Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17C-14-2014.pdf
PDF · 112.39 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/14/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom 917 01 Trnava, Sladovnícka 13, proti odporcovi: P. W., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX N. X. č. X, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou M. H., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 166,63 eura s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 25. 9. 2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 166,63 eura s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 25. 4. 2009 úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý úver vo vyše 469,- eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, a prípadne úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Odporca nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Dňa 25. 6. 2012 navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy vo výške 132,30 eura spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou. Ku dňu podania návrhu predstavuje dlh odporcu sumu 166,63 eura.
- istina: 106,74 eura;
- úrok: 47,84 eura + 1,08 eura ako dopočítaný úrok ku dňu podania žaloby;
- zmluvná pokuta podľa Hlavy 14 § 3 úverových podmienok: 2,88 eura;
- úrok z omeškania: 0,64 eura;
- poplatok za výpis z účtu: 7,45 eura.
Navrhovateľ si uplatnil zároveň aj úrok vo výške 26,28 % ročne zo sumy 106,74 eura od 17. 9. 2013 do zaplatenia. Ide o úrok z poskytnutého úveru odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu až do zaplatenia.
Písomným podaním, doručeným súdu na pojednávaní dňa 13. 5. 2014 (č.l. 54 - 56 spisu), navrhovateľ doplnil svoje podanie - návrh. Navrhovateľ uviedol, že zároveň s podpisom úverovej zmluvy zmluvné strany uzatvorili aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Odporca bol oprávnený čerpať revolvingový úver opakovane, prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v úverových podmienkach a metodickej príručke. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak odporca bude riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a úverových podmienok, je navrhovateľ oprávnený odporcovi poskytnúť revolvingový úver, vydať a zaslať úverovú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a metodickou príručkou. Neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien. Zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, má však odloženú účinnosť až do budúcnosti a to uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinností odporcovi nevznikli, nakoľko k účinnosti revolvingovej zmluvy muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu zo strany odporcu - k aktivovaniu karty. K aktivovaniu karty nedochádza automaticky alebo konkludentne či náhodne, ale slobodným a vážnym prejavom vôle, respektíve priamym zamýšľaným úkonom odporcu a to zavolaním na určené telefónne číslo a aktivovaním karty prostredníctvom operátora až uvedením identifikačných údajov, za účelom predchádzania zneužitia. Z uvedeného vyplýva, že odporcovi nevznikla žiadna povinnosť v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Na druhej strane zo samotného uzavretia zmluvy navrhovateľovi nevznikli žiadne práva, iba povinnosť zaslať odporcovi kartu. Zmluva o revolvingovom úvere je tak uzavretá s odkladacou podmienkou a je účinná až po tom, ako odporca sám na základe svojej vôle aktivuje kartu a následne čerpá tento úver. V danom prípade bola dohodnutá výška úverového rámca na sumu 497,91 eura. K prvému čerpaniu revolvingového úveru zo strany odporcu došlo dňa 5. 2. 2010. Ku dňa 31. 12. 2010 predstavovala vyčerpaná suma celkom 1329,18 eura. Výška prvej mesačnej splátky revolvingového úveru predstavovala sumu 53,17 eura, pričom táto splátka bola splatná dňa 20. 1. 2011. Špecifikácia poplatkov a výška úrokovej sadzby bola konkrétne stanovená v sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý bol súčasťou metodickej príručky.
Keďže sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny pobyt odporcu, postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. mu ustanovil na ochranu jeho práv v konaní opatrovníka.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 24. 7. 2014, na ktorý sa nedostavili navrhovateľ ani jeho právny zástupca, ktorý ospravedlnil ich neprítomnosť a neodstavila sa ani opatrovníčka odporcu. Súd tak postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol.
Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať
S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - úverová zmluva číslo XXXXXXXXXX, úverové podmienky, splátkový kalendár, výzva k splateniu celého úveru, doplnenie návrhu navrhovateľa - špecifikácia žalovaného nároku, vypočul účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný.
Dňa 25. 4. 2009 uzavrel navrhovateľ s odporcom úverovú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 469,- eur na nákup tovaru - Biosmart 16000, s mesačnými splátkami vo výške 37,33 eura, počet splátok 18, ročná úroková sadzba 39,81 %, RPMN 64,70 %, celkové náklady spotrebiteľa 158,12 eura, splatnosť jednotlivých splátok bola určená na 15. deň toho
- ktorého kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná 25. 5. 2009 a posledná dňa 15. 10. 2010.
Navrhovateľ je spoločnosť m.i. s predmetom činnosti - poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom.
Úverové zmluvné podmienky predložené navrhovateľom sú absolútne nečitateľné a tým nepreskúmateľné zo strany súdu. Sú písané na troch stranách formátu A4, veľmi malým písmom, obsahujú 14 Hláv, každá Hlava niekoľko paragrafov, čím sa stávajú nečitateľnými, neprehľadnými a nie je možné z dôvodu použitia veľkosti písma tieto preštudovať, preto nie je možné ani to, aby ich študoval spotrebiteľ pred podpisom zmluvy o úvere. Z rovnakého dôvodu sú tak nečitateľné aj mnohé ustanovenia samotnej zmluvy o úvere a preto ich nie je možné preštudovať.
Podľa § 52 ods. 1 až 2 OZ (účinného k 25. 4. 2009), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (účinného k 25. 4. 2009), Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 cit. zák., Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i/, j/ ods. 3 a 4 cit. zák, (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Po preštudovaní úverovej zmluvy, v zmysle citovaného § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. súd musí skonštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať ako o zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 4 ods. 2 písmena j/ citovaného zákona, nakoľko celkové náklady spotrebiteľa nie sú v skutočnosti 158,12 eura (čo je suma nižšia ako poskytnutý úver ?!), ako je to uvedené v kolónke 62 úverovej zmluvy (takýto údaj potom pôsobí ako klamlivý a teda nemôže požívať právnu ochranu!), ale celkové náklady predstavujú minimálne sumu 671,94 eura (18 splátok x 37,33 eura mesačná splátka). Ak do celkových nákladov spotrebiteľa nie je možné zahrnúť niektoré náklady uvedené v paragrafe 2 písm. c/ citovaného zákona, súd túto skutočnosť nevie posúdiť, nakoľko takéto náklady nie sú uvedené v zmluve, nie je uvedené, čo všetko a aké náklady zahrňuje mesačná splátka vo výške 37,33 eura.
V zmluve absentujú aj údaje podľa písm. i/ a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (vrátane poplatkov, ktoré by spadali pod § 2 písm. c/).
Pre absenciu uvedených náležitostí, ktoré musia byť v zmluve uvedené, je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca je povinný navrhovateľovi vrátiť len to, čo jej navrhovateľ poskytol, t. j. 469,- eur. Zo splátkového kalendára, ktorý predložil sám navrhovateľ k podanej žalobe vyplýva, že odporca navrhovateľovi v skutočnosti uhradil celkovo 1457,44 eura, čím sa navrhovateľ bezdôvodne obohatil na úkor odporcu a to vo výške 988,44 eura.
Odporca si vzal úver 469,- eur a splatil 1457,44 eura. Navrhovateľ si návrhom uplatnil ešte zaplatenie sumy 16,63 eura spolu s úrokmi.
Navrhovateľ vo svojom doplnenom písomnom podaní poukázal na uzatvorenú zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú však súd považuje za absolútne neplatnú podľa § 37 ods. 1 OZ (Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.) a to z nasledujúcich dôvodov:
Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal dohodu o výške revolvingového úveru a o podmienkach jeho splácania, nepreukázal súdu, že úverová karta bola odporcovi doručená, že odporca túto úverovú kartu aktivoval a podstata na ne/platnosť revolvingovej zmluvy o úvere spočíva v tom, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho úkonu. Neurčitý je aj právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Pri zmluvách je to najčastejšie vtedy, ak nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa určitého právneho úkonu týka, ak teda nie je určito (konkrétne) vyjadrené (uvedené) to, čoho sa právny úkon týka, resp. ak tento predmet zmluvy nie je vyjadrený vôbec.
Vzhľadom na uvedené súd poukazuje na neurčitosť zmluvného dojednania ohľadne podmienok čerpania, výšky a splácania revolvingového úveru, nakoľko tieto údaje z navrhovateľom predloženej zmluvy č. XXXXXXXXXX nevyplývajú (malé písmená sú nečitateľné).
Z uvedeného dôvodu táto časť právneho úkonu je neplatná, je však možné ju oddeliť od ostatnej časti právneho úkonu (§ 41 OZ).
Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že
- pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku,
- nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany,
- určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť,
- sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo),
- ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to z rovnakého dôvodu nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť,
- nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady, inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon môže byť iusta causa possesionis,
- zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).
Na základe uvedeného ak navrhovateľ poskytol odporcovi nejaký revolvingový úver, z predložených listinných dôkazov nie je možné zistiť, v akej výške, a najmä, súdu nie je zrejmé, z akého titulu požaduje navrhovateľ zaplatenie žalovanej sumy (či z riadneho úveru, alebo revolvingového úveru).
Úlohou súdu nie je, a ani nemôže byť, domýšľať si jednotlivé údaje, posúdiť ich na základe vlastne vytvorenej skutkovej podstaty, pretože bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu je len na navrhovateľovi.
V súvislosti s nedostatkom odbornej starostlivosti navrhovateľa pri posudzovaní bonity spotrebiteľa súd komparatívne poukazuje na švajčiarsku úpravu, podľa ktorej nesmie úroková sadzba pri úvere prekročiť spravidla 15 %, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené národnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí, nariaďuje sankcie. Keď poskytovateľ hrubo poruší túto preverovaciu povinnosť, môže napríklad stratiť celú poskytnutú sumu vrátane úrokov aj poplatkov (Spolkový zákon o spotrebných úveroch, čl. 14) .
Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% a viac priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť (je všeobecne známy jav, že banky odmietajú poskytovať spotrebiteľom úvery práve z dôvodu ich nedostatočného príjmu, kedy by mali značné problémy splácať úver/pôžičku, resp. ich splácanie je takmer nemožné, pričom nebankové subjekty takéto úvery poskytujú tak bežne, že je to porovnateľné so 100% istotou). Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu (a teda opätovne spotrebiteľ musí vrátiť navrhovateľovi potom titulom bezdôvodného obohatenia len toľko, čo mu navrhovateľ poskytol). Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).
Vzhľadom na uvedené potom je povinnosťou odporcu uhradiť len istinu, ktorá mu bola poskytnutá, t.j. 469,- eur, pričom zo splátkového kalendára vyplýva, že odporca už zaplatil navrhovateľovi podstatne viac, čím došlo na strane navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu na úkor odporcu. Či navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie revolvingového úveru, súd nemá možnosť preskúmať z priložených listinných dôkazov, nakoľko navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol (druhá strana č.l. 54), že poskytol odporcovi revolving vo výške 497,91 eura, pričom zo splátkového kalendára vyplýva, že úver bol poskytnutý vo výške 700,- eur (či riadny alebo revolvingový nie je jasné, táto suma však nekorešponduje ani s riadnym úverom, ani s tvrdením navrhovateľa o výške revolvingového úveru). Pre neurčitosť, keďže súd nemohol dospieť nijakým výkladom k tomu, aký revolvingový úver bol odporcovi poskytnutý, je preto právny úkon neplatný, avšak ani z titulu bezdôvodného obohatenia nemohol súd priznať určitú sumu na zaplatenie, keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca bol v konaní plne úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Odporcovi však žiadne trovy konania nevznikli, ich náhradu si pred súdom neuplatnil, a preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.