Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/90/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu I.. S. G., H. G., B. XX, pr. zast. JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom AK Košice, Štúrova 20, proti žalovanej G. M. - I. D. G., G. G. H., C. X, v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím, takto

I.

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

III. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou dňa 16.6.2009 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.061,24 eur spolu sú rokom z omeškania z titulu vynaložených trov obhajoby, sumu 162,65 eur spolu s úrokom z omeškania z titulu náhrady ušlej mzdy a sumu 165.969,59 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy.

Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že dňa 12.12.2005 S. I. podala oznámenie o porušení občianskoprávnych vzťahov, adresované I. Ú. D. G., Y. Ú. D. C., Obvodnému oddeleniu PZ vo G.e a Okresnej prokuratúre D. C., pričom v uvedenom oznámení uviedla a tvrdila nepravdivé skutočnosti. Prokurátorom Okresnej prokuratúry v Poprade bolo predmetné podanie postúpené ÚJKP OR PZ Poprad. Bez toho, aby bol navrhovateľ v prípravnom konaní vypočutý, dňa 3.3.2006 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ, ÚJKP Poprad vydal uznesenie, ktorým podľa ust. § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol voči navrhovateľovi obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm. e) Tr. zák., ktoré odôvodnil tak, že skutku sa mal navrhovateľ dopustiť voči svojej matke Z. G. obmedzovaním prístupu k jej majetku. Predmetné uznesenie o vznesení obvinenia bolo navrhovateľovi doručené dňa 22.3.2006, kedy sa o 6.15 hod. do miesta trvalého bydliska navrhovateľa dostavili príslušníci Obvodného oddelenia PZ Svit, ktorý mu oznámili, že majú príkaz na predvedenie jeho osoby ako aj jeho manželky na ÚJKP Poprad. V čase predvádzania nemal navrhovateľ vedomosť o dôvodoch tohto predvedenia ani o tom, že voči nemu bolo vznesené obvinenie. V čase, kedy sa hliadka Obvodného oddelenia PZ Svit dostavila do bydliska navrhovateľa, aby predviedla navrhovateľa a jeho manželku na ÚJKP Poprad, v dome navrhovateľa zostal sám 6-ročný, ťažko zdravotne postihnutý syn po náročnom operačnom zákroku, pričom predvedenie navrhovateľa a jeho manželky bolo napriek tejto skutočnosti, s ktorou bola hliadka Obvodného oddelenia PZ oboznámená, vykonané. Navrhovateľ s manželkou boli predvedení

na Obvodné oddelenie PZ Svit, kde po viac ako hodinovom čakaní boli odovzdaní ÚJKP Poprad vyšetrovateľovi I.. N., ktorý o predvedenie žiadal. Následne vyšetrovateľ navrhovateľovi doručil fotokópiu uznesenia o vznesení obvinenia a tvrdil, že navrhovateľ bol predvedený z dôvodu nepreberania zásielok. Predmetné uznesenie bolo navrhovateľovi poštou doručené dňa 23.3.2006, pričom si ho prevzal v úložnej lehote na pobočke pošty vo Svite. Proti rozhodnutiu o vznesení obvinenia podal v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú dozorujúci prokurátor vyhodnotil ako neopodstatnenú.

Navrhovateľ namieta, že vyšetrovateľ nedodržal procesný postup, stanovený ust. § 2 ods. 10 Tr. por. ale procesné úkony vykonával tak, aby účelovo a zmanipulovanými dôkazmi preukázal vinu. Nútil navrhovateľa, aby sa k skutkom, z ktorých bol obvinený priznal a všetky navrhované dôkazy na doplnenie vyšetrovania odmietol. Napriek tomuto postupu bola na návrh vyšetrovateľa voči navrhovateľovi podaná obžaloba a vec bola prejednaná súdom. Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 6.5.2008 bol navrhovateľ v plnom rozsahu podľa ust. § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený a predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2008.

Dňa 20.6.2008 navrhovateľ odporcovi v súlade s ust. §15 ods. 1 Zák.č.514/2003 Z.z. podal žiadosť na predbežné prerokovanie nároku, vzniknutého zrušením nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia. Listom zo dňa 23.7.2008 odporca navrhovateľovi oznámil, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v časti týkajúcej sa uznesenia prokurátora OP Poprad postúpil na vybavenie Generálnej prokuratúre SR. Listom zo dňa 4.9.2008 Generálna prokuratúra SR navrhovateľovi oznámila, že nezistila zo strany konajúcich prokurátorov žiadne porušenie zákona a žiadosť o náhradu škody odmieta. Odporca prípisom zo dňa 21.11.2008 navrhovateľovi oznámil, že nie je možné jeho žiadosti vyhovieť.

V konaní si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody z titulu nákladov obhajoby, ktoré musel v dôsledku začatia trestného stíhania voči jeho osobe vynaložiť, uplatnil si nárok na náhradu mzdy za čas strávený na vyšetrovacích úkonoch a taktiež si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 17 ods. 2 Zák. č.514/2003 Z.z.

O postupe vyšetrovateľa navrhovateľ informoval aj odbor inšpekčnej služby IV. Inšpekčného oddelenia odporcu, ktorý v uznesení zo dňa 3.3.2009 konštatoval, že konanie vyšetrovateľa bolo inšpekčným odborom posúdené ako disciplinárne previnenie, nakoľko na predvedenie navrhovateľa a jeho manželky nebol daný zákonný dôvod, zásielky mu doručované riadne preberal a prevzatie poštovej zásielky nemožno žiadnym spôsobom vynucovať. Navyše vyšetrovateľ predvolanie na výsluch podal na poštovú prepravu dňa 22.3.2006, teda v deň, kedy inicioval predvedenie navrhovateľa a jeho manželky za účelom výsluchu. Toto konanie nemožno považovať za zákonné ani primerané. Vyšetrovateľ teda nepostupoval v súlade s trestným poriadkom.

Odporca sa k podanej žalobe písomne vyjadril a uviedol, že v prípade zodpovednosti orgánov verejnej moci za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím musí ísť o právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda a bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Podľa názoru odporcu vyšetrovateľ v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu zabezpečených podkladov vzniesť obvinenie bola jeho zákonná povinnosť, a na základe dovtedy vykonaného vyšetrovania bolo preukázané dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Ďalej namietol, že prokurátor je ten orgán, ktorý nesie zodpovednosť za zákonnosť rozhodnutí a aj za správnosť úradného postupu vyšetrovateľa resp. policajta pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní postupujú s úradnej povinnosti tak, aby bol náležite zistený skutkový stav vecí v rozsahu nevyhnutnom pre ich rozhodnutie. Dôkazy hodnotia podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Namietol tiež, že v danom prípade nie sú splnené podmienky stanovené zákonom pre priznanie náhrady škody, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že došlo zo strany vyšetrovateľa k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Podľa odporcu v zmysle ust. § 553 ods. 1 Tr. por. trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania, vrátane trov vykonávacieho konania, znáša štát, neznáša však vlastné trovy obvineného ani výdavky spojené so zvolením obhajcu. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Rozsudkom zo dňa 22.3.2010 súd žalobe v časti o náhradu škody z titulu trov obhajoby, ušlej mzdy a časti uplatnenej nemajetkovej ujmy vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal

odvolanie odporca a rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.4.2011 bol rozsudok súdu I. stupňa v časti priznanej nemajetkovej ujmy zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu mal súd I. stupňa doplniť dokazovanie vo vzťahu k zásahu do spoločenského, pracovného a rodinného života navrhovateľa. Rozsudkom zo dňa 9.3.2012 súd žalobe v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy vyhovel a odporcu zaviazal na úhradu sumy 16.600,- eur. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie odporca a uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 9.10.2013 bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu mal súd I. stupňa opakovane skutkovo vymedziť nároky navrhovateľa, tieto právne odôvodniť a posúdiť primeranosť priznaného zadosťučinenia.

Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie vyjadreniami účastníkov opätovne vyhodnotil svedecké výpovede a listinné dôkazy založené v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

Pôvodným predmetom konania bolo uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.061,24 eur spolu sú rokom z omeškania z titulu vynaložených trov obhajoby, sumu 162,65 eur spolu s úrokom z omeškania z titulu náhrady ušlej mzdy a sumu 165.969,59 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Na pojednávaní dňa 20.1.2012 zobral navrhovateľ žalobu v časti nemajetkovej ujmy prevyšujúcej sumu 16.600,- eur späť a žiadal konanie zastaviť. V časti uplatnenej sumy 2.061,24 eur z titulu vynaložených trov obhajoby a sumy 162,65 eur z titulu náhrady ušlej mzdy rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a bolo odporcom plnené.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní vo forme uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, Úrad justičnej a kriminálnej polície Poprad č. ČVS: B.-XX/X-B.-C.-XXXX z 3.3.2006 o vznesení obvinenia. Má za to, že základ tohto nároku je daný, nakoľko bol v trestnom konaní rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. XT/XX/XXXX-XXX z 6.5.2008 spod obžaloby oslobodený, čo svedčí o jeho nevine a zároveň o nezákonnom vznesení obvinenia proti nemu.

Ak je trestné stíhanie zastavené, alebo dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, je potrebné vychádzať z toho, že občan trestný čin nespáchal a uznesenie o vznesení obvinenia nemalo byť preto vydané. Preto, podľa názoru súdu, zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby (s výnimkou, že obvinenie si spôsobil občan sám, takže trestné stíhanie bolo zastavené len preto, že za spáchaný trestný čin nie je trestne zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť, alebo že bol trestný čin amnestovaný) má rovnaký význam ako zrušenie alebo zmena uznesenia o vznesení obvinenia. Z výsledkov vykonaného dokazovania je preukázané, že navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby. So zreteľom na uvedené, treba vyvodiť, že oslobodenie spod obžaloby majú v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Náhrada škody spočíva v náhrade sumy 16.600,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy.

Predovšetkým vypočutí svedkovia J. R., N.. S. G., Z. C., potvrdili vedomosť o problémoch navrhovateľa v súvislosti s matkou a sestrou, ako aj možnosť oboznámenia sa so skutočnosťou, že proti navrhovateľovi je vedené trestné stíhanie. Svedkyne Mgr. C. H. a Bc. Z. Y. zase potvrdili, že so žiadosťou o charakteristiku navrhovateľa doručenú vyšetrovateľom Mestskému úradu Svit malo možnosť oboznámiť sa značné množstvo zamestnancov úradu. Z výsluchu svedka I.. N. I., ambulantného ortopéda, pôvodne ošetrujúceho lekára maloletého syna navrhovateľa, súd zistil, že navrhovateľ spolu s maloletým synom svedka navštevoval v ambulancii od októbra roku 2005 do decembra roku 2008. Zdravotný stav maloletého syna navrhovateľa bol ovplyvnený, nakoľko maloletý bol po operácii ľavého bedrového kĺbu, ktorú vykonal ortopéd v Brne a jeho pohyblivosť bola výrazne limitovaná a tým aj obmedzená sebaobsluha. Pacient v tomto stave je mobilný len s použitím nemeckých barlí. Ochorenie, pre ktoré bol maloletý syn navrhovateľa liečený, v podstate podľa svedka zničí hlavu stehnovej kosti, pričom u u maloletého zostali po operácii následky. Po vykonanej operácii bola maloletému založená sadrová fixácia tzv. vysoká sadrová spika, ktorá začína od hrudníka a končí spravidla pod kolenom. Pri použití tejto fixácie je pacient schopný zjesť prinesené jedlo, avšak ďalej je schopný len ležať a vykonávať iné činnosti môže za predpokladu, že mu k ním bude zabezpečená potrebná starostlivosť. Svedok konštatoval, že niekoľko hodinový výpadok v starostlivosti o maloletého mohol spôsobiť dehydratáciu organizmu.

Podľa ust. § 2 ods. 10 Tr. por. Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Zákon č. 514/2003 Z. z. z 28. októbra 2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu (§ 1).

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ust. § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa ust. § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa ust. § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. V tejto časti uplatneného nároku navrhovateľa už bolo o trovách obhajoby právoplatne rozhodnuté.

Subjektom zodpovednostného vzťahu, ktorý vzniká na základe spôsobenia škody nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, je povinný subjekt - štát, nezodpovedajúci za seba, ale za škodu spôsobenú jeho orgánom, pričom zodpovednosti sa nemožno zbaviť (cit. ust. § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Jedným z predpokladov tejto zodpovednosti je zistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená. Tento predpoklad je splnený vtedy, ak bolo príslušné právoplatné rozhodnutie zrušené, ak ide o predbežne vykonateľné rozhodnutie aj vtedy, ak bolo zmenené. Do tejto doby nemožno nárok na náhradu škody uplatniť. Náhradu škody spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia, pokiaľ toto rozhodnutie nebolo zrušené, možno uplatniť až potom, ako bolo trestné stíhanie príslušnej osoby zastavené, alebo táto osoba bola spod obžaloby oslobodená. Z hľadiska ustanovenia § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. majú tieto spôsoby skončenia trestného konania rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Z uvedeného možno vyvodiť, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené vzniká poškodenému právo na náhradu škody nezákonným rozhodnutím mu spôsobenú. Vzniká mu teda právo na plnenie.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyplýva, že rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Poprade zo dňa 3.3.2006, ktorým sa začalo voči navrhovateľovi trestné stíhanie bolo následným rozhodnutím štátneho orgánu zrušené, čím je súd v tomto konaní viazaný a čím došlo ku splneniu zákonnej podmienky pre možnosť uplatnenia náhrady škody, a že na strane navrhovateľa nie je zákonná prekážka, ktorá by bránila v uplatnení náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu.

Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu je okrem existencie nezákonného rozhodnutia, teda takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, aj preukázanie existencie škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a preukázanie príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá iba ten, kto si obvinenie zavinil sám. Odporca v konaní netvrdil a ani nepreukazoval, že navrhovateľ si obvinenie zavinil sám, a teda ak si obvinenie nezavinil sám, potom má zásadne právo na náhradu škody.

Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990 sp. zn. publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp. zn. publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery sú stále použiteľné. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, v tomto smere opätovne konštatuje, že navrhovateľ je exekútorom a býva v rodinnom dome spolu s manželkou a synom. Je to samostatne stojací rodinný dom. Predvádzajúcu hliadku mohli vidieť susedia a čo sa týka ďalších osôb, ktoré mohli o začatí trestného stíhania voči navrhovateľovi vedieť tak sa jednalo minimálne o zamestnávateľa navrhovateľa, ekonómku, ktorá preberá všetky zásielky, zamestnanci MsÚ Svit, ktorý spracovali charakteristiku navrhovateľa a ďalšie osoby v trestnom konaní zúčastnené (zamestnanci ObÚ Poprad). Predovšetkým v zamestnaní a rodinnom živote bola situácia u navrhovateľa nepríjemná. Navrhovateľ uviedol, že nepovažuje za bežné, že určitá osoba je trestne stíhaná, pričom spoločenské nazeranie na trestné stíhanie konkrétnej osoby v stredoeurópskom regióne v štádiu po podaní obžaloby nepovažuje za vec bežnú a preto také konanie nad mieru bežnú znižuje dôstojnosť takého subjektu. Nie profesionálny, svojvoľný postup vyšetrovateľa, konštatovaný príslušným odborom inšpekčnej služby IV. Inšpekčného oddelenia odporcu, teda oprávneným orgánom kontroly odporcu, viedol k hrubému porušeniu základných práv žalobcu. Postup vyšetrovateľa bol možný len preto, že v jeho postupe nebol zachovaný legálny postup orgánu činného v prípravnom konaní. Na postupe contra legem sa podieľali aj ďalšie osoby podieľajúce sa na predvedení navrhovateľa a jeho manželky, ktorými boli predvádzajúci policajti. Po zistení, že v prípade predvedenia oboch osôb - oboch rodičov zostane maloleté dieťa bez dohľadu a pomoci dospelej osoby, mala byť odmietnutá požiadavka vyšetrovateľa na predvedenie a spísaný o tejto skutočnosti úradný záznam, resp. predvedenie sa malo vykonať len čiastočne predvedením len jedného z rodičov. Navrhovateľ k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že zodpovednosť odporcu ako ústredného orgánu titulom zodpovednosti štátu aj v iných právnych prípadoch je často predmetom súdneho uplatnenia nárokov, by nemal v tomto prípade spochybňovať dôvod požadovanej nemajetkovej ujmy, keď táto spočíva v zbavení rodičov výkonu dohľadu a pomoci voči vlastnému 6-ročnému maloletému dieťaťu po náročnom operačnom zákroku, či už v absolútnej sadrovej fixácii po prsia, alebo čerstvo po jej odstránení. Ústredný orgán štátnej správy nemôže mať záujem na akejkoľvek obrane. Nedostatok výkonu dohľadu namietaným spôsobom v prípade následku by mal byť dôvodom k trestnému stíhaniu takého rodiča. Svojvoľným konaním vyšetrovateľa došlo k ohrozeniu zdravia dieťaťa a navyše vyšetrovateľ vystavil oboch rodičov dieťaťa riziku ich trestného stíhania pre nedostatok starostlivosti o dieťa. Poukázal na čl. 19 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý poskytuje ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Maloleté dieťa bolo svedkom

samotného aktu predvedenia a spôsobu predvedenia svojich rodičov policajtami a nedobrovoľné opustenie dieťaťa vyvolalo dôvodné obavy a strach o jeho zdravotný a psychický stav.

Čo sa týka rozsahu neoprávneného zásahu, v tomto smere navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že podľa Inštrukcie 8/2006 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 2. mája 2006 s účinnosťou od 15. mája 2006, podľa čl. 3 ods. 1 písm. e) sa zverejňuje titul, meno a priezvisko obžalovaného v trestných veciach, ak nie je ustanovené inak. Podľa čl. 1 táto inštrukcia upravovala postup súdov a ministerstva pri zverejňovaní zoznamov pojednávaných vecí na internete. Podľa čl. 2 ods. 1 zverejňovaním zoznamov pojednávaných vecí na internete sa na účely tejto inštrukcie rozumie ich sprístupnenie verejnosti a ich aktualizácia prostredníctvom internetovej stránky ministerstva. Podľa ods. 2 tohto článku, predmetom zverejňovania podľa ods. 1 sú zoznamy pojednávaných vecí okresných súdov, krajských súdov a špeciálneho súdu v rozsahu ustanovenom touto inštrukciou. Podľa ods. 3 na účely tejto inštrukcie sa pojednávaním rozumie hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v trestných veciach a pojednávania alebo verejné vyhlásenie rozsudku v ostatných veciach. Podľa ods. 4 na účely tejto inštrukcie sú súdy uvedené v odseku 2 povinné zadávať údaje o pojednávaných veciach prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Pri každom vytýčení termínu pojednávania či verejného zasadnutia tak verejnosť prostredníctvom internetu získala vedomosť o trestnom stíhaní navrhovateľa, o trestnom čine, za ktorý je stíhaný. Taktiež bola zavedená povinnosť zverejňovania rozhodnutí súdov a napriek anonymizácii pri zachovaní opisu skutku rovnako bola dostupná informácia o právoplatnom rozsudku. Podľa zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch, podľa § 82a - súdy sú povinné zverejňovať svoje rozhodnutia. To, ako uvedené zverejňovanie trestných a civilných vecí bolo tlačou sledované, je zrejmé z dôkazu, ktorý bol uverejnený v denníku Sme dňa 2.7.2006 a dňa 5.10.2006. Informáciu médiám poskytol hovorca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky I. N..

Poukázal ďalej na to, že vlastný zásah, ktorým je konkrétne spôsobenie škody, je nutné hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím

- na konkrétnu situáciu, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria),

- ako aj s prihliadnutím na osobu dotknutej fyzickej osoby (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o zníženie dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere pôjde iba tam, kde za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, i s prihliadnutím na dotknutú fyzickú osobu, možno spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na intenzitu a trvanie nepriaznivého následku spočívajúceho v znížení jej dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti, pociťovala ako závažnú spravidla každá fyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení dotknutej fyzickej osoby. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7. októbra 2009, sp. zn. ).

Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho, že vykonaným dokazovaním boli preukázané podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a teda i za nemajetkovú ujmu, náhrada ktorej sa žalobou uplatňuje, v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s čl. 5 ods. 1 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Nezákonným trestným stíhaním žalobcu, sa vážne zasiahlo do jeho dobrej povesti a zanechalo negatívne dôsledky v jeho osobnom, rodinnom, spoločenskom a v neposlednom rade aj v jeho pracovnom živote. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je taktiež v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy stanoviť podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa neskôr ukázal ako nezákonný (). S prihliadnutím na závažnosť ujmy na uvedených právach žalobcu, berúc do úvahy následné reakcie, ktoré zásah do práv žalobcu vyvolal v jednotlivých sférach jeho osobnosti, obavu o zdravie dieťaťa a dĺžku trvania trestného stíhania, potom voľnou úvahou súd určil rozsah náhrady nemajetkovej ujmy sumou 5.000,- eur.

V prípade neoprávneného obmedzenia osobnej slobody, čo bol aj prípad žalobcu, potom vyplýva nárok žalobcu na odškodnenie nemateriálnej ujmy priamo z čl. 5 ods. 5 Dohovoru. Vnútroštátna právna úprava

je z hľadiska obsahu nároku na náhradu škody užšia, než aká vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a preto je treba priamo aplikovať čl. 5 ods. 5 Dohovoru, ktorý má v súlade s Ústavou SR prednosť pred zákonnou úpravou. Avšak ani čl. 5 ods. 5 Dohovoru neupresňuje výšku v akej by malo byť odškodnenie za materiálnu škodu a morálnu ujmu poskytnuté. Za situácie, keď v právnych predpisoch neexistujú žiadne kritériá, pre určenie náhrady nemajetkovej ujmy, ani žiadna metodika výpočtu ani žiadne bodové ohodnotenie, na základe ktorých by sa výška priznávanej náhrady súdom určila, je treba určiť túto výšku na základe zákona podľa voľnej úvahy súdu. Náhrada by mala byť taká vysoká, aby mohla splniť úlohu odškodňovaciu, nielen symbolickú. Na druhej strane však nemôže byť táto náhrada ani neprimerane vysoká.

Predovšetkým súd konštatuje, že ani v súčasnej dobe platný zákon č. 514/2003 Z.z. neupravuje náhradu škody ako peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy v celom rozsahu, ale upravuje len mechanizmus určenia minimálnej výšky nemajetkovej ujmy za dobu pozbavenia osobnej slobody. Zákon č. 514/2003 Z.z. teda možno použiť len pre určenie minimálnej výšky náhrady. Horná hranica náhrady však nie je určená, ale je ponechaná na úvahe súdu, no ani určenie výšky nemajetkovej ujmy úvahou súdu nie je neobmedzené, pretože aj úvaha súdu musí mať vždy podklad v zistení skutočností, ktoré mu umožnia určité kvantitatívne posúdenie základných súvislostí. Pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal z názoru, že právo domáhať sa takejto náhrady sa musí priznať každému, komu škoda alebo ujma vznikla ako dôsledok nezákonného rozhodnutia orgánu štátu alebo ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu. Náhrada škody by mala predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie" a zahŕňať peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu) ako i iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.) Morálna ujma zahŕňa ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, spôsobenú poškodením dobrej povesti, v dôsledku morálneho utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody. S ohľadom na uvedené má súd za to, že priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy je primeraná a odôvodnená.

Za podstatnú skutočnosť pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy súd považoval aj zdravotný stav maloletého syna navrhovateľa, ktorý bol pripútaný na lôžko bez možnosti sebaobsluhy a bez zabezpečenej riadnej starostlivosti, ktorú si jeho zdravotný stav vyžadoval. Žiadať od navrhovateľa, aby bol v dôsledku nesprávneho postupu vyšetrovateľa či predvádzajúcej hliadky v normálnom psychickom rozpoložení za predpokladu, že vedel o tom, že v jeho domácnosti sa nachádza maloleté dieťa, neschopné pohybu ani žiadnej bežnej činnosti a tiež neschopné zabezpečiť si stravu a vodu, by bolo nepochybne nielen v rozpore so zákonmi prírody ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Práve tento následok nezákonného postupu vyšetrovateľa považoval súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy za podstatný. Podľa názoru súdu ponechanie bezvládneho dieťaťa bez jedla a vody malo na psychiku navrhovateľa a jeho manželky obzvlášť závažný následok, ktorý nepochybne priznanú výšku nemajetkovej ujmy odôvodňuje. Pokiaľ bolo preukázané, že navrhovateľ so synom absolvoval lekárske vyšetrenia u I.. I., je nepochybné, že o následkoch ponechania dieťaťa bez starostlivosti, jedla a vody vedel, a teda toto vedomie v ňom nepochybne zanechalo následky, ktoré nemožno opomenúť.

Navrhovateľom uplatnenú sumu 16.600,- eur súd po opätovnom zvážení podstatných skutočností a okolností prípadu nepovažuje za primeranú, preto v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. bude o trovách konania rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.