danom prípade však dlžník urobil právny úkon v prospech spriaznených osôb (osôb jemu blízkych - v prospech detí) a preto sa v zmysle ich vedomosť o úmysle dlžníka predpokladá, prezumuje, ak sa nepreukáže opak. Dôkaz opaku je na žalovaných. Osoba blízka dlžníkovi sa môže ubrániť odporovacej žalobe len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle skrátiť odporovaným úkonom veriteľom nevedela a ani nemohla vedieť, pretože vyvinula starostlivosť k poznaniu tohto dlžníkovho úmyslu a šlo o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel skrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu z ich výsledkov poznala (t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Ak sa má osoba dlžníkovi blízka ubrániť odporovacej žalobe, musí preukázať, že dlžníkov úmysel skrátiť veriteľa nemohla pri náležitej starostlivosti poznať aj keď dlžník uzavretím odporovaného právneho úkonu v jej prospech plní svoju morálnu alebo právnu povinnosť (zo zákona, zmluvy alebo z iného právneho dôvodu). Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobkyne, že samotné vyhlásenie, tvrdenie žalovaných v konaní, že im nebol známy úmysel, pre ktorý im úpadca daroval nehnuteľnosti, resp. že nemali vedomosť o výške úpadcových dlhov, je nepostačujúce. Vyhlásenie nijako nepreukazuje, že v dobe právneho úkonu dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa i pri náležitej starostlivosti nemohli poznať. Ba práve naopak v darovacej zmluve žalovaní zobrali na vedomie upovedomenie o začatí exekučného konania o ktorom je zároveň aj poznámka na príslušných listoch vlastníctva na ktorých sú zapísané prevádzané nehnuteľnosti. Na základe toho práve možno dôvodne predpokladať, že žalovaní mohli a mali poňať vedomosť o neplnených dlhoch, záväzkoch darcu a jeho úmysle ukrátiť daným právnym úkonom svojich veriteľov (veriteľa). Je preto ťažké uveriť vyhláseniam žalovaných, že nemohli predpokladať úpadcov zámer a že sa nijako nezaujímali o to, z akého dôvodu im úpadca daruje majetok. V konaní žalovaní žiadnym spôsobom taktiež neozrejmili dôvod darovania, čo rovnako nanajvýš vzbudzuje podozrenie o skutočnom úmysle prevodu úpadcu, vzdania sa časti majetku a tým

ukrátiť svojich veriteľov a žiadnym spôsobom žalovaní ani neozrejmili dôvod pre ktorý sa o dôvode, úmysle úpadcu - darcu nezaujímali, čo vzbudzuje zas pochybnosti o vedomosti žalovaných o úmysle ich otca ukrátiť týmto úkonom veriteľov. Žalovaní ako účastníci konania, ktorých zaťažuje dôkazné bremeno, ak chceli byť úspešní, museli v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázať nevedomosť o úmysle dlžníka. Súd dospel k záveru, že túto svoju dôkaznú povinnosť si nesplnili, a preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel. K právnej obrane žalovaných dotýkajúcej sa záväzku úpadcu uviesť, že nie je predmetom daného konania skúmať spornosť a určenie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu v konkurznom konaní, ale je skúmanie splnenie podmienok odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu.

V závere súd len poznamenáva, že základným právom, ktoré je možné uplatniť z neúčinného právneho úkonu, na základe ktorého bola z majetku dlžníka prevedená vec, právo alebo iná majetková hodnota je právo na peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady za poskytnuté plnenie sa rovná hodnote tohto plnenia v čase, keď bolo dlžníkom poskytnuté. Osoba, ktorá úspešne uplatnila odporovateľnosť má právo voľby a môže namiesto peňažnej náhrady požiadať o vydanie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty v prospech príslušnej konkurznej podstaty, ak sa tieto u povinného nachádzajú. Z uvedeného dôvodu, keď sa pôvodne žalobkyňa domáhala žalobou peňažnej náhrady, súd do konania pribral dôvodne znalca, ktorý aj v konaní určil všeobecnú, trhovú cenu darovaných nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že žalovaní mali aj po vyjadrení znalca k ich námietkam k znaleckému posudku ďalšie výhrady k (vyjadrenie zo dňa 24.7.2014) navrhla žalobkyňa zmenu výroku II. petitu v časti povinnosti žalovaných zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty všeobecnú hodnotu nehnuteľností na povinnosť vydať nehnuteľnosti v prospech všeobecnej konkurznej podstaty dotknuté nehnuteľnosti, aby sa tak vyhla ďalším špekuláciám žalovaných s hodnotou nehnuteľností a ich námietkam a spochybňovaniu záverov znaleckých posudkov.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol v zmysle tak, že uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne ich štátu nahradiť, nakoľko boli v konaní plne procesne neúspešní a nie sú u nich dané predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov. Trovy konania štátu spočívajú v úhrade odmeny znalcovi vo výške 381,79 eur priznanej v priebehu konania znalcovi v zmysle vyhlášky MS SR č. . zo štátnych prostriedkov.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle , tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania, predstavujúcich hotové výdavky spojené s účasťou na pojednávania v deň 10.5.2013 a 25.7.2014 a to cestovné spolu vo výške 41,93 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / /,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa , časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / Exekučný poriadok/.