Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-1T/94/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, v senáte zloženom z predsedu senátu S.. S. Z. a prísediacich K.. O. J. a S.. C. C., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. februára 2023, v trestnej veci proti obžalovanému X.. J. J. a spol., pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa , účinného do 31.12.2005 a iné, takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1/ X.. J. J., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom K. č. XXX, okres Bardejov,

2/ S. C., nar. XX.XX.XXXX v Kalništi, trvale bytom J. č. XX, okres Svidník,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e

obžalovaní X.. J. J. a S. C.

I. ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným T.-O. so sídlom v Giraltovciach, okr. Svidník, ulica SNP 43 (ďalej len „obchodná spoločnosť T.-O.“) v období od augusta 1999 do októbra 1999 a v mesiacoch január, apríl, máj, október a november 2000 postupne mesačne zrazili z miezd zamestnancov uvedenej obchodnej spoločnosti splatné poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v celkovej sume 35.084,- Sk (1.164,58 eura), no hoci v lehotách splatnosti poistného mala táto obchodná spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného, zrazené poistné neodviedli Sociálnej poisťovni Bratislava prostredníctvom pobočky vo Svidníku, ale použili ho na iný účel;

II. hoci ako konatelia obchodnej spoločnosti T.-O. vedeli, že táto obchodná spoločnosť na účte a ani v pokladni nemá dostatok finančných prostriedkov, po ubezpečení jednotlivých predávajúcich o solventnosti ich obchodnej spoločnosti a schopnosti úhrady faktúr v lehotách ich splatnosti, postupne

a) na základe kúpnopredajnej zmluvy z 19.09.1997 uzatvorenej s akciovou spoločnosťou Q. podnik R. - N. H., ako predávajúcim, v sídle obchodnej spoločnosti T.-O. 30.10.1997 prevzali 6 800 nosníc v hodnote 360.400,- Sk (11.963,09 eura), no kúpnu cenu v lehote splatnosti faktúry ku škode akciovej spoločnosti Q. podnik R. - N. H. neuhradili, pričom v súčasnosti škoda trvá vo výške 320.400,- Sk (10.635,33 eura);

b) na základe ústnej objednávky od spoločnosti s ručením obmedzeným O. I. v období od 12.03.1999 do 08.06.2001 v 23 prípadoch prevzali kŕmne zmesi v celkovej hodnote 682.526,20 Sk (22.655,71 eura), no kúpnu cenu v lehote splatnosti faktúr ku škode spoločnosti s ručením obmedzeným O. I. neuhradili;

c) na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej 06.08.1999 so spoločnosťou s ručením obmedzeným T.- O. Q. ako predávajúcim v období od 06.08.1999 do 09.08.1999 od predávajúceho prevzali 15 000 sliepok v celkovej hodnote 450.000,- Sk (14.967,26 eura), no kúpnu cenu v lehote splatnosti faktúry ku škode spoločnosti s ručením obmedzeným T.-O. Q. neuhradili, pričom v súčasnosti škoda trvá vo výške 233.694,80 Sk (7.757,25 eura);

d) na základe kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej 19.07.2000 s akciovou spoločnosťou T. K. ako predávajúcim, 21.07.2000 po zaplatení sumy 190.000,- Sk prevzali v tejto akciovej spoločnosti 15 000 nosníc v hodnote 450.000,- Sk; no sumu 260.000,- Sk (8.630,42 eura) i napriek výzvam ku škode akciovej spoločnosti T. K. neuhradili;

e) na základe obchodno-kúpnej zmluvy uzatvorenej 10.08.2000 so spoločnosťou s ručením obmedzeným K. I. ako predávajúcim, v období od 15.08.2000 do 18.11.2000 od predávajúceho v 18 prípadoch prevzali kŕmne zmesi v celkovej hodnote 1.052 768,- Sk (34 945,50 eura), no kúpnu cenu na základe faktúr v lehote splatnosti ku škode spoločnosti s ručením obmedzeným K. I. neuhradili, pričom v súčasnosti celková škoda trvá vo výške 102.356,- Sk (3.397,60 eura);

f) na základe kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej 19.03.2001 a akciovou spoločnosťou C., výroba vajec a hydiny J. ako predávajúcim, 19.03.2001 prevzali od predávajúceho 14 480 sliepok v hodnote 398.200,- Sk (13.217,82 eura), no kúpnu cenu na základe faktúr v lehote splatnosti ku škode akciovej spoločnosti C., výroba vajec a hydiny J. neuhradili, pričom škoda v súčasnosti už netrvá;

obžalovaný X.. J. J.

III. hoci ako konateľ obchodnej spoločnosti T.-O. vedel, že táto obchodná spoločnosť na účte a ani v pokladni nemá dostatok finančných prostriedkov, 02.11.1998 s N. družstvom A. P., okr. S., F. republika, ako predávajúcim uzatvoril kúpnu zmluvu o dodávke 13 260 nosníc v hodnote 1.193.000,- Kč s tým, že kúpnu cenu zaplatí po dodaní nosníc v kúpnej zmluve dohodnutých termínoch a hoci nosnice boli 17.11.1998, 19.11.1998 a 20.11.1998 na náklady Poľnohospodárskeho družstva A. P. dovezené, tieto prevzal, no kúpnu cenu v dohodnutých termínoch na základe faktúr neuhradil a Poľnohospodárskemu družstvu A. P. tak spôsobili vrátane nákladov na dopravu škodu 1.292.400,- Kč (1.566.388,80 Sk - 51.994,58 eura);

IV. ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným J. farma F., okr. Svidník po podpísaní kúpnopredajnej zmluvy 01.12.1997 ako odberateľ, so spoločnosťou s ručením obmedzeným O.-D. R. ako dodávateľom, na dodávku pšenice s miestom dodania do skladu spoločnosti s ručením obmedzeným Hydinárska farma A. T. I., okr. T., číslo 419, vedomý si toho, že v peňažných ústavoch nemá založený žiadny účet, 18.12.1997 súhlasil s dodávkou náhradnej komodity 150 ton priemyselnej kukurice v hodnote 532.650,- Sk (17.680,74 eura) od uvedeného dodávateľa, čo bolo fakturované faktúrou číslo 970109 z 22.12.1997 s termínom splatnosti ihneď, pričom uvedenú komoditu obratom, prostredníctvom insolventnej obchodnej spoločnosti T.-O., v ktorej bol tiež konateľom, 03.01.1998 predal spoločnosti s ručením obmedzeným H. farma A. T. I., no fakturovanú kúpnu cenu ku škode spoločnosti s ručením obmedzeným O.-D. R. neuhradil;

V. ako konateľ obchodnej spoločnosti T.-O. i napriek insolventnosti tejto spoločnosti, v období od 24.02.2000 do 28.02.2000, po predchádzajúcej telefonickej dohode s X.. F. D., konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným O. C. K. a na základe splnomocnenia tejto spoločnosti z 24.02.2000, prevzal na faktúru tejto spoločnosti na Železničnej stanici v Plavči, okres Stará Ľubovňa 100,10 ton kŕmnej kukurice v hodnote 407.407,- Sk (13.523,43 eura) s tým, že túto sumu bez problémov uhradí do 14 dní, no faktúru číslo 200063 z 28.02.2000 vystavenú na uvedenú sumu spoločnosťou s ručením obmedzeným O. C. K. ku škode tejto spoločnosti neuhradil, lebo uvedené množstvo kukurice použil na kompenzáciu svojho predchádzajúceho dlhu vo výške 658.808,50 Sk voči akciovej spoločnosti N. T. vo C. nad T.;

VI. ako konateľ obchodnej spoločnosti T.-O. dňa 14.02.2001 od spoločnosti s ručením obmedzeným K. I. požičal pre obchodnú spoločnosť T.-O. sumu 110.350,- Sk (3.662,92 eura) s tým, že pôžička bude vrátená do 31.07.2001, no táto pôžička ku škode spoločnosti s ručením obmedzeným K. doposiaľ vrátená nebola;

VII. ako konateľ obchodnej spoločnosti T.-O. nereagoval na výzvu z 29.07.2002 K.. K. J., predbežnej správkyne konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti T.-O., ustanovenej uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -18 z 09.07.2002, hoci bol upozornený na trestnoprávne následky a nezostavil ako aj neodovzdal tejto predbežnej správkyni zoznam majetku, zoznam inventára, zoznam aktív a pasív obchodnej spoločnosti T. s uvedením jej dlžníkov a veriteľov ako aj ich adries, účtovné doklady a celú agendu a až 21.12.2000 jej doručil iba časť nekompletnej, nezožurnalizovanej agendy za roky 2000 až 2002, týkajúcej sa prevažne výdajov obchodnej spoločnosti T.-O., a predbežnej správkyni tak znemožnil odovzdanie správy Krajskému súdu v Košiciach s návrhom na riešenie;

t e d a

obžalovaní X.. J. J. a S. C.

Ad I.

spoločným konaním v rozsahu nie malom zadržali a neodviedli určenému príjemcovi poistné na dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie, ktoré zrazili podľa zákona;

Ad II.

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu;

obžalovaný X.. J. J.

Ad III., IV., V., VI.

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu;

Ad VII.

ako člen štatutárneho orgánu dlžníka maril konkurzné konanie tým, že nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom o konkurze a vyrovnaní;

č í m s p á c h a l i

obžalovaní X.. J. J. a S. C.

Ad I.

trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa , účinného do 31.12.2005;

obžalovaný X.. J. J.

Ad II., III., IV., V., VI.

pokračovací trestný čin podvodu podľa , účinného do 31.12.2005 z časti samostatne a z časti podľa účinného do 31.12.2005;

Ad VII.

trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa účinného do 31.12.2005;

obžalovaný S. C.

Ad II.

pokračovací trestný čin podvodu podľa , , účinného do 31.12.2005.

Z a t o i m s ú d u k l a d á

obžalovaný X.. J. J.

Podľa účinného do 31.12.2005, s prihliadnutím na , účinného do 31.12.2005, upúšťa od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody podľa účinného do 31.12.2005, pretože má za to, že trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Svidník sp.zn. zo dňa 11.03.2014, ktorým mu bol za skutky pod bodom 1/ a 2/ rozsudku uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, je dostatočný.

obžalovaný S. C.

Podľa účinného do 31.12.2005, s použitím v znení účinnom do 31.08.2003, , účinného do 31.12.2005, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa účinného do 31.12.2005, výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a súčasne podľa účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Obžalovaného:

S. C., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J. č. XX, okres Svidník,

podľa o s l o b o d z u j e spod skutku obžaloby

prokurátora Okresnej prokuratúry Svidník zo dňa 28.10.2013, sp.zn. -44, ktorá mu v bode II. kládla za vinu, že

hoci spolu s X.. J. J. ako konatelia obchodnej spoločnosti T.-O. vedeli, že táto obchodná spoločnosť na účte a ani v pokladni nemá dostatok finančných prostriedkov, 02.11.1998 s N. družstvom A. P., okr. S., Česká republika, ako predávajúcim uzatvorili kúpnu zmluvu o dodávke 13 260 nosníc v hodnote 1.193.000,- Kč s tým, že kúpnu cenu zaplatia po dodaní nosníc v kúpnej zmluve dohodnutých termínoch a hoci nosnice im boli 17.11.1998, 19.11.1998 a 20.11.1998 na náklady N. družstva A. P. dovezené, tieto prevzali, no kúpnu cenu v dohodnutých termínoch na základe faktúr neuhradili a N. družstvu A. P. tak spôsobili vrátane nákladov na dopravu škodu 1.292.400,- Kč (1.566.388,80 Sk - 51.994,58 eura);

t e d a

spoločným konaním mal na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu;

č í m m a l s p á c h a ť

trestný čin podvodu podľa , , účinného do 31.12.2005;

lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa odkazuje poškodených:

- Q. podnik R., a.s., so sídlom R. - N. H. 949 01, IČO: XX XXX XXX,

- O. I., s.r.o., so sídlom Stropkovská XXX, XXX XX Svidník., IČO: XX XXX XXX,

- T.-O., s.r.o., so sídlom V. XXX/XX, 058 01 Poprad, IČO: XX XXX XXX,

- T. a.s. v konkurze, so sídlom Q. XX, 071 01 Michalovce, IČO: XX XXX XXX,

- K. s.r.o., so sídlom Michalovská 1, 073 01 Sobrance, IČO: XX XXX XXX,.

- O. so sídlom Železničná XX, 932 01 Veľký Meder, IČO: XX XXX XXX, s ich uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník podal na tunajší súd dňa 29.10.2013 pod sp. zn. -44 obžalobu na obvinených X.. J. J. a S. C. pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 z časti samostatne a z časti podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a u obžalovaného X.. J. J. aj pre trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 256c písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe, že

Obvinení X.. J. J. a S. C.

I. ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným T.-O. so sídlom v Giraltovciach okr. Svidník, ulica I. XX (ďalej len „obchodná spoločnosť T.-O.“) v období od augusta 1999 do decembra 2000 postupne mesačne zrazili z miezd zamestnancov uvedenej obchodnej spoločnosti splatné poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v celkovej sume 68.005,- Sk (2.257,35 eur), no hoci v lehotách splatnosti poistného mala táto obchodná spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného, zrazené poistné neodviedli Sociálnej poisťovni Bratislava prostredníctvom pobočky vo Svidníku, ale použili ho na iný účel;

II. hoci ako konatelia obchodnej spoločnosti T.-O. vedeli, že táto obchodná spoločnosť na účte a ani v pokladni nemá dostatok finančných prostriedkov, 02.11.1998 s Poľnohospodárskym družstvom A. P., okr. S., Česká republika, ako predávajúcim uzatvorili kúpnu zmluvu o dodávke 13 260 nosníc v hodnote 1.193.000,- Kč s tým, že kúpnu cenu zaplatia po dodaní nosníc v kúpnej zmluve dohodnutých termínoch a hoci nosnice im boli 17.11.1998, 19.11.1998 a 20.11.1998 na náklady Poľnohospodárskeho družstva A. P. dovezené, tieto prevzali, no kúpnu cenu v dohodnutých termínoch na základe faktúr neuhradili a Poľnohospodárskemu družstvu A. P. tak spôsobili vrátane nákladov na dopravu škodu 1.292.400,- Kč (1.566.388,80 Sk - 51.994,58 eur);

III. hoci ako konatelia obchodnej spoločnosti T.-O. vedeli, že táto obchodná spoločnosť na účte a ani v pokladni nemá dostatok finančných prostriedkov, po ubezpečení jednotlivých predávajúcich o solventnosti ich obchodnej spoločnosti a schopnosti úhrady faktúr v lehotách ich splatnosti, postupne

a) na základe kúpnopredajnej zmluvy z 19.09.1997 uzatvorenej s akciovou spoločnosťou Q. podnik R. - N. H., ako predávajúcim, v sídle obchodnej spoločnosti T.-O. 30.10.1997 prevzali 6 800 nosníc v hodnote 360.400,- Sk (11.963,09 eur), no kúpnu cenu v lehote splatnosti faktúry ku škode akciovej spoločnosti Q. podnik R. - N. H. neuhradili, pričom v súčasnosti škoda trvá vo výške 320.400,- Sk (10.635,33 eur);

b) na základe ústnej objednávky od spoločnosti s ručením obmedzeným O. I. v období od 12.03.1999 do 08.06.2001 v 23 prípadoch prevzali kŕmne zmesi v celkovej hodnote 682.526,20 Sk (22.655,71 eur), no kúpnu cenu v lehote splatnosti faktúr ku škode spoločnosti s ručením obmedzeným O. I. neuhradili;

c) na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej 06.08.1999 so spoločnosťou s ručením obmedzeným T.- O. Q. ako predávajúcim v období od 06.08.1999 do 09.08.1999 od predávajúceho prevzali 15 000 sliepok v celkovej hodnote 450.000,- Sk (14.967,26 eur), no kúpnu cenu v lehote splatnosti faktúry ku škode spoločnosti s ručením obmedzeným T.-O. Q. neuhradili, pričom v súčasnosti škoda trvá vo výške 233.694,80 Sk (7.757,25 eur);

d) na základe kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej 19.07.2000 s akciovou spoločnosťou T. K. ako predávajúcim, 21.07.2000 po zaplatení sumy 190.000,- Sk prevzali v tejto akciovej spoločnosti 15 000 nosníc v hodnote 450.000,- Sk; no sumu 260.000,- Sk (8.630,42 eur) i napriek výzvam ku škode akciovej spoločnosti T. K. neuhradili;

e) na základe obchodno-kúpnej zmluvy uzatvorenej 10.08.2000 so spoločnosťou s ručením obmedzeným K. I. ako predávajúcim, v období od 15.08.2000 do 18.11.2000 od predávajúceho v 18 prípadoch prevzali kŕmne zmesi v celkovej hodnote 1.052 768,- Sk (34 945,50 eur), no kúpnu cenu na základe faktúr v lehote splatnosti ku škode spoločnosti s ručením obmedzeným K. I. neuhradili, pričom Ing. J. J. ako jeden z konateľov obchodnej spoločnosti T.-O. 14.02.2001 od spoločnosti s ručením obmedzeným K. I. požičal ešte pre obchodnú spoločnosť T.-O. 110.350,- Sk (3.662,92 eur) s tým, že pôžička bude vrátená do 31.07.2001, no táto pôžička ku škode spoločnosti s ručením obmedzeným K. doposiaľ vrátená nebola, pričom v súčasnosti celková škoda trvá vo výške 212.706,- Sk (7.060,55 eur);

f) na základe kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej 19.03.2001 a akciovou spoločnosťou C., výroba vajec a hydiny J. ako predávajúcim, 19.03.2001 prevzali od predávajúceho 14 480 sliepok v hodnote 398.200,- Sk (13.217,82 eur), no kúpnu cenu na základe faktúr v lehote splatnosti ku škode akciovej spoločnosti C., výroba vajec a hydiny J. neuhradili, pričom škoda v súčasnosti už netrvá;

Obvinený X.. J. J.

IV. ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným J. farma F. okr. Svidník po podpísaní kúpnopredajnej zmluvy 01.12.1997 ako odberateľ, so spoločnosťou s ručením obmedzeným O.-D. R. ako dodávateľom, na dodávku pšenice s miestom dodania do skladu spoločnosti s ručením obmedzeným Hydinárska farma A. T. I. okr. Trenčín, číslo XXX, vedomý si toho, že v peňažných ústavoch nemá založený žiadny účet, 18.12.1997 súhlasil s dodávkou náhradnej komodity 150 ton priemyselnej kukurice v hodnote 548.550,- Sk (18.208,52 eur) od uvedeného dodávateľa, čo bolo fakturovane faktúrou číslo 970109 z 22.12.1997 s termínom splatnosti ihneď, pričom uvedenú komoditu obratom, prostredníctvom insolventnej obchodnej spoločnosti T.-O., v ktorej bol tiež konateľom, 03.01.1998 predal spoločnosti s ručením obmedzeným H. farma A. T. I., no fakturovanú kúpnu cenu ku škode spoločnosti s ručením obmedzeným O.-D. R. neuhradil;

V. ako konateľ obchodnej spoločnosti T.-O. i napriek insolventnosti tejto spoločnosti, v období od 24.02.2000 do 28.02.2000, po predchádzajúcej telefonickej dohode s X.. F. D., konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným O. C. K. a na základe splnomocnenia tejto spoločnosti z 24.02.2000, prevzal na faktúru tejto spoločnosti na Železničnej stanici v Plavči okres Stará Ľubovňa 100,10 ton kŕmnej kukurice v hodnote 407.407,- Sk (13.523,43 eur) s tým, že túto sumu bez problémov uhradí do 14 dní, no faktúru číslo 200063 z 28.02.2000 vystavenú na uvedenú sumu spoločnosťou s ručením obmedzeným O. C. K. ku škode tejto spoločnosti neuhradil, lebo uvedené množstvo kukurice použil na kompenzáciu svojho predchádzajúceho dlhu vo výške 658.808,50 Sk voči akciovej spoločnosti N. T. vo Vranove nad T.ľou;

VI. ako konateľ obchodnej spoločnosti T.-O. nereagoval na výzvu z 29.07.2002 K.. K. J., predbežnej správkyne konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti T.-O., ustanovenej uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -18 z 09.07.2002, hoci bol upozornený na trestnoprávne následky a nezostavil ako aj neodovzdal tejto predbežnej správkyni zoznam majetku, zoznam inventára, zoznam aktív a pasív obchodnej spoločnosti T.-O. s uvedením jej dlžníkov a veriteľov ako aj ich adries, účotvné doklady a celú agendu a až 21.12.2000 jej doručil iba časť nekompletnej, nezožurnalizovanej agendy za roky 2000 až 2002, týkajúcej sa prevažne výdajov obchodnej spoločnosti T.-O., a predbežnej správkyni tak znemožnil odovzdanie správy Krajskému súdu v Košiciach s návrhom na riešenie.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný X.. J. J. urobil vyhlásenie podľa , že je nevinný zo skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe a následne k jednotlivým skutkom vypovedal. Obžalovaný S. C., prostredníctvom svojho obhajcu, predložil súdu súhlas s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti a za účasti jeho obhajcu, čo odôvodnil najmä svojim nepriaznivým zdravotným stavom. Z uvedeného dôvodu súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného S. C. v súlade s ustanovením a .

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný X.. J. J., prečítaná bola výpoveď obžalovaného S. C. z prípravného konania. Prečítané boli výpovede svedkov poškodených a svedkov, ktorí v prípravnom konaní vypovedali k jednotlivým skutkom obžaloby. So súhlasom procesných strán boli prečítané znalecké posudky a tiež množstvo listinných dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v I. až IV. zväzku vyšetrovacieho spisu, vrátane listinných dôkazov týkajúcich sa osôb oboch obžalovaných. Prečítaný bol aj podstatný obsah pripojených súdnych spisov, a to spis Okresného súdu Prešov sp. zn. , spis Okresného súdu Bratislava III sp. zn. a spis Okresného súdu Svidník sp. zn. .

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné: Obžalovaný X.. J. J., na hlavnom pojednávaní dňa 28.6.2021 najskôr všeobecne uviedol, že z družstva A. P. priviezli už choré sliepky, a preto museli investovať značné financie do liekov, týmto začal aj ich pád, pretože nakoniec museli celý chov sliepok zlikvidovať do kafilérie. Zdôraznil, že vždy konali spoločne s obžalovaným S. C. a nikdy do obchodov nešli s tým zámerom, aby niekoho oklamali. Svoje záväzky chceli plniť z produkcie, ktorú očakávali. Dodal, že približne v roku 2007-2008, v rámci exekúcie, prišiel o dom a v roku 2017 požiadal o osobný bankrot. Aj v súčasnej dobe však naďalej prebiehajú exekúcie voči jeho osobe a naďalej sú mu vykonávané zrážky z dôchodku vo výške 340,- eur mesačne. K vyjadreniu obžalovaného C., že odišiel ako spoločník z firmy, pretože nemal zaplatenú mzdu, poznamenal, že za čo chcel mzdu, keď tvrdí, že v spoločnosti nič nevykonával. Následne obžalovaný vypovedal k jednotlivým skutkom obžaloby.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané výpovede obžalovaného S. C. z prípravného konania zo dňa 24.9.2004 a 11.6.2012, v ktorých uvádzal, že zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, sa necíti byť vinný. Pri založení firmy T. O. s.r.o., kde pracoval ako konateľ spolu s X.. J., pán J. vyhlásil pred ním, jeho manželkou a pred ostatnými pracovníkmi firmy, ekonómkou X., V. K. a jeho synom T. K., že on bude firmu spravovať a všetky ekonomické a obchodné vzťahy bude vykonávať on sám, kde skutočne takto aj konal. On ako konateľ mal na starosti prevádzkovú časť, staral sa o rozvoz vajíčok a o technológiu. Obchodné aktivity vybavoval X.. J. sám cez svoje bývalé známosti a kontakty. Keď J. povedal, že chce mať nejakú kontrolu nad ekonomickým chodom firmy, tak mu na to odpovedal, aby sa o to nestaral a nebál sa. C. uviedol, že jeho manželka mala istý čas na starosti registračnú pokladňu, aby mala prehľad o finančných tokoch, ale aj túto neskôr viedol sám J.. Pretože mu J. neumožňoval podieľať sa na finančnej kontrole, dochádzalo medzi nimi k častým hádkam. Nakoniec spravil J. podvod aj na jeho osobe a on bol nútený odísť pracovať do Českej republiky, aby mal z čoho žiť. Ďalej uviedol, že na rokovania nechodil, no pri podpisovaní zmlúv bol prítomný, ale až potom ako J. dohodol všetky podmienky. Cíti sa byť zneužitý zo strany J., kde v poslednom období pred krachom firmy zo spoločnosti odišiel a firmu viedol sám J. Skutok pod bodom I. rozsudku

Neodvedenie poistného do Sociálnej poisťovne

K prvému skutku ohľadom neodvedenia dane a poistného obžalovaný J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že odvody neplatili, pretože nemali z čoho ich platiť, nakoľko došlo k likvidácii chovu. Nepamätá si, v akej sume neboli vyplatené odvody do sociálnej poisťovne, ale keď neboli vyplácané mzdy, tak neboli vyplácané ani odvody. Pokiaľ ide o úhradu nákupov, ktoré boli v tom čase realizované, tak dohoda bola taká, že uhrádzať začnú až potom, ako začne produkcia. Konkrétne, v prípade spoločnosti K., s.r.o. I. išlo o zamotaný obchod, kde v podstate zachraňovali kačice, ktoré doviezli na základe dohody s firmou J. (dohoda bola iniciovaná z ich strany), táto firma nemala kačice, kde umiestniť, preto ich prevzali, hoci dovtedy takýto chov nerealizovali. Taktiež bolo dohodnuté, že firma K., s.r.o. bude dodávať kŕmne zmesi pre uvedené kačice. Nakoniec to dopadlo tak, že kačice nemal kto odobrať, porazili sa v Prešove a nakoniec boli predané do hydinárne Košice s veľkou stratou, pretože faktúra z ich strany nebola nikdy uhradená. Pripustil, že určité záväzky spoločnosti sa v čase, keď neodvádzali poistné, aspoň čiastočne plnili, napr. firme T. K. uhradili v tom období sumu 190 000,- Sk. Prostriedky nepoužili na úhradu odvodov asi preto, aby sa zachovala firma a zvieratá boli živý materiál, preto sa uhrádzali v prvom rade krmivá na zachovanie chovu.

K odvodom do Sociálnej poisťovne vypovedal aj obžalovaný C., ktorý k tomu uviedol, že odvody robil pán J. s ekonómkou O. X.. J. vyplácal mzdu aj jemu a jeho manželke. V čase, keď mali byť odvádzané odvody za zamestnancov, mala firma 6 zamestnancov, pričom všetky ekonomické a obchodné záležitosti robil sám J..

Svedok poškodený S.. K. N., ako vedúci poistného oddelenia Sociálnej poisťovne vo Svidníku a poverený zastupovaním Sociálnej poisťovne, v prípravnom konaní dňa 15.11.2004 vypovedal, že spoločnosť T.-O. Giraltovce má voči Sociálnej poisťovni Svidník pohľadávku v sume 68.005,- Sk za obdobie od mesiaca august 1999 do mesiaca december 2000, pretože si v uvedenom období neplnila svoju odvodovú povinnosť, pričom táto pohľadávka trvala aj v čase výpovede svedka.

S.. I. K. vypovedal ako svedok dňa 21.3.2013 o tom, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.9.2008 bola zo Sociálnej poisťovne na Slovenskú konsolidačnú, a.s. postúpená pohľadávka vo výške 714.091,61 Sk (23.703,50 eura). Pohľadávka vo výške 3.455,85 eura je vymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom S.. S. C. pod č. EX 1341/02 a pohľadávky vo výške 15.708,- eur v exekučnom konaní pod číslom EX 83/01, pričom ku dňu výpovede svedka nebola vymožená žiadna čiastka. Svedok nemal vedomosť, aby došlo k vymoženiu pohľadávky v sume 68.005,- Sk, pripojil sa k trestnému konaniu s nárok vo výške 4.540,51 eura, pričom poukázal na vedenie konkurzného konania Krajským súdom v Košiciach pod č. .

Zamestnanci spoločnosti T.-O., s.r.o., O. K., T. K. a N. N. ako svedkovia v podstate zhodne vypovedali, že nevedia o tom, aby J. a C. ako konatelia spoločnosti mali rozdelené úlohy, obaja vykonávali potrebnú činnosť a rozhodovali o všetkom. Mzdu im vyplácali obaja konatelia, teda aj J. aj C. podľa toho, kto bol prítomný vo firme.

Svedkyňa O. X. vypovedala, že v spoločnosti T.-O., s.r.o. pracovala ako ekonómka od 17.11.1996 do 04.12.2000. Nespomína si na rozdelenie úloh medzi konateľmi, ale je to možné, lebo J. mal viac skúseností s riadením firmy. Predmetom činnosti firmy bol chov nosníc a predaj vajec. Mzdy boli vyplácané z tržieb za priamy predaj vajec. Dodala, že platobné disciplína spoločnosti bola príležitostná a spoločnosť hospodárila so stratou.

K neplneniu odvodovej povinnosti bol X.. S. A., znalcom z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo, vypracovaný znalecký posudok č. 7/2003, z ktorého je zrejmé, že firma T.-O., s.r.o. Giraltovce mala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie poistného Sociálnej poisťovni vo Svidníku za obdobie august 1999 až december 2000. K tomuto záveru znalec dospel na základe prehľadu denného stavu finančných prostriedkov na účtoch v peňažných ústavoch za skúmané obdobie a na základe prehľadu denného stavu finančných prostriedkov v pokladni, z čoho vypočítal platobnú schopnosť firmy na dané obdobie. Znalec vypočítal celkový stav finančných prostriedkov spoločnosti za jednotlivé mesiace takto: 475.360,60 Sk za mesiac 08/1999, 544.746,30 Sk za mesiac 09/1999, 550.268,15 Sk za mesiac 10/1999, 175.655,65 Sk za mesiac 11/1999, 548.579,75 Sk za mesiac 12/1999, 557.998,05 Sk za mesiac 01/2000, 533.678,55 Sk za mesiac 02/2000, mínus 35.699,15 Sk za mesiac 03/2000, 396.064,55 Sk za mesiac 04/2000, 295.058,85 Sk za mesiac 05/2000, 170.454,35 Sk za mesiac 06/2000, 306.013,45 Sk za mesiac 07/2000, 305.863,15 Sk za mesiac 08/2000, 152.644,55 Sk za mesiac 09/2000, 157.674,35 Sk za mesiac 10/2000, 7.209,45 za mesiac 11/2000 a 6.950,95 za mesiac 12/2000. Znalec ďalej konštatoval, že z predložených účtovných dokladov sa nedajú vyšpecifikovať bežné prevádzkové náklady na nevyhnutný chod firmy za jednotlivé mesiace v uvedenom období, ako aj to, že firma mala dostatok finančných prostriedkov na prípadné oneskorené splnenie odvodovej povinnosti zrazeného poistného.

Vo veci trestného činu podvodu a neodvedenia dane a poistného vypracovala znalecký posudok aj X.. J. J., znalkyňa z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo. Z tohto znaleckého posudku č. 23/2004 vyplýva, že znalkyňa na základe predložených dokladov a listín vyčíslila celkový stav finančných prostriedkov spoločnosti T.-O., s.r.o. Giraltovce v pokladni a na jednotlivých účtoch. Na základe takto spracovaného prehľadu následne konštatovala, že menovaná spoločnosť v čase uzatvárania zmlúv na dodávku hydiny a kŕmnych zmesí, t.j. 30.10.1997, 02.11.1998, 16.08.1999, 21.07.2000, 14.09.2000

- 30.11.2000, 19.03.2001 a 03/1999 - 06/2001, nemala dostatok finančných prostriedkov, vzhľadom na hodnotu uzatváraného kontraktu. Napokon znalkyňa vypočítala výšku záväzkov a pohľadávok spoločnosti za jednotlivé roky 1997, 1998 a 1999. Z predmetného znaleckého posudku súd zistil, že za skúmané obdobie odvodovej povinnosti spoločnosti T.-O., s.r.o. bol celkový stav finančných prostriedkov spoločnosti podľa výpočtov znalkyne nasledovný: 65.168,60 za mesiac 08/1999, 124.011,90 Sk za mesiac 09/1999, 22.293,95 Sk za mesiac 10/1999, mínus 54.733,45 Sk za mesiac 11/1999, mínus 239.493,55 Sk za mesiac 12/1999, 42.640,15 Sk za mesiac 01/2000, mínus 16.971,45 Sk za mesiac 02/2000, mínus 33.171,45 Sk za mesiac 03/2000, 109.587,05 Sk za mesiac 04/2000, 14.594,85 Sk za

mesiac 05/2000, mínus 30.753,65 Sk za mesiac 06/2000, mínus 106.549,15 Sk za mesiac 07/2000, mínus 53.115,35 Sk za mesiac 08/2000, mínus 31.407,65 Sk za mesiac 09/2000, 7.592,85 Sk za mesiac 10/2000, 7.404,35 Sk za mesiac 11/2000 a mínus 408.337,35 Sk za mesiac 12/2000.

Ako listinné dôkazy boli okrem iného prečítané aj mesačné výkazy poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré spoločnosť T.-O., s.r.o. predkladala Sociálnej poisťovni, z ktorých je zrejmý počet zamestnancov, za ktorých boli v jednotlivých mesiacoch odvody zrazené.

Podľa účinného do 31.12.2005, kto v rozsahu nie malom zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, alebo kto neoprávnene v rozsahu nie malom uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom.

Objektom tejto skutkovej podstaty je záujem štátu na zákonnom a riadnom odvádzaní daní a poistného. Ide v podstate o určitý druh sprenevery, keď prostriedky, ktoré má určitá osoba vo svojej dispozícii, nepoužije tak, ako to predpokladá zákon (neodvedie ich do zákonom definovaného rozpočtu, resp. fondu), ale s nimi naďalej disponuje. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v rozsahu nie malom zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Trestnú zodpovednosť za trestný čin neodvedenia dane a poistného možno voči zodpovednej osobe vyvodzovať len vtedy, ak zamestnávateľ svojim zamestnancom z hrubej mzdy skutočne zrazil príslušné čiastky poistného a neodviedol ich, t.j. ak mal dostatok peňazí na výplatu hrubých miezd a čiastky zrazené zamestnancom použil na iný účel, alebo si ich ponechal na účte v banke alebo v hotovosti v pokladni.

Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, súd v tomto prípade upravil skutok oproti podanej obžalobe pokiaľ ide o obdobie a celkovú výšku neodvedeného poistného. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku X.. A., ale tiež prihliadol aj na znalecký posudok Ing. Krajkovičovej, ktorá sa rovnako vyjadrovala k stavu finančných prostriedkov spoločnosti aj za obdobie ku ktorému vypracoval znalecký posudok X.. A.. V znaleckých posudkoch sú pritom rozdielne údaje o stave finančných prostriedkov spoločnosti. V mesiacoch 11-12/1999 a 02, 03, 06, 07, 08, 09, 12/2000 uvádza X.. J. záporné hodnoty stavu finančných prostriedkov v pokladni, i pokiaľ ide o celkový stav finančných prostriedkov, oproti znaleckému posudku X.. A.. Iné dôkazy, okrem vykonaných dôkazov, strany nenavrhli a preto súd vypustil zo skutku tie mesiace a príslušné výšky odvodov, kde nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že spoločnosť T.-O., s.r.o. mala v lehotách splatnosti dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného.

Súd preto uznal oboch obžalovaných za vinných, že ako konatelia spoločnosti T.-O., s.r.o., zrazili z miezd zamestnancov uvedenej obchodnej spoločnosti splatné poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v mesiaci august 1999 vo výške 4.494,- Sk, za mesiac september 1999 vo výške 4.863,- Sk, za mesiac október 1999 vo výške 4.459,- Sk, za mesiac január 2000 vo výške 4.408,- Sk, za mesiac apríl 2000 vo výške 4.095,- Sk, za mesiac máj 2000 vo výške 4.129,- Sk, za mesiac október 2000 vo výške 4.367,- Sk a za mesiac november 2000 vo výške 4.989,- Sk, teda v celkovej sume 35.084,- Sk (1.164,58 eura), no hoci v lehotách splatnosti poistného mala táto obchodná spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného, zrazené poistné neodviedli Sociálnej poisťovni Bratislava, prostredníctvom pobočky Svidník, ale použili ho na iný účel. Uvedená suma prevyšuje sumu 26.400,- Sk, ktorou bol v čase spáchania skutku vymedzený rozsah nie malý tak, ako to predpokladá ustanovenie § 148a Tr. zákona. Z výpovedí svedkov i obžalovaných a tiež z listinných dôkazov je zrejmé, že spoločnosť v danom období zamestnávala zamestnancov, ktorým z ich hrubých miezd zrazila splatné poistné a hoci podľa znaleckého posudku mala v jednotlivých obdobiach splatnosti poistného dostatok finančných prostriedkov, toto zrazené poistné neodviedli jej konatelia do Sociálnej poisťovne, ale použili ich na iný účel. Aj keď sa obžalovaný J. bránil tým, že finančné prostriedky použili na záchranu chovu, pretože hydina bola živým materiálom, z vykonaného dokazovania, opäť aj z výpovede samotného

obžalovaného J., je zrejmé, že v danom období boli realizované aj nové obchody, ktoré neslúžili len na zachovanie aktuálne chovanej hydiny. Spoločnosť v danom období realizovala aj pomerne rizikové obchody napr. pokiaľ ide o chov kačíc, s čím podľa výpovede obžalovaného J., nemali skúsenosti.

Súd mal za preukázanú trestnú zodpovednosť za tento skutok u oboch obžalovaných, pretože obaja mali postavenie konateľov v predmetnej spoločnosti. Je pritom potrebné zdôrazniť, že konateľ má pri výkone svojej funkcie zverené nielen oprávnenia ale aj povinnosti, medzi ktoré patrí aj povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Neobstojí preto tvrdenie obžalovaného C., že on ako konateľ, spoločnosť fakticky neriadil a nemal na starosti ekonomické záležitosti. Obžalovaný C. vedel, že svojim konaním, resp. nečinnosťou môže ohroziť právo veriteľa - príjemcu poistného na uspokojenie pohľadávky. Z jednotlivých mesačných výkazov za obdobie od augusta 1999 do decembra 2000 (čl. 246-262) je zrejmé, že niektoré z nich podpisoval aj obžalovaný C., aj keď väčšina z nich je podpísaná obžalovaným J. a pani X..

O nároku na náhradu škody uplatnenom pôvodne Sociálnou poisťovňou a následne aj I. konsolidačnou a.s., súd nerozhodoval, pretože už na začiatku hlavného pojednávania rozhodol o tom, že nepripúšťa poškodeného do konania s jeho nárokom na náhradu škody. N. pritom na to, že nárok poisťovní na uhradenie (odvedenie) príslušného poistného nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným činom, pretože tento nárok nevzniká ako následok trestného činu, ale ide o nárok poisťovní vyplývajúci priamo zo zákona. Rozhodovanie o tejto otázke patrí do právomoci Sociálnej poisťovne (viď platobné výmere a výkazy nedoplatkov).

Skutok pod bodom II a/ rozsudku Poškodený Q. podnik R. - N. H., a.s. K obchodnému vzťahu so spoločnosťou Q. podnik R. - N. H., a.s. ohľadom nákupu nosníc obžalovaný X.. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že zo strany tejto spoločnosti nebola plnená celá objednávka, pretože táto spoločnosť vo svojom chove mala salmonelu, a preto nemohli dodať celú objednávku nosníc. Aj v tomto prípade mala byť zmluva plnená z poskytnutého úveru od Istrobanky Nitra, ale aj táto skončila v konkurze a úver im nebol poskytnutý. Nevedel sa vyjadriť k tomu, aký spôsob platby bol v danom prípade dohodnutý ani či došlo aspoň k čiastočnému plneniu. Po nahliadnutí do kúpno- predajnej zmluvy a faktúry uviedol, že v kúpnych zmluvách boli upravené spôsoby a dátumy platieb, avšak reálne existoval medzi ním a riaditeľom spoločnosti pánom F. vzťah vzájomnej dôvery aj čo sa týka splatnosti faktúry.

Obžalovaný C. k obchodu s firmou Q. podnik R. - N. H., a.s. uviedol, že tam bol len raz a nikoho tam nepoznal, nepamätal si, či boli odtiaľ nejaké nosnice nakúpené alebo nie.

Svedok poškodený X.. F. K., riaditeľ Q. podniku R., a.s., v prípravnom konaní vypovedal, že k samotnému uzatvoreniu obchodu sa nevie bližšie vyjadriť, pretože v tom čase v podniku ešte nepracoval. Na základe účtovných dokladov ďalej uviedol, že dňa 30.10.1997 z ich firmy odobral X.. J. J. a S. C., konatelia spoločnosti T.-O., s.r.o., sliepky nosnice v počte 6.800,- kusov, kde faktúru č. 000/0970511 na sumu 360.400,- Sk v dohodnutej štrnásťdňovej dobe splatnosti a ani následne potom neuhradili. Vo veci preto postupovali v rámci obchodného súdneho konania a medzičasom im súdny exekútor vymohol z istiny v troch splátkach čiastku 40.000,- Sk, teda dlžná čiastka predstavuje sumu 320.400,- Sk, ktorú si uplatnil v trestnom konaní voči obžalovaným.

Ako listinný dôkaz bola prečítaná kúpno-predajná zmluva. Z dodacích listov č. 10/97 a 11/97 je zrejmé, že dňa 30.10.1997 bolo odberateľovi dodaných 6.800,- kusov nosníc a dňa 31.10.1997 bola vystavená faktúra č. 000/0970511 na sumu 360.400,- Sk s dobou splatnosti do 14.11.1997. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. o rozvrhu výťažku vyplýva, že pohľadávka veriteľa I. triedy pod č. 12 - Q. podnik R., a.s., nebola uspokojená.

Dokazovaním bolo preukázané, že kúpno-predajnú zmluvu č. zo dňa 19.9.1997, uzavretú medzi Q. podnikom R., akciová spoločnosť, ako predávajúcim a spoločnosťou T.-O., s.r.o., ako kupujúcim, podpísali obaja konatelia spoločnosti X.. J. a C. a vyplýva z nej záväzok dodávateľa dodať v roku 1997 odberateľovi 35.000,- ks sliepok za cenu 50,- Sk/ks s dohodnutou splatnosťou kúpnej ceny 50% platby pred odberom sliepok a 50% platby do 21 dní po obdŕžaní faktúry na účet predávajúceho (č.l. 389). Na základe zmluvy boli dňa 30.10.1997 dodané spoločnosti T.-O. nosnice v počte 6.800,- kusov,

čo vyplýva z Dodacích listov č. 10/97 a 11/97. Následne bola dňa 31.10.1997 vystavená faktúra č. 000/0970511 na sumu 360.400,- Sk, splatná do 14.11.1997 (č.l. 378). Obžalovaný J. vypovedal, že zmluva mala byť plnená z poskytnutého úveru od Istrobanky Nitra, ktorá však skončila v konkurze a úver nebol poskytnutý. Dodal, že nebola plnená celá objednávka, lebo v chove sa vyskytla salmonelóza. Zo znaleckého posudku X.. J. vyplýva, že v čase uzatvárania zmluvy nemala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov vzhľadom na hodnotu uzatváraného kontraktu a obžalovaní vedeli, že kúpnu cenu nebudú schopní zaplatiť v dohodnutej lehote splatnosti. Uvedené vyplýva zo samotnej výpovede obžalovaného J. o zámere plniť uvedený záväzok z poskytnutého úveru, ktorý však v tom čase ešte nemali schválený.

Poškodený si riadne a včas uplatnil voči obžalovaným nárok na náhradu škody, súd ho však s týmto nárokom odkázal na civilné konanie, pričom tento výrok o náhrade škody je bližšie odôvodnený v záverečnej časti odôvodnenia rozsudku.

Skutok pod bodom II b/ rozsudku Poškodený O. I., s.r.o. Obžalovaný X.. J. k predmetnému skutku na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tomto prípade išlo o nákup kŕmnych zmesí, avšak suma uvedená v obžalobe, ktorú majú dlhovať nesedí, pretože kŕmne zmesi sa vyplácali vždy dopredu. Riaditeľkou bola vtedy pani C. a u nich to fungovalo tak, že sa kúpna cena musela zaplatiť dopredu. V jednom prípade dokonca priniesli vkladnú knižku jeho dcéry, čo malo slúžiť na úhradu konkrétneho nákupu. Nákupy teda boli uhrádzané v hotovosti. Po prečítaní časti výpovede z prípravného konania, obžalovaný pripustil, že faktúry za dodávku kŕmnych zmesi od spoločnosti O. I., s.r.o. uhrádzali priebežne a niektoré faktúry hradili aj tovarom a to tak, že nakúpili olej na tukovanie zmesí a takým spôsobom uhradili niektoré faktúry za dodávku kŕmnych zmesí.

Obžalovaný C. ku skutku uviedol, že všetky podmienky zmluvy a dodávok kŕmnych zmesí so spoločnosťou O. I., s.r.o. dohodol X.. J. ako bývalý riaditeľ N. nákupného závodu Bardejov, pričom pán X. bol bývalým riaditeľom N. nákupného závodu Svidník a navzájom sa poznali. On žiadne podmienky nedojednával avšak vie, že nejaké kŕmne zmesi boli dodané.

K tomuto obchodnému vzťahu vypovedal v prípravnom konaní ako svedok poškodený X.. S. X., konateľ spoločnosti O. I., s.r.o. a svedkyňa H. Z., účtovníčka spoločnosti, ktorí v podstate zhodne uviedli, že tento obchodný vzťah vznikol na základe ústnej dohody - objednávky, na základe čoho v období od 12.3.1999 do 8.6.2001 uskutočnili 23 obchodov, teda spoločnosť T.-O., s.r.o. odobrala kŕmnu zmes, za ktorú neuhradila kúpnu cenu v plnej výške a v lehote splatnosti jednotlivých faktúr. Faktúry uhrádzali obžalovaní priebežne, alebo ich kompenzovali tovarom. J. a niekedy aj C. ich ubezpečovali, že za odobratý tovar zaplatia, no napriek urgenciám tak neurobili. Poškodený X.. X. vypovedal, že rokovania viedol s X.. J. a niekedy tam bol aj C.. Počas jednotlivých dodávok kŕmnych zmesí boli vystavované faktúry na základe vystavených výdajok, kde zo strany T.-O., s.r.o. dochádzalo k priebežnému plneniu a po dohode s X.. J. boli vykonávané ďalšie dodávky, lebo X.. X. mal vedomosť, že spoločnosť skutočne prevádzkuje chov hydiny. Svedok uviedol, že verili tomu, že tieto faktúry budú neskôr v plnej výške uhradené, ale napriek viacerým ústnym dohodám, dlh voči ich spoločnosti vo výške 682.526,20 Sk nebol zo strany T.-O., s.r.o. uhradený. Preto si dĺžne čiastky nárokovali súdnou cestou v zmysle platobného rozkazu. Obaja sa vyjadrili k jednotlivým faktúram a k výške neuhradeného zostatku na nich, v súlade s písomným vyčíslením škody zo dňa 22.05.2002.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené predmetné faktúry a vystavené výdajky pre odberateľa T.- O., s.r.o., ako aj platobný rozkaz Okresného súdu Svidník zo dňa 8.6.2000, č.k. -54, ktorým súd zaviazal spoločnosť T.-O., s.r.o. zaplatiť spoločnosti O. Svidník, s.r.o. sumu vo výške 562.728,- Sk s príslušenstvom.

Súd uznal za vinných z tohto čiastkového skutku oboch obžalovaných, pretože museli vedieť, že nemajú dosť prostriedkov na úhradu faktúr v dohodnutých lehotách splatnosti. Pre naplnenie objektívnej stránky stačí ak vedia, že nebudú môcť zaplatiť kúpnu cenu aspoň čiastočne, teda že ju nezaplatia celú. O nedostatku finančných prostriedkov na nákup kŕmnych zmesí svedčí napríklad aj to, že kúpnu cenu kompenzovali tovarom, vkladnou knižkou dcéry a ubezpečovali poškodeného, že za tovar zaplatia.

Aj tento poškodený bol s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Skutok pod bodom III c/ rozsudku Poškodený T. O., s.r.o. Pokiaľ ide o obchodný vzťah so spoločnosťou T.-O., s.r.o., k tomu obžalovaný J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nejaká čiastka kúpnej ceny bola uhradená, nevie však v akej výške. Kúpna cena bol hradená z prostriedkov spoločnosti, pretože spoločnosť vždy niečo produkovala, a preto mala určité prostriedky. Rovnako aj sliepky, ktoré sa predávali na bitúnok, sa predali za určitú kúpnu cenu a tieto prostriedky potom slúžili na nákup ďalšieho chovu.

Obžalovaný C. k tomuto skutku vypovedal, že vo firme T. O., s.r.o. Q. bol s pánom J., keď už bolo všetko dopredu dohodnuté, pretože J. a konateľ tejto spoločnosti boli spolužiaci z vysokej školy. Dohoda bola medzi nimi dvoma, on nič nedojednával. Sliepky boli dovezené na firmu, ale počet a cenu uviesť nevedel.

X.. N. K., vtedajší generálny riaditeľ spoločnosti T.-O. Q., ako svedok poškodený vypovedal, že začiatkom augusta 1999 pred obnovou chovu sa na riaditeľstvo T. dostavili obaja konatelia spoločnosti T.-O., s.r.o. a prejavili záujem o kúpu vyradených nosníc . Dňa 6.8.1999 bola uzavretá kúpna zmluva, ktorú za kupujúceho uzavreli obaja konatelia. Nosnica boli ihneď po podpise zmluvy t.j. počnúc dňom 6.8.1999 dodané a bola tiež vystavená faktúra na sumu 450.000,- Sk. Pri podpise zmluvy konatelia spoločnosti T.- O., s.r.o. ich utvrdzovali v tom, že sú solventní a že kúpna cenu zaplatia do 16.8.1999 na účet. Rovnako bola dohodnutá možnosť, že celú sumu zaplatia pri dodávke sliepok do pokladne. Svedok dodal, že X.. J. poznal ako riaditeľa PNZP Bardejov a preto nepredpokladal, žeby z ich strany bol podvodný úmysel. J. aj C. si pred vyskladnením nosnice prezreli a boli si vedomí, že ide o vyradené sliepky určené na porážku, nie na ďalšiu produkciu. Pretože faktúra nebola v lehote splatnosti zaplatená, kontaktovali konateľov, pričom títo sľubovali, že faktúru uhradia a že peniaze zháňajú po Bratislave. V danej veci vydal Okresný súd Svidník dňa 22.10.1999 platobný rozkaz sp.zn. , na základe ktorého bolo následne vedené exekučné konanie exekútorom S.. K. D. pod sp.zn. Ex 491/99, v rámci ktorého bola vymožená suma 21.564,20 Sk predajom hnuteľného majetku suma 194.741,- Sk. V ďalšom období si do konkurzného konania prihlásili svoju pohľadávku vo výške 550.025,80 Sk vrátane úrokov a túto sumu si svedok poškodený uplatnil aj ako nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Zhodne s touto výpoveďou vypovedali aj S.. K. T., právny zástupca poškodenej spoločnosti, ako aj jej nový konateľ X.. N. J., ktorý si dňa 25.10.2012 uplatnil voči obžalovaným nárok na náhradu škody vo výške 18.257,51 eura, pretože ich pohľadávka prihlásená v konkurznom konaní nebola uspokojená.

Prečítané boli aj so skutkom súvisiace listinné dôkazy a to kúpna zmluva zo dňa 6.8.1999, podpísaná oboma konateľmi spoločnosti T.-O., s.r.o., predmetom ktorej je dodanie 15.000 kusov vyradených sliepok v cene 30,-Sk/ks so splatnosťou faktúry do 14 dní od jej vystavenia, samotná faktúra č. 610, splatná dňa 16.8.1999, rukou písaný splátkový kalendár podpísaný oboma konateľmi spoločnosti T.-O., s.r.o., ako aj písomnosti týkajúce sa vedeného exekučného a konkurzného konania a tiež platobný rozkaz Okresného súdu Svidník sp.zn. zo dňa 22.10.1999, právoplatný dňa 28.10.1999.

Vina bola preukázaná jednak listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že kúpna zmluva bol dňa 6.8.1999 podpísaná oboma konateľmi a toho istého dňa bola vystavená aj faktúra na sumu 450.000,- Sk so splatnosťou do 16.8.1999. Svedok poškodený X.. K. vypovedá, že obaja obžalovaní ho ubezpečovali, že majú dostatok finančných prostriedkov na úhradu dodávky, ale po dodaní nosníc sa už neukázali. Dňa 13.9.1999 ich poškodený navštívil a dohodli sa na splátkovom kalendári, ktorí obaja konatelia podpísali. Keď následne urgoval úhradu faktúry, obžalovaní mu vraveli, že zháňajú peniaze po Bratislave. Obžalovaní teda už v čase uzatvorenia zmluvy vedeli, že nemajú prostriedky na úhradu kúpnej ceny v dohodnutej lehote splatnosti a aj napriek tomu, prezentovali poškodenému svoju solventnosť.

Poškodený bol s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Skutok pod bodom III d/ rozsudku Poškodený T. a.s. v konkurze Obchodný vzťah so spoločnosťou T. K. vysvetlil obžalovaný J. tak, že od spoločnosti nakúpili sliepky, pričom časť kúpnej ceny okolo 200 000,- Sk bola uhradená pri nákupe. Dodal, že táto suma bola hradená z osobnej pôžičky, ktorú mu poskytol K.. C. - veterinár, ktorý bol aj pri uzatváraní samotnej zmluvy. Či uvedenú skutočnosť vedela aj spoločnosť T. K., nevedel povedať. O predmetnú pôžičku v sume 200 000,- Sk požiadal z toho dôvodu, že nechceli mať pauzu vo výrobe a momentálne nemali

prostriedky na úhradu tejto platby. Pôžičku bral ako fyzická osoba, pretože mal s K.. C. veľmi dobré vzťahy, tie peniaze investoval do firmy a spätne sa mu peniaze už nevrátili. Nevedel uviesť, či uvedené bolo evidované v účtovníctve spoločnosti. Obžalovaný si nespomínal, či táto spoločnosť si overovala ich platobnú schopnosť a dodal, že asi pôsobili dôveryhodne, keď s nimi zmluvu uzavreli.

Čo sa týka obchodu so spoločnosťou T., a.s. K., k tomu obžalovaný C. uviedol, že rovnako všetky podmienky a obchodné transakcie dojednával J. a on nevie, akým spôsobom boli uhradené. Myslí si, že z Michaloviec boli nejaké nosnice na Fijaš dovezené.

Ku skutku vypovedal ako svedok K.. K. A., ktorý v tom čase pôsobil ako výkonný riaditeľ spoločnosti T. a.s. K.. Tento uviedol, že niekedy v polovici júla 2000 prišiel do sídla firmy X.. J. a prejavil záujem o kúpu nosníc v počte 15.000 kusov dodaných do 22.7.2000, pričom sa dohodli na zmluvných podmienkach. Dňa 19.7.2000 uzavreli kúpno-predajnú zmluvu, ktorú za spoločnosť T.-O., s.r.o. podpísali J. a C., ktorý bol prítomný aj pri rokovaní. Dňa 21.7.2000 boli na základe tejto zmluvy nosnice skutočne vyskladnené s tým, že dopravu si zabezpečili J. a C.. Po prevzatí nosníc vyplatili do pokladne dohodnutú sumu 190.000,- Sk v hotovosti a tiež im bola vystavená faktúra č. 2062000162 zo dňa 21.7.2000 na zaplatenie zostávajúcej čiastky 260.000,- Sk v dvoch splátkach v lehote do 19.8.2000 a 19.9.2000. X.. J. a C. sa už viac v ich firme neukázali a zvyšnú časť kúpnej ceny neuhradili aj keď ho uisťovali, že faktúru v lehote splatnosti cestou účtu uhradia a že na účte majú dostatok finančných prostriedkov. Totožnosť J. a C. si svedok overil podľa ich dokladov totožnosti. V ďalšej výpovedi doplnil, že aj napriek tomu, že podľa zmluvy boli nosnice ich majetkom až do doby plnej úhrady kúpnej ceny, spoločnosť T.-O., s.r.o. tieto predala ďalej firme H. a.s. Prešov, aj keď plnú kúpnu cenu nezaplatila. Voči obžalovaným si uplatnil náhradu škody vo výške 260.000,- Sk.

Predseda predstavenstva spoločnosti T., a.s. X.. K. N., sa vo výpovedi dňa 30.10.2012 ako svedok poškodený vyjadril, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený v civilnom konaní a preto si v trestnom konaní uplatňujú náhradu škody vo výške 8.630,42 eura.

Ako listinné dôkazy boli na hlavnom pojednávaní prečítané kúpna zmluva zo dňa 19.7.2000, podpísaná oboma konateľmi spoločnosti T.-O., s.r.o., faktúra č. 2062000162 vystavená na sumu 450.000,- Sk, dodacie listy zo dňa 21.7.2000 a upomienky zo dňa 19.9.2000.

Vina obžalovaných bola preukázaná výpoveďou svedka K.. K. A., listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom, z čoho je zrejmé, že obžalovaní museli vedieť, že kúpnu cenu nebudú schopní zaplatiť v lehote splatnosti už v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, pritom však predávajúceho uisťovali, že na účte majú dostatok finančných prostriedkov Ďalej svedok vypovedal, že dňa 21.7.2000 prevzali nosnice a faktúru a viac sa neukázali a sumu 260.000,- Sk nezaplatili aj napriek urgenciám. Bolo preukázané podvodné konanie, a to aj znaleckým posudkom.

Poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Skutok pod bodom III e/ rozsudku Poškodený K. s.r.o. K obchodnému vzťahu so spoločnosťou K. s.r.o. I. obžalovaný J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že odber kŕmnych zmesí sa týkal chovu kačíc, ktoré prevážali z Francúzska od firmy J. a firma K. mala dodávať kŕmne zmesi. Čo sa týka pôžičky vo výške 110 350,- Sk, k tomu uviedol, že išlo o čistý podvod zo strany pána S. konateľa firmy K.. Menovaný sa nejakým spôsobom dozvedel, že obžalovaný má prisľúbený úver v ČSOB banke, pred ktorou ho čakal a ponúkol mu úver v uvedenej sume s tým, že táto suma sa odpočíta od dlžnej čiastky za kŕmne zmesi. Na základe uvedeného mu potom bol z ČSOB poskytnutý úver len vo výške 110 350,- Sk, aj keď pôvodne mu malo byť poskytnutých 200 000,- Sk a uvedená suma bola vyplatená z ČSOB priamo spoločnosti K. pánu S.. On tak zostal dlžníkom aj voči ČSOB a tiež voči spoločnosti K., ktorá cestou bratislavského exekútora mu zexekvovala všetok hnuteľný majetok v jeho dome. Z ČSOB žiadal úver pre firmu. Obchodný vzťah so spoločnosťou K. prebiehal počas obdobia 3-4 mesiacov, kým sa vychovali kačky, pre ktoré už následne nebol odbyt. Časť kačiek bola preto odpredaná pre maloobchodnú sieť a časť bola odpredaná pre hydinu ZK J., za ktorú konal syn majiteľky J. pán W.. Faktúra od H. Košice im však uhradená nebola. Túto pohľadávku si uplatňovali len u uvedenej spoločnosti, nie však súdnou cestou. Potom aj ich spoločnosť skončila v konkurze a

ďalší postup už bol na správkyni konkurznej podstaty. Predaj do maloobchodu bol realizovaný o objeme 30-50% a suma za to utŕžená bola použitá na prevádzku spoločnosti a na výplatu miezd zamestnancom.

Obžalovaný C. k predmetnému obchodnému vzťahu uviedol, že výkonným riaditeľom tejto firmy bol bývalý spolužiak X.. J. a oni dojednali medzi sebou všetky podmienky zmluvy. Jednalo sa o dodávky krmív pre firmu T.-O., s.r.o. O žiadnej pôžičke z firmy K., s.r.o. I. pre firmu T.-O. nevedel.

Svedok poškodený, X.. C. Z., výkonný riaditeľ firmy K. s.r.o., v prípravnom konaní ku skutku vypovedal, že obžalovaný J., ktorého pozná z vysokej školy, sa na ich firmu nakontaktoval sám a začali spolu s obžalovaným C. v priebehu roka 2000 chodiť na firmu. Za kŕmne zmesi, ktoré odoberali, platili najskôr v hotovosti a získali si tak ich dôveru. Potom 10.8.2000 podpísali kúpno-predajnú zmluvu o dodávke kŕmnych zmesí s tým, že kúpnu cenu budú uhrádzať na základe vystavenej faktúry a to do 14 dní a na účet ich spoločnosti. J. súhlasil so všetkými bodmi zmluvy vrátane toho, že dodávku zmesí budú hradiť do 14 dní od vystavenia faktúry, resp. dodania kŕmnej zmesi. Ak by sa táto lehota nedodržala musela byť faktúra zaplatená do doby nasledujúcej dodávky. Takto zrealizovali dodávky v celkovej hodnote 950.412,- Sk, ktoré neboli uhradené v lehote splatnosti. Okrem toho im spoločnosť T.-O., s.r.o. dlhuje ešte čiastku 110.350,- Sk, ktorú pán J. osobne požičal od ich firmy dňa 14.2.2001 s tým, že peniaze súrne potrebuje na chod svojej spoločnosti a požičanú sumu vráti do 31.7.2001, avšak ani tieto peniaze im nevrátil. Až dňa 6.7.2001 im bola cez poisťovňu RWA Bratislava uhradená sumy 950.412,- Sk.

Svedkyňa S., ekonómka a prokuristka spoločnosti K., s.r.o., vo výpovedi zo dňa 12.4.2006 uvádzala, že jednotlivé faktúry boli spoločnosťou T.-O., s.r.o. uhrádzané len čiastočne. Tým ich chceli obžalovaní ubezpečiť, že im zostatok uhradia, pričom X.. J. tvrdil, že ak predá hydinu, dlžnú čiastku im uhradí. To sa však nestalo a dlh voči ich spoločnosti narastal. Dozvedeli sa, že hydinu má spoločnosť T.-O., s.r.o. poistenú, a preto trvali na vinkulácii poistného plnenia, pričom skutočne im 6.7.2001 bola vyplatená poisťovňou R+V suma 950.412,- Sk. Napokon sa k nároku na náhradu škody dňa 29.11.2012 vyjadrila vo výpovedi svedka poškodeného Q. E., vtedajšia konateľka spoločnosti a uviedla, že voči obžalovaným si uplatňujú náhradu škody v celkovej výške 370.365,30 eura (12.293,88 eura), ktorá pozostáva z istiny vo výške 212.706,- Sk a z penále vo výške 157.659,30 Sk.

Prečítané boli tiež súvisiace listinné dôkazy, a to kúpna zmluva zo dňa 10.08.2000 uzavretá medzi spoločnosťou K. s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou T.-O., s.r.o., zastúpenou konateľom X.. J., ako kupujúcim, pričom predmetom plnenia bola kŕmna zmes pre nosnice so záväzkom kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu do 14 dní od dodávky - dátumu uskutočnenia zdaniteľného plnenia, resp. pri ďalšej dodávke. Zo zmluvy o poskytnutí pôžičky uzavretej dňa 14.02.2001 medzi veriteľom K. s.r.o., zastúpený konateľom spoločnosti X. S. a medzi dlžníkom T.-O., s.r.o., zastúpený konateľom X.. J., vyplýva poskytnutie pôžičky vo výške 110.350,- Sk s dátumom splatnosti do 31.07.2001. Súčasťou spisu je aj prehľad o vzájomných vzťahoch so spoločnosťou T.-O., s.r.o. s uvedením jednotlivých faktúr, dátumov ich splatnosti a výškou pohľadávky pozostávajúcej z pôžičky v sume 110.350,- Sk a neuhradených faktúr v sume 102.356,- Sk, taktiež jednotlivé vystavené faktúry s pripojenými výdajkami, návrh poistnej zmluvy Poisťovne R +V zo dňa 29.01.2001 s výškou ročného poistného za poistenie hydiny v sume 110.350,- Sk splatnej do 19.02.2001, Osvedčenie vyhlásenia uznania dlhu zo dňa 25.01.2001 podpísané Ing. J., ktorým menovaný uznáva čo do dôvodu a výšky dlh voči firme K. s.r.o. v sume 1.693.720,- Sk a súčasne dáva súhlas na vinkuláciu poistného plnenia z poistky č. 1000004172 - poistenie hydiny proti nákaze a Oznámenie Poisťovne R+V o vyplatení poistného plnenia vo výške 398.200,- Sk spoločnosti C. a.s. Kežmarok na základe vinkulácie a vo výške 950.412,- Sk spoločnosti K. s.r.o. na základe uznania dlhu.

Vina obžalovaných bola v tomto prípade preukázaná najmä výpoveďou svedka X.. Z., svedkyne S., listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom. Aj keď na samotnej kúpnej zmluve je v tomto prípade len podpis obžalovaného J., súd uznal vinu u oboch obžalovaných, keď z výpovedí svedkov mal preukázané, že obaja obžalovaní chodili na firmu poškodeného a platili za kŕmne zmesi najskôr v hotovosti, čím si vybudovali dôveru poškodeného a zdanie ich solventnosti, čo však nebola pravda. Samotná skutočnosť, že zmluvu podpísal len jeden z konateľov, predstavuje v danom prípade len časť podvodného konania, keďže na jej základe následne obaja konatelia odoberali kŕmne zmesi, za ktoré v lehote splatnosti neuhrádzali kúpnu cenu, resp. ich hradili len čiastočne. Obaja obžalovaní mali vedomosť o hospodárskej situácii v ich spoločnosti, išlo už o záver roka 2000, pričom sám obžalovaný C.vádza, že nemal vyplatenú plnú mzdu v danom období. Pre naplnenie objektívnej stránky stačí vedomosť, že nebudú môcť zaplatiť celú kúpnu cenu v dohodnutej lehote splatnosti a túto zaplatia len čiastočne.

Pokiaľ ide o ďalšiu časť skutku a to uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 14.2.2001 obžalovaným J., tak túto časť skutku súd vyčlenil zo spoločného konania oboch obžalovaných, pretože nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorým by bolo preukázané, akým konkrétnym konaním sa obžalovaný C. ako spolupáchateľ mal podieľať na spáchaní tejto časti skutku. Zmluvu o pôžičke podpísal len obžalovaný J., ktorý sám vypovedal, že v roku 2001 už pracoval pre firmu len sám, dokonca aj účtovníčka pracovala v spoločnosti len do 12/2000 a aj obžalovaný C. uvádzal, že v tomto období už chodil pracovať do Čiech. Vzhľadom na zlú ekonomickú situáciu spoločnosti, obžalovaný J. musel už v čase podpisu zmluvy o pôžičke vedieť, že v lehote splatnosti nebude môcť požičanú sumu peňazí splatiť. Táto časť skutku je uvedená v bode VI. rozsudku.

Poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Skutok pod bodom III. f/ rozsudku Poškodený C. výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť J. v konkurze K obchodu so spoločnosťou C. obžalovaný X.. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v danom prípade bola kúpna cena uhradená a bolo to hradené z poistky. K ekonomickej situácii spoločnosti T.-O. v roku 2001, keď bol dohodnutý tento obchod vypovedal, že spoločnosť nebola v dobrej situácii, pracoval už len sám a obchod uzavrel aj napriek týmto okolnostiam, pretože firmu chcel udržať. Vie, že záväzok bol uhradený, ale ako bola riešená platba, to si nespomínal, pravdepodobne sa to malo hradiť z poistky alebo z tržieb predaja. K aktivite obžalovaného C. v tomto obchode uviedol, že C. nebol aktívny pre firmu nikdy, pokiaľ ide o manažérsku aktivitu. Aktívny bol len v tom smere, aby mu bola vyplatená mzda a zúčastňoval sa aj rokovaní. Pravdepodobne bol C. aj pri podpise tejto zmluvy, bol to jeden z posledných obchodov. Doplnil, že v zmysle výpisu z obchodného registra museli konať obaja konatelia spoločne a podpisovať zmluvy obaja, teda aj pán C. zmluvy podpisoval. Bolo to aj v prípade spomínanej zmluvy so spoločnosťou C.. Na záver výpovede obžalovaný na položené otázky uviedol, že okrem už spomínanej pôžičky, ktorú bral ako fyzická osoba, si spomína ešte na jednu pôžičku, ktorú brali spoločne s pánom C. od úžerníka I. z Košíc a v dôsledku čoho následne prišiel o dom. Skutočnosť, že pôžičky na chod firmy brali ako fyzické osoby vysvetlil tak, že vtedy úvery dostávali len tí, ktorí mali peniaze. Ich spoločnosť mala malý majetok, ktorý zrekonštruovali a ktorým ručiť nemohli, preto bolo ťažké vybaviť úver a aj tie, čo mali prisľúbené, im nakoniec neboli schválené.

Obžalovaný C. vo svojej výpovedi potvrdil, že pozná firmu C., a.s. J., ale na začiatku roka 2001 on už vo firme T.-O. nerobil, pretože sa s J. stále hádali kvôli tomu, že nemal žiadny prehľad o ekonomických veciach a asi 2-3 mesiace pre odchodom nedostal on ani jeho manželka výplatu. Bol preto nútený odísť do Čiech pracovať. Na záver dodal, že firma T.-O., s.r.o. mala príjmy z predaja vajíčok, ktoré predávala do obchodných reťazcov. Nejaké peniaze boli prijaté do pokladne firmy z pultového predaja, nejaké peniaze boli v banke. Vie, že spoločnosť mala účet v Slovenskej sporiteľni, mal tam aj podpisový vzor, ale nikdy finančné operácie nerobil.

Svedok poškodený X.. V. H., riaditeľ spoločnosti C. a.s. J., vypovedal v prípravnom konaní, že niekedy v polovici marca 2001 sa telefonicky ohlásil podnikateľ X.. J. z Giraltoviec a prejavil záujem o nákup jatočnej hydiny z ich firmy. Následne došli na ich firmu osobne IR. a jeho spoločník C. a na jednaní dohodli zmluvné podmienky, s ktorými obaja konatelia súhlasili a uviedli, že sú solventná firma a dodávku sliepok uhradia v hotovosti pri odbere sliepok. Dňa 19.03.2001 podpísal svedok kúpnopredajnú zmluvu za spoločnosť C. a.s. a X.. J. za spoločnosť T.-O., s.r.o. a toho istého dňa boli sliepky v počte 14.480 kusov vyskladnené do vozidiel, ktoré si zabezpečili X.. J. a C. a títo skutočne fyzicky prevzali sliepky v dobrom zdravotnom stave. J. tvrdil, že sliepky na svojej farme vo Fijaši preperí a použije ich ako nosnice na ďalšie znášanie vajec. S J. boli dohodnutí, že po naložení sliepok dňa 19.03.2001 mu príde peniaze vyplatiť do kancelárie, resp. do pokladne firmy, bol teda J. uistený, že je solventný zákazník a že mu dodávku bez akýchkoľvek problémov uhradí. Po odvezení sliepok dňa 19.03.2001 sa už J. ani C. v ich firme neukázali a J. mu večer telefonicky oznámil, že mu nenabehli na účet nejaké peniaze a dodávku uhradí v najbližších dňoch na účet firmy. J. navštívil svedok v Giraltovciach potom čo dodávku neuhradili ani do polovice apríla 2001 a spísali pritom dohodu o uznaní dlhu. J. mu vtedy hovoril, že faktúru neuhradili preto, lebo im nejaká poisťovňa nezaplatila peniaze. Predtým pri jednaní o dodávke sliepok ani J. ani C. o žiadnej poisťovni nič nehovorili, tvrdili že na účte majú dosť peňazí na uhradenie faktúry a ich firma je solventná. Pokiaľ by mu J. a C. povedali, že nemajú dostatok prostriedkov na úhradu sliepok, alebo že peniaze len vybavujú alebo čakajú, sliepky by v žiadnom prípade nepredal.

Následne bol podpísaný dodatok k zmluve, ale ani tento J. nenaplnil, preto chcel svedok sliepky odobrať, ale J. mu ich nechcel vrátiť a dňa 23.5.2001 mu ponúkol, že dlžnú čiastku zaplatí z poistky v poisťovni R+V Bratislava a podpísali zmluvu o vinkulácii, na základe ktorej mu z poisťovne bola uhradená celá fakturovaná suma za dodávku sliepok vo výške 398.200,- Sk.

Aj v tomto prípade bola ako listinný dôkaz prečítaná samotná Kúpno-predajná zmluva zo dňa 19.03.2001 podpísaná za spoločnosť T.-O., s.r.o. X.. J., v ktorej sa kupujúci zaviazal zaplatiť kúpnu cenu v hotovosti na základe faktúry zo strany predávajúceho, ďalej Dodatok ku kúpnopredajnej zmluve bez uvedenia dátumu podpisu, faktúra č. 245 vystavená dňa 19.03.2001 na sumu 398.200,- Sk so splatnosťou 19.03.2001, dodací list zo dňa 19.03.2001 s pečiatkou a podpisom príjemcu - T.-O., s.r.o., Uznanie dlhu bez uvedenia dátumu, výpis z podnikateľského účtu ako potvrdenie o zaplatení sumy 398.200,- Sk zo strany R+V poisťovňa, a.s. a Oznámenie o vinkulácii poistnej zmluvy zo dňa 21.03.2001.

Vina oboch obžalovaných je preukázaná výpoveďou svedka poškodeného Ing. V. H., listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom. Aj v tomto prípade samotnú zmluvu podpísal len obžalovaný J., avšak pri uznaní viny u C. súd vychádzal z výpovede poškodeného, ktorá nebola vyvrátená ani spochybnená žiadnym iným vykonaným dôkazom (v porovnaní so skutkom ohľadom nákupu nosníc z Českej republiky). Sám obžalovaný C. vo výpovedi uvádza, že firmu C. pozná a aj keď na svoju obranu tvrdil, že v danom období už nebol vo firme činný, nepoprel jednoznačne, žeby sa na jednaní s touto firmou nezúčastnil. Na základe výpovede svedka H. súd mal za preukázané, že obaja obžalovaný spoločným konaním - účasťou na jednaní vo firme C., a.s., podpisom zmluvy a následným odberom sliepok, za ktoré neuhradili kúpnu cenu v dohodnutej lehote splatnosti, naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu, pretože už pri podpise zmluvy vedeli, že kúpnu cenu v dohodnutom termíne neuhradia.

Spoločne ku všetkým týmto čiastkovým skutkom:

Podľa § 250 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.

Podľa § 250 ods. 5 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.

Vykonaným dokazovaním (znalecký posudok X.. J. a listinné dôkazy o zamietnutí žiadostí o poskytnutie úverov) bolo preukázané, že obaja obžalovaní museli mať pri uzatváraní jednotlivých zmluvných vzťahov vedomosť, o zlej finančnej situácii a o tom, že jednotlivé záväzky nebudú môcť splniť v dohodnutých termínoch. Podvodný úmysel možno vyvodiť aj z toho, že vo všetkých prípadoch obžalovaní dojednali kúpne zmluvy tak, že tovar (nosnice či kŕmne zmesi) nakúpili na „faktúru“, s tým, že došlo najskôr k prevzatiu tovaru, no cena zaň mala byť uhradená neskôr (v lehote splatnosti), pričom sa tak nestalo a poškodený prišiel o tovar, ktorý nemal zaplatený. Skutočnosť, že už v čase uzatvárania jednotlivých obchodov obžalovaní vedeli, že za tovar nezaplatia tak, ako bolo dohodnuté tiež vyplýva zo znaleckého posudku X.. J.. Aj keď obžalovaní v období páchania skutkov aj reálne vykonávali určitú podnikateľskú činnosť, dlhodobo išlo o tzv. stratové podnikanie a nikdy tak nemali dostatok finančných prostriedkov a ani iný majetok a ani reálny predpoklad získania finančných prostriedkov v budúcnosti na úhradu svojich záväzkov a aj napriek tomu naďalej nakupovali „na faktúru“ aj keď nemali predstavu odkiaľ vezmú finančné prostriedky na úhradu prevzatého tovaru. Aj keď obžalovaný J. vo výpovedi uvádzal, že jednotlivé záväzky chceli hradiť z úverov o ktoré požiadali, súčasne tiež uvádzal, že museli brať pôžičky ako súkromné fyzické osoby, pretože banky takým spoločnostiam ako bola ich, nechceli úvery poskytovať. Nemohol sa preto reálne spoliehať na takýto spôsob úhrady svojich záväzkov, pričom z výpovedí svedkov vyplynulo, že svojich obchodných partnerov o taktom spôsobe úhrady vôbec neinformoval, naopak svoju spoločnosť prezentoval ako solventnú, ktorá má na svojich účtoch dostatok finančných prostriedkov. Čo sa týka obrany obžalovaného C., spočívajúcej v tom, že ekonomické riadenie a rozhodovanie mal na starosti len obžalovaný J., bolo preukázané výpoveďami svedkov, že aj on ako konateľ sa zúčastňoval obchodných rokovaní a v konečnom dôsledku väčšinu zmlúv aj on podpísal, čím vyjadril súhlas s tým, že je oboznámený so všetkými zmluvnými podmienkami. Jeho konanie z hľadiska subjektívnej stránky možno hodnotiť minimálne ako konanie v nepriamom úmysle. Obaja obžalovaný svojim konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu

podvodu a spôsobili tak pokračovacím konaním celkovú škodu na cudzom majetku vo výške 3.203.894,- Sk. Uvedená suma prevyšuje sumu 2.200.000,-Sk, ktorou bol v čase spáchania posledného čiastkového skutku vymedzený veľký rozsah činu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 250 ods. 5 Tr. zákona.

Skutok pod bodom III. rozsudku

Poškodený N. družstvo A. P. K obchodnému vzťahu s Poľnohospodárskym družstvom A. P. obžalovaný J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že z družstva priviezli už choré sliepky, a preto museli investovať značné financie do liekov a nakoniec museli celý chov sliepok zlikvidovať do kafilérie. Všeobecne aj k ostatným skutkom uviedol, že v tom období riešili vybavenie úveru s W. bankou a s Devín bankou, kde dokonca museli otvoriť účet a vložiť sumu 10 000,- Sk, aby s nimi banka jednala a v súvislosti s prísľubom poskytnutia týchto úverov následne realizovali jednotlivé obchody. Prísľub poskytnutia úverov im dal riaditeľ Devín banky vo Zvolene, pán J., išlo asi o posledného riaditeľa banky predtým, než táto banka skrachovala. Za Záručnú a rozvojovú banku to bol pán I.. Kroky smerujúce k poskytnutiu úverov podnikali prakticky počas celého obdobia, keď sa realizovali jednotlivé obchody. Obžalovaný uviedol, že v priebehu podnikania pôsobil aj ako riaditeľ N. Bardejov, riaditeľom bol v dvoch obdobiach počas jeho podnikania a práca s bankami mu nebola cudzia. Žiadosti o úvery sa snažil podložiť tovarom - sliepkami a taktiež vlastnili nehnuteľnosti. Reálne im bol na začiatku podnikania zo strany Konsolidačnej banky poskytnutý úver vo výške 1 400 000,- Sk na zakúpenie objektov a technológie. Ďalšie úvery im poskytnuté neboli, boli len prisľúbené, napr. Devín banka následne skrachovala. Ich spoločnosť mala 8 zamestnancov vrátene ich dvoch ako konateľov. Obžalovaný vypovedal, že záväzok voči Poľnohospodárskemu družstvu A. P. chceli plniť z úveru a v prípade, že by tento nebol schválený, tak splátkami z produkcie, pretože produkcia bola vždy zisková. V danom prípade však došlo k tomu, že bola nariadená likvidácia chovu a obžalovaný má podozrenie, že družstvo A. P. sa potrebovalo zbaviť sliepok, ktoré trpeli salmonelou, preto im sliepky na svoje vlastné náklady priviezli. Dodal, že zdravotný stav sliepok reklamovali, avšak družstvo na to nijako nereagovalo, pretože mali potvrdenie od veterinára o zdravotnom stave sliepok v čase, keď ich prevážali. Tunajší veterinári však zistili iný zdravotný stav sliepok a nariadili likvidáciu chovu, bolo to však len tvrdenie proti tvrdeniu, pričom veterinári, ktorí v tejto veci konali, K.. U. a K.. D., už zomreli. Vysvetlil, že zisk z produkcie vajec býval 10-15 %, keď odpočíta z tržieb náklady, reálne to však záviselo od predajnej ceny vajíčok a nákupných cien krmív s tým, že u sliepok bolo 10 mesačné znáškové obdobie. Prioritne sa však mala kúpna cena uhradiť z úveru, ktorý vybavovali, pričom dodal, že o tomto spôsobe úhrady bolo určite informované aj družstvo A. P.. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy úver nemali záväzne schválený, mali len záväzný prísľub z Devín banky, ktorá však v krátkej dobe skrachovala. Upresnil, že aj samotná zmluva o nákupe sliepok tvorila prílohu žiadosti o poskytnutie úveru od banky a mala slúžiť ako zábezpeka pre poskytnutie úveru. Obžalovaný uviedol, že sliepky boli poistené a z poistného plnenia po likvidácii chovu bola uspokojená pohľadávka spoločnosti C. J. alebo pohľadávka spoločnosti v Levoči, pretože na tejto poistnej zmluve bola vinkulácia práve v prospech niektorej z týchto spoločností, preto oni nemohli ovplyvniť, komu sa vyplatí plnenie z poistnej zmluvy, teda plnenie nebolo poskytnuté družstvu A. P.. Pri prechode hranicami museli mať sliepky veterinárne osvedčenie a z tohto osvedčenia vyplývalo, že sliepky sú v poriadku, avšak po ich dovezení zistili, že trpia salmonelou. Ozrejmil, že pred naskladnením sliepok musel byť ich objekt dezinfikovaný, a preto sa sliepky nemohli nakaziť u nich. Po zistení ochorenia investovali na lieky v prvej fáze 70 000,- Sk, čím sa ochorenie utlmilo a po mesiaci sa zopakovalo znova, avšak stále u uhynutých sliepok, nie vo vajciach, až v tretej fáze sa salmonela zistila aj vo vajciach, a preto bola nariadená likvidácia celého chovu. V tom čase boli pod kontrolou hygieny, ktorá brala vzorky každé 2 týždne. Zdravotné problémy u sliepok sa objavili po dvoch až troch týždňoch od dovezenia.

Obžalovaný C. k tomuto obchodu s Poľnohospodárskym družstvom A. P. uviedol, že v A. P. nikdy nebol. Na jednaní bol len pán J. a mal so sebou pracovníka firmy V. K. ako šoféra. Pokiaľ predseda tohto družstva uvádza, že tam bol aj on, tak klame, alebo sa mýli, pretože on v A. P. nikdy nebol. Nevedel sa vyjadriť k finančným transakciám ohľadom nákupu sliepok, pretože on to nerobil. Potvrdil, že nosnice boli do ich firmy vo Fijaši dovezené a že boli nakazené salmonelózou a po určitom čase museli byť, na základe nariadenia Veterinárnej správy vo Svidníku, utratené a odvezené do kafilérie v Drienove.

Ako svedok poškodený k predmetnému skutku v prípravnom konaní vypovedal X.. S. T., predseda U. družstva A. P.. Vo výpovedi uviedol, že dňa 02.11.1998 prišli na družstvo v Dolnej P. osobne X.. J. v spoločnosti S. C.. Po fyzickej obhliadke nosníc bola spísaná kúpna zmluva, pričom obe strany

súhlasili so všetkými zmluvnými podmienkami. Všetko bolo uzavreté a podpísané v Dolnej Cerekvi. Za družstvo zmluvu uzatváral a podpisoval on a za odberateľa túto uzatváral a podpisoval X.. J., za odberateľa bol ešte prítomný S. C.. Čo sa týka splátkového kalendára, tento konkrétne navrhol Ing. J. a oni s tým súhlasili. Dodal, že podľa tohto ako J. navrhol splátkový kalendár, musel mať peniaze na úhradu, lebo z výnosu z predaja vajec nebolo možné splátky v takej výške uhradiť. Na základe tejto zmluvy potom objednali dopravu vo firme U. K., a to na množstvo 15.000 ks nosných sliepok, ktoré boli do obce Fijaš dodané v dňoch 17.11.1998, 19.11.1998 a 20.11.1998. S každou dodávkou bol zaslaný dodací list, faktúra nosných sliepok, veterinárne osvedčenie o stave hydiny a medzinárodný dodací list. Náklady za dopravu fakturovala firma K. ich družstvu a oni ich v plnej výške uhradili. Svedok uviedol, že finančná situácia firmy T.-O., s..r.o. mu vtedy nebola známa, ale nakoľko zástupcovi firmy vystupovali sebavedome, usudzoval že sú na tom dobre. Finančnú solventnosť firmy si neoverovali, pretože dali na odporúčanie sprostredkovateľov. O úvere začali konatelia hovoriť až dodatočne v roku 1999, keď spolu jednali o úhrade ich dlhu, pri uzatváraní zmluvy sa o tom nikdy nezmienili. Pokiaľ by takéto informácie mali, zmluvu by neuzavreli, alebo by obchod realizovali v hotovosti a s vlastnou dopravou. Doposiaľ im firma T.-O., s.r.o. neuhradila žiadnu čiastku a ich dlh voči družstvu predstavuje 1.193.400,- Sk za dodané sliepky a 99.000,- Kč za dopravu. Dodal, že v roku 1999 jednal len s X.. J., pričom sa mali niekoľkokrát stretnúť v Bratislave, ale na stretnutie sa nikdy nedostavil, rovnako zasielali aj písomné urgencie a zo strany X.. J. došlo aj k písomnému uznaniu dlhu. O ich nárokoch už rozhodol Krajský súd v Prešove pod č.k. -49. Podľa svedka, dodané sliepky žiadnu vadu nemali a ich zdravotný stav garantovali veterinárnym osvedčením. Rovnako ani spoločnosť T.-O., s.r.o. nevzniesla v primeranej dobe žiadne reklamácie. Pokiaľ by sliepky reklamovali v primeranej dobe, čo je 14 dní až mesiac, tak by to riešili.

Svedok O. K. k tomuto skutku uviedol, že vo firme pracoval ako údržbár od 1.9.1996 do 31.1.2001 a potvrdil, že raz bol s pánom J. v Čechách, bolo to niekde v A. Cerekvi, ale bol tam len z toho dôvodu, aby J. nešiel sám.

Z kópie kúpnej zmluvy je zrejmé, že táto bola uzavretá dňa 02.11.1998 medzi U. družstvom Dolní P., zastúpeným X.. S. T., ako predávajúcim a medzi spoločnosťou T.-O., s.r.o., zastúpenou X.. J. J., ako kupujúcim. Zmluva je opatrená pečiatkami a podpismi zastupujúcich osôb. Pretom kúpnej zmluvy dodávka sliepok vo veku 20 týždňov v množstve 15.000 kusov, pri cene 110,- Sk/ks. Kúpna cena mala byť hradená v troch splátkach: do 15.11.1998 suma 650.000,- Sk, do 15.12.1998 suma 500.000,- Sk a do 15.01.1999 zostávajúca časť. Dňa 18.5.1999 bol spísaný Zápis o uznaní dlhu medzi U. družstvom A. P., ako veriteľom a spoločnosťou T.-O., s.r.o. zastúpenou X.. J., ako dlžníkom, kde dlžník uznal dlh vo výške 1.395.512,- Kč ku dňu 15.5.1999. Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj ďalšie listinné dôkazy a to faktúry, dodacie listy veterinárne osvedčenia a tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -49 zo dňa 6.7.2001, ktorým bola U. družstvu priznaná sumy X.XXX.XXX,- Kč a rozsudok č.k. -10 zo dňa 29.10.2001, ktorým bolo priznané príslušenstvo v podobe úroku z omeškania.

Aj keď obžaloba skutok formulovala tak, že hoci obaja obžalovaní, ako konatelia obchodnej spoločnosti T.-O., vedeli, že táto obchodná spoločnosť na účte a ani v pokladni nemá dostatok finančných prostriedkov, dňa 02.11.1998 s Poľnohospodárskym družstvom A. P., okr. Jihlava, Česká republika, ako predávajúcim uzatvorili kúpnu zmluvu o dodávke 13 260 nosníc v hodnote 1.193.000,- Kč s tým, že kúpnu cenu zaplatia po dodaní nosníc v kúpnej zmluve dohodnutých termínoch a hoci nosnice im boli 17.11.1998, 19.11.1998 a 20.11.1998 na náklady Poľnohospodárskeho družstva A. P. dovezené, tieto prevzali, no kúpnu cenu v dohodnutých termínoch na základe faktúr neuhradili a Poľnohospodárskemu družstvu A. P. tak spôsobili vrátane nákladov na dopravu škodu 1.292.400,- Kč (1.566.388,80 Sk - 51.994,58 eur) a toto konanie právne kvalifikovala ako trestný čin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva, mal súd vykonaným dokazovaním preukázanú vinu len vo vzťahu k obžalovanému X.. J.. Zo samotnej kúpnej zmluvy (č.l. 561) zo dňa 2.11.1998 je zrejmé, že ju za spoločnosť T.-O., s.r.o. podpísal len obžalovaný J.. Obžalovaný C. k tomuto skutku vypovedal v tom zmysle, že v Českej republike ohľadom tohto obchodu nebol a táto jeho výpoveď je potvrdzovaná výpoveďou svedka O. K., ktorý uvádzal, že bol s obžalovaným J. v A. P. ako šofér, z dôvodu, aby J. nešiel sám. C. sa nevedel vôbec vyjadriť k dojednaným zmluvným podmienkam, len potvrdil, že sliepky z Čiech im boli dodané a neskôr ochoreli na salmonelózu. Aj keď svedok X.. T. pôvodne uvádzal, že na rokovaní boli obaja spoločníci, v ďalšej výpovedi už vypovedal, že si nie je istý, lebo menovaných predtým nepoznal. Súčasne svedok vypovedal, že ohľadom tohto obchodu sa uskutočnilo len jedno osobné stretnutie, kde bola podpísaná kúpna zmluva a preto je nelogické, že by ju nebol podpísal aj obžalovaný C., ak by tam bol s J. prítomný. Skutočnosť, že na zmluve je len podpis X.. J. konštatuje vo

svojom rozsudku aj Krajský súd v Prešove, č.k. -49 zo dňa 6.7.2001. Rovnako na zápise o uznaní dlhu zo dňa 18.5.1999 (č.l. 565) je len podpis obžalovaného X.. J..

Vykonanými dôkazmi preto nebolo preukázané, akým konkrétnym konaním sa obžalovaný C., ako spolupáchateľ, podieľal na tomto podvodnom konaní voči poškodenému, keďže sa nezúčastnil na jednaní o predmetnom obchode a na kúpnej zmluve chýba aj jeho podpis. Aj keď z hľadiska vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, súd v rámci civilného konania konštatoval platnosť kúpnej zmluvy aj bez podpisu druhého konateľa C., nestačí to na vyvodenie aj jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Pri uplatnení zásady individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby, možno za páchateľa trestného činu označiť takú osobu, ktorá naplnila všetky znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Pri spolupáchateľstve sa vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov, zahŕňajúci ich spoločné konanie, ako aj sledovanie spoločného cieľa. Pri napĺňaní skutkovej podstaty trestného činu síce nemusia konať všetci rovnako, pretože ak sa skladá ich činnosť z niekoľkých zložiek, bude spolupáchateľom každý, kto svojím konaním naplnil niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je potom naplnená až súhrnom týchto konaní. Ani takáto forma určitého čiastkového konania obžalovaného C. však preukázaná nebola.

Obžalovaný J. pri jedinom obchodnom stretnutí sám dojednal zmluvné podmienky, vrátane spôsobu a lehôt splatnosti a podpisom zmluvy tak sám naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Zo znaleckého posudku X.. J. č. 23/2004 totiž vyplýva, že v čase uzatvárania zmluvy nemala spoločnosť T.-O., s.ro. dostatok finančných prostriedkov vzhľadom na hodnotu uzatváraného kontraktu. Obžalovaný X.. J., ako konateľ spoločnosti, teda vedel, že jeho spoločnosť nemá na účte, ani v pokladni dostatok finančných prostriedkov a aj napriek tomu uzatvoril zmluvu o odkúpení nosných sliepok, pričom vedel, že za hydinu nebude môcť zaplatiť v dohodnutých termínoch splatnosti, čo je zrejmé aj zo samotnej výpovede obžalovaného J..

Obrana obžalovaného X.. J., spočívala v tom, že kúpnu cenu chceli uhradiť z úveru (Devín banky a Rozvojovej banky), pričom v súvislosti s tým otvorili účet a vložili naň sumu 10.000,- Sk a že pokiaľ by ho nedostali, tak by kúpnu cenu hradili splátkami z produkcie, chov však napokon museli zlikvidovať. Tieto tvrdenia obžalovaného súd vyhodnotil ako účelové, pretože bolo preukázané, že sumu 10.000,- Sk spoločnosť vložila na účet Devín banky až 24.10.2000 a potvrdenie o obdŕžaní dokladov pre poskytnutie úveru je z 21.12.1999, teda viac ako rok po podpise zmluvy. Navyše svedok X.. T. vypovedal, že obžalovaný J. pri podpise zmluvy žiadny úver nespomínal, vystupoval suverénne a o úvere začal hovoriť až v roku 1999, keď s ním riešil úhradu dlžnej kúpnej ceny. Rovnako svedok uviedol, že vzhľadom na termíny splátok, ktoré obžalovaný J. sám navrhol, nebolo možné očakávať, že ich uhradí z produkcie vajec.

Z vyššie uvedených dôvodu súd uznal vinným zo skutku pod bodom II. obžaloby (v rozsudku označený ako skutok III.) len obžalovaného X.. J. a obžalovaného C. vo vzťahu k tomuto skutku spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo preukázané, že spáchal tento skutok.

Svedok poškodený sa vo svojej poslednej výpovedi dňa XX.X.XXXX vyjadril, že si nárok na náhradu škody neuplatňuje, pretože o ňom už bolo rozhodnuté v civilnom konaní. N. súd o tomto nároku v adhéznom konaní nerozhodoval.

I. pod bodom IV. rozsudku Poškodený O.-D., spol. s r.o. K obchodnému vzťahu medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným J. farma Fijaš a spoločnosťou O.- D. , spol. s r.o. R. obžalovaný X.. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že tento obchod spočíval v tom, že mali nakúpiť sliepky od firmy A. T. I. a za uvedený obchod sa malo plniť takou formou, že firme A. mala byť dodaná kukurica, ktorú zabezpečila firma O.-D. Nitra. Menovaná spoločnosť svoju časť záväzku splnila a kukuricu dodala spoločnosti A., avšak sliepky pre spoločnosť T.-O. dodané neboli. Na základe uvedeného ich pohľadávku voči firme A. za symbolickú 1 korunu postúpili firme J. v Trenčianskych Tepliciach, aby ju vymáhala už v prospech O.-D. Nitra od firmy A.. Ohľadom spoločnosti J. farma F. obžalovaný uviedol, že aj v tejto spoločnosti boli konateľmi on a obžalovaný C. a táto spoločnosť existovala popri ich spoločnosti T.-O.. Spoločnosť bola aktívna len v tomto jednom obchode a keďže to dopadlo ako dopadlo, tak firma J. svoju činnosť ukončila. R. uviesť, aké bolo prepojenie medzi jednotlivými firmami v tomto obchode. Firma J. sa ďalej nerozvíjala a čo sa týka vtedajšej ekonomickej

situácie, malo to fungovať tak, že firma mala nakúpiť tovar, tento ďalej predať a z toho splatiť faktúru. Obžalovaný nevedel uviesť, prečo bolo ako protiplnenie za dodávku hydiny dohodnuté kŕmne obilie. Potvrdil, že so spoločnosťou O.-D. podpisoval zmluvu v mene spoločnosti J.. Čo sa týka dodania hydiny od firmy A. uviedol, že spolu s C. do menovanej firmy chodili, boli tam asi 5 krát a pán W. im sľuboval, že dodá hydinu alebo zaplatí za dodanú kukuricu, avšak dopadlo to tak, že firma A. zanikla. Obžalovaný ešte predtým odpredal ich pohľadávku vymáhačskej firme J. v prospech firmy O.-D.. K účasti spoločnosti T.-O. na tomto obchode uviedol, že tým, že spoločnosti nebola dodaná hydina, tak z celého obchodu spoločnosť vypadla.

Na hlavom pojednávaní bola prečítaná aj časť výpovede obžalovaného z prípravného konania zo dňa 19.5.2003, kde na otázku, prečo firma J. F. F., ani T.-O. neuhradili splatnú faktúru spoločnosti O.-D. R. odpovedal tak, že úhrada za firmu J. s.r.o. nebola prevedená pre O.-D. s.r.o. R., pretože za dodávku tovaru neuhradila v splatnom termíne firma A.. Po uplynutí splatného termínu, došlo k tomu, že v J. s.r.o. bola zrušená obchodná činnosť, táto bola prevedená na T. O. s.r.o. Giraltovce s tým, že táto prevzala na seba všetky záväzky a pohľadávky firmy J. s.r.o. z obchodnej činnosti. Následne T. O. s.r.o. postúpila už svoju faktúru firmy A. s.r.o. za dodaný tovar firmou O.-D. s.r.o. R. zo dňa 17. a 18.12.1997. Nakoľko firma A. s.r.o. neuhradila faktúru ani pre T. O. s.r.o., táto nezaplatila za dodaný tovar firme O.-D. s.r.o. R.. Za firmu T. O. s.r.o. obžalovaný ako konateľ uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári s firmou A. s.r.o. a na základe tohto splátkového kalendára, s konateľkou O.-D. X.. J., na Notárskom úrade v Nitre uzatvoril zápisnicu, že všetky finančné zdroje podľa splátkového kalendára firmy A. s.r.o., budú prevádzané priamo firmou A. s.r.o. na účet firmy O.-D. s.r.o. R.. V splátkovom kalendári firmy A. s.r.o. to však nebolo zahrnuté. Po spísaní uvedenej notárskej zápisnice, X.. J. doručila osobne do firmy A. s.r.o. predmetnú notársku zápisnicu. T. úkonom on považoval vec za ukončenú, aj napriek tomu, že T. O. s.r.o. Giraltovce tým pádom nedostala by žiadnu províziu za sprostredkovanie obchodu. Neskôr, nakoľko A. s.r.o. neakceptoval splátkový kalendár ani notársku zápisnicu, neplnil si teda záväzky, firma O.-D. s.r.o. R., svoju pohľadávku odpredala firme J. Trenčianske Teplice. Zástupcovia tejto firmy navštívili T. s.r.o. Giraltovce. On za svoju firmu urobil s firmou J. dohodu o postúpení pohľadávky voči firme A. s.r.o. v prospech firmy J. a O.-D. s.r.o. Nitra. T. O. postúpil pohľadávku za cenu 1,- Sk. Táto firmou Kess doposiaľ nebola zaplatená firme T. O. s.r.o. Giraltovce. Všetky tieto zápisy by mali byť doložené k spisu na OUJP PZ Nitra.

Po prečítaní tejto časti výpovede obžalovaný uviedol, že to, čo bolo prečítane nevylučuje to, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní. Skutočne firma T.-O. z uvedeného obchodu nemala nič, len stratu 1,- Sk. K úhrade za krmivo zo strany spoločnosti T.-O. po prechode záväzku z firmy J. nedošlo podľa obžalovaného preto, lebo nebol uzavretý okruh obchodu tým, že firma T.-O. nemala dodané sliepky. Iné prostriedky na úhradu tohto záväzku firma T.-O. nemala.

K predmetnému obchodnému vzťahu vypovedala aj svedkyňa X.. W. J., konateľka spoločnosti O.-D., spol. s r.o., pričom uviedla, že ich spoločnosť uzatvorila dňa 1.12.1997 s firmou J.-F. s.r.o. Giraltovce (konatelia a spoločníci Ing. J. J. a S. C.) zmluvu o dodávke priemyselnej kukurice v hodnote 548.550,- Sk, pričom táto nebola v termíne splatnosti uhradená, naopak uvedenú kukurica táto spoločnosť predala prostredníctvom firmy T.-O., s.r.o., kde tiež sú konateľmi Ing. J. a S. C., firme A. s.r.o. Trenčianske Stankovce. O uvedenej pohľadávke už rozhodol Okresný súd Svidník rozsudkom zo dňa 2.11.2000 sp. zn. a zaviazal spoločnosť J. s.r.o. - Fijaš zaplatiť ich spoločnosti sumu 532.650,- Sk s príslušenstvom. Doposiaľ však táto pohľadávka uhradená nebola. Rozdiel v sumách vysvetlila svedkyňa tak, že v priebehu súdneho konania sa pôvodná suma 548.550,- Sk znížila na sumu 532.650,- Sk (150 ton x 3.350,- Sk = 532.650,- Sk), pretože sa pomýlili. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd upravil sumu uvedenú v skutkovej vete obžaloby tak, aby zodpovedala tejto výpovedi a v nej uvedeným skutočnostiam. Svedkyňa ďalej uviedla, že viackrát J. písomne a telefonicky vyzývali na úhradu tohto záväzku a tiež sa s ním osobne stretli. X.. J. napokon podpísal prehlásenie, že záväzok, ktorý má voči nim za nákup priemyselnej kukurice, za neho preberá spoločnosť T.-O., s.r.o., ktorá ho aj uhradí. Ich pritom splnomocnil prevziať financie od tejto spoločnosti. Zdôraznila, že spoločnosť J., s.r.o. Giraltovce, s konateľmi J. a C., vykonala iba jediný obchod s nimi, žiadny iný už potom nevykonala. V ďalšej výpovedi svedkyňa uviedla, že dňa 28.5.2002 došlo k prevodu jej a manželovho obchodného podielu spoločnosti O.-D. na S. C., ktorý sa stal jediným spoločníkom a súčasne došlo k zmene obchodného mena a sídla spoločnosti na U. s.r.o., so sídlom Cabajskej 10, Nitra. Dodala, že aj napriek prevodu podielu sa naďalej cíti poškodená a žiada uhradiť škodu od X.. J. vo výške 548.550,- Sk.

Svedok S. C., ako konateľ spoločnosti U., s.r.o. vo výpovedi dňa 11.2.2013 uviedol, že sa k trestnému konaniu nepripája a neuplatňuje si náhradu škody v trestnom konaní a vec považuje pre seba za skončenú.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj jednotlivé listinné dôkazy súvisiace so skutkom ako napríklad Kúpna zmluva zo dňa 1.12.1997, faktúra č. 970109 zo dňa 22.12.1997 s termínom splatnosti ihneď, výpis z účtu spoločnosti T.-O., s.r.o. v Slovenskej sporiteľni a.s. za obdobie od 1.11.1997 do 31.3.1998 so zostatkom na účte k 1.11.1997 v sume 959,30 Sk, rozsudok Okresného súdu Svidník sp.zn. a ďalšie listiny.

Ohľadom tohto skutku je potrebné uviesť, že o ňom už bolo raz právoplatne rozhodnuté a to trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 14.10.2004. Okrem toho bolo tiež rozhodnuté o skutku pod bodom VI. obžaloby, ktorý sa týka marenia konkurzného konania a obžalovanému J. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou na dva roky. Uznesením zo dňa 20.11.2006 bol nariadený výkon tohto pôvodne podmienečného trestu odňatia slobody. Tento trestný rozkaz bol v rámci povolenej obnovy konania v neprospech odsúdeného zrušený a vec vrátená prokurátorovi do prípravného konania. Uvedené vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. V danom prípade podvodné konanie obžalovaného J. je zrejmé už z toho, že kúpnu zmluvu na dodávku pšenice podpísal ako konateľ spoločnosti J. s.r.o. farma F., ktorá nevykazovala žiadnu inú činnosť a nemala zriadený žiadny účet v peňažných ústavoch, musel si byť preto už pri uzatváraní obchodu vedomý, že kúpnu cenu v lehote splatnosti neuhradí. Podvodný úmysel vyplýva aj z jeho ďalšieho konania, keď 18.12.1997 predal kukuricu firme T.-O. a dňa 3.1.1998 spoločnosti A..

O nároku na náhradu škody uplatnenom poškodenou X.. W. J. súd nerozhodoval, pretože už na začiatku hlavného pojednávania rozhodol o tom, že nepripúšťa X.. W. J. ako poškodenú do konania s jej uplatneným nárokom na náhradu škody. Poukazuje pritom na to, že menovaná predajom obchodného podielu spoločnosti, v ktorej vystupovala ako konateľka, stratila oprávnenie (aktívnu legitimáciu) uplatňovať si za spoločnosť O.-D. nárok na náhradu škody a rozhodujúce bolo v tomto prípade konečné vyjadrenie nového konateľa spoločnosti S. C., ktorý uviedol, že si nárok na náhradu škody neuplatňuje. Súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že škoda bola spôsobená právnickej osobe, spoločnosti O.-D. s.r.o. a nie fyzickej osobe X.. J..

Skutok pod bodom V. rozsudku Poškodený O., spol. s r.o. K obchodnému vzťahu so spoločnosťou O., spol. s r.o., Veľký Meder obžalovaný J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nespomína, čo bolo predmetom tohto obchodu, ale vie, že vďaka tejto firme sa spoločnosť T.-O. dostala do konkurzu, pretože to bola práve spoločnosť O., Veľký Meder, ktorá podala návrh na vyhlásenie konkurzu. Vie len to, že išlo o nákup kŕmnej kukurice, ale táto nemala slúžiť ich firme, pretože ju nemali na čo použiť. Mala slúžiť ako komponent na výrobu kŕmnych zmesí. Predmetné kŕmne zmesi spotrebovali, pretože kŕmne zmesi nebol obchodný artikel, ale slúžili ako výrobný prostriedok. Kukurica bola dodaná buď do Vranova, Bardejova alebo Svidníka na spracovanie a až potom do toho vstúpili oni. Finančnú situáciu v spoločnosti T.-O., s.r.o. v období februára 2000, kedy bola predmetná zmluva uzatváraná popísal obžalovaný tak, že situácia nebola dobrá, pretože keď sa objaví diera v obchodoch v r. 1998, 1999, tak následne len tú dieru sa snažíte zaplátať inou činnosťou, avšak jeho firme sa to v končenom dôsledku nepodarilo, pretože skončila v konkurze a on sám prišiel v exekúcii o majetok a naďalej sú mu vykonávané zrážky z dôchodku. V súvislosti s tým vysvetli, že je vyštudovaný poľnohospodársky inžinier a záležalo mu, aby spoločnosť udržal aj kvôli jej zamestnancom, a preto konal tak, ako konal, čo sa mu napokon vypomstilo a aj celej jeho rodine.

Svedok poškodený X.. F. D., konateľ a štatutárny zástupca spoločnosti O., spol. s r.o., v prípravnom konaní vypovedal, že vo februári 2000 mali pripravenú kukuricu na vývoz do Poľska cez hraničný priechod Plaveč. Nakoniec im vývoz kukurice povolený nebol a táto zostala vo vagónoch v colnom pásme na stanici v Plavči. Preto riešil odpredaj kukurice v množstve 100,10 ton v regióne severovýchodného Slovenska a okolo 22. - 24.2.2000 sa telefonicky nakontaktoval na X.. J. a ponúkol mu odpredaj 100,10 ton kŕmnej kukurice za celkovú sumu 407.407,- Sk, pričom požadoval platbu v hotovosti a prevodom na účet, alebo platbu na faktúru v lehote splatnosti do 14 dní. J. ho uistil, že s úhradou faktúry do 14 dní nebude mať problém, z čoho svedok usúdil, že má dostatok prostriedkov na účte. J. mu nič nehovoril o žiadnych úveroch po vybavení ktorých mu za kukuricu zaplatí. Pokiaľ by mal takú vedomosť, kukuricu

by mu v žiadnom prípade neodpredal, ale hľadal by iného zákazníka. Keďže ho J. uistil, že faktúru za kukuricu uhradí do 14 dní, zaslal mu faxom do Giraltoviec splnomocnenie zo dňa 24.2.2000 na vybavenie colných formalít. J. mu následne telefonoval, že kukuricu riadne prevzal a svedok mu vystavil dodací list č. 200063 a faktúru č. 200063. Od konca februára 2000 sa mu už J. viac neozval a faktúru v dobe splatnosti ani neskôr nezaplatil, preto si voči nemu uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 407.407,- Sk. Svedok ešte doplnil, že sa asi po polroku dozvedel, že J. kukuricu odovzdal do Poľnonákupu vo Vranove nad Topľou ako kompenzáciu svojich dlhov.

Svedok X.. O. P., vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v období januára, resp. februára 2000 spoločnosť T.-O., s.r.o. dlhovala Poľnonákupu a.s., Vranov nad Topľou sumu okolo 800.000,- Sk za dodané kŕmne zmesi. J. sa mu koncom februára 2000 ozval, že má 100,10 ton kŕmnej kukurice a že by ňou chcel zaplatiť časť dlhu, teda chcel touto kukuricou kompenzovať dlžnú čiastku. J. im vo vagónoch dodal kukuricu do Vranova a následne bola ako kompenzácia z celkovej dlžnej čiastky odpočítaná sumy 407.407,- Sk.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy, najmä faktúra č. 200063, dodací list č. 200063, splnomocnenie na vybavenie colných formalít zo dňa 24.2.2000, príjmový pokladničný doklad vystavený spoločnosťou N. T. a.s. o prijatí sumy 407.407,- Sk od spoločnosti T.-O., s.r.o., ako úhrada faktúr Fa 500051, 500432, 500142 - časť a tiež zodpovedajúci výdavkový doklad spoločnosti T.-O., s.ro. Bola tiež prečítaná správa Devín banky a.s. zo dňa 30.11.2000, z ktorej je zrejmé, že spoločnosť T.-O., s.r.o. žiadala prvýkrát o úver dňa 29.11.1999, pričom na jej výslovnú žiadosť vystavili tiež potvrdenie o prijatí žiadosti o poskytnutie úveru. Listom zo dňa 16.2.2000 bolo spoločnosti zaslané zamietavé stanovisko k ich žiadosti o poskytnutie úveru. Druhýkrát žiadala táto spoločnosť o poskytnutie úveru dňa 16.10.2000 vo výške 5.000.000,- Sk za účelom rozšírenia výroby - chovu kačíc, pričom listom zo dňa 26.10.2000 im bolo oznámené zamietavé stanovisko k predmetnej žiadosti. Oznámené to bolo konateľovi C. dňa 3.11.2000, ktorý bol osobne v sídle pobočky banky vo Zvolene. Z listín predložených Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou dňa 6.4.2001 vyplýva, že spoločnosť T.-O., s.r.o. podala dňa 11.1.2001 žiadosť o úver zo dňa 4.12.2000, podpísanú oboma konateľmi a táto bola dňa 4.4.2001 zamietnutá.

O uvedenom skutku bolo rovnako rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. dňa 28.5.2001 a aj tento rozsudok bol v rámci povolenej obnovy konania v neprospech odsúdeného zrušený a vec vrátená do prípravného konania.

Vina obžalovaného je v danom prípade preukázaná výpoveďou svedka X.. F. D., ktorý uviedol, že s obžalovaným sa dohodli na odpredaji kŕmnej kukurice s tým, že spoločnosť T.-O. za ňu zaplatí prevodom na účet do 14 dní. Napriek tomu však obžalovaný za kukuricu nezaplatil. Súd poukazuje i na výpoveď svedka X.. O. P., ktorý potvrdil, že spoločnosť T.-O. dlhovala spoločnosti N. a.s. Vranov nad Topľou sumu asi 800.000,- Sk a svedok obžalovaného J. viackrát vyzýval na zaplatenie tejto sumy. Nakoniec obžalovaný koncom februára 2000 mu ponúkol kŕmnu kukuricu v hodnote 407.407,- Sk a táto suma bol odpočítaná z celkového dlhu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že spoločnosť T.-O. v čase uzatvárania zmluvy nemala na účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny, o poskytnutie úveru spoločnosť v tom období len požiadala a tento jej už dňa 16.2.2000 nebol schválený, pričom o možnosti platby z úveru, obžalovaný svojmu obchodnému partnerovi nepovedal, ale ho ubezpečoval o zaplatení kúpnej ceny do 14 dní od vystavenia faktúry. Obžalovaný teda vedel, že jeho spoločnosť nemá na účte dostatok finančných prostriedkov a aj napriek tomu uzatvoril zmluvu o odkúpení kukurice, pričom vedel, že za ňu nebude môcť zaplatiť. Obžalovaný následne túto kukuricu odpredal spoločnosti N. Vranov nad Topľou, s tým, že táto pohľadávka bude započítaná do dlhu, ktorý mala spoločnosť T.-O. voči spoločnosti N. Vranov nad Topľou.

Poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Skutok pod bodom VII. rozsudku Marenie konkurzného konania

Ku skutku, ktorý sa týka konkurzného konania, obžalovaný X.. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase pán C. s pani správkyňou nijako nekomunikoval a celá táto záležitosť zostala na ňom. Správkyňa ho vyzývala na odovzdanie dokladov firmy, čo aj urobil. Z jeho strany nebol žiadny problém,

išlo len o zaváhanie v termínoch odovzdania uvedených dokladov. Vypovedal, že si v tom čase požičal staré auto, ktorým v noci išiel do Starej Ľubovne odovzdať aspoň časť dokladov pre správkyňu. Správkyni odovzdal všetko, čo mal a čo mohol. V tom čase už priestory firmy boli bez ostrahy a do uzamknutej budovy sa vlámali vandali, ktorí doklady porozhadzovali a porozbíjali čo sa dalo. Vyšetrovala to aj polícia, ale vyšetrovanie nič nezistilo. Nevedel uviesť, či nejaké doklady zmizli.

K.. K. J., vypovedala ku skutku v postavení svedkyne poškodenej, pričom vo výpovedi uviedla, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -18 zo dňa 9.7.2002 bola ustanovená za predbežného správcu konkurznej podstaty vo veci navrhovateľa O. s.r.o. proti dlžníkovi T.-O., s.r.o., zastúpenému konateľom X.. J. J. a S. C.. Listom zo dňa 29.7.2002 vyzvala X.. J. a C., aby v lehote do 15 dní je zostavili a odovzdali zoznam aktív a pasív spoločnosti T.-O., s.r.o. Giraltovce a súčasne ich poučila v zmysle § 17 ods. 1 o trestnoprávnych následkoch nesplnenia povinnosti. J. bola táto výzva doručená dňa 8.8.2002 a C. výzva doručená nebola a svedkyni sa nepodarilo s ním spojiť ani telefonicky. Pretože X.. J. výzvu prevzal očakávala, že jej agendu odovzdá a ozve sa jej. Keďže sa jej J. neozval, podarilo sa jej s ním telefonicky skontaktovať dňa 20.8.2002 s tým, že J. sľúbil, že sa jej on ozve v nasledujúci deň. J. sa jej však neozval, preto ho opäť ona v období do 4.9.2002 asi päťkrát kontaktovala a žiadala ho, aby jej pripravil účtovnú agendu. Po mnohých nedodržaných termínoch jej napokon J. časť čiastočne zožurnalizovanej agendy (roky 1996-1999) odovzdal až 3.12.2002 a časť nezožurnalizovanej agendy (roky 2000-2002) jej odovzdal 21.12.2002, nebola to však kompletná agenda. Aj napriek dohode sa jej už J. neozval a dňa 9.4.2003 bol na spoločnosť vyhlásený konkurz. Následne sa svedkyňa osobne vybrala do sídla firmy vo Fijaši a v kancelárii našla prakticky všetky doklady firmy, ktoré jej bol J. povinný predložiť za účelom konkurzného konania. Zdôraznila, že pokiaľ by nevykonala kroky pre zistenie pohľadávok a záväzkov spoločnosti T.-O., s.r.o. u iných subjektov, tak podklady predložené X.. J. by nepostačovali pre rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na túto firmu. Na záver uviedla, že X.. J. svojou nespoluprácou s ňou, ako s predbežným správcom konkurznej podstaty, jej sťažil výkon tejto funkcie, avšak konkurzné konanie nezmaril. Má však vedomosť o tom, že v období od augusta 2002 do vyhlásenia konkurzu prebehlo niekoľko výkonov exekučných konaní na majetok spoločnosti T.-O., s.r.o., čím sa znížilo základné imanie firmy.

Podľa účinného do 31.12.2005, kto ako dlžník, úpadca alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo úpadcu marí konkurzné konanie alebo vyrovnacie konanie tým, že nesplní povinnosť uloženú mu zákonom o konkurze a vyrovnaní, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo zákazom činnosti.

Podľa v znení účinnom v čase spáchania skutku, úpadca je povinný do 15 dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný. Výzva musí obsahovať poučenie o trestnoprávnych následkoch nesplnenia týchto povinností.

Vina obžalovaného bola preukázaná najmä výpoveďou K.. K. J. a listinnými dôkazmi. Z jej výpovede je zrejmé, že ako predbežná správkyňa konkurznej podstaty dlžníka T.-O. listom z 29.7.2002 vyzvala oboch konateľov, aby v zmysle , v lehote 15 dní zostavili a odovzdali zoznam aktív a pasív a hoci obžalovanému J. bola výzva doručená 8.8.2002, túto povinnosť si v stanovenej lehote nesplnil, hoci mu v tom nebránili žiadne dôvody, ktoré by bolo možné akceptovať. Svedkyňa vypovedala, že aj napriek viacerým telefonickým dohodám s obžalovaným, ktorý jej prisľúbil predloženie požadovaných dokumentov, tak napokon neurobil, resp. až po mnohých urgenciách, aj to jej odovzdal nekompletnú časť agendy. Svedkyňa uviedla, že ak by nevykonala kroky pre zistenie pohľadávok a záväzkov obchodnej spoločnosti u iných subjektov (svedčia o tom v spise nachádzajúce sa listinné dôkazy), tak agenda predložená obžalovaným by nepostačovala pre rozhodnutie o vyhlásení konkurzu, ktorý napokon bol vyhlásený 9.4.2003. Týmto svojim konaním obžalovaný podstatne sťažil výkon funkcie predbežnej správkyne a nesplnil si zákonnú povinnosť uloženú mu zákonom o konkurze, pričom konal minimálne v nepriamom úmysle, keď vedel, že svojim konaním môže spôsobiť porušenie záujmu chránenému (vo výzve predbežnej správkyne bol výslovne poučený o trestnoprávnych následkoch nesplnenia si zákonnej povinnosti) a pre prípad, že tak spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Trest - obžalovaný C.

Pretože obžalovaný spáchal skutky uvedené vo výrokovej časti rozsudku v období účinnosti a súd rozhodoval o vine a treste za tento skutok v čase účinnosti /2005 Z.z. vyhodnotil súd z hľadiska ustanovení upravujúcich časovú pôsobnosť , že priaznivejším účinný do 31.12.2005 (porovnaním najmä trestnej sadzby za najprísnejšie trestný čin, keď Tr. zákona účinného do 31.12.2005 stanovuje za trestný čin podvodu trest odňatia slobody na 5 rokov až 12 rokov, kým Tr. zákona účinného od 1.1.2006 stanovuje za obzvlášť závažný zločin podvodu trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol súd na ustanovenie § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, kde účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu súd prihliadal na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa.

Obžalovaný C. bol uznaný za vinného z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1 Tr. zákona a z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa , Tr. zákona. Pretože posledný čiastkový útok pokračovacieho trestného činu podvodu bol spáchaný a trestný čin dokončený dňa 19.3.2001, ukladal súd tomuto obžalovanému trest podľa účinného v čase spáchania trestného činu, pretože je to pre páchateľa najpriaznivejšie aj v porovnaní s neskoršou právnou úpravou. Súd tu poznamenáva, že samotná asperačná zásada súvisiaca s ukladaním úhrnného a súhrnného trestu bola do zavedená až od 1.9.2003.

Tomuto obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa zásad upravených v ustanovení § 35 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.8.2003 a teda v rámci najprísnejšej trestnej sadzby zo zbiehajúcich sa trestných činov. V danom prípade je to sadzba 5-12 rokov odňatia slobody za trestný čin podvodu na piatom odseku. Súd zohľadnil tiež osobu obžalovaného, jeho riadny a bezúhonný život pred spáchaním trestného činu i tiež v ďalšom období po jeho spáchaní. Prihliadal aj na vek a zdravotný stav obžalovaného a predovšetkým na dĺžku súdneho konania a na dobu, ktorá uplynula od spáchania samotných skutkov. Všetky tieto okolnosti zohľadnil pri ukladaní trestu a mal za to, že je na mieste mimoriadne zníženie trestu v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zákona. Od spáchania skutkov uplynulo už viac ako 20 rokov a samotné súdne konanie začalo podaním obžaloby dňa 29.10.2013, teda prebieha už desiaty rok tohto konania. Uplynutím takejto dlhej doby podstatne klesá stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť a preto súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici určenej v ustanovení § 40 ods. 5 písm. c/ Tr. zákona teda vo výmere jedného roka a jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov, čo považuje za dostatočné z hľadiska dosiahnutia účelu trestu.

Trest - obžalovaný J.

Pretože obžalovaný spáchal skutky uvedené vo výrokovej časti rozsudku v období účinnosti a súd rozhodoval o vine a treste za tento skutok v čase účinnosti /2005 Z.z. vyhodnotil súd z hľadiska ustanovení upravujúcich časovú pôsobnosť , že priaznivejším účinný do 31.12.2005 (porovnaním najmä trestnej sadzby za najprísnejšie trestný čin, keď Tr. zákona účinného do 31.12.2005 stanovuje za trestný čin podvodu trest odňatia slobody na 5 rokov až 12 rokov, kým Tr. zákona účinného od 1.1.2006 stanovuje za obzvlášť závažný zločin podvodu trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol súd na ustanovenie § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, kde účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu súd prihliadal na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa.

V prípade tohto obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní oboznámené pripojené trestné spisy týkajúce sa predchádzajúcich odsúdení, ktoré sú zrejmé aj z odpisu registra trestov. Nakoľko v dvoch

prípadoch boli obžalovanému ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody a tieto neboli doposiaľ zahladené, bolo potrebné na nich pri ukladaní trestu prihliadať. Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp.zn. zo dňa 11.3.2014 bol obžalovanému uložený za skutky pod bodmi 1. a 2. predmetného rozsudku (1. skutok spáchaný dňa 25.1.2005 právne kvalifikovaný ako prečin daňového podvodu podľa§ 277a ods. 1 Tr. zákona účinného od 1.1.2006 a 2. skutok spáchaný dňa 31.3.2005 posúdený ako prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona účinného od 1.1.2006) uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 31.8.2006, právoplatného dňa 7.10.2006, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným so spáchania trestného činu podvodu podľa § 250a ods. 1,3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. je zrejmé, že skutku ktorý je predmetom obžaloby sa menovaný dopustil dňa 22.12.2004 a konanie bolo kvalifikované ako trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1,3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. O obžalobe bolo rozhodnuté trestným rozkazom dňa 31.8.2006 a tento bol obžalovanému doručený do vlastných rúk dňa 28.9.2006. Doručením tohto trestného rozkazu, ktorý má nadobudnutím právoplatnosti povahu odsudzujúceho rozsudku bol prerušený súbeh trestných činov spáchaných obžalovaným J.. Pretože všetky skutky, ktoré sú predmetom tohto trestného konania spadajú do obdobia pred doručením trestného rozkazu Okresného súdu Prešov, vo vzťahu ku ktorému bol následne ukladaný súhrnný trest Okresným súdom Svidník, pričom toto odsúdenie doposiaľ nebolo zahladené, je potrebné obžalovanému J. ukladať za predmetné skutky súhrnný trest a zohľadniť všetky zbiehajúce sa trestné činy spáchané v období do doručenie prvého odsudzujúceho rozhodnutia, t.j. do 28.9.2006.

Najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov je aj v danom prípade trestný čin podvodu podľa a Tr. zákona účinného do 31.12.2005 s trestnou sadzbou od 5 do 12 rokov odňatia slobody, pričom aj v tomto prípade je právna úprava účinná v čase spáchania skutku pre páchateľa priaznivejšia, keď rovnaké konanie by podľa súčasného bolo posúdené ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa Tr. zákona s trestnou sadzbou 10-15 rokov. Súčasne je potrebné uviesť, že časť zo zbiehajúcich sa skutkov bola spáchaná po 1.9.2003, kedy bola do Tr. zákona účinného do 31.12.2005 zavedená asperačná zásada pre ukladanie úhrnného a súhrnného trestu, pričom podľa jej vtedajšieho znenia bolo potrebné trest ukladať v hornej polovici zvýšenej trestnej sadzby podľa a Tr. zákona v danom prípade v rámci sadzby 5-15 rokov trest ukladať v hornej polovici, čo je 10 rokov a viac. V tejto súvislosti je tiež potrebné spomenúť nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 28.11.2012, ktorý vyslovil protiústavnosť časti ustanovenia Tr. v , v zmysle ktorej mal súd povinnosť pri aplikácii asperačnej zásady ukladať trest v hornej polovici zvýšenej trestnej sadzby, čo prichádza do úvahy aj v danom prípade. Tu súd ale poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 25.2.2016 z ktorého cituje: „Krajský súd sa stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa, že u obžalovaného, ktorý spáchal viac trestných činov, je potrebné ukladať úhrnný trest odňatia slobody, a to podľa trestnej sadzby, ktorá pripadá pre najprísnejší trestný čin. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že použil asperačnú zásadu, ktorá už bola vyjadrená v účinnom v čase spáchania skutku. Tu je potrebné zdôrazniť, že skutočne nález ústavného súdu, ktorý riešil otázku ústavnosti asperačnej zásady, ktorá bola vyjadrená v , vyslovil, že časť tejto zásady je neústavná. V takom prípade, vzhľadom na tento nález, súd prvého stupňa mal použiť rozširujúci výklad a vyplniť medzeru, ktorá vystala v zákone, pretože je v záujme racionálneho a principiálneho riešenia, aby bola použitá tzv. sudcovská tvorba práva. Teda ustanovenie Tr. zákona () v znení použitom na posúdenie trestnosti činu malo byť prispôsobené obsahu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28.11.2012 bez časti prvej vety za bodkočiarkou.“

Uvedené závery je namieste aplikovať i v danom prípade, pri ukladaní súhrnného trestu podľa § 35 ods. 3 a podľa zásad uvedených v § 35 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, to znamená ukladanie trestu obžalovanému J. v rámci trestnej sadzby 5-15 rokov. Bolo potrebné tiež zohľadniť skutočnosť, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. Pretože rozsudkom Okresného súdu Svidník bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest, nebolo možné v danej veci uvažovať o uložení podmienečného trestu, ale len o upustení od súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo u uložení prísnejšieho nepodmienečného trestu. Aj u tohto obžalovaného má súd za to, že spoločenskú nebezpečnosť činu v podstatnej miere znižuje dĺžka súdneho konania i doba, ktorá uplynula od spáchania skutkov, čo je 18 rokov od posledného skutku v roku 2005. Ukladanie nepodmienečného

trestu po tak dlhej dobe skutočne nie je namieste a účel trestu uvedený v § 23 ods. 1 Tr. zákona sa v danom prípade míňa účinku. Súd pri rozhodovaní o treste prihliadal na ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 40 ods. 1 a 5 písm. c/ Tr. zákona, ktoré je dôvodné aplikovať. Súd prihliadol na obdobie, kedy boli trestné činy spáchané, na dobu, počas ktorej prebiehalo konanie pred súdom (toto konanie bolo podstatne predĺžené tým, že bolo potrebné cez obnovu konania v neprospech obžalovaného zabezpečiť zrušenie právoplatných rozhodnutí o jednotlivých čiastkových útokoch pokračovacieho trestného činu podvodu) a potom s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dospel k záveru, že upustenie od uloženia súhrnného trestu je v súlade so zásadami pre ukladanie trestov a akýkoľvek navýšený nepodmienečný trest odňatia slobody by bol v rozpore s týmito zásadami. Obžalovaný aj reálne takmer celý uložený nepodmienečný trest vykonal a tento na neho pôsobil dostatočne prevýchovne, pretože po tomto odsúdení sa už ďalšieho protiprávneho konania nedopustil keď posledného protiprávneho konania sa dopustil 17.1.2007 a toto bolo posúdené ako marenie výkonu úradného rozhodnutia v súvislosti s nástupom do výkonu trestu.

Nárok na náhradu škody

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný J. a obžalovaný C. trestný čin spáchali v súvislosti s výkonom svojej funkcie konateľov spoločnosti T.-O. s.r.o., ktorej boli spoločníkmi a to v prospech tejto spoločnosti, nie k vlastnému obohateniu. V danom prípade preto za vzniknutú škodu zodpovedá spoločnosť T.-O. s.r.o., pretože obžalovaní nekonali ako samostatné fyzické osoby, ale ako konatelia uvedenej spoločnosti. V mnohých prípadoch o uplatnených nárokoch poškodených už bolo rozhodnuté v civilnom konaní a na základe takýchto exekučných titulov boli vedené exekučné konania a následne po vyhlásení konkurzu boli tieto pohľadávky poškodenými prihlásené do konkurzného konania. Aj keď medzičasom bola spoločnosť T.-O. s.r.o. už vymazaná z obchodného registra, súd v rámci adhézneho konania môže riadne a včas uplatnený nárok na náhradu škody buď priznať, alebo poškodeného odkázať na civilné konanie. Pretože na základe vykonaného dokazovania, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, nebolo možné poškodeným ich nároky priznať, súd v súlade s ustanovením odkázal poškodených, ktorí si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody a ktorí sú uvedení vo výroku rozsudku o náhrade škody, na civilné konanie.

Tento rozsudok bol prijatý jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.