Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_19C-6-2013.pdf
PDF · 104.79 KB
No categories available
19C/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľov: 1/F. H., T.. XX.XX.XXXX, H. H. X, H., 2/ M. H., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX, H. a 3/ I.. H. H., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX, H., navrhovatelia v 2. a 3. rade zastúpení navrhovateľkou v 1. rade proti odporcom: 1/ V.. C. D.X., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XX, H., 2/ I.. C. D.X., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XX, H., obaja právne zastúpení advokátom Mgr. Marcel Drgoň, Jesenského 2, Bratislava o návrhu na zdržanie sa užívania nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.01.2013 a doplneným podaním doručeným súdu dňa 22.03.2013 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zakázal odporcom užívať nehnuteľnosť v podielom spoluvlastníctve zapísanú na LV č. XXXX - rodinný dom súp. č. XXXXXX na pozemku parc.č. XXXX, k. ú. G. I., G. O.. Č.. XX, H. na bývanie, a to do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia Mestskej časti H..
Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemku zapísaného na LV č. XXXX nachádzajúceho sa na G. O.. Č.. XX, H., spolu im prináleží podiel vo veľkosti 1 vzhľadom k celku. Odporcovia sú ďalšími podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 1. Dňa 23.3.2010 vykonal stavebný úrad na ich podnet štátny stavebný dohľad zameraný na zistenie skutkového stavu realizovaných stavebných prác na predmetnej nehnuteľnosti
- rodinného domu súp .č. XXXXXX., postaveného na parc. č. XXXX v k.ú. H. - G. I.. Stavebný úrad zistil, že odporcovia ako nájomcovia uvedenej stavby uskutočnili zmenu dokončenej stavby nad rámec povolených a ohlásených zmien v zmysle rozhodnutia stavebného úradu č. 2006/24357/51464-Št zo dňa 09.08.2006. Odporcovia uskutočnili zmenu stavby podľa projektovej dokumentácie spracovanej V.. N. C. bez stavebného povolenia a túto stavbu užívajú bez stavebného povolenia. Navrhovatelia sa teda domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd zakázal odporcom užívať na bývanie rodinný dom súp. č. 103808 zapísaný na LV č. XXXX postavený na pozemku parc. č. XXXX, k. ú. G. I., G. O.. Č.. XX, H. do právoplatnosti stavebného kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu. V rámci dokazovania navrhovatelia v žalobnom návrhu žiadali zabezpečiť projektovú dokumentáciu k stavbe rodinného domu.
Odporcovia sa k žalobe a jej prílohám vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa 28.06.2013. Vo vyjadrení namietali nedostatok právomoci okresného súdu na jej prejednanie, pretože v zmysle
stavebného zákona č. 50/1976 Zb. spadá rozhodovanie o povolení realizácie a následne aj užívania stavby do pôsobnosti stavebného úradu. Z tohto dôvodu žiadali s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastaviť. V prípade, ak by súd prejednával vec v jej merite, majú za to, že žaloba je nedôvodná. Považujú ju za šikanóznu z ohľadom na dlhodobo pretrvávajúce nepriaznivé osobné vzťahy medzi nimi a navrhovateľmi. V súčasnosti prebieha konanie o dodatočnom povolení realizovaných stavebných zásahov v rámci predmetnej stavby, pričom potreba ich neodkladnej realizácie je od počiatku podložená zisteniami statika V.. N. C. obsiahnutými v technickej správe zo dňa 20.2.1989. K uvedenému zisteniu došlo pri obhliadke stavby v rámci výkonu riadne ohlásených stavebných úprav v zmysle ohlásenia zo dňa 31.07.2006. Odporca v 1. Rade dňa 31.05.2010 v súvislosti s vykonanými stavebnými zásahmi požiadal príslušný stavebný úrad o dodatočné stavebné povolenie. Odporcovia teda svojim konaní fakticky zhodnocujú a zachovávajú predmetnú nehnuteľnosť. Podľa odporcov chýba navrhovateľom aktívna vecná legitimácia na podanie predmetnej žaloby, pretože v žalobe sami neuviedli, na základe akého zákonného ustanovenia, alebo zmluvného ustanovenia sa domáhajú voči nim zákazu užívania nehnuteľnosti. Nimi uvádzaný titul - t. j. údajné prekročenie rozsahu ohlásenia príslušnému stavebnému úradu nielenže nezakladajú podľa platných právnych predpisov zákaz užívania nehnuteľnosti ako celku, ale ani neboli spôsobené akýmkoľvek protiprávnym konaním odporcov, ale naopak, ich snahou o predídenie hroziacim škodám podľa § 415 OZ. Predmetné zásahy sa netýkali celej nehnuteľnosti, ale iba staticky ohrozenej časti. Právo užívať zvyšnú časť nehnuteľnosti, na ktorú bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie v dávnej minulosti neboli nikdy dotknuté. Vzhľadom na uvedené odporcovia žiadajú žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.
Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k poručovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú a z občianskoprávnych, pracovných, rodinných , obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 80 O.s.p. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä:
a) o osobnom stave,
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva,
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z petitu žalobného návrhu (bez ohľadu na samotné právne posúdenie navrhovateľov, ktorí v žalobnom návrhu odkazujú na ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p.) súd ustálil, že v predmetnej veci ide o žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p., preto nemal za preukázané splnenie podmienok na zastavenie konania pre nedostatok právomoci súdu prejednať vec.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd v predmetnej veci nariadil súdne pojednávanie na 25.07.2014. Riadne predvolaní navrhovatelia v 2. a 3. rade a riadne predvolaná odporkyňa v 2. rade sa na pojednávanie nedostavili, navrhovatelia svoju neúčasť ospravedlnili prostredníctvom prítomnej navrhovateľky v 1. rade, ktorú zároveň splnomocnili na
svoje zastupovanie v konaní, neprítomnosť odporkyne v 2. rade ospravedlnil odporca v 1. rade. Súdne pojednávanie z dôvodu svojej neprítomnosti účastníci odročiť nežiadali. S poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračoval v konaní v neprítomnosti navrhovateľa v 2. rade, zákonnej zástupkyne mal. navrhovateľa v 3. rade a v neprítomnosti odporkyne v 2. rade, pričom následne v konaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 1. rade, výsluchom odporcu v 1. rade, oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich s v pripojenom administratívnom spise stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - G. I. vo veci konania o dodatočnom povolení stavby : “Prestavba rodinného domu ua ul. Senická 22“ stavebníka V.. C. D., oboznámením s obsahom pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu č.k. 21C 34/2010, č.k. 11C 20/2013 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovatelia a odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa na G. O.. Č.. XX D. H. zapísanými na LV č. XXXX, k. ú. G. I.. Ide o rodinný dom, vr. garáže, plotov, vonkajších úprav, trvalých porastov, pozemku p.č. XXXX, záhrady parc.č. XXXX, to všetko zapísané na LV č. XXXX a priľahlý pozemok. Navrhovatelia v 2. a 3. rade nadobudli pôvodne každý spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach každý vo výške 1 v dedičskom konaní č. D 125/98 po ich nebohom otcovi I.. Y. S. zomrelom v roku XXXX., a to na základe Osvedčenia o dedičstve D 125/98 zo dňa 15.08.2005. Následne navrhovateľ v 2. rade časť svojho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/8 previedol darovacou zmluvou V-14989/2008 zo dňa 27.05.2008 na navrhovateľku v 1. rade. To všetko vyplýva z aktuálneho LV č. XXXX. Navrhovateľka v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade vlastnia každý po 1/8 nehnuteľnosti vzhľadom k celku, mal. navrhovateľ v 3. rade spoluvlastnícky podiel 1/4 vzhľadom k celku. Z aktuálneho LV tiež vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na predmetných nehnuteľnostiach do bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy V-22774/12 zo dňa 19.10.2012. Spoluvlastnícky podiel nadobudli B. J. S. Z. C. S..
Na tunajšom súde prebieha konanie č. 11C 20/2013, v ktorom sa navrhovatelia voči odporcom domáhajú určenia, že odporcovia sú povinní vydať nehnuteľný majetok rodinný dom, prístavbu v podielom spoluvlastníctve na G. O.. Č.. XX D. H. do predošlého stavu, vrátiť obývacej izbe a kuchyni priečne murivo s dverami, kuchyni pristaviť kúpeľňu, plné drevené dvere na nádvoria a do záhrady vrátiť na chodbu...., atď., čo vyplýva z Uznesenia tunajšieho súdu 11C/20/2013-182 zo dňa 09.06.2014.
Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 21C 34/2010 o určenie neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 9.6.2006 je už právoplatne skončené, skutkovo a právne nesúvisí s predmetom konania sp. zn. 19C 6/2013, čo vyplýva z právoplatného rozsudku na čl. 117 pripojeného spisu (nachádza sa v prílohe spisového materiálu 19C 6/2013).
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu stavebného úradu Mestská časť Bratislava - G. I. č. XXX/ XXXXX/XXXX/STA/Sul-W. súd zistil, že stavebný úrad svojim Rozhodnutím zo dňa 10.12.2012 odkázal účastníkov stavebného konania V.. C. D., I.. C. D., M. H., H. H. Z. F. H. ako vlastníkov stavby rodinného domu súp. č. 103808 na pozemku parc. č. XXXX, k. ú G. I., na ktorej bola uskutočnená nepovolená zmena dokončenej stavby „Úpravy a prístavba rodinného domu“ na G. O.. Č.. XX D. H. na súd so žalobou o vypratanie a zároveň o navrátenie do predošlého stavu alebo o určenie náhrady, zároveň stavebné konanie prerušil do doby predloženia právoplatného rozhodnutia príslušného súdu v občianskoprávnych vzťahoch medzi vlastníkmi stavby a zároveň zaviazal účastníkov konania v lehote 60 dní na predloženie dôkazu, že bol podaná návrh v sporovej veci na príslušný súd. Pri svojom rozhodnutí stavebný úrad zjavne vychádzal z upozornenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I, číslo Pd 10/12-15 zo dňa 03.04.2012. Konajúci prokurátor pri posudzovaní postupu stavebného úradu vychádzal z právneho statusu odporcov ako nájomcov rodinného domu na G. O.. Č.. XX D. H., ktorí zároveň realizovali zmenu dokončenej stavby bez súhlasu všetkých podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti a v rámci upozornenia navrhol stavebnému úradu, okrem iného, odkázať vlastníkov stavby na súd podľa § 137 ods. 2, keďže úsudok podľa § 135b OZ si nemôže urobiť stavebný úrad sám a konanie prerušiť až do usporiadanie občianskoprávnych vzťahov medzi vlastníkmi stavby a osobou, ktorá zrealizovala zmenu dokončenej stavby. Dňa 10.12.2012, kedy stavebný úrad vydal vyššie uvedené rozhodnutia o prerušení konania V.. C. D. Z. I.. C. D. už boli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti 1, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol príslušným katastrom povolený pod č. V-22774/12. Odporcovi sa tak stali podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu dňa 19.10.2012, teda takmer 2
mesiace pred vydaním predmetného rozhodnutia. Podanie žaloby o vypratanie tak, podľa názoru súdu, už nemohlo byť z právneho hľadiska aktuálne.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu tiež vyplýva, že odporcovia podali ešte dňa 28.06.2010 na stavebný úrad Žiadosť o dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Úprava a prístavba rodinného domu“ na G. O.. Č.. XX D. H.. Odporcovia svoj status stavebníka odôvodnili s odkazom na uzavretú zmluvu o nájme objektu. K žiadosti predložili Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.07. 2006 uzatvorenú medzi prenajímateľmi J.W. S. Z. C. S. na jednej strane a odporcami ako nájomcami na strane druhej a Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 09.06.2006. K predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov je však potrebné dodať, že táto bola právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 14C 243/2008-174 zo dňa 19.10.2011 určená za neplatnú. Predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená bez vedomia a súhlasu v tom čase dvoch ďalších podielových spoluvlastníkom - I.. H. H. Z. M. H..
Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 135a OZ vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelení od hlavnej veci.
Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, podľa ods. 2 spoluvlastníctvo je podielové a bezpodielové.
Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa odst. 2 o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa § 139 ods. 3 OZ ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Podľa § 76 Stavebného zákona (Kolaudácia stavieb) ods. 1 dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Podľa ods. 3 kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť podľa § 55 ods. 2 písm. a).
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie, nakoľko považoval zistený a vyššie popísaný skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za skončené (§ 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania - tak navrhovatelia ako aj odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Navrhovatelia sa touto žalobou domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporcom až do vydania kolaudačného rozhodnutia zakázal užívať nehnuteľnosť, ktorú odporcovia spoluvlastnia. Vlastnícke žaloby v zmysle § 126 OZ sa týkajú len tých subjektov, ktorých neviaže rovnocenné vecné právo k tej istej veci, preto sú navzájom vylúčené medzi spoluvlastníkmi, vzájomné nezhody medzi podielovými spoluvlastníkmi sa riešia na základe § 139 OZ. Odporcovia, ako podieloví spoluvlastníci rodinného domu sú v zmysle § 123 OZ oprávnení v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastnícke žaloby medzi bývalými spoluvlastníkmi sú prípustné len vtedy, ak dôjde k vysporiadaniu spoluvlastníctva podľa § 141 a § 149 OZ. Pokiaľ odporcovia užívajú nehnuteľnosti bez existencie právoplatného kolaudačného rozhodnutia, prípadne vykonávajú stavebné práce bez stavebného povolenia, tu je daná zákonná kompetencia príslušného stavebného úradu v zmysle stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení, konkrétne s odkazom na ustanovenie § 105, ktorý definuje priestupky a sankcie za porušenie stavebného zákona. Podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona sa priestupku dopustí aj ten, kto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné, podľa § 105 ods. 2 staveného zákona sa priestupku dopustí ten, kto ako stavebník mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd zamietol návrh odporcov na vykonanie dôkazu - výsluch bývalých spoluvlastníkov nehnuteľnosti J. S. Z. C. S., pretože vykonanie takého dôkazu sa súdu javilo ako nadbytočné.
Sumarizujúc vyššie uvedené navrhovatelia nepreukázali aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby voči odporcom, a preto ju súd v prvom výroku rozsudku zamietol.
Pre úplnosť však súd považuje za potrebné dodať, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcovia užívajú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu (spoluvlastnia len 1 vo vzťahu k celku). Faktický stav je taký, že odporcovia hospodária s nehnuteľnosťou prakticky sami,
vykonávajú na nej dôležité zmeny bez súhlasu navrhovateľov ako spoluvlastníkov - výkon stavebných úprav, ktoré neboli realizované v súlade s platnými stavebnými predpismi, o čom svedčí podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie na „Úpravu a prístavbu rodinného domu G. O.. Č.. XX D. H., nachádzajúce sa v pripojenom administratívnom spise stavebného úradu, pričom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy si museli byť vedomí zákonných obmedzení, ktoré zo sebou nesie nadobudnutie vlastníctva len k časti nehnuteľnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.