Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-409-2005.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/409/2005
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Ján Ivanič - IVP, s miestom podnikania Nám. Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 10 968 750, proti povinnému: t. č. neexistujúci právny subjekt ATYP, s.r.o., naposledy so sídlom Zvolenská cesta 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 042 471, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.943,64 eura (58.554,10 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Szalayovou, Exekútorský úrad Levice, so sídlom P. Jilemnického 1, 934 01 Levice, pod spis. zn. EX 7/2005B, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 180,77 eura a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1.943,64 eura (58.554,10 Sk) s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu 60Rob/391/04 zo dňa 26. 08. 2004.
Poverením č. 5601 012704 * zo dňa 12. 04. 2005 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Slančíka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Horná 61, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 7/2005. Dňom 05. 12. 2007 bol za súdneho exekútora JUDr. Jána Slančíka Slovenskou komorou exekútorov ustanovený náhradník JUDr. Alena Szalayová, Exekútorský úrad Levice, so sídlom P. Jilemnického 1, 934 01 Levice, ktorý v súčasnosti exekúciu vedie pod sp. zn. EX 7/2005B.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 18. 03. 2013, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko počas konania bolo zistené, že povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu.
Z aktuálneho výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbr/44/2010-26 zo dňa 21. 11. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 01. 2012, bola obchodná spoločnosť ATYP, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 042 471 zrušená bez likvidácie. Následne bola spoločnosť z obchodného registra dňom 02. 02. 2012 ex offo vymazaná.
Súd ďalej skúmal, z akého dôvodu došlo k zrušeniu povinnej spoločnosti a následne k jej výmazu z obchodného registra. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k.
27Cbr/44/2010-26 zo dňa 21. 11. 2011 súd zistil, že povinná spoločnosť bola zrušená bez likvidácie, nakoľko si nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín účtovné závierky, pričom v takom prípade platí vyvrátiteľná právna domnienka, že spoločnosť nemá obchodný majetok a v konaní nebol preukázaný opak. Z uvedeného mal súd za preukázané, že majetok povinného pred výmazom z obchodného registra nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného.
V prípade, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. /z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 15/2011 zo dňa 19. 01. 2012/
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 232,56 eura /z toho odmena 92,96 eura (33,20 eura za 5 h. á 6,64 eura + 59,76 eura za 18 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových výdavkov 100,84 eura (poštovné) + 20 % DPH z celých trov, t.j. 38,76 eura/.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 01. 04. 2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 30. 11. 2006/ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008// paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100,- Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkony - zaregistrovanie návrhu ... 10 min. a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ... 10 min., ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej je to úkon
- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie ... 20 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Keďže za uvedené úkony bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu za tieto úkony aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu /podľa § 14 ods. 1 písm. a)/.
Pokiaľ ide o úkon vo vyúčtovaní označený ako vyúčtovanie exekúcie ... 20 min., tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.
V rámci rozhodovania o trovách exekúcie súdneho exekútora je exekučný súd povinný skúmať tiež účelnosť týchto trov, resp. či úkony vykonané súdnym exekútorom možno považovať za účelne vykonané. Z obsahu predloženého exekučného spisu EX 7/2005 súd zistil, že súdny exekútor doručoval bankám žiadosť o poskytnutie súčinnosti, v ktorej banky žiadal o oznámenie informácií týkajúcich sa účtu povinného (číslo účtu, stav na účte, pohyby na účte za posledný mesiac). Spolu s touto žiadosťou súdny exekútor bankám doručil aj príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Súd má za to, že tieto príkazy na začatie exekúcie nemožno považovať za účelne vydané, nakoľko ich súdny exekútor vydával a doručoval bankám v čase, keď ešte nemal vedomosť o tom, či tieto banky vedú
povinnému nejaký bankový účet. Vzhľadom na uvedené súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu vo výške 19,92 eura (6 x 3,32 eura), ktorú si súdny exekútor uplatnil za doručenie príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a taktiež súdnemu exekútorovi neuznal čas spolu 120 min. (6 x 20 min.) vynaložený na vypracovanie predmetných príkazov na začatie exekúcie.
Po vykonaných úpravách sa celkový počet začatých hodín po spočítaní minút znížil z pôvodných 290 min. na 110 min, t. j 2 hodiny, viď právny názor vyslovený Krajský súdom v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 14 CoE 50/2008 - pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 eura + 6,64 eura za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 3,32 eura aj za úkon - zisťovanie "sídla podnikania" povinného. K tomuto súd uvádza, že úkon odmeňovaný podľa ust. § 15 písmena g) vyhlášky je každé zisťovanie bydliska povinného. Tento úkon nemožno zamieňať a nie je totožný so zisťovaním sídla povinného. Keďže v predmetnom konaní na strane povinného vystupuje obchodná spoločnosť, t.j. právnická osoba, takýto úkon (zisťovanie bydliska) neprichádza v danom prípade do úvahy. Sídlo povinného, ktorý je právnickou osobou, je možné získať aj bezodplatne z príslušného registra (www.orsr.sk).
Po preštudovaní predloženého vyúčtovania trov exekúcie a obsahu exekučného spisu EX 7/2005 súd zistil, že súdnym exekútorom uplatnená náhrada hotových výdavkov vo výške 100,84 eura, vo vyúčtovaní výdavky označené ako "poštovné", zahŕňa okrem výdavkov vynaložených na doručovanie prostredníctvom pošty aj výdavky vynaložené na úhradu poplatkov bankám za poskytnutie súčinnosti a výdavky vynaložené na kolkové známky. Keďže z obsahu exekučného spisu bolo vynaloženie týchto hotových výdavkov súdnym exekútorom preukázané, súd náhradu týchto hotových výdavkov súdnemu exekútorovi priznal v takej výške, v akej si ju uplatnil.
Odmenu exekútora upravuje vyhláška /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ bez toho, že by tento vykonávací predpis riešil otázku priznania dane z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom cit. ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou aj na Exekučný poriadok /popri odkaze na zákon o znalcoch a tlmočníkoch a na Notársky poriadok/.
Článok 20 ústavy ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu "Každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva."
Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov je nesporne pohľadávka účastníka konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok.
Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. /nález ÚS SR II.ÚS 31/04 - 30/.
Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty základná sadzba dane na tovary a služby je 19 % zo základu dane s výnimkou základnej sadzby dane ustanovenej v § 85j ods. 1 na obdobie podľa § 85j ods. 1. V spojitosti s § 85j horeuvedeného zákona v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety
vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom. Podľa § 27 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol do zákona vložený poslednou novelou (zákon č. 490/2010 Z.z.), pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.
V súvislosti s vyššie uvedeným súd priznal súdnemu exekútorovi k odmene a náhrade hotových výdavkov aj uplatnenú DPH vo výške 20 %.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 180,77 eura /z toho odmena 49,80 eura (13,28 eura za 2 h. á 6,64 eura + 36,52 eura za 11 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových výdavkov 100,84 eura (poštovné, bankové poplatky, kolkové známky), 20 % DPH z celých trov, t.j. 30,13 eura /.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu zrušenia povinného bez likvidácie a jeho následného výmazu z obchodného registra (t.j. oprávnený v konaní úspech nemal), v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách exekučného konania oprávneného rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)..
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.