Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/933/2001

Zmenené rozhodnutím 13CoE/266/2012
„Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného LMK, spol. s.r.o., so sídlom Petzwalova 42, Nitra, IČO: 34 128 026, zast. advokátom JUDr. Ing. Vojtechom Keselým, CSc., AK so sídlom Košická 56, Bratislava 2, proti povinnému INVESTING - BB, s.r.o., so sídlom Lazovná 69, Banská Bystrica, IČO: 36 000 183, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Martišíkom, so sídlom Exekútorského úradu Púchov, Samoty 1061, o vymoženie 4067,76 Eur s príslušenstvom, o odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/933/2001-42, zo dňa 20. 2. 2012, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že p r i p ú š ť a , aby na miesto pôvodného oprávneného LMK, spol. s.r.o., so sídlom Petzwalova 42, Nitra, IČO: 34 128 026 vstúpil do konania nový oprávnený HAGARD: HAL, a.s., so sídlom Fraňa Mojtu 24, Nitra, IČO: 34 144 650."

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: HAGARD:HAL, spol. s r.o., so sídlom Pražská 9, 949 11 Nitra, IČO: 34 144 650 (pôvodný právny subjekt LMK, spol. s.r.o., so sídlom Petzwalova 42, Nitra, IČO: 34 128 026), proti povinnému: t. č. neexistujúci právny subjekt INVESTING

- BB, s.r.o., naposledy so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 000 183, na vymoženie pohľadávky vo výške 4.067,76 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Martišíkom, Exekútorský úrad Púchov, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod spis. zn. EX 488/2001, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u .

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 4.067,76 eura (122.545,40 Sk) s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. zo dňa 16. 06. 2000.

Poverením č. 5601 025400 * zo dňa 30. 07. 2001 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, Exekútorský úrad Púchov, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 488/2001.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 14. 01. 2013, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko počas konania bolo zistené, že povinný bol zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra.

Z aktuálneho výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -23 zo dňa 29. 02. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 04. 2012, súd zrušil obchodnú spoločnosť INVESTING - BB, s.r.o., so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 000 183 bez likvidácie. Následne bola spoločnosť z obchodného registra dňom 12. 06. 2012 ex offo vymazaná.

Súd ďalej skúmal, z akého dôvodu došlo k zrušeniu povinnej spoločnosti a následne k jej výmazu z obchodného registra. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -23 zo dňa 29. 02. 2012 súd zistil, že povinná spoločnosť bola zrušená bez likvidácie, nakoľko si nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín účtovné závierky, pričom v takom prípade platí vyvrátiteľná právna domnienka, že spoločnosť nemá obchodný majetok a v konaní nebol preukázaný opak. Z uvedeného mal súd za preukázané, že majetok povinného pred výmazom z obchodného registra nepostačoval

ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného.

V prípade, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (pozn. súdu: ustanovenie účinné až od 01. 02. 2002), a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. /z unesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 19. 01. 2012/

Súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 25. 07. 2001, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "") exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 58 ods. 1 exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa vety prvej v znení neskorších predpisov (ďalej len "") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 219,26 eura /z toho odmena 109,56 eura (53,12 eura za 8 h. á 6,64 eura + 56,44 eura za 17 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových výdavkov 73,16 eura + 20 % DPH z celých trov, t.j. 36,54 eura/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. Exekučného poriadku rešpektujú zásadu platnú v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak

sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.

Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bola zistená nemajetnosť povinného (následkom čoho bola povinná spoločnosť zrušená bez likvidácie a následne vymazaná z obchodného registra), súdny exekútor žiadal, aby bol na úradu trov zaviazaný oprávnený. Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 má súd za to, že samotná skutočnosť, že u povinného bola zistená nemajetnosť a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod ustanovenie Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo , síce zaviedla do ust. druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej do 31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /viď. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 340/2011/.

Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa , ďalej len "ústava", je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s v spojení s , t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je /IV ÚS 236/08-12/.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu zrušenia povinného bez likvidácie a jeho následného výmazu z obchodného registra (t.j. oprávnený nemal úspech v konaní), v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách exekučného konania oprávneného rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie , podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte

a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v dvoch vyhotoveniach ( ). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.