Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-200-2014.pdf
PDF · 74.7 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/200/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I. XX, o vymoženie pohľadávky 2.008,03 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 1259/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 8Er 852/2013-16 zo dňa 28. novembra 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 8Er 852/2013-16 zo dňa 28. novembra 2013 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č.k. 8Er 852/2013-16 zo dňa 28. novembra 2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Františka Svatušku, Slovak arbitration court, s.r.o., Bratislava, sp. zn. RK-PC-230/04/13 zo dňa 19. 06. 2013.
Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo 26/2011.
Okresný súd zistil, že v predmetnej veci oprávnený a povinný uzavreli dňa 13. 09. 2012 Zmluvu o revolvingovom úvere, pričom ročná úroková sadzba úveru bola 70,01 %. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi v zmluve podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto možno vyvodiť neplatnosť takéhoto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na štatistiku vedenú Národnou bankou Slovenska, podľa ktorej priemerná výška úrokovej sadzby pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov v mesiaci september 2012 sa pohybovala vo výške 12,93 %. Vzhľadom na uvedené dôvody okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania (povinného) na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, pretože okresný súd sa nevysporiadal s tým, prečo je celá suma odplaty v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka by mala byť aspoň časť dohody o úrokoch platná. Ďalej oprávnený poukázal na nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z., ktoré ustanovuje výšku, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru, účinné od 01. 07. 2010, podľa ktorého bola stanovená ročná percentuálna miera nákladov
(ďalej len „RPMN“) vo výške 76 %. Pokiaľ právna úprava účinná v čase, keď bola presne stanovená výška odplaty pripúšťala maximálnu výšku RPMN vo výške 76 % pre spotrebiteľské zmluvy, potom nemožno hovoriť, že výška odplaty - úrokov je plnením v rozpore s dobrými mravmi, resp. že je neprimeraná. V súvislosti s uvedeným oprávnený uviedol, že ani v prípade, ak by výška odplaty bola stanovená v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, nie je možné, aby súd určil za neplatnú celú odplatu veriteľa. Poukázal na to, že peňažné plnenie je deliteľným plnením, preto mal exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť len v časti úrokov. Okresný súd napadnutým uznesením legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, ani žiadnu sankciu za porušovanie zmluvných povinností. Dôsledkom toho je nielen porušenie zákonných ustanovení pre exekučné konanie, základných zmluvných práv, ale aj vlastníckeho práva. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcu sa riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 128,30 Eur.
K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 12. 11. 2013 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného pri Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava sp. zn. 230/04/13 zo dňa 19. 06. 2013. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 13. 09. 2012. Zo zmluvy o revolvingovom úvere odvolací súd zistil, že oprávnený poskytol oprávnenému úver vo výške 930,-- Eur. Povinný sa zaviazal splatiť úver v 42 mesačných splátkach po 49,83 Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že povinný zaplatí celkovú čiastku (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.092,86 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený a povinný dňa 08. 09. 2012 uzavreli Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX.
Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa ust. § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Odôvodnenie je dôležitou náležitosťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Z citovaného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné.
Citované ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. je potrebné chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať
aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/2003 uviedol, že „že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd skúmal, či plnenie priznané exekučným titulom (rozhodcovským rozsudkom), resp. úroková miera za poskytnutie úveru je v rozpore s dobrými mravmi, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že povinnosťou okresného súdu je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania preskúmavať aj exekučný titul. Okresný súd preto správne skúmal, či exekučný titul nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania (povinného) na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporujúce dobrým mravom. Okresný súd však v danom prípade neuviedol, prečo žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu, resp. prečo považuje celé plnenie za plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd sa v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že výška úrokovej miery pre poskytnutý úver je v rozpore s dobrými mravmi. Takéto odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolací súd považoval za arbitrárne a nedostatočne presvedčivé.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd bude musieť skúmať nielen podmienky plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a ktoré odporujú dobrým mravom, ale vysporiadať sa aj s dôvodmi, pre ktoré takéto plnenie ako celok odporuje dobrým mravom tak, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a preskúmateľné v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie