Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-381-2012.pdf
PDF · 91.58 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-6Er/381/2012
Uznesenie
V exekučnej veci oprávneného: ASTON-REA s.r.o., IČO: 45 661 057, č. 5., 916 35 Modrová, proti povinnému: E. Y., r.č.: XXXXXX/XXXX, G. č. XXXX/XX, XXX XX P. o vymoženie sumy 2.920,02,- eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislav Ďorkovič, so sídlom exekútorského úradu ml., Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín, pod sp.zn. Ex 1108/2012, tak
rozhodol:
Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorkoviča, ml. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 04.04.2012, doručenú tunajšiemu súdu dňa 13.04.2012 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 13.04.2012 bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorkoviča, ml. (ďalej len súdny exekútor), o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 04.04.2012 na vymoženie povinnosti priznanej na základe rozhodcovského rozsudku č. 79/2010-RS4-43 zo dňa 29.10.2010 vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, s.r.o., Bratislava.
Povinnému bolo rozhodcovským rozsudkom uložené zaplatiť oprávnenému dlžnú sumu vo výške 10.283,00,- eur s príslušenstvom, a to s úrokmi z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy vo výške 10.283,00 eur od 26.03.2010 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 1150,85 eur, pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 489,80,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 661,05 eur.
Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že pohľadávka oprávneného bola čiastočne uspokojená a to splnením povinnosti povinným vo výške 2.563,00 eur a z výťažku z dražby na majetok povinného vo výške 6.440,63 eur, spolu 9.003,63 eur.
V zmysle návrhu na vykonanie exekúcie, tak súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vymoženie sumy vo výške 2.920,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo 10.283,00 eur od 26.03.2010 do zaplatenia a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie.
Dňa 07.04.2008 uzatvoril právny predchodca oprávneného - Artkonti, s.r.o., ako veriteľ s povinným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. A 70604089 (ďalej úverová zmluva), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.311,03 eur a žalovaný sa zaviazal žalobcovi poskytnutý úver navýšený o zmluvne dohodnuté úroky v súhrnnej výške 18.721,37 eur splatiť v 120 mesačných splátkach po 156,01 eur. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy bol splátkový kalendár.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2011 postúpila spoločnosť Artkonti, s.r.o., ako postupca svoju pohľadávku voči povinnému na spoločnosť ASTON-REA s.r.o., IČO: 45 661 057, č. 5., 916 35 Modrová.
Povinný si svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver spolu s navýšeným o úrok riadne nesplnil, nakoľko uhradil právnemu predchodcovi oprávneného podľa nového splátkového kalendára iba 3 mesačné splátky splatné v mesiacoch júl, august, september roku 2008. Od októbra 2008 si žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v znení Dodatku č. 1 plnil nepravidelne.
Sporové strany sa v zmysle Článku X. Rozhodcovská doložka Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. A 70604089 zo dňa 07.04.2008 dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosti a záväznosti, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o., IČO: 35 979 011, so sídlom v Bratislave.
Exekučným titulom v tejto veci je rozhodcovský rozsudok, preto súd, aby ho mohol preskúmať podľa uvedených hľadísk, vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy č. A 70604089 zo dňa 07.04.2008 na základe ktorej vznikol medzi účastníkmi záväzkovo-právny vzťah, splátkového kalendára, dodatku k zmluve o úvere zo dňa 27.06.2008 a VOP.
Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že ním priznaná pohľadávka má základ v spotrebiteľskom úvere, ktorý oprávnený poskytol v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinní úver prijali ako fyzické osoby nepodnikatelia. Vzhľadom na uvedenú povahu účastníkov bol ich právny vzťah spotrebiteľskou zmluvou, na právne posúdenie ktorej sa prednostne aplikujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 Občianskeho zákonníka).
Ustanovením o spotrebiteľských zmluvách je aj § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.( § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov(ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“)
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.( § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008)
Podľa ods. 2 cit. ust., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (§ 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka)
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka)
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.( § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka).
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku), ktoré je tak exekučným titulom. Takýmto exekučným titulom je aj rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je súd povinný preskúmať súlad tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, má súd povinnosť skúmať aj obsah rozhodcovského rozsudku (podľa hľadísk uvedených v § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní), napr. či plnenie, na ktoré zaväzuje, nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Keďže zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať nemožnosť, nedovolenosť a nemravnosť plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom, je nevyhnutné, aby takéto posúdenie bolo možné. Možnosť preskúmania nemožnosti, nedovolenosti a nemravnosti plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom, súd vzhľadom na vyššie uvedené považuje za osobitnú podmienku exekučného konania, v ktorom je vykonávaný rozhodcovský rozsudok. Bez splnenia tejto podmienky je vylúčený postup podľa citovaného ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, preto súd nemôže vo veci konať. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd skúma i bez návrhu aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-40/50, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrígues Nogueira zo dňa 6.10.2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Nakoľko medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská doložka, ktorá má charakter štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Význam rozhodcovskej zmluvy (doložky) je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor.
Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské doložky (zmluvy) zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej zmluvy, prípadne doložky, znamená dokonca práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.
Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinnosti účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/ EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky "nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.
Povinnému bola znemožnená ochrana jeho práv pred všeobecným súdom. Odôvodnený je preto záver o neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky a jej neplatnosti v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách [zároveň ide o nekalú podmienku v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“)]. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý z tohto dôvodu nie je vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na to, aplikujúc § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 ).