Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9C-201-2014.pdf
PDF · 114.24 KB
Case nature
Subarea
9C/201/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľky G.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX Q., proti odporcovi G.. Y. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX Q., o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom podaným do konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5C/288/2012, doručeným súdu dňa 23.7.2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by odporcovi uložil, aby dočasne nevstupoval do domu na ul. P. XX, XXX XX Q., a to až do právoplatného rozsudku o vzájomnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorým by zároveň odporcovi uložil povinnosť plniť si finančné záväzky z úverov ako spoludlžníka v plnej výške od nasledujúceho mesiaca, t.j. august 2014, nakoľko do dnešného dňa plnila záväzky odporkyňa, a to hypotekárny úver Tatrabanke vo výške 368,05 eur vždy k 15.temu dňu v mesiaci a úver Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 348,55 eur taktiež k 15.temu dňu v mesiaci, a to až do právoplatného rozsudku o vzájomnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo dohody o vyporiadaní, kedy sa vzájomné pohľadávky a záväzky vyrovnajú. V dôvodoch návrhu navrhovateľka uviedla, že v súčasnosti na Okresnom súde Martin prebieha medzi účastníkmi konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka - vystupujúca v uvedenom konaní ako odporkyňa - sa po celý čas snaží s odporcom dohodnúť, on však jej snahu o kompromis neustále odmieta, snaží sa vyvolávať konflikty. Podľa názoru navrhovateľky sa odporca snaží celú situáciu účelovo a úmyselne natiahnuť, aby ju mohol aj naďalej psychicky týrať, tak ako to bolo zvykom počas ich manželstva. Podľa jej slov práve agresívne správanie odporcu a psychické týranie bolo dôvodom rozvratu a následného rozvodu ich manželstva. Po rozvode bola navrhovateľka nútená utiecť z ich spoločného domu, a to kvôli neustálym fyzickým útokom navrhovateľa. Prenajala si byt, avšak aj napriek tomu zabezpečovala aj financie týkajúce sa spoločného domu, kde v tom čase býval len odporca. Navrhovateľka ďalej uviedla, že financovala prerobenie bytu vo vlastníctva ich spoločnej dcéry, pričom po jeho dokončení sa dohodli, že bývalý manžel pôjde bývať do bytu a navrhovateľka zostane v dome. Po ukončení nájmu a dorobení prerábky bytu v novembri 2010 však odporca uvedenú dohodu neakceptoval, agresívne ju opäť z domu vyhodil, pričom jej tiež odmietol dať kľúč od prerobeného dcérinho bytu. Tento jej napokon dal až na naliehanie jej sestry. Keď odporca odišiel na druhý deň do práce, navrhovateľka za pomoci sestry a svatka vysťahovali odporcove veci do bytu a navrhovateľka dala vymeniť zámky na dome. Po uvedenom incidente navrhovateľka bývala v dome a odporca v byte s tým, že kedykoľvek potreboval prísť do domu po dohode tak, aby navrhovateľka vždy bola s niekym, nakoľko sa vždy obávala jeho útokov, mohol do domu prísť a zobrať si čo potreboval, prípadne ak chcel ísť na záhradu. Takto to trvalo do Vianoc. Vianoce následne trávil s deťmi, s navrhovateľkou a jej matkou v dome. Po Vianociach sa začala jeho agresivita stupňovať a navrhovateľka sa vo februári
2011 podať žiadosť o rozvod, kde ako dôvod uviedla aj dlhoročné fyzické a psychické násilie, nezhody. V marci 2011 ich rozviedli. Po rozvode manželstva chcela navrhovateľka uzavrieť s odporcom dohodu o vysporiadní, ktorú však on neakceptoval, naopak prizval si JUDr. Turanskú, s ktorou na ňu v júli 2011 podali účelovo trestné oznámenie za to, že v novembri 2010 vymenila zámky na dome a on je jeho vlastníkom. Uznesením OOPZ ČVS ORP-945/VR-MT 2011 bolo trestné konanie odmietnuté. V súvislosti s uvedeným navrhovateľka uviedla, že dôvodom výmeny zámky bola len obava o vlastný život pre jeho agresívne a nevyspytateľné správanie sa, požívanie alkoholu a neustále psychické a fyzické útoky. Uvedené správanie podľa jej slov vo svojich výpovediach potvrdili aj G.. Y. X. a W. I. (uznesenie ČVS:ORP-945/VR-MT-2011). V zápisnici tvrdení navrhovateľky dokázané násilie voči jej osobe. Následne sa situácia vyvinula tak, že odporca sa nasťahoval do dcérinho bytu, kde neplatil žiadne nájomné, len poplatky súvisiace s užívaním bytu. Aj napriek tomu odporca bol iniciátorom súdneho sporu a podal na súd žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom neakceptoval žiaden navrhovateľkin návrh na vyriešenie situácie mimosúdne, a to aj napriek tomu, že ničím finančne neprispieval, ani na splátky úverov, či ďalšie poplatky. Jeho jediným cieľom bolo nárokovať si na vyplatenie domu, pričom suma, ktorú navrhoval, je vzhľadom na situáciu a porovnateľné ceny na realitnom trhu absolútne neakceptovateľná. Situácia medzi účastníkmi konania ohľadom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je dosiaľ vyriešená. Odporca so svojim advokátom podľa slov navrhovateľky robia všemožné kroky, ktorými spôsobujú ďalšie prieťahy. Dňa 2.7.2014 podala navrhovateľka sťažnosť na súd za prieťahy v konaní. Opätovne zdôraznila, že navrhovateľ ničím finančne neprispieva a ohrozuje tak ich spoločný majetok. Všetky záväzky vyplatila navrhovateľka z obavy z exekúcie. V návrhu však súdu oznámila, že už nevládze splácať úvery, nakoľko sa dostala do finančnej tiesne, prieťahmi pri vyporiadaní spoločného majetku sa jej zhoršil zdravotný stav a je schopná vykonávať prácu na 50 %, čím sa podstatne zhoršil jej príjem a nepostačuje na úhradu záväzkov z úverov. V septembri 2013 sa odporca nasťahoval do spoločného domu, po tom, ako navrhovateľku neustále psychicky týral cez spor, ktorý vyvolal s ich susedom ohľadne buriny. Navrhovateľka už niekoľkokrát uvádzala pred súdom, že sa cíti byť ohrozená, bojí sa o svoje zdravie a život, a to práve z dôvodu agresívneho správania odporcu. Jeho násilné správanie dosvedčila aj ich spoločná dcéra W. I.. Navrhovateľka z dôvodu strachu o svoj život už o nariadenie predbežného opatrenia žiadala, avšak Okresný súd Martin jej návrh zamietol, čo potvrdil aj krajský súd, ktorý vyjadril právny názor, že nariadenie predbežného opatrenia nie je potrebné, keďže bývalý manžel nežiada kľúč od domu. Navrhovateľka však v odvolacom konaní dokladovala, že okolnosti sa vyvinuli inak a bezprostredná hrozba nie je len v rovine písomného vyhrážania, ale aj reálne v skutočnosti. V dôsledku vyššie uvedeného bola navrhovateľka nútená zaobstarať si súkromnú SBS, ktorá dozerala vo veciach jej osobnej slobody. Bývalý manžel vlastní kľúč od domu, ktorý plne využíva. Navrhovateľka opakovane podala predbežné opatrenie, ale v záujme urýchliť vyporiadanie bezdpodielového spoluvlastníctva urobila späťvzatie tohto návrhu. Od doby, odkedy sa odporca opätovne nasťahoval do domu, nerobí nič iné, len neustále vyvoláva konflikty, provokuje navrhovateľku aj jej priateľa, len aby vyvolal konfrontáciu a hádky. Je u neho normálne, že chodí domov po 22.hod., voláva na políciu, podával podania na obvodný úrad, či už na navrhovateľku alebo na jej partnera. Účastníci konania majú dve dcéry, ktoré žijú v Prahe. Staršia má založenú rodinu, navrhovateľka ako matka sa jej snaží pomáhať aj osobnými návštevami. Počas jej neprítomnosti v dome, odporca nechá v dome okná a dvere na terasu pootvárané, takže do domu môže hocikto vstúpiť. Odporca vysťahoval všetky osobné veci aj z obidvoch detských izieb, zamkol ich a nedovolí ich užívať dcéram, ani vnukom. Takto podľa slov navrhovateľky psychicky týra všetkých tým, že im bráni, aby sa v dome stretávali, lebo sa obávajú jeho útokov. Vzhľadom na uvedené deti do Martina nechodia, ale navrhovateľka chodí do Prahy. Navrhovateľka tiež poukázala na to, že počas jej dlhodobejšej neprítomnosti v dome, odporca v zimnom období v dome opakovane vypne kúrenie, pričom vnútorná teplota potom dosahuje cca 10 st. Ďalej uviedla, že odporca sporadicky, ale každý týždeň chodí do domu, čo má navrhovateľka chronologicky zaznamenané, po jeho „návšteve“ je vždy dokorán otvorená zábrana na schody pre psa, špinavá podlaha od psa, niekedy vypnuté kúrenie, voda a ďalšie veci, o ktorých v tom momente navrhovateľka ani netuší, lebo odporca nekontrolovane robí naschvál a navrhovateľka má obavu o svoj život. Po jeho návštevách je pes úplne zmätený, nechce žrať aj dva tri dni. Navrhovateľka má zároveň dôvodné podozrenie, že priateľov pes, ktorý sa s navrhovateľkou a jej priateľom zdržiaval v dome, bol otrávený, keďže otrávením psa sa odporca niekoľkokrát vyhrážal a tento musel byť v novembri 2013 utratený z dôvodu zlyhania pečene. Správanie odporcu, ako aj všetky jeho počínania, sú podľa názoru navrhovateľky cieleným útokom na jej osobu, aby mu úplne pokoril a psychicky zničil, čo sa mu aj darí. Navrhovateľka dennodenne prežíva strach o svoj život, ako aj psychické zdravie, pretože sa obáva, čo zase urobí, aby vyvolal konflikt. Táto situácia je už ďalej neúnosná a spolužitie navrhovateľky
s odporcom v spoločnom dome je neznesiteľné. Navrhovateľka sa každý deň zobúdza so strachom o svoj život a z toho, čo zase bývalého manžela napadne, aby jej mohol ešte viac ublížiť a dokonale ju psychicky týrať. Navrhovateľka v návrhu opakovane zdôraznila, že nemôže byť v dome sama, nakoľko predpokladá konflikt vyvolaný odporcom. Odporca konflikty vyvoláva aj na verejnosti, sleduje navrhovateľku v meste, vyvoláva konflikty na verejnosti, vulgárne jej nadáva, uráža ju. Naposledy sa uvedený incident stal 19.2.2014, kedy osobne volala aj Doc. Ondrejkovi, prednostovi psychiatrickej kliniky a žiadala ho o pomoc. O pomoc žiadala aj políciu a vedúcu okresného úradu U.. S., nakoľko sa uvedené veci riešia cez tento úrad. Navrhovateľka tiež zdôraznila, že cieľom odporcu je tak, ako sa vyjadril na poslednom pojednávaní dňa 19.9.2013 na otázku ich dcéry W. ako svedkyne, zničiť navrhovateľku a je mu jedno ako. Odporca psychicky týra nielen navrhovateľku, zneužíva a manipuluje aj jej matku, ale aj spoločné deti, vnukov, psa. Odporca v dome nebýva, chodí do domu len provokovať. Navrhovateľka sa cíti byť ohrozená. Dňa 17.7.2014 v čase o 15:50 hod. tiež prišiel do domu a vyvolal incident, po ktorom musela ísť navrhovateľka na ošetrenie na pohotovosť, pričom následne dňa 22.7.2014 podala trestné oznámenie. Uvedené sa udialo dva dni po tom, ako navrhovateľka riešila odpoveď na sťažnosť, ktorú dala na okresný súd pre prieťahy v konaní, čiže bola citovo vtiahnutá do dlhodobo neriešených problémov a práve v takomto čase exmanžel prišiel provokovať. Z uvedeného navrhovateľka vyvodzuje, že ide o cielené provokácie a psychické týranie z jeho strany. Navrhovateľka má za to, že keď aj zatiaľ dom nie je vysporiadaný, odporca dom neobýva, len blokuje izby, žiadnym spôsobom neprispieva na domácnosť, nemá právo vstupovať do jej domácnosti a osobných vecí, nakoľko nie sú manželia už viac ako tri roky, uvedené navrhovateľka považuje sa porušovanie domovej slobody a jej osobnej slobody. S ohľadom na uvedené navrhovateľka v návrhu žiadala, aby súd predbežným opatrením uložil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do ich spoločného rodinného domu, nakoľko je podľa jej názoru naozaj nevyhnutné upraviť vzájomné pomery účastníkov a predísť tak nezvládateľným konfliktom a psychickému teroru. Aj napriek tomu, že súd by mohol tento návrh považovať za zásah do Ústavou SR garantovaného vlastníckeho práva navrhovateľa, je potrebné prihliadať na skutočnosti vyššie uvedené, predovšetkým na mieru intenzity, ktorá je vyvolaná správaním sa navrhovateľa. Uviedla, že je nesporné, že život a zdravie má prednosť pred vlastníckym právom a vyžaduje si rýchlu ochranu.
Návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia bol pôvodne zapísaný do konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného pod sp. zn. 5C/288/2012. Avšak na základe vyjadrenia zákonnej sudkyne JUDr. Nory Zátopkovej, v zmysle ktorého navrhované predbežné opatrenie sa netýka predmetu sporu, a teda by neriešilo majetkovoprávne vysporiadanie účastníkov konania, bol uvedený návrh navrhovateľky zapísaný do súdneho registra C ako nový návrh. Návrh bol zapísaný pod sp. zn. 9C/201/2014 s tým, že vec bola náhodným výberom pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Márii Ilgovej. JUDr. Mária Ilgová sa však pre svoj osobný vzťah k účastníkom konania, konkrétne k G.. P. X., cítila byť vo veci zaujatá, a preto spisový materiál predložila predsedníčke súdu na rozhodnutie o jej vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. Opatrením predsedníčky súdu JUDr. Aleny Káčerikovej, Spr 500/14/90 zo dňa 25.7.2014, bola JUDr. Mária Ilgová vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci s tým, že ďalší zákonný sudca bude určený náhodným výberom cez podateľňu súdu. Následne bola vec náhodným výberom pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Nore Zátopkovej.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 veta prvá a tretia O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu. Podľa § 75 ods. 5 O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Z citovaných ustanovení § 74 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že jedným zo zákonných dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia pred začatí konania vo veci samej je nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v dôsledku hroziacej, alebo v danom čase už existujúcej ujmy. Táto ujma musí byť konkrétna a bezprostredná vo vzťahu k nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Jej následkom musí byť priame zhoršenie právneho, alebo faktického postavenia niektorého z účastníkov, ktoré vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov.
Návrh na predbežné opatrenie má obsahovať zákonom požadované náležitosti, a to náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p., ktoré možno použiť len primerane, opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, odôvodnenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Tým je doplnený základný predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia uvedený v § 74 O.s.p., v ktorom sa na nariadenie predbežného opatrenia požaduje len to, aby bolo potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia, a taktiež, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej, ak je návrh podávaný pred začatím konania.
Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z uvedeného procesného pravidla vyplývajú závažné dôsledky. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na predbežné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 75 ods. 2 O.s.p.. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva. Toto pravidlo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať ani iné dokazovanie. Ak súd vykoná dokazovanie, základom pre jeho rozhodnutie je aj výsledok tohto dokazovania a z toho vyplývajúce právne posúdenie. Účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vypočutí. Toto pravidlo súvisí s tým, že výsluch by mohol zmariť účel predbežného opatrenia, a aj s tým, že pri tejto rozhodovacej činnosti súdu sa zásadne nevykonáva dokazovanie. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované predbežné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Navrhovateľkou navrhované predbežné opatrenie sleduje obmedzenie ústavou garantovaného vlastníckeho práva odporcu, a to až do času rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo v prípade vážne narušeného vzájomného vzťahu, resp. vzájomnej komunikácie medzi účastníkmi konania môže byť zdĺhavý proces trvajúci mesiace, ba až roky. Zásah do vlastníckeho práva je do takej miery výrazným zásahom do ústavných práv človeka, že jeho realizácia je možná iba v prípade nevyhnutnej a bezprostredne hroziacej ujmy iných osôb. Z uvedeného dôvodu je preto nevyhnutné osvedčenie jeho nevyhnutnej potreby, preto súd v prípadoch nariadenia predbežného opatrenia týkajúceho sa obmedzenia vlastníckych práv účastníka konania musí vychádzať z jednoznačných tvrdení, ktoré sú podložené relevantnými dôkazmi o existencii bezprostredne hroziacej ujmy.
Z listinného dôkazu uznesenia Obvodného oddelenia PZ Vrútky sp. zn. ČVS:ORP-945/VR-MT-2011 zo dňa 8.8.2011 mal súd preukázané, že podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku bola vec podozrenia z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, z ktorého spáchania bola podozrivá G.. P. X., nar. XXXX, tým, že od dňa 3.11.2010 mala svojmu manželovi brániť v užívaní rodinného domu tak, že mu výmenou zámkov na dverách znemožnila prístup do domu a jeho užívanie odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, a to s odôvodnením, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona. Z predloženého čestného prehlásenia pani W. I., dcéry účastníkov konania, mal súd preukázané, že v ňom W. I. čestne prehlásila, že jej matka P. X. bola v dňoch 26.12.2013 až 4.1.2014 v Prahe, kde jej pomáhala s jej deťmi a tak isto aj v dňoch 22.2.2014 až 1.3.2014 počas jarných prázdnin detí. Z predloženého prehlásenia pána U. O., partnera navrhovateľky, mal súd preukázané, že v ňom pán U. O. čestne prehlásil, že dňa 4.1.2014 a dňa 1.3.2014 s navrhovateľkou prišiel do jej domu na ul. P. XX, Q., kde sa s ňou v dňoch 26.12. až 4.1.2014 a tak isto aj v dňoch 28.2.2014 až 1.3.2014 nezdržiavali a v dome bolo v čase ich príchodu kúrenie vypnuté a teplota dosahovala 10 st. Z dodacieho listu predloženého navrhovateľkou (č.l. 5) súd zistil, že dňa 8.11.2013 bol u veterinára pre pretrvávajúce problémy s bruchom, hnačky a zvracanie ošetrený pes partnera navrhovateľky. Podľa predloženého súhlasu s eutanáziou zo dňa 12.11.2013 bol pes utratený. Z rozhodnutia o prejednaní priestupku číslo OÚ-MT-OVVS-2014/03227/95/C zo dňa 17.6.2014 mal súd preukázané, že Okresný úrad Martin na základe vykonaného dokazovania uznal obvineného G.. Y. X., nar. XXXX, z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 19.2.2014 v čase o 07:45 hod. na ceste pri Slovenskom múzeu v Martine, keď sa navrhovateľ Jaroslav Krafčík, nar. 1963, viezol v aute spolu s G.. P. X. a potom, čo sa stretli s obvineným Y. X., tento sa začal smerom k nim vyškierať, mávať rukami a keď zaparkovali svoje auto na ul. Andreja Kmeťa v Martine a išli raňajkovať do FRITA v Martine, pri pulte k nim pristúpil obv. G.. Y. X. a začal hlasno nadávať: „Vy chuji vyjebaní!“, potom sa otočil a vyšiel z FRITA von, kde na nich pozeral cez okno, vyčkával na nich a sledoval ich a po opustení FRITA sa vydal za nimi a cestou na adresu navrhovateľa U. O. povedal: „Ty chuj vyjebaný slepý, stretneme sa 12.3.2014!“, potom priskočil k autu a začal po aute búchať a nadával: „Vy chuji!“ a ukazoval hanlivé gestá - dva zdvihnuté stredné prsty, čím navrhovateľovi U. O.Í., rok nar. XXXX, ublížil na cti tým, že ho urazil. Za spáchaný skutok správny orgán obvinenému G.. Y. X. uložil sankciu vo forme pokarhania. Z navrhovateľkou predloženej lekárskej správy P.. Q. L. zo dňa 17.7.2014 súd zistil, že sa na pohotovosť navrhovateľka dostavila po tom, čo odporca prišil do domu, tam jej nadával, chodil po záhrade, psa provokoval, vykrikoval, zdržal sa asi 15 minút, potom odišiel, toto trvá 3 roky, predtým ju aj fyzicky napádal, teraz chodí asi tak jedenkrát za týždeň. Lekár v lekárskej správe na základe vyššie uvedeného skonštatoval reakciu na psychický stres a poslal ju na vyšetrenie do nemocnice. V nemocnici následne navrhovateľku vyšetrila P.. P. T.. Lekárka do správy uviedla, že „navrhovateľka je tri roky rozvedená, 2,5 roka je od tej doby, čo dal exmanžel návrh na rozdelenie majetku na súd, ona to už tak nezvláda, exmanžel ju psychicky aj fyzicky týra, všetkých zavádza, chcela s ním vysporiadať majetok, ale nepristúpil na žiadnu ponuku, ona teraz potrebuje papier pre súd, majú nevysporiadaný dom, kde ona
býva, platí zaň pôžičky, exmanžel chodí provokovať, aj dnes prišiel, provokuje ju cez psa, je z toho hotová, kritizuje, čím kŕmi psa... cíti sa veľmi zle, potí sa, búši jej srdce, nemôže spať, nemôže sa sústrediť na nič, nemôže si užiť vnukov.. nevie, kedy príde exmanžel do domu... exmanžel ju potrebuje zničiť, robí si z nej srandu, ohovára ju, nadáva jej, spoločensky znevažuje... nikdy nikam nechodia, s tým čo exmanžel robil, v minulosti ju dobil, mala sa vtedy nafotiť....“. Navrhovateľke bola na základe vyššie uvedeného ošetrujúcou lekárkou navrhnutá hospitalizácia na bližšie spresnenie psychického stavu, čo navrhovateľka odmietla. Z trestného oznámenia - podnetu - podaného na Okresnej prokuratúre Martin dňa 22.7.2014 súd zistil, že v ňom navrhovateľka uvádza, že dňa 17.7.2014 o 15,50 hod. prišiel odporca do ich spoločného domu, a to dva dni po tom, čo navrhovateľka riešila odpoveď na sťažnosť, ktorú dala na Okresný súd Martin pre prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/288/2012. Začal búchať ako zmyslov zbavený, ona mu šla otvoriť dvere. Pribehol za ňou aj ich pes, ktorého odporca začal provokovať a lákať ho na niečo. Navrhovateľka odporcovi hovorila, aby mu nič nedával, lebo potom má pes problémy, odporca jej začal vulgárne nadávať. Chodil po celom dome, obzeral vraj, čo je nové a podpichoval a kritizoval všetko, provokačne hodnotil údržbu záhrady, o ktorú sa stará navrhovateľkin priateľ. Keď odišiel, navrhovateľka sa veľmi zle cítila, tak išla na pohotovosť do Martina požiadať o lieky na ukľudnenie, pričom lekárovi popísala čo sa stalo. Lekár ju vyšetril, odmeral tlak, ktorý mala 210/130, hneď jej pichol magnézium do žily a poslal ju na odborné vyšetrenie do nemocnice na psychiatriu, kde jej dali lieky na ukľudnenie. Domov sa navrhovateľka vrátila spolu s priateľom cca o 20:00 hod., zistili, že odporca bol opäť v dome, nakoľko on zatvára dvere len na jedenkrát. Na botníku v chodbe boli podľa jej slov boli na vytlačenom maily ohľadom krmiva pre psa dve „prasačie uši“ pre psa a malá prázdna plechovka a prázdna fľaša od piva plzeň, čiže podľa jej slov provokácia. Ďalej boli pootvárané dvere do chodby, do garáže, do závora na schody, ktorá je tam kvôli psovi, pričom navrhovateľka s priateľom nevedeli, či v dome stal alebo nie a čo zase na nich podľa slov navrhovateľky pripravil, okrem „jeho indícií“, ktoré popísala vyššie, aby ukázal, že v dome bol. Podľa navrhovateľky je to vyslovene týranie. Navrhovateľka ďalej v trestnom oznámení uviedla, že má za to, že aj keď dom je zatiaľ nevysporiadaný, odporca ten dom neobýva, len blokuje izby, žiadnym spôsobom neprispieva na domácnosť, nemá právo vstupovať do jej domácnosti a osobných vecí, nakoľko nie sú manželia viac ako tri roky. Navrhovateľka to považuje za porušovanie domácej slobody. Vyššie uvedené veci si navrhovateľka s priateľom aj nafotili, chceli volať políciu, ale vzhľadom na skúsenosti s políciou vo Vrútkach, voči ktorej stratili akúkoľvek dôveru, tak nekonali a navrhovateľka sa rozhodla podať trestné oznámenie na prokuratúru. Navrhovateľka ďalej v podnete tiež prokuratúru požiadala o oznámenie, či a v akom rozsahu sa niekto zaoberal násilím, ktoré voči nej bolo spáchané v súvislosti s konaním OO PZ Vrútky ČVS ORP-945/VR- MT-2011, kde síce odmietol policajt vec podozrenia z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru, ale jej bývalý manžel sa priznal k tomu, čo vykonával a jeho konanie okrem jej výpovede, potvrdili ako svedkovia aj jej deti alebo či toto všetko domáce násilie, o ktorom sa polícia dozvedela v roku 2011 za skutky z obdobia roku 2010 sú bez povšimnutia uložené v spise, lebo hoci polícii sú známe skutočnosti, tým, že navrhovateľka nepovedala slovo trestné oznámenie, vec je jednoducho „uprataná“ zo stola.
Po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, po oboznámení sa s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, a tiež s obsahom spisového materiálu 5C/288/2012, dospel súd k záveru, že podmienky pre vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. nie sú splnené. V predložených listinných dôkazoch sú iba konštatované tvrdenia navrhovateľky. Súd na jednej strane nezľahčuje psychický stav navrhovateľky, ktorý ošetrujúci lekár na pohotovosti v lekárskej správe zo dňa 17.7.2014 uzavrel ako reakciu na psychický stres, avšak dospel k záveru, že tento nedosiahol takú intenzitu, aby bolo odôvodnené obmedziť ústavné právo odporcu vlastniť majetok. Navrhovateľkou taktiež nebolo nijako preukázané fyzické násilie zo strany odporcu. Čo sa týka navrhovateľkou navrhovaného predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť plniť si finančné záväzky z úverov ako spoludlžníka v plnej výške, tu súd uvádza, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne a spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, preto je navrhovateľka povinná splatiť poskytnuté úvery rovnako ako odporca, jej bývalý manžel. Vyporiadať spoločné záväzky bývalých manželov predbežným opatrením možné nie je, nakoľko predbežné opatrenie má len dočasnú povahu. Uvedené je možné len v rámci dohody medzi bývalými manželmi, resp. v rámci konania o vyporiadaní spoločného majetku po rozvode pred súdom. Medzi účastníkmi sa konanie o vyporiadanie ich spoločného majetku vedie na Okresnom súde Martin pod sp. zn.
5C/288/2012, pričom konanie nie je ku dňu vydania tohto rozhodnutia právoplatne skončené. Z uvedeného vyplýva, že podmienky na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. v znení, ako ho navrhla navrhovateľka, taktiež nie sú splnené.
Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že navrhovateľka predmetným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčila, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jej právo porušené alebo ohrozené a bolo by potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Preto súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko však odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich nemohol priznať a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.