Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-46-2014.pdf
PDF · 109.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti odporkyni: K. K., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, N., občianka SR o zaplatenie 384,54 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 170,54 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 170,54 eur od 7.12.2012 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 38 eur a náhradu iných trov konania v sume 16,50 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 9.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 384,54 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 07.12.2012 do zaplatenia a trovy konania z titulu neuhradených poplatkov za hovorné, mesačné v sume 170,54 eur a vzniknutej škody v sume 214 eur. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. (§ 115a ods. 2 O.s.p.) Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. ( Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p.) Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a z zmluvy o pripojení č. A6405862 zo dňa 17.7.2012, z zmluvy o poskytovaní verejnej služby č. A6405795 zo dňa 17.7.2012, dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 17.7.2012, pokusu o pokonávku z 22.11.2012, faktúry č. 2161474632 zo dňa 26.7.2012 ( splatná 9.8.2012) na sumu 7,40 eur, faktúry č. 2161472470 zo dňa 26.7.2012 ( splatná 9.8.2012) na sumu 64,54 eur, faktúry č. 2164936952 zo dňa 26.8.2012 ( splatná 9.9.2012) na sumu 2,33 eur za upomienku a popl. za poistenie faktúr, faktúry č. 2164940211 zo dňa 26.8.2012 ( splatná 9.9.2012) na sumu 20,08 eur, faktúry č. 2164939156 zo dňa 26.8.2012 ( splatná 9.9.2012) na sumu 52,87 eur, faktúry č. 2168448538 zo dňa 26.9.2012 ( splatná 10.10.2012) na sumu 6,97 eur, faktúry č. 2168450101 zo dňa 26.9.2012 ( splatná 23.9.2012) na sumu 17,35 eur, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb, ako i z ostatného obsahu spisu zistil tento stav veci:
Na základe zmluvy o pripojení č. A6405862 zo dňa 17.7.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou, navrhovateľ vypožičal odporcovi 1 ks SIM karty, priradil jej telefónne číslo a poskytoval
telekomunikačné služby mobilným telefónnym prístrojom. Odporkyňa užívala služby navrhovateľa od 17.7.2012 . Zmluvou o poskytovaní verejnej služby č. A6405795 zo dňa 17.7.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou, navrhovateľ vypožičal odporcovi 1 ks SIM karty, priradil jej telefónne číslo a poskytoval telekomunikačné služby mobilným telefónnym prístrojom. Odporkyňa užívala služby navrhovateľa od 17.7.2012 . Na základe dodatku k zmluve o poskytovaní verejnej služby zo dňa 17.7.2012 navrhovateľ odporkyni odpredal telekomunikačné zariadenie HTC Desire C white za kúpnu cenu 1 euro. Podľa čl. 2 , bod 2.3. dodatku sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodu porušenia povinností odporkyňou. Z obsahu listín predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že k 17.7.2012 bola u neho predajná cena telekomunikačného zariadenia HTC Desire C white: 215 eur. Súd mal preukázané, že odporkyňa neuhradila faktúry za elektronické komunikačné služby za obdobie 7/2012-9/2012 v celkovej sume 170,54 eur. Ďalej v zmysle čl. 2, bod. 2.5. písm. b) dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporkyne ( užívateľa ) je povinná uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu 214 eur. Zmluvné strany si dohodli, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo navrhovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu. V obsahu dodatku nebolo nikde uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Odporkyni boli vyfakturované sumy podľa faktúr, a to faktúra č. 2161474632 zo dňa 26.7.2012 ( splatná 9.8.2012) na sumu 7,40 eur, faktúra č. 2161472470 zo dňa 26.7.2012 ( splatná 9.8.2012) na sumu 64,54 eur, faktúra č. 2164936952 zo dňa 26.8.2012 ( splatná 9.9.2012) na sumu 2,33 eur za upomienku a popl. za poistenie faktúr, faktúra č. 2164940211 zo dňa 26.8.2012 ( splatná 9.9.2012) na sumu 20,08 eur, faktúra č. 2164939156 zo dňa 26.8.2012 ( splatná 9.9.2012) na sumu 52,87 eur, faktúra č. 2168448538 zo dňa 26.9.2012 ( splatná 10.10.2012) na sumu 6,97 eur, faktúra č. 2168450101 zo dňa 26.9.2012 ( splatná 23.9.2012) na sumu 17,35 eur. Navrhovateľ vyzval odporkyňu pokusom o pokonávku zo dňa 22.11.2012 na zaplatenie dlžnej sumy 170,54 eur za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie 7-9/2012 a zmluvnej pokuty v sume 214 eur v lehote do 06.12.2012. Výzvu prevzala dňa 27.11.2012. Keďže doposiaľ dlžnú sumu neuhradila, dostala sa do omeškania k 07.12.2012 s úhradou navrhovateľom požadovanej sumy.
Navrhovateľ odôvodnil uplatnený nárok na 114 eur tým, že škoda v tejto výške mu vznikla za 1 ks odpredaného telef. zariadenia HTC Desire C white. Škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telefónu 215 eur a jeho akciovou kúpnou cenou 1 euro, t.j. škodu spôsobenú odporcom navrhovateľovi tým, že získal telefón za cenu zvýhodnené oproti trhovej cene tak, že sa zaviazal podpisom dodatku používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby, platiť riadne cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zmluvná pokuta dohodnutá v dodatku k zmluve o pripojení mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by mu prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si splnil povinnosť poskytnúť zvýhodnené služby a telefón za akciovú cenu, ale odporca si nesplní svoju základnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti a riadne a včas uhrádzať splatné záväzky.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,b) popis poskytovaných služieb, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2,d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v
nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa § 44 ods. 4 zákona o elektronických telekomunikáciách, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
Podľa § 2 písm. a), b), e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa), a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet, e) dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2,3, 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 3 písm. Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
V danom štádiu konania je jeho predmetom zaplatenie za neuhradené služby 170,54 eur a zaplatenie vzniknutej škody 214 eur ako rozdielu medzi predajnou cenníkovou cenou mobilného telefónu 215 eur a akciovou cenou mobilného telefónu 1 euro.
Zmluva o pripojení, zmluva o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami a vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporcu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, zo začiatku riadne platil ich úhradu, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinný k 2.11.2012), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v časti 170,54 eur za neuhradené služby. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania: navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona o telekomunikáciách, dohody o prevode telefónneho čísla. Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k tejto zmluve o pripojení. Súd dospel k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavretá medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákon o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona - z. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové
vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Na základe zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 ks SIM karty, ku ktorej bolo pridelené konkrétne telefónne číslo. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporkyni 1 ks telef. zariadenia značky HTC Desire C white za kúpnu cenu 1 euro. Podľa dodatku k zmluve sa odporkyňa zaviazala uhradiť v prípade porušenia jej zmluvných povinností a následného vypojenia SIM karty zmluvnú pokutu v sume 214 eur. Zmluvné strany si dohodli, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo navrhovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu. V obsahu dodatku nebolo nikde uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku podmienenej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania boli uzatvorené dve zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb, s obsahom ktorých bola odporkyňa pri uzatváraní zmlúv riadne oboznámená. Nakoľko odporkyňa neplatila riadne a včas za poskytované služby, vnikol jej nedoplatok podľa vyššie už uvádzaných faktúr v celkovej sume 170,54 eur za obdobie 7-9/2012. Navrhovateľ vyzval odporkyňu pokusom o pokonávku zo dňa 22.11.2012 o splnenie si povinnosti, zaplatenie neuhradených faktúr najneskôr do 06.12.2012, ktorú výzvu prevzala 27.11.2012. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala zaplatením dlžnej sumy.
Navrhovateľ po tom, ako sú mu zamietané návrhy na zaplatenie zmluvnej pokuty pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 214 eur ( 215 eur - 1 euro). Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Súd posudzoval takto uplatnenú škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a skúmal, či sú splnené všetky podmienky všeobecnej občianskoprávnej zodpvodnsoti:1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody (druhá podmienka), v zmysle § 442 ods.1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a čo poškodenému ušlo. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Teda aj pokiaľ by bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. Súd si z tohto ustálil, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S týmto záverom je spojené
zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), lebo aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Z týchto dôvodov súd návrh v časti uplatnenej sumy 214 eur z titulu náhrady škody zamietol .
Súd mal preukázané, že odporkyňa bola v omeškaní so zaplatením sumy 170,54 eur za neuhradené služby, preto sa navrhovateľ oprávnene domáha aj úhrady úroku z omeškania. Navrhovateľ si správne uplatnil výšku úroku z omeškania 8,75 % ročne od 07.12.2012( kedy sa dostala do omeškania) v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( 8% -nych bodov + 0,75 %), preto mu ho súd i priznal. Vo zvyšku ( t.j. v časti zmluvnej pokuty ) súd návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods. 2 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Skúmal, ktorý z účastníkov bol v konaní úspešnejší. Navrhovateľ žiadal priznať sumu 384,54 eur a súd mu priznal len sumu 170,54 eur a vo zvyšku (214 eur) návrh zamietol. Súd posudzujúc pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania zistil, že navrhovateľ bol úspešný v sume 170,54 eur, čo percentuálne predstavuje 44 % ( výpočet: 170,54/384,54 x 100=44,34, zaokrúhlene 44). Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy konania za súdny poplatok 23 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 87,02 eur vrátane 20% DPH vychádzajúc správne z odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 28,22 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú správne z: 1/ 2 úkonov právnej služby á 28,22 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd), 2/ 2 x z režijného paušálu á 8,04 eur, 3/ 20 % DPH z súčtu súm z bodov 1/,2/. Nakoľko bol navrhovateľ úspešný vo výške 44 %, súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia len v sume 38 eur ( 44% z 87,02 eur = 38,28, zaokrúhlene 38 eur). Súd priznal navrhovateľovi náhradu iných trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh v celej sume 16,50 eur, lebo ide o minimálnu výšku súdneho poplatku, ktorú by navrhovateľ platil aj keby žaloval len sumu 170,54 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.