Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/16/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, IČO: 51 079 721, proti žalovanému: HORTRANS s.r.o., so sídlom Valaškovská 21, 066 01 Humenné, IČO: 50 820 699, zast. Danielom Finkom, advokátom so sídlom Valaškovská 21, 066 01 Humenné, IČO: 37 944 924, o zaplatenie sumy 2 000,- eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 000,- eur od 30.05.2021 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 500,- eur splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nesplnenie čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2 000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.05.2021 do zaplatenia dlžnej sumy a zaviazal ho na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinnú od XX.XX.XXXX na dobu neurčitú. Uviedol, že dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. došlo v obci F. k nehode a to tak, že vodič viedol motorové vozidlo zn. O. N. po štátnej ceste XXXX, pričom pri odbočovaní doľava, pred rodinným domom č. XXX, potom čo vozidlom prešiel do protismeru, si nevšimol oproti nemu po vozovke vo svojom jazdnom pruhu prichádzajúceho cyklistu O.. O. G., následkom čoho mu cyklista narazil trupom do pravej prednej časti vozidla, odkiaľ následne dopadol na vozovku. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu cyklistu, ktorý podľa predbežnej lekárskej správy utrpel zranenia, otras mozgu, pomliaždenie pľúc vľavo, zlomeninu rebier, pomliaždenie medzihrudia, obojstranný čiastočný pneumotorax, natrhnutie sleziny.

Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaného O.. A. A. bolo poškodenému O.. O. G. priznaných 470 bodov titulom bolestného. On preto poukázal poškodenému sumu 10 265,- eur ( 470 bodov x 21,84 eur) a to dňa XX.XX.XXXX.

V ďalšom uviedol, že žalovaný mu poistnú udalosť nenahlásil v zákonnej 15-dňovej lehote od vzniku poistnej udalosti. Preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na náhradu poskytnutého plnenia vo výške 2 000,- eur a to do 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX, žalovaný dlžnú sumu nezaplatil.

2. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu dňa XX.XX.XXXX vydaním platobného rozkazu č.k. XCb/XX/ XXXX-XX. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor.

Podanie odporu odôvodnil tým, že podľa jeho názoru je pohľadávka uplatnená čo do výšky je v tomto štádiu procesného konania nepreskúmateľná. Žalobca odôvodňuje svoju pohľadávku ustanovením o povinnom zmluvnom poistení. Tvrdí, že on poistnú udalosť nenahlásil v zákonnej 15 dňovej lehote od vzniku poistnej udalosti a preto mu vznikol nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca plnil sumu 10 265,- eur, od neho žiada regresnú náhradu vo výške 2 000,- eur.

Poukázal, že uvedená poistná udalosť bola od prvého momentu riešená príslušnými orgánmi policajného zboru. Bezprostredne po nehode boli realizované policajným zborom procesné úkony. Predpokladá, že poisťovňa mala túto poistnú udalosť nahlásenú, či už zo strany orgánov policajného zboru, alebo zo strany poškodeného a jeho poisťovne. Preto žiadal, aby žalobca v rámci konania preukázal kedy a ktorým subjektom má vo svojom systéme hlásenú uvedenú poistnú udalosť. Pokiaľ sa v konaní preukáže, že o tejto poistnej udalosti poisťovňa mala informácie v lehote 15 dní od jej vzniku, hoc aj z iného zdroja, považoval by uplatňovaný nárok poisťovne za šikanózny, ktorý je bez pochýb v rozpore s dobrými mravmi a v žiadnom prípade nemôže niesť znaky právnej ochrany. V súvislosti s dopravnou nehodou bolo vedené trestné stíhanie na ORPZ vo S. D. H., odbor kriminálnej polície. On s orgánmi polície v plnom rozsahu spolupracoval, poskytoval vždy potrebnú a primeranú súčinnosť a zasielal požadované údaje. Predpokladal preto tiež, že vo vzťahu k tejto poistnej udalosti prebieha aj komunikácia medzi orgánmi polície a poisťovňou, a teda že žalobca má túto poistnú udalosť hlásenú.

V ďalšom uviedol, že žalobca ho pred samotnou žalobou vyzýval na úhradu regresného nároku vo výške 2 000,- eur. Udialo sa tak napríklad na základe výzvy zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX. Keďže v žiadnej z týchto výziev nebola špecifikované, na základe akých skutočností došlo k ustáleniu výšky tohto regresného nároku v sume 2 000,- eur, viacnásobne žiadal žalobcu, aby mu túto skutočnosť zdôvodnil tak, aby vedel posúdiť primeranosť výšky vymáhaného regresného nároku.

Poukázal, že žalobca súčasne s podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu predložil aj návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy. Po preskúmaní tohto návrhu z uvedenej listiny nevyplýva žiadna dohoda účastníkov zmluvného vzťahu, na základe ktorej by bol stanovený postup pri určení výšky regresnej náhrady. Pokiaľ takýto spôsob určuje interná norma žalobcu, táto nie je súčasťou návrhu. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné preskúmať, na základe akých skutočností dospel žalobca k uvedenej výške. Javí sa tak, že tento návrh čo do výšky uplatňovaného nároku v tomto štádiu konania trpí neurčitosťou a nepreskúmateľnosťou. Suma 2 000,- eur sa mu javí ako privysoká. V zásade sa nevyhýba ani plneniu regresného nároku ako takého, nie je mu však zrejmé, prečo poisťovňa dospela k sume 2 000,- eur a nie napríklad k sume 1 500,- alebo k sume 1 000,- eur.

Z tohto dôvodu preto nesúhlasí ani s povinnosťou nahradiť trovy konania, pretože v tomto štádiu konania ich považuje za neúčelné. On viacnásobne pred podaním samotnej žaloby vyzýval navrhovateľa, aby mu zdôvodnil postup smerujúci k uvedenej výške. Pokiaľ by to tak žalobca urobil, a v súlade s príslušnými právnymi predpismi a internými postupmi by postup pri určení výšky regresnej náhrady zdôvodnil, v takomto prípade by možno aj zvážil úhradu takejto sumy a k žalobe vôbec nemuselo dôjsť. Uplatňované trovy konania preto považujeme za neúčelné. V takomto prípade je tiež toho názoru, že je možné aplikovať ustanovenie , v zmysle ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za takýto dôvod podľa jeho názoru možno považovať postup žalobcu, ktorý odmietol pred podaním žaloby zdôvodniť spôsob výpočtu výšky regresnej náhrady.

V ďalšom dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR z XX. M. XXXX, sp. zn. L.. Ú. XXX/XXXX. Vyplýva z neho, že primeranosť náhrady možno ustáliť až kumulatívne skúmaním troch faktorov, a to: 1. skúmaním výšky vyplatenej sumy z titulu poistenia (po zohľadnení, či ide o konečnú sumu), 2. po zohľadnení okolností, za ktorých škoda vznikla, 3. až po skúmaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Z podaného návrhu však nevyplýva, napríklad už len prvá podmienka, či vyplatená škoda je končená alebo sa do budúcna bude zvyšovať a už vôbec z návrhu nevyplýva, či došlo aj k skúmaniu jeho zárobkových a majetkových pomerov, pričom tieto skutočnosti sú ľahko dostupné v príslušnom registri účtovných závierok. V danom štádiu konania preto neexistuje dostatočný podklad pre záver o primeranosti regresnej náhrady.

Poukázal, že v danom prípade z hľadiska podmienok skúmania škodovej udalosti je bez pochýb, že k poistnej udalosti nedošlo napríklad po použití alkoholických nápojov, taktiež, že poistka bola v čase poistnej udalosti riadne hradená, pričom je toho názoru, že tieto skutočnosti musia byť vzaté do úvahy z hľadiska výšky požadovanej regresnej náhrady. Či to tak v danom prípade bolo, zo samotného návrhu posúdiť nemožno. Za ústavne akceptovateľnú pritom možno považovať úvahu, že pri určení výšky regresnej náhrady sa majú okrem iného zohľadniť aj okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Takáto úvaha však absentuje. Až po posúdení všetkých troch komponentov tak možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Absencia ktoréhokoľvek z týchto troch komponentov v zmysle nálezu Ústavného súdu tak nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to poistnou zmluvou, reláciou o dopravnej nehode, oznámením o škodovej udalosti, znaleckým posudkom, písomnou korešpondenciou medzi stranami konania, daňovým priznaním žalovaného za rok 2021, písomnými vyjadreniami strán konania, výpoveďou žalovaného, prednesom právneho zástupcu žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:

4. Medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovaným ako poistníkom bola Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistené vozidlo O. Z.. Začiatok poistenia bol dňa XX.XX.XXXX, zmluva uzavretá na dobu neurčitú, frekvencia platenia poistného - ročne, základné ročné poistné 187,06 eur.

5. Z relácie z dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX došlo o XX.XX hod. v obci F. k nehode a to tak, že vodič viedol motorové vozidlo zn. O. N. po štátnej ceste XXXX, pričom pri odbočovaní doľava, pred rodinným domom č. XXX, potom čo vozidlom prešiel do protismeru, si nevšimol oproti nemu po vozovke vo svojom jazdnom pruhu prichádzajúceho cyklistu O.. O. G., následkom čoho mu cyklista narazil trupom do pravej prednej časti vozidla, odkiaľ následne dopadol na vozovku. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu cyklistu, ktorý podľa predbežnej lekárskej správy utrpel zranenia, otras mozgu, pomliaždenie pľúc vľavo, zlomeninu rebier, pomliaždenie medzihrudia, obojstranný čiastočný pneumotorax, natrhnutie sleziny.

6. Z oznámenia o škodovej udalosti poškodeným zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v uvedený deň žalovaný ohlásil škodovú udalosť ku ktorej došlo dňa XX.XX.XXXX v obci F. žalobcovi.

7. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom O.. A. A., A.. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že poškodený O.. O. G. pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX utrpel poranenia: otras mozgu I. stupňa, zlomeniny I., III. a VI. až VIII. rebra vľavo, pomliaždenie prednej časti medzihrudia, pomliaždenie a krvné podliatiny pľúc obojstranne so zakrvácaním a vniknutím vzduchu do pohrudnicových dutín obojstranne, zlomeninu ľavého priečneho výbežku I. hrudného stavca, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom. Znalec bodovo ohodnotil poradenia poškodeného na 470 bodov - čo činí 10 264,80 eur ( 470 bodov x 21,84 eur - cena jedného bodu).

8. Žalobca v oznámení o poistnom plnení poškodeného zo dňa XX.XX.XXXX O.. O. G. informoval o tom, že dňa XX.XX.XXXX ukončil šetrenie poistnej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX a titulom poistného plnenia mu poukazuje finančnú čiastku vo výške 10 265,- eur.

9. Výzvou na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie náhrady poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil poškodenému a to v zmysle vo výške 2 000,- eur do 15 dní od doručenia výzvy a to z dôvodu, že nenahlásil dopravnú nehodu v zákonnom termíne. Výzva bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX.

10. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný zaslal žalobcovi odpoveď na výzvu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX a uviedol, že ešte ohľadom šetrenia dopravnej nehody prebieha trestné konanie, ktoré nie je ukončené. Zároveň požiadal žalobcu, aby mu oznámil, na základe čoho bola určená výška škody 2 000,- eur, ak trestné konanie ešte nebolo skončené. Tiež žiadal oznámiť na základe akej skutočnosti, resp. ustanovenia právneho predpisu či zmluvných podmienok požaduje náhradu vo výške 2 000,- eur, aby mohol preskúmať oprávnenosť alebo neoprávnenosť uplatneného nároku.

11. Žalobca v odpovedi zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že prešetril regresný nárok uplatnený voči žalovanému a že na pohľadávke trvá a to v pôvodnej výške. Uviedol, že žalovaný bol povinný svojmu poisťovateľovi písomne oznámiť vznik škodovej udalosti a to do 15 dní po jej vzniku. Nakoľko žalovaný nepredložil doklad, že poistnú udalosť nahlásil v termíne, uviedol, že trvá na zaplatení sumy 2 000,- eur.

12. Žalovaný opätovnými žiadosťami zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, žiadal žalovaného o podanie informácie o tom, na základe akej skutočnosti požaduje zaplatenie sumy 2 000,- eur. Pokiaľ došlo k zákonnému porušeniu povinnosti, žiadal uviesť konkrétne ustanovenie zákona, z ktorého vyplýva jeho povinnosť zaplatenia tejto sumy, pokiaľ došlo k porušeniu zmluvných podmienok, žiadal uviesť konkrétne ustanovenie zmluvy alebo všeobecných obchodných podmienok, že je povinný zaplatiť túto sumu pre ich porušenie.

13. Žalobca vo svojich vyjadreniach zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX na žiadosti žalovaného uviedol, že na uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 2 000,- eur trvá. Zo strany žalovaného nedošlo k oznámeniu vzniku škody v zákonnej lehote tak ako ustanovuje

14. Z podkladov pre priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2021 predložených žalovaným vyplýva, že náklady boli vo výške 130 454,94 eur ( z toho osobné náklady vo výške 5 177,82 eur), výnosy boli 136 637,82 eur, hospodársky výsledok pred zdanením bol 6 182,88 eur.

Z daňového priznania žalovaného za rok 2021, že náklady boli vo výške 130 454,94 eur, výnosy boli 136 637,82 eur, hospodársky výsledok pred zdanením bol 6 182,88 eur.

15. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že poistná udalosť bola od prvého momentu riešená príslušnými orgánmi policajného zboru, považuje za právne bezvýznamné. Žalovaný písomne nenahlásil vznik poistnej udalosti v zákonnej 15 dňovej lehote. Vznik poistnej udalosti oznámil písomne až XX.XX.XXXX. Titulom škody vyplatil poškodenému poistné plnenie vo výške 10 265,- eur. V konaní si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 2 000,- eur, čo predstavuje 19,50 % z vyplateného plnenia. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v N. N. sp.zn. XXCo/XX/XXXX. Poukázal, že iba poisťovateľ je oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle

16. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Voči žalovanému si uplatnil nárok v časti, ktorá predstavuje len 19,50 % vyplateného plnenia. Poukázal, že žalovaný je právnická osoba a teda nález ústavného súdu v tomto konaní nie je možné aplikovať. Uviedol, že ponecháva na úvahe súdu, či žalovaného zaviaže na zaplatenie istiny s príl. v splátkach, pričom súhlasí aby prípadnú výšku splátky určil súd.

17. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že sa snažil u žalobcu dopátrať, na základe akých skutočností, kritérií, si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu vo výške 2 000,- eur. Odpoveď nedostal. Pokiaľ sa jedná o majetkové pomery žalovaného uviedol, že pokiaľ sa jedná o roky 2021, 2022, obrat žalovaného bol 136 638,- eur, pričom celkový zisk žalovaného bol 5 930,- eur a z toho bola zaplatená dňa 2 500,- eur. Žalovaný pracuje v oblasti cestnej dopravy, má autá na leasing a teda hlavný zdroj výdavkov je spojený práve s úhradou leasingových splátok a PHM. Uviedol, že predložil v konaní daňové priznanie žalovaného, ktoré je jediným dokladom, ktoré žalovaný môže predložil za účelom preukázania jeho majetkových pomerov.

V ďalšom uviedol, že nárok žalobcu považuje za neprimerane vysoký a to vzhľadom na pomery na strane žalovaného.

18. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že, svoju majetkovú situáciu môže ozrejmiť iba z dokladov, ktoré sú predkladané príslušnému štátnemu orgánu a to aj splnil, predložil daňové priznanie za rok 2021. Žiadne iné doklady nevie predložiť. Na dotaz súdu, aby sa vyjadril k tomu, aké osobné výdavky v sume 5 177,82 eur zahrnul do daňového priznania, k tomu sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že ku dňu XX.XX.XXXX na jeho účte bol stav - 11 608,- eur a súdu predložil k nahliadnutiu v mobile výpis z elekt. účtu. Uviedol, že spoločnosť nevlastní žiadne nehnuteľnosti, sú v podnájme, firma funguje 4-5 rokov.

19. Podľa ( ďalej len ,,“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

20. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

21. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

Podľa § 12 ods. 1 písm. g) Zákona, Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

Podľa § 12 ods. 3 Zákona, výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.

22. Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ( ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

23. V konaní nebola spornou skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX došlo v obci F. k dopravnej nehode a nehodu spôsobil žalobca vozidlom v jeho vlastníctve. Medzi stranami sporu bola uzatvorená s účinnosťou od XX.XX.XXXX poistná zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pri dopravnej nehode došlo k ublíženiu na zdraví O.. O. G. a žalobca titulom náhrady škody poškodenému vyplatil sumu 10 265,- eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd tiež za preukázané, že žalovaný poistnú udalosť žalobcovi nahlásil až dňa XX.XX.XXXX, teda v rozpore s Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, doručenou žalovanému dňa XX.XX.XXXX, žalobca žalovaného vyzval na náhradu poistného plnenia vo 2 000,- eur a to do 15. dní od doručenia výzvy.

24. Súd dospel k záveru, že čo do základu je nárok žalobcu daný v zmysle Žalovaný v zákonom stanovenej lehote poistnú udalosť žalobcovi nenahlásil, vykonal tak až uplynutí viac ako troch mesiacoch, žalobca titulom náhrady škody namiesto žalovaného poškodenému vyplatil sumu 10 265,- eur.

V konaní nebola dôvodná obrana žalovaného v tom smere, že poistná udalosť bola šetrená orgánmi činnými v trestnom konaní, s ktorými spolupracoval a že boli v kontakte so žalobcom, ani skutočnosť, že sám poškodený mohol poistnú udalosť nahlásiť. Zákon výslovne ukladá povinnosť poistenému, aby on sám zákonom stanoveným postupom - písomne poistnú udalosť v poisťovni v zákonnej lehote nahlásil. Jedná sa výlučne o jeho povinnosť, ktorú za neho nemôže plniť niekto iný. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že škodovú udalosť nahlásil v zmysle zákona, teda písomne do 15 dní od jej vzniku u žalobcu.

25. Účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je ochrana poisteného s poukazom na to, že prevádzka motorových vozidiel je spojená s rizikom vzniku škody, pričom poistený za tým účelom platí poistné a v prípade vzniku škody na základe ktorej poisťovateľ vyplatí poistné plnenie, má poisťovateľ, pokiaľ poistený poruší niektorú zo zákonných podmienok, voči poistenému právo na náhradu vyplatených plnení z titulu poistenia zodpovednosti, pričom táto náhrada má ale funkciu výchovnú a čiastočne aj represívnu, ale nikdy nie devastačnú, ohrozujúcu život alebo existenciu poisteného.

teda upravuje tzv. interný postih (regres) poisťovateľa, ktorý smeruje proti samotnému poistníkovi, resp. poistenému, za ktorého nahradil škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti. Postihové právo poisťovateľa je tradičným a najdôležitejším právnym prostriedkom, pomocou ktorého sa sprítomňuje zodpovednosť za škodu v poistení. Prostredníctvom postihu sa prelamuje mechanické delenie škôd, ktoré vznikne v dôsledku vstupu poisťovateľa do odškodňovacieho vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným a v ktorom poisťovateľ vlastne vystupuje v podobnej pozícii ako samotný poistený škodca.

Právo poisťovateľa na postih vznikne dňom výplaty plnenia z poistenia zodpovednosti poškodenému. Podmienkou vzniku tohto práva je, že tieto sumy poisťovateľ skutočne vyplatil. Právo na postih je právom, nie však povinnosťou poisťovateľa. Z toho dôvodu zákon ustanovuje, že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti. Pri zohľadňovaní použitia práva postihu a jeho výšky bude poisťovateľ zrejme prihliadať na prevenčné pôsobenie postihu a na okolnosti, ktoré uplatnenie tohto práva odôvodňujú.

26. V odseku 3 § 12 uvedeného zákona, je upravený horný limit súm, ktoré môže poisťovateľ požadovať od poisteného, ak je tu niektorá z okolností uvedených v odseku 1 a 2.. Výška postihu, ktorú poisťovateľ uplatní proti poistenému v konkrétnom prípade, bude závisieť od úvahy poisťovateľa. V prípade úmyselného spôsobenia škody bude poisťovateľ uplatňovať postih vždy v plnej výške. Podľa nového znenia odseku však výška náhrady poistného plnenia nesmie v žiadnom prípade presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti poškodenému.

Obmedzenie výšky postihu sa bude vzťahovať napríklad na prípady, keď postih smeruje proti dvom alebo viacerým osobám v prípade výplaty plnenia za tú istú poistnú udalosť. Zo zákona nevyplýva v akom pomere má poisťovateľ rozdeliť vymáhanú sumu medzi poistníkom a poisteným. Rozhodujúcim kritériom bude závažnosť konania subjektov zúčastnených na dopravnej nehode a ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré bude poisťovateľ zvažovať.

27. Súd dospel k záveru, že výlučne na strane žalobcu bolo oprávnenie stanoviť výšku regresnej náhrady, pričom zákon stanovuje iba jej maximálnu výšku, a teda na jeho strane nebolo povinnosťou

preukazovať a objasňovať žalovanému postup, spôsob, na základe akého si výšku náhrady 2 000,- eur voči nemu uplatnil.

28. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalovaným v rámci obrany v konaní, sa súd potom zaoberal primeranosťou nároku žalobcu na regresnú náhradu vo výške 2 000,- eur, ktorú si uplatnil voči žalovanému a to z pohľadu troch aspektov: a) či vyplatená suma je sumou konečnou, alebo nie, b) prihliadal na okolnosti za ktorých k vzniku škody došlo, c) posudzoval primeranosť regresného nároku žalobcu vzhľadom na jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery.

Súd poukazuje, že sa jedná o kritériá koncipované v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. L.. Ú. XXX/XXXX-XX z XX. M. XXXX, podľa ktorých primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia, zohľadnením okolností, za ktorých vznikla a skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Súd je toho názoru, že uvedené kritéria je potrebné posudzovať bez ohľadu na to, či poistený je fyzická alebo právnická osoba.

29. Ako prvým aspektom v tomto smere sa súd zaoberal tým, či vyplatená suma za spôsobenú škodu O.. O. G. bola konečná alebo nie. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania žalobca vyplatil žalovanému konečnú škodu 10 265,- eur, tak ako bolo znalcom stanovené bodové ohodnotenie odškodnenia za bolesť, pričom žalobca uhradil poškodenému celú škodu bez krátenia. V konaní si žalobca ako regresný nárok uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2 000,- eur, čo predstavuje 19,50 % uhradenej škody.

30. V ďalšom súd bral v úvahu okolnosti za ktorých škoda vznikla, kde v tomto smere vzhľadom na vedené trestné konanie mal súd jednoznačne za preukázané, že poškodenie zdravia O.. O. G. vzniklo výlučne konaním a zavinením žalovaného, ktorý porušil pravidlá cestnej premávky a spôsobil dňa XX.XX.XXXX dopravnú nehodu.

31. V konaní následne súd skúmal primeranosť výšky uplatnenej regresnej náhrady poisťovne a to vzhľadom na majetkové pomery žalovaného. Súd poukazuje, že je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t. j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka, keď nenaplní svoj účel, a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná

Súd dal možnosť preukázať žalovanému jeho majetkové pomery - žalovaný predložil iba daňové priznanie za rok 2021 - výnosy 136 637,82 eur, náklady 130 454,94 eur, neuznané výdavky 1 653,87 eur, daň 252,92 eur. Predložil výpis z elektronického účtu iba k jednému dňu, z ktorého vyplýva, že v uvedený deň bol na jeho účte mínusový zostatok.

32. Úlohou súdu je primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok a zároveň, aby sa vyhlo tomu, že výška regresnej náhrady bude príliš nízka a zároveň nesmie byť ekonomicky likvidačná.

33. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. L..Ú., na ktorý žalovaný poukázal, súd konštatuje, že v predmetnom náleze išlo o odlišné skutkové okolnosti, kde regresný nárok nepredstavoval reálnu výšku a reálnu možnosť jeho splatenia, pretože podľa aktuálnych osobných pomerov osoby sťažovateľa a jeho rodiny išlo o nemožné plnenie, na základe čoho ústavný súd považoval za rozhodujúce ustálenie, či výška žalobcom uplatnenej regresnej náhrady voči žalovanému je primeraná. Aj keď za akceptovateľnú možno považovať úvahu, že regresná náhrada má plniť výchovný účel a nie likvidačný účel a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody, v prípade v danej právnej veci žalovaného o takýto prípad nejde.

34. V danom prípade z výšky vyplateného poistného plnenia 10 265,- eur, si žalobca uplatnil voči žalovanému postih vo výške 2 000,- eur, t.j. 19,50 % z vyplateného poistného plnenia. Preto s prihliadnutím na cieľ ktorým je prioritne právna ochrana poškodeného, ktorému je priznaný nárok na náhradu škody a nie ochrana osoby, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, s prihliadnutím na účel regresnej náhrady, ktorý má výchovný charakter, súdu prvej inštancie sa nejaví náhrada poistného plnenia vo výške 2 000,- eur z celkového poistného plnenia ako neprimeraná, v rozpore

s dobrými mravmi a určite nie ako likvidačná. Žalovaný v konaní nepreukázal, žeby na jeho strane boli také majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali postup súdu ešte znížiť nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní pod 19,50 % z celkovej vyplatenej sumy poistného plnenia. Žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorý z podnikania vykazuje zisk. Opak v konaní preukázaný nebol. Žalovaný žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, žeby bol v druhotnej platobnej neschopnosti, že nie je v jeho schopnostiach riadne plniť svoje záväzky voči obchodným partnerom, resp. žeby zaplatením sumy 2 000,- eur žalobca sa dostal do takej nepriaznivej finančnej situácie, ktorá by ohrozila chod spoločnosti.

35. Súd je toho názoru, že po zohľadnení všetkých vyššie uvedených kritérií (aspektov), je primerané uplatnenie regresného nároku vo výške 19,50 % z celkovo vyplateného poistného plnenia, výška regresnej náhrady 2 000,- eur je primeraná s ohľadom na jej výchovný účel, a taktiež podľa názoru súdu zásadným spôsobom existenčne neohrozí žalovaného.

Súd teda zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 000,- eur spolu s požadovaným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorého uplatnená výške nie je v rozpore so zákonom a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty určenej žalobcom na plnenie, t.j. odo dňa 30.05.2021 do zaplatenia.

36. Podľa ( ďalej len ,,CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Súd uložil žalovanému povinnosť plniť priznanú sumu v splátkach vo výške 500,- eur mesačne, keď vzal do úvahy ním tvrdené nepriaznivé majetkové pomery a tiež ústretový krok žalobcu, ktorý vyslovil súhlas so splácaním dlžnej sumy formou pravidelných mesačných splátok, pričom určenie výšky splátky ponechal na zvážení súdu.

37. Podľa ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade žaloba bola zo stranu žalobcu v celom rozsahu podaná dôvodne a preto na strane žalobcu mu vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný žiadal aplikovať znenie , žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať a to vzhľadom na konanie žalobcu pred podaním žaloby, keď mu na základe jeho požiadaviek nechcel bližšie ozrejmiť spôsob výpočtu ním uplatneného regresného nároku.

Aplikácia ustanovenia , na ktorú poukazoval žalovaný, musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri k tmou napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. XMcdo XX/XXXX, sp. zn. XCdo/XX/XXXX či sp. zn. XMcdo/XX/ XXXX) nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, keď sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Súd v danej právnej veci nezistil žiadne dôvody na aplikáciu .

Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.