Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Er/615/2013

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: Mgr. Eva Raffayová, nar. 15.5.1956, bytom Veľké Zalužice 421, zastúpený : JUDr. Ján Kizivat, Kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti povinnému: L., o vymoženie 5.808,94 EUR, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie,

rozhodol:

Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.11.2013 z a m i e t a .

odôvodnenie:

Tunajší súd poveril dňa 19.9.2013 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného na vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky.

Dňa 27.11.2013 doručil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 21.2.2014. V návrhu povinný žiada zastaviť exekúciu v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku, vzhľadom na tú skutočnosť, že povinný listom odoslaným oprávnenému dňa 18.11.2013 vykonal právny úkon započítania podľa ustanovenia a to tak, že na pohľadávku oprávneného, ktorá je predmetom tohto exekučného konania započítal pohľadávku, ktorú mal voči oprávnenému titulom plnenia, ktoré vykonával za oprávneného a to konkrétne titulom uhrádzaných nákladov na udržiavanie nehnuteľných vecí, vo výške 9.374,50 EUR, ktorá vznikla za roky 2011 a 2012. Oprávnený sa nijakým spôsobom nepodieľal na nákladoch na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve a všetky náklady znášal výlučne povinný. Povinnosť podieľať sa na nákladoch na spoločné nehnuteľnosti pritom oprávnenému ukladá priamo zákon. Podľa vyjadrenia povinného, na základe právneho úkonu započítania došlo k čiastočnému zániku pohľadávky oprávneného a to vo výške 9.374,50 EUR ( započítací úkon povinného s podacím lístkom zo dňa 21.11.2013 - fotokópia priložená do spisu). Povinný v návrhu uviedol, že podľa Judikátu nS SR ( rozsudok sp.zn. M Cdo 35/2003, uverejnený v ZSP č. 49/2004) námietku započítania možno uplatniť vzájomnou pohľadávkou povinného voči oprávnenému aj v exekučnom konaní, v zmysle Judikátu NS ČR ( rozhodnutie sp.zn. ) námietku smerujúcu k započítaniu vzájomnej pohľadávky je možné uplatniť aj v konaní o výkon rozhodnutia návrhom na zastavenie výkonu rozhodnutia. Povinný sa domnieva, že došlo k zániku celej istiny vo výške 5.808,94 EUR a zvyšok vo výške 3.565,56 EUR sa započítal na príslušenstvo. Povinný poukazuje, že od roku 1994 je na tunajšom súde vedené konanie pod sp.zn. XXC/XXXX/ XXXX , následne pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX o určenie spoluvlastníckeho podielu medzi oprávneným a povinným, v ktorom bolo Krajským súdom v Košiciach uložené tunajšiemu súdu, aby vyporiadanie vykonal v širšom rozsahu a to, aby zohľadnil povinným vyplatený úver spolu s úrokmi 1 vo výške 65.899,84 EUR, ktorý zaplatil za oprávneného za predmetnú nehnuteľnosť a taktiež uložil oprávnenému zaplatiť povinnému zhodnotenie nehnuteľnosti vo výške 21.903,74 EUR určenej podľa znaleckého posudku. Toto konanie nie je ešte právoplatne skončené.

K návrhu na zastavenie povinný pripojil aj fotokópiu započítacieho úkonu podľa , zo dňa 18.11.2013 adresovaného oprávnenej, taktiež fotokópiu podacieho lístku a doručenky o prevzatí tohto podania oprávnenou.

Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa k návrhu povinného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 6.3.2014. Vo vyjadrení uviedol, že navrhuje súdu návrh povinného na zastavenie zamietnuť ako nedôvodný. Oprávnený pohľadávku, ktorá má byť započítaná, neuznáva ani čo do základu ani čo do výšky a ani čo do jej splatnosti, existencia pohľadávky i jej výška je sporná. Jednotlivé náklady, ktoré povinný údajne vynaložil v rokoch 2011 a v rokoch 2012 oprávnená neuznáva. Je toho názoru, že uvedené náklady vykonáva obchodná spoločnosť RENOMA s.r.o., ktorej konateľom je výlučne povinný a túto podnikateľskú činnosť vykonáva bez súhlasu a proti vôli oprávnenej a to napriek tomu, že táto je podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností. Potvrdzuje to aj uplatňovaný nárok v tomto exekučnom konaní v dôsledku toho, že oprávnená ani ku dnešnému dňu napriek svojmu záujmu pre konanie povinného resp. obchodnej spoločnosti RENOMA s.r.o. nemôže svoj podiel na nehnuteľnostiach užívať. Pohľadávka v tomto exekučnom konaní je nespornou pohľadávkou, o ktorej rozhodol v občianskom súdnom konaní súd rozhodnutiami, ktoré tvoria základ exekučného titulu. Oprávnená je toho názoru, že špecifikované náklady, ktoré tvoria obsah započítacieho úkonu povinného nie sú nákladmi súvisiacimi s vlastníctvom resp. spoluvlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti, ale sú nákladmi súvisiacimi výlučne s užívaním predmetnej nehnuteľnosti. Oprávnená poukazuje na tú skutočnosť, že podiel povinného na predmetnej nehnuteľnosti bol na základe zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu zo dňa 11.6.2012 prevedený z podielového spoluvlastníctva povinného do podielového spoluvlastníctva jeho manželky O.), a teda stala sa táto spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Uplatňovanie nárokov povinného na započítanie nákladov za rok 2012 je teda nedôvodné. Oprávnená uvádza, že pohľadávka povinného je spornou, či neexistentnou, nemôže teda dôjsť k platnému započítaniu. Nič nebráni povinnému uplatniť si pohľadávku podaním žaloby v občianskom súdnom konaní, nakoľko o existencii a výške pohľadávky povinného ( z dôvodu jej spornosti) musí prebehnúť občianske súdne konanie a vykonať dokazovanie podľa ustanovení . Poukazuje na skutočnosť, že citovaný judikát NS SR sp.zn. M , ktorý cituje povinný vo svojom návrhu má na mysli situáciu, ak je pohľadávka osoby nesporná ( napr. ak by bola uznaná) a túto povinný uplatní v exekučnom konaní. Podľa názoru oprávnenej exekučný súd nemôže rozhodnúť o existencii pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky povinného, nakoľko by došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu a to, že o práve povinného rozhoduje len vecne a miestne príslušný súd a zákonný sudca. Súdne konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré uviedol povinný vo svojom návrhu, vedené pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX nie je právoplatne skončené a nijako nesúvisí so započítacou námietkou povinného v tomto exekučnom konaní.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konania podľa osobitného predpisu / Exekučný poriadok/ sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ustanovenia ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

Súd po preskúmaní kompletného spisového materiálu, zistil, že povinný postavil svoj návrh na zastavenie predmetnej exekúcie iba na jedinom dôvode a to vykonaním započítacieho úkonu v zmysle voči oprávnenej. Keďže započítanie za splnenia určitých zákonných predpokladov spôsobuje zánik dlhu a povinný v danom prípade urobil voči oprávnenej písomný prejav, ktorým sledoval započítanie voči pohľadávke oprávnenej listom zo dňa 18.11.2013, súd sa musí zaoberať otázkou, či medzi oprávneným a povinným došlo k účinnému započítaniu pohľadávky povinného a tým aj k zániku práva tvoriaceho predmet exekúcie.

Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa , započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

V zmysle ustanovenia odsekov 2,3,4 vyššie citovaného právneho ustanovenia, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.

Započítanie podľa tohto ustanovenia je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok).Plnenie musí byť rovnakého druhu.

Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Započítať nemožno pohľadávky, pri ktorých je to vylúčené zo zákona (§ 581) alebo dohodou účastníkov.

K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam a nasl. .

Ako bolo zistené z obsahu pripojenej fotokópie započítacieho úkonu povinného, vykonaného dňa 18.11.2013 voči oprávnenej, súd nemá žiadne námietky čo sa týka dodržania formy tohto prejavu. List, ktorého obsahom bol započítací úkon povinného bol riadne doručený oprávnenej, ktorá ho aj prevzala dňa 21.11.2013, o čom svedčí aj fotokópia doručenky a podacieho lístku, ktoré povinný pripojil k návrhu na zastavenie. Z obsahu predmetného listu je zrejmá aj výška pohľadávky, v jednotlivých čiastkových úkonoch, ktoré sú aj popísané, ako aj v celkovej výslednej sume. Súd konštatuje, že započítací úkon povinného bol vykonaný po formálnej stránke správne. Je tiež nepochybné, že započítací úkon bol urobený až po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v tomto konaní, teda je zrejmé, že na pohľadávku, ktorá je obsahom započítania povinného nebolo možné prihliadnuť v základnom konaní. Je však nevyhnutné zaoberať sa hmotnoprávnymi podmienkami započítania definovaného v ustanovení .

Aby súd mohol jednať o námietke protipohľadávky k započítaniu, musí v dobe stretu pohľadávok aj prejavu smerujúceho k započítaniu, existovať i pohľadávka, oproti ktorej sa má započítanie uskutočniť a táto pohľadávka musí byť splatná. Práve splatnosť je tým faktom, ktorá zo samotného započítacieho úkonu povinného nevyplýva. Splatnosť teda možno zistiť len z právoplatného rozhodnutia o pohľadávke, ktorá sa mala stať predmetom započítania. Povinný sa preto môže domáhať započítania pohľadávky, avšak až do okamžiku, kedy mu táto pohľadávka bola právoplatne prisúdená, nejde o pohľadávku existujúcu, nieto ešte splatnú, proti ktorej by bolo možné vykonať započítanie inej pohľadávky. Pohľadávka, ktorá má byť započítaná oproti inej pohľadávke, musí byť likvidná. K vzájomnému zrušeniu záväzku dôjde len v tom prípade, kedy sa stala vzájomná pohľadávka likvidná, a tým nadobudla vlastnosť pohľadávky pravej. V predmetnej exekúcii je obsahom exekučného titulu pohľadávka, ktorá je súdom zistená a vykonateľná a preto sa pre jej vymoženie vedie exekúcia, a teda pohľadávka, ktorá má byť oproti tejto pohľadávke započítaná musí mať rovnaké vlastnosti, teda vlastnosť pohľadávky rovnakým spôsobom zistiteľnej i zistenej.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd má za to, že pre započítanie pohľadávky, ktorá je vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní nie sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky započítacieho úkonu povinného a keďže iné dôvody povinný v návrhu na zastavenie neuviedol, súd preto návrh povinného pokladá za nedôvodný. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa , to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.