Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-43-2014.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/43/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti C. H., R.. XX.XX.XXXX a A. H., R.. XX.XX.XXXX, bytom v A. A., B.. Š.. U. XXX/ XX, N., toho času u navrhovateľov 1/ a 2/, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky Ž. H., R.. XX.XX.XXXX, D. P., I. P. Č.. XXX/ XX, otcovstvo detí neurčené, o návrhu navrhovateľov: 1/ O. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XXX a 2/ W. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XXX, na zverenie maloletých detí do náhradnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté deti C. H., R.. XX.XX.XXXX a A. H., R.. XX.XX.XXXX do pestúnskej starostlivosti navrhovateľky O. Q., R.. XX.XX.XXXX, a zároveň ruší ústavnú starostlivosť nad maloletou C. a A. uloženú rozsudkami Okresného súdu Partizánske č.k. 3P/12/2013-22 z 25.06.2013 a Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/21/2103-25 z 10.07.2013, ktoré týmto mení vo všetkých výrokoch.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej C. H., R.. XX.XX.XXXX sumou 27,13-€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a v budúcnosti pri zmene životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, mesačne, počnúc účinnosťou tejto zmeny, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej A. H., R.. XX.XX.XXXX sumou 27,13-€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a v budúcnosti pri zmene životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, mesačne, počnúc účinnosťou tejto zmeny, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
.
Pestúnka je p o v i n n á sa o maloleté deti starať, zabezpečovať ich výchovu, zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok má iba v bežných veciach. Veci nie bežného charakteru podliehajú schváleniu súdu.
Súd konanie o návrhu navrhovateľa v 2. rade o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti z a s t a v u j e.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade na zverenie maloletých detí C. a A. H. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, ako manželov. Rozsudkami Okresného súdu Partizánske č.k. 3P/12/2013-22 z 25.06.2013 a Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/21/2103-25 z 10.07.2013 bola nad maloletými deťmi nariadená ústavná starostlivosť vykonávaná v Detskom domove, Ul. Š. Závodníka 494/24, Prievidza. Maloletá C. bola dňa 14.12.2012 a maloletá A. dňa 04.03.2013 umiestnená do profesionálnej rodiny navrhovateľov. Podaním navrhovateľov zo dňa 11.07.2014 doručeným dňa 17.07.2014 a prednesom dňa 25.07.2014 navrhovateľka v 1/ rade zmenila návrh v tom zmysle, že sa domáha zverenia maloletých detí do svojej pestúnskej starostlivosti. Súd uznesením na pojednávaní dňa 25.07.2014 pripustil zmenu návrhu. Navrhovateľ v 2/ rade písomne a ústne na pojednávaní vzal návrh na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti manželov späť a dal súhlas manžela so zverením maloletých detí do pestúnskej starostlivosti navrhovateľke v 1/ rade. Matka maloletých detí s návrhom súhlasila. O prípustnosti zmeny návrhu a zastavení konania v navrhovanej časti súd rozhodol podľa § 95 ods. 1, ods. 3 a § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“)
Podľa § 157 ods. O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 48 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún“).
Podľa § 48 ods. 2 Zákona o rodine, pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 48 ods. 3 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa § 48 ods. 4 Zákona o rodine v rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.
Podľa § 49 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, možno pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zveriť rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, možno takto zveriť do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov.
Podľa § 50 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine, pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa,
môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Ak bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti len jednému z manželov, ustanovenie § 30 ods. 2 sa použije primerane. Maloleté dieťa, ktoré žije v domácnosti s pestúnom, je povinné podieľať sa osobnou pomocou, a ak má príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu na spoločných potrebách rodiny. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd. Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane použijú aj na dočasné zverenie maloletého dieťaťa podľa § 49.
Podľa § 51 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.
§ Podľa § 52 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o pestúnska starostlivosť zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou pestúna,
d) umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slobody,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti.
Súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to požiada pestún. Ak zanikla pestúnska starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod. Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, zomrie, stáva sa pestúnom pozostalý manžel. Ak s tým pestún a maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti súhlasia, súd môže z dôležitých dôvodov predĺžiť pestúnsku starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti. Ak zanikne pestúnska starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej starostlivosti o dieťa; ak súd zistí, že u maloletého dieťaťa sú predpoklady na osvojenie, začne aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.
Podľa § 53 Zákona o rodine podmienky poskytovania príspevkov pestúnskej starostlivosti a ich výšku upravuje osobitný zákon.
Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy za mesiac dopredu.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
V prejednávanej veci bol rozsudok na pojednávaní nariadenom na prejednanie veci samej dňa 25.07.2014 vyhlásený za prítomnosti matky, otca a kolízneho opatrovníka, ktorí sa po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o odvolaní a jeho náležitostiach vzdali práva odvolania proti všetkým výrokom tohto rozsudku a túto skutočnosť potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi na osobitnom písomnom potvrdení (č.l. 46 spisu). Preto súd písomne vyhotovil rozsudok podľa § 157 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Keďže po vyhlásení tohto rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o odvolaní a jeho náležitostiach sa účastníci konania vzdali práva odvolania proti všetkým výrokom tohto rozsudku, rozsudok nadobudne právoplatnosť doručením poslednému z nich. Prípadné odvolanie niektorého z účastníkov konania odvolací súd odmietne podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).