Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23T-79-2012.pdf
PDF · 110.41 KB
Case nature
Area
Subarea
23T/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a prísediacich Viery Dikošovej a Dariny Hatarovej, na hlavnom pojednávaní dňa 25.7.2014, v trestnej veci proti obž. P. G., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaný P. G.J., nar. X.X.XXXX F. L., trvale bytom B.J. XX, A. A.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, že
dňa 06.06.2011 v čase o 21.00 hod. v obci Slovenské Pravno, okres Turčianske Teplice na terase v pivárni č.p. XXX povedal L. B., nar. XX.XX.XXXX, priateľovi Ľ. U., nar. XX.XX.XXXX, vedúcej prevádzky tohto zariadenia, aby odkázal Ľ. U., aby sa neopovážila ísť dňa 28.07.2011 na Okresný súd Martin, kde má vypovedať ako svedkyňa v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 23T/6/2011, v ktorej prebieha pojednávanie voči nemu ako obžalovanému, že má isť radšej na PN -ku, pretože slučka sa sťahuje a ona potom bude mať problémy, a ak na súd predsa pôjde, nech nevypovedá, že on po celý čas spal na stoličke, pričom L. B. toto pochopil tak, že má Ľ. U.A. odkázať nech pred súdom vypovedá, že on celý čas spal na stoličke, s tým, že on má svedkov dosť a ten, kto bude vypovedať proti nemu, bude mať po súde veľké problémy, pričom tento odkaz L. B. odovzdal Ľ. U., ktorá prišla do pivárne až po odchode obvineného P. G., pričom poškodená Ľ. U., nar. XX.XX.XXXX, z obavy o svoj život a zdravie bola tieto skutočnosti ihneď oznámiť na polícii,
t e d a
- v konaní pred súdom použil hrozbu násilia, aby pôsobil na svedka,
č í m s p á c h a l
- zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 písm. d/ Tr. zák.. Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 183 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyri ) roky a 8 ( osem ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného na výkon súhrnného trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/6/2011 zo dňa 11.10.2013, právoplatný dňa 5.2.2014, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného
zo zločinu obmedzovania osobnej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20, § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu a probačným dohľadom v trvaní 3 rokov. Zároveň sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine podala dňa 29.6.2012 na tunajšom súde obžalobu na obv. P. G. pod sp. zn. 1 Pv 489/11 zo dňa 28.6.2012 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
dňa 06.06.2011 v čase o 21.00 hod. v obci Slovenské Pravno, okres Turčianske Teplice na terase v pivárni č.p. XXX povedal L. B., nar. XX.XX.XXXX, priateľovi Ľ. U., nar. XX.XX.XXXX, vedúcej prevádzky tohto zariadenia, aby odkázal Ľ. U., aby sa neopovážila ísť dňa 28.07.2011 na Okresný súd Martin, kde má vypovedať ako svedkyňa v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 23T/6/2011, v ktorej prebieha pojednávanie voči nemu ako obžalovanému, že má isť radšej na PN -ku, pretože slučka sa sťahuje a ona potom bude mať problémy, a ak na súd predsa pôjde, nech vypovedá, že on po celý čas spal na stoličke, nech sa neopováži povedať, že na nej nespal, že on má svedkov dosť a ten, kto bude vypovedať proti nemu, bude mať po súde veľké problémy, pričom tento odkaz L. B. odovzdal Ľ. U., ktorá prišla do pivárne až po odchode obvineného P. G., pričom poškodená Ľ. U., nar. XX.XX.XXXX, z obavy o svoj život a zdravie bola tieto skutočnosti ihneď oznámiť na polícii,
Senát Okresného súdu v Martine vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného P. G.; výsluchom svedkyne poškodenej Ľ. U., svedkov L. B. a U. Č.; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23T/6/2011, podľa § 269 Tr. por.
Obžalovaný P. G. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Ďalej využil svoje právo a vo veci odoprel vypovedať. Súd preto podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania - zo dňa 10.10.2011 na č.l. 14 - 18 spisu a konfrontáciu so svedkom L. B. zo dňa 19.10.2011 na č.l. 19 - 20 spisu. Vo svojich výpovediach v prípravnom konaní obvinený vypovedal, že bol v júni 2011 asi o 21.00 hod. s U. Č. vo vinárni v Slovenskom Pravne. U. Č. objednal pivo tak si sadli vonku na terase, boli tam sami dvaja. Vo vinárni bol L. B., vtedajší priateľ poškodenej Ľ. U.A.. B. im doniesol pivo. Potom sa s Č. rozprávali, prišiel ku nim B., ktorý stál vo dverách vinárne a spýtal sa ho ako sa má, normálne sa pozdravili. Na to mu odpovedal, že ako, keď prebiehajú súdy. B. to hneď pochopil, lebo jeho priateľka Ľ. U. bola predvolaná na súd ako svedkyňa vo veci diskotéky v Slovenskom Pravne, kde je obvinený on spolu s D. B.Á., že zbili na tej diskotéke mladého C. zo Slovenského Pravna. On sa B. opýtal, že prečo Ľ. nebola na súde a on odpovedal, že nevie presne či bola na PN-ke. Teda myslí, že B. povedal, že bola na PN, ale presne si nespomína. Potom si objednali po ďalšom pive, ktoré im B. doniesol, ale potom ho upozornil, aby už išiel preč, lebo ona o chvíľu príde, aby B. nemal problémy. To, že mal U. odkázať, že má ísť radšej na PN nie je pravda, toto určite neodkazoval. Tiež nie je pravda, že mal povedať, že ona bude mať nejaké problémy, ak sa na súd nedostaví. Tiež nič nevravel o žiadnej stoličke. To, že mal spať na stoličke sa dozvedel na súde, keď D. B. povedal, že mal v čase bitky spať na stoličke, že bol opitý ako delo. On na žiadnej stoličke nespal a tak aj na súde vypovedal. Nevie prečo vtedy B. povedal, že on spal na stoličke. Nepovedal taktiež nič také, že ona bude mať veľké problémy po súde, alebo niekto iný, kto bude vypovedať proti nemu. Nič také po B. neodkazoval. Ak použil výraz „slučka sa sťahuje“, tak myslel, že už pomaly súd končí, že pravda vyjde najavo, ale si myslí, že on toto ani nepovedal, možno to povedal takto sám B. a U. si myslí, že sa takto vyjadroval on a toto odkazoval. Možno je to zo strany Ľ. U. nejaká pomsta, lebo kedysi sa zblížili, ale potom to skončilo a ona mala snahu mu robiť problémy. Bol predvolaný na priestupkové konanie v Turčianskych Tepliciach, kde riešili problémy medzi nimi pred dvomi rokmi a ona mala snahu, aby úrad v Tepliciach vydal zákaz, aby nemohol vstupovať do tej vinárne v Slovenskom Pravne. Niekedy v máji roku 2011 mu vo vinárni Ľ. prišla ukázať nejaký papier a povedala mu, aby vypadol, že má na to rozhodnutie z úradu, inak zavolá policajtov. Preto on do vinárne dovnútra radšej nejde. On nikoho neovplyvňoval ako má vypovedať na súde, po B. Ľ. nič neodkazoval v tom
zmysle, že by sa jej vyhrážal alebo ako má vypovedať na súde. Ona ani nemohla byť svedkom tej bitky, lebo bola dnu za barom a bitka sa odohrala vonku.
Svedkyňa poškodená Ľ. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si pamätá, že raz keď prišla do prevádzky svojho pohostinstva po záverečnej, tak jej L. B., ktorý tam vtedy obsluhoval hovoril, že počul ako sa rozprávajú obžalovaný G. a U. Č. na terase reštaurácie, a že nemá ísť vypovedať na súd, že slučka sa sťahuje, že má isť radšej na PN, lebo že súdy pomaly končia a po súdoch sa všetko vyrieši. Jedná sa o bývalého priateľa, ktorý v tom čase v pohostinstve vypomáhal. Toto mal počuť keď sedeli na terase, pričom obžalovaný mal vtedy zákaz od Obvodného úradu v Turčianskych Tepliciach chodiť do tejto prevádzky. L. B. ich vtedy nakoniec obslúžil, avšak iba na terase. Ona vtedy pri svojom príchode G. s Č. videla odchádzať ako posledných zákazníkov. Čo sa týka obžalovaného, tak toho pozná dlhšie asi tak 6-7 rokov, vie, že tento býva pod vplyvom alkoholu agresívny. Keď chodieval do pohostinstva tak mal problémy s inými zákazníkmi, ktorí tam prestali chodiť. Aj preto dostala strach. Keď jej L. B. hovoril o tej slučke, cítila sa ohrozená, keď bola v pohostinstve, bála sa čo by sa mohlo stať pokiaľ tam obžalovaný príde. Ešte si spomína, že jej vtedy L. B. hovoril, že obžalovaný mu priamo povedal, aby jej odkázal, že má ísť na PN radšej a že ak pôjde vypovedať, aby povedala, že on vtedy spal na stoličke. Ona to brala ako ovplyvňovanie v tom smere ako má vypovedať, resp. že nemá ísť vypovedať. Ona nemohla ako svedkyňa vypovedať, že obžalovaný spal na stoličke, keďže vtedy bola v šenku, takže ho nevidela. Oznámila to aj na polícii. Čo sa týka predmetu tej svedeckej výpovede, jednalo sa o trestnú vec obžalovaných G. a B., ktorí mali zbiť poškodeného U. C. na diskotéke v Slovenskom Pravne, ktorú ona organizovala. Po prečítaní zápisníc o výsluchu svedkyne poškodenej z prípravného konania - zápisnica na č.l. 23-26 zo dňa 13.10.2011 a na č.l. 27-30 zo dňa 13.12.2011 vypovedala, že v danom prípade sa jednalo o výpoveď s kratším časovým odstupom, teda si vtedy lepšie pamätala a na nejaké detaily si dnes už nespomínala. Vypovedala pravdivo.
Svedok L. B. pred súdom vypovedal, že si spomína, že niekedy v letnom období roku 2011 pracoval u priateľky Ľ. U. v pivárni v Slovenskom Pravne. Vie, že obžalovaný G. tam mal nejaký zákaz chodiť, napriek tomu tam prišli spolu s Č.. Objednali si pivo, toto im bol zaniesť, sedeli na terase. Boli tam vtedy len oni dvaja. On sa ho ešte pýtal, že načo tam prišiel, že tam má zákaz, že bývalá priateľka ho tam nechcela. Keď stál vo dverách, tak G. sa tam tak nahlas rozprával, že slučka sa sťahuje, to si pamätá presne a potom tam boli nejaké vyhrážky na adresu svedkov. Malo sa jednať o konanie, kde bol stíhaný spolu s B.. Potom tam prišla aj Ľ. U., ale to už G. odchádzal, nejakých pár slov jej povedal, že má pekné vlasy a to bolo asi všetko. U. Č. vtedy nehovoril nič, tak isto nič obžalovanému nevysvetľoval ohľadne nejakých slučiek. Nespomína si, že by sa obžalovaný s Č. rozprávali o nejakých vreciach a zemiakoch. V tom čase sa ešte určite zemiaky nekopali. Nepamätá si či mu vtedy obžalovaný niečo hovoril, aby odkázal Ľ. U., ani na to, či medzi tými vyhrážkami na svedkov spomínal aj Ľ. U..
Svedok U. Č. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že si na nič nespomína, nakoľko to bolo dávno, pre neho to je nepodstatná vec, takže si nemôže pamätať obsah nejakých priateľských rozhovorov, ktoré sú úplne bežné. Na otázky ďalej vypovedal, že bol 6.6.2011 vo večerných hodinách s obžalovaným P. G. v pivárni v Slovenskom Pravne, nepamätá si, či boli na terase alebo vnútri. Nepamätá si ani to o čom sa rozprávali, ani či tam boli prítomné nejaké iné osoby. L. B. pozná, nevie, či tam bol vtedy alebo či tam bola Ľ. U., nakoľko vie, že sa tam striedali. S obžalovaným tam chodili viackrát, rozprávali sa spolu, on z jeho strany nepočul, že by niekomu dával nejaký odkaz v súvislosti s nejakým konaním na súde alebo, že by sa niekomu vyhrážal. Jedná sa o veci, o ktorých sa človek nebaví na verejnosti. On nevie, či obžalovaný G. v tom čase mal nejaké prebiehajúce trestné konanie. Po prečítaní zápisníc o výsluchu svedka z prípravného konania ( zápisnica zo dňa 19.10.2011 na č.l. 38-41, konfrontácia so svedkom L. B. zo dňa 19.10.2011 na č.l. 21-22 spisu ) podľa § 264 ods. 1 Tr. por. za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach uviedol, že môže byť, že to bolo tak, ako to bolo prečítané, vypovedal vtedy pravdivo. K tým slučkám chce povedať, že to bolo obdobie kedy sa kopú zemiaky, tak sa bavili o tom ako sa uväzuje vrece.
V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Obžalovanému P. G. sa v podstate kladie za vinu, že dňa 6.6.2011 v obci Slovenské Pravno na terase v pivárni č. XXX odkázal Ľ. U.A. prostredníctvom jej vtedajšieho priateľa L. B., aby nešla na Okresný súd v Martine vypovedať ako svedkyňa v trestnej veci, že radšej má ísť na PN, pretože slučka sa sťahuje a ona potom bude mať problémy, a ak na súd predsa pôjde, nech vypovedá, že on po celý čas spal na stoličke, že on má svedkov dosť a ten, kto bude vypovedať proti nemu bude mať po súde veľké problémy, pričom tento odkaz L. B. odovzdal Ľ. U., ktorá nadobudla obavu o svoj život a zdravie a vec preto oznámila na polícii. Tento skutok obžaloba právne kvalifikovala ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal, pred súdom vyhlásil, že sa necíti byť vinný. Je síce pravdou, že toho dňa bol spolu s U. Č. vo vinárni v Slovenskom Pravne, ale Ľ. U.A. nič po B. neodkazoval, nijako sa nevyhrážal, ani nehovoril o žiadnej stoličke. Ak použil výraz „slučka sa sťahuje“, tak myslel, že už pomaly súd končí, že pravda vyjde najavo, ale si myslí, že on toto ani nepovedal, možno to povedal takto sám B. a U. si myslí, že sa takto vyjadroval on a toto odkazoval. Vtedy sa len L. B. opýtal, prečo Ľ. nebola na súde. Pokiaľ si spomína, tak B. mu asi povedal, že bola na PN.
Obrana obžalovaného však bola vyvrátená dôkazmi vykonanými pred súdom. Zo spáchania činu je usvedčovaný výpoveďami svedka L. B. a svedkyne poškodenej Ľ. U.. Svedok L. B. pred súdom vypovedal, že si spomína, že niekedy v letnom období roku 2011 bol v pivárni v Slovenskom Pravne obžalovaný P. G., ktorý sedel vonku na terase spolu s U. Č., pričom si objednávali pivo. On vtedy vypomáhal v pivárni, ktorú prevádzkovala Ľ. U.. Spomína si, že keď stál vo dverách tak G. nahlas rozprával, že slučka sa sťahuje, to si pamätá presne. Potom tam boli nejaké vyhrážky na adresu svedkov, kde sa malo jednať o konanie, v ktorom bol stíhaný G. spolu s B.. U. Č. vtedy nehovoril nič. Na bližšie okolnosti činu si vzhľadom na odstup času nepamätal, avšak uviedol, že bol vtedy vypočutý na polícii. Súd podľa § 264 ods.1 Tr. por. prečítal za účelom odstránenia rozporov zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania - zo dňa 13.10.2011 nachádzajúca sa na č.l. 31-34 spisu; konfrontácia s obv. G. zo dňa 19.10.2011 na č.l. 19-20 a konfrontácia so svedkom U. Č. zo dňa 19.10.2011 na č.l. 21-22 spisu. V týchto výpovediach svedok uviedol, že keď G. doniesol na terasu pivo, tento hneď začal rozprávať o súde, že dobre spravila priateľka, že sa nezúčastnila, aby z toho nemala zbytočné problémy, na budúce pojednávanie tiež nech radšej nechodí, nech ide radšej na PN, lebo všetci, čo boli a budú svedčiť proti nemu budú mať z toho veľké problémy. Aj ona nech si dáva pozor, aby z toho nemala problém. P. sa už nad všetkými sťahuje, so všetkými bude koniec. Tiež hovoril, že ak priateľka náhodou pôjde na ten súd, nech nehovorí, že spal na stoličke lebo, že pôjde hneď sedieť. Podľa neho to však G. chcel povedať naopak, teda chcel po ňom, aby povedal Ľ., nech vypovedá, že spal na tej stoličke a nie, že nespal. Ľ. U. prišla do pohostinstva tesne pred 22.00 hod.. kedy sa G. už chystal na odchod a pri odchode jej vo dverách povedal, že má pekné vlasy a odišiel s Č. preč. On po ich odchode priateľke ihneď hovoril, čo mu povedal G.. Oni G. dobre poznajú, vedia, že tento je veľmi agresívny pod vplyvom alkoholu, je bitkár, v minulosti už na neho volali políciu, mal aj zákaz vstupu do pivárne, v minulosti boli napr. svedkami ako dobil svojho kamaráta. Preto sa vec rozhodli oznámiť na polícii, keďže priateľka sa ho veľmi bála. Čo sa týka tej veci, ktorá sa viedla na súde v Martine, jednalo sa o poškodeného C., ktorého zbili na diskotéke v Slovenskom Pravne a G. tam bol obžalovaný. On bol tiež na súde vypovedať ako svedok. Vtedy spolu s priateľkou obsluhovali pri bare, vonku ani nešli a neboli svedkami toho, že došlo k bitke a že G. s tým mal niečo spoločné. Preto si myslí, že G. chcel povedať, aby Ľ. odkázal, že má vypovedať, že vtedy spal na stoličke. Svedok po prečítaní výpovedí z prípravného konania uviedol, že čo sa týka toho vyrývania a vyhrážania toto hovoril iba G. a hovoril to jemu, keď tam stál vo dverách. Svedkyňa poškodená Ľ. U. potvrdila, že jej vtedy L. B. hovoril, že obžalovaný mu priamo povedal, aby jej odkázal, že má ísť radšej na PN, a že ak pôjde vypovedať, aby povedala, že on vtedy spal na stoličke. Ona to brala ako ovplyvňovanie, nátlak a vyhrážku v tom smere ako má vypovedať pred súdom resp. že nemá ísť vypovedať, pretože nemohla ako svedkyňa vypovedať, že obžalovaný spal na stoličke, keďže vtedy bola v šenku, takže ho nevidela. Po tomto odkaze sa cítila ohrozená, mala strach z toho vyjadrenia obžalovaného, že slučka sa zužuje, nevie čo tým myslel. Obavy má i z toho dôvodu, že obžalovaného G. dobre pozná, vie, že tento je agresívny pod vplyvom alkoholu, v minulosti zbil aj vlastného kamaráta tak, že musela prísť záchranka, mal uložený aj zákaz vstupovať do prevádzky vinárne.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný P. G. sa dopustil skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Súd upravil skutkovú vetu obžaloby v časti „...a ak na súd predsa pôjde, nech vypovedá, že on, po celý čas spal na stoličke, nech sa neopováži povedať, že na nej nespal...“ tak, že „...a ak na súd predsa pôjde, nech nevypovedá, že on po celý čas
spal na stoličke, pričom L. B. toto pochopil tak, že má Ľ. U. odkázať nech pred súdom vypovedá, že on celý čas spal na stoličke... “ Takáto úprava skutkovej vety zodpovedá výsledkom dokazovania. Svedok B. od začiatku vypovedal, že mu obž. G. hovoril, že má poškodenej odkázať, aby nevypovedala, že na stoličke spal. Toto si však svedok vysvetlil tak, že G. chcel, aby na súde vypovedala, že na tej stoličke spal a teda takto to aj potom Ľ. U. odkázal. Podľa záveru súdu však skutočnosti zodpovedá práve vyjadrenie obžalovaného, aby svedkyňa nevypovedala, že on po celý čas spal na stoličke. Obž. G. sa totiž vo svojej výpovedi v konaní sp. zn. 23 T 6/2011 ku spáchaniu činu čiastočne priznával, a to pokiaľ ide o skutočnosť, že spolu s obž. D. B. vyviedli pošk. U. C. proti jeho vôli z diskotéky v Sokolovni. Svojou výpoveďou teda usvedčoval i spoluobžalovaného B.. Naproti tomu obž. B. svoju vinu jednoznačne popieral a okrem iného tvrdil, že nevie prečo ho obviňuje spoluobžalovaný G., keďže v ten večer s G. v žiadnom kontakte nebol a všimol si ho ako sedel pri vchode do sály a driemal na stoličke. V predmetnej veci sa jednalo o trestné konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 23 T 6/2011, v ktorej bola na P. G. a obv. D. B., nar. XX.X.XXXX F. Ž. podaná obžaloba pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák., prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že dňa 22.5.2010 v nočných hodinách v obci Slovenské Pravno v miestnom pohostinstve zvanom „Sokolovňa“ spoločne proti jeho vôli vyvliekli pred uvedené pohostinstvo poškodeného U. C., nar. X.X.XXXX, kde ho následne fyzicky napadli a spôsobili mu viaceré zranenia, ktoré si objektívne vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní minimálne tri týždne. V čase spáchania činu ešte v konaní sp. zn. 23 T 6/2011 prebiehali hlavné pojednávania, kde HP, ktoré sa uskutočnilo dňa 3.6.2011 bolo odročené na 28.7.2011 za účelom predvolania ďalších svedkov, okrem iných i svedkyne Ľ. U.. Ľ. U. pritom bola ako svedkyňa predvolaná už na HP dňa 3.6.2011, na ktoré sa však nedostavila ( ospravedlnila sa telefonicky pred pojednávaním z pracovných dôvodov ). Obž. P. G. na hlavnom pojednávaní prítomný bol, takže mal vedomosť jednak o neúčasti svedkyne U. ako i o jej opätovnom predvolaní na ďalšie hlavné pojednávanie. Svedkyňa U. aj pri výsluchu na HP dňa 28.7.2011 vo svojej výpovedi uviedla, že obž. G. sa jej prostredníctvom p. B. vyhrážal, aby na súd vypovedať nešla, aby išla na PN, a že slučka sa sťahuje a on má dosť svedkov. I keď svedkovia L. B. a Ľ. U. si na hlavnom pojednávaní na všetky okolnosti činu vzhľadom na dlhší časový odstup nepamätali, súd ich výpovede posúdil ako vierohodné, pričom podrobnejšie vypovedali v štádiu prípravného konania. Medzi ich výpoveďami neboli žiadne významné rozpory a tieto výpovede zodpovedajú i skutkovým okolnostiam vyplývajúcim zo spisu sp. zn. 23 T 6/2011. Na druhej strane medzi výpoveďou obžalovaného G. a svedka U. Č. bol podstatný rozpor, keďže obžalovaný vypovedal, že ak použil výraz „slučka sa sťahuje“, tak tým myslel, že už pomaly súd končí, že pravda vyjde najavo. Myslí si však, že on toto ani nepovedal, možno to povedal takto sám B. a U. si myslí, že sa takto vyjadroval on. Naproti tomu svedok U. Č. uvádzal, že o slučkách sa s G. rozprávali, ale v tom zmysle, že G. vysvetľoval ako sa viažu slučky na vreciach, lebo to bolo obdobie kedy sa kopú zemiaky, tak sa bavili o tom ako sa uväzuje vrece. Vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach teda bez pochybností preukazujú, že obž. P. G. sa dopustil žalovaného skutku. Súd konanie obžalovaného na rozdiel od obžaloby právne kvalifikoval ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 písm. d/ Tr. zák., keďže bolo preukázané, že obžalovaný použil hrozbu násilia s úmyslom, aby tak pôsobil v prebiehajúcom trestnom konaní pred súdom na svedka - Ľ. U.. Jeho konaním podľa názoru súdu nedošlo k naplneniu zákonných znakov (z hľadiska objektívnej ako i subjektívnej stránky ) skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák..
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ust. Tr. zák. vyplýva, že základnou funkciou trestu je funkcia represívna, výchovná a preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka osoby obžalovaného P. G., súd zistil, že má podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ 5 záznamov o odsúdeniach tunajším súdom, pričom bol odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť ( trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. ), ale i trestné činy výtržníctva podľa § 202 ods. 1, násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a a porušovanie domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb.. V prvých štyroch prípadoch sa na neho musí hľadieť ako keby odsúdený nebol. Fikcia neodsúdenia však nebráni na spáchanie trestnej činnosti prihliadať pri posudzovaní osoby páchateľa a jeho sklonom k páchaniu trestnej činnosti. Doposiaľ boli obžalovanému ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Martin sp. zn. 23T/6/2011 zo dňa 11.10.2013, právoplatným dňa 5.2.2014, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20, § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu a probačným dohľadom v trvaní 3 rokov. Obž. sa žalovaného činu dopustil predtým ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 23T/6/2011. V danom prípade sa u páchateľa jedná o viacčinný súbeh trestných činov a preto sú splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. Súd u obž. P. G. nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zák., na druhej strane však zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. tzn. spáchania viacerých - dvoch trestných činov. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestného - teda trestná sadzba uvedená v § 183 ods. 2 Tr. zák., zvyšuje podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu tzn. z troch rokov na 4 roky a 8 mesiacov ( pri postupe výpočtu podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. ). Súd potom uložil obž. P. G. trest odňatia slobody na samej dolnej ( zvýšenej ) hranici trestnej sadzby, nakoľko mal za to, že takýto trest je pre nápravu páchateľa i ochranu spoločnosti primeraný a dostatočný. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste v rozsudku sp. zn. 23T/6/2011 zo dňa 11.10.2013. Keďže obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, súd ho s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.