Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23P-203-2014.pdf
PDF · 75.41 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-9P/429/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti o maloletého E. T., V.. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky K. X., V.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej L. L. Q. Č.. XXX, prechodne bývajúcej V. Ž.F. C. Č.. XX L. Q., za účasti otca Y. T., V.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho L. X. Č.. XXX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o nariadení predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Matka maloletého návrhom podaným na Okresnom súde Košice - okolie dňa 4.3.2014 žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností voči maloletému E. a určil zo strany otca výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na maloleté dieťa.
Matka maloletého návrhom podaným na Okresnom súde Košice - okolie dňa 26.6.2014 žiadala nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletého E. do jej osobnej starostlivosti a určil výživné vo výške 300 € mesačne. Svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia matka odôvodnila tým, že otec maloletého sa jej vyhráža, že s maloletým odíde do zahraničia, 24.6.2014 sa jej vyhrážal, že spácha samovraždu a preto dala po ňom vyhlásiť pátranie, fyzicky ju napáda a psychicky ju týra, vyhráža sa jej taktiež, že ju dostane do blázinca a získa maloletého do jeho starostlivosti, pričom uviedol, že jej dve deti pôjdu do detského domova, matka žiadala určiť taktiež výživné a to z dôvodu, že otec sa o maloletého vôbec nestará.
Okresný súd Košice - okolie uznesením sp. zn. 9P/86/2014 zo dňa 3.6.2014 preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd a vec dňa 24.7.2014 postúpil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2014.
Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie pre konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 odsek 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 odsek 5 O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Podľa § 75 odsek 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 odsek 1 písm. b) a f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Musí ísť o taký stav právnych vzťahov (nie len faktických), ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu.
Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o výkone predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením predbežného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.
Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia súd zamietol, keďže v danom prípade nie je daný zákonný dôvod nariaďovať predbežné opatrenie, matka maloletého nepreukázala naliehavosť a danosť potreby okamžitého zásahu zo strany súdu do pomerov účastníkov, k návrhu nepripojila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému,
naopak sama v návrhu uviedla, že otec sa o maloletého vôbec nestará a taktiež z návrhu nevyplýva, že otec chce maloletému nejakým spôsobom ublížiť. Navyše je vedené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na návrh matky, v ktorom konaní budú upravené rodičovské práva a povinnosti na základe vykonaného dokazovania tak, aby rozhodnutie súdu bolo predovšetkým v najlepšom záujme maloletého.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keďže pre vydanie predbežného opatrenia je potrebné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. V tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky na vydanie predbežného opatrenia, súd má za to, že zásah v danom prípade nie je potrebný pred rozhodnutím súdu vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedenýmv § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).