Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/1217/2011

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného ALFEX,a.s., so sídlom Zvolenská cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 035 947, právne zast. JUDr. Richardom Messingerom, advokátom, so sídlom AK Skuteckého 23, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému t. č. neexistujúcemu právnemu subjektu ELKO ELEKTRO, s.r.o. "v likvidácii", naposledy so sídlom Kostiviarska 43, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 650 340, na vymoženie pohľadávky vo výške 22.880,90 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 1145/2011, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,43 eura a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 22.880,90 eura s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -289 zo dňa 13. 04. 2011.

Poverením č. 5601 063473 * zo dňa 16. 06. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1145/2011.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 07. 04. 2014, podal oprávnený návrh na zmenu povereného súdneho exekútora a tunajší súd žiadal, aby vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor Mgr. Jozef Deák, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 20. 06. 2014, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol dňa 03. 05. 2014 vymazaný z obchodného registra.

Z aktuálneho výpisu z obchodného registra súd zistil, že povinná spoločnosť bola na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -189 zo dňa 17. 03. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 04. 2014 a ktorým súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku povinného, zrušená. Následne bola spoločnosť z obchodného registra ku dňu 03. 05. 2014 ex offo vymazaná.

Súd ďalej skúmal, z akého dôvodu došlo k zrušeniu povinnej spoločnosti a následne k jej výmazu z obchodného registra. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -189 zo dňa 17. 03. 2014, súd zistil, že povinná spoločnosť bola v súlade s ust. § 88 ods. 1 písm. e) zákona 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov zrušená z dôvodu zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku povinného. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že predbežný správca zistil, že dlžník (povinný) nevlastní žiadne nehnuteľnosti na území SR, cenné papiere, účty v bankách ani iný majetok. Z uvedeného mal exekučný súd za preukázané, že majetok povinného pred výmazom z obchodného registra nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného.

V prípade, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. /z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 19. 01. 2012/

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu spisu mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 152,- eur /z toho odmena 76,35 eura (33,19 eura + 43,16 eura za 13 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových výdavkov 50,32 eura (telekomunikačné náhrady 5,- eur, kopírovanie a ostatné výdavky 27,32 eura, poštovné 18,- eur), 20 % DPH z celých trov, t.j. 25,33 eura/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor si v rámci odmeny uplatnil sumu 33,19 eura a zároveň aj sumu 43,16 eura za 13 úkonov vymenovaných vo vyčíslení trov exekúcie zo dňa 30. 03. 2014 (á 3,32 eura). Súd konštatuje, že takýto postup nie je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami vyhlášky, nakoľko súdnemu exekútorovi neprináleží minimálna odmena vo výške 33,19 eura a súčasne aj odmena vo výške 3,32 eura za každý úkon exekučnej činnosti vykonaný počas exekúcie. Podľa § 14 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora určuje primárne podľa toho, koľko z úkonov exekučnej činnosti vymenovaných v § 15 vyhlášky v danej exekúcii vykonal, pričom za každý z nich patrí exekútorovi paušálna suma 3,32 eura. V prípade, že súdny exekútor však v priebehu exekúcie vykoná takýchto úkonov menej ako desať, a teda odmena vypočítaná ako súčin počtu úkonov a paušálnej sumy 3,32 eura by bola nižšia ako 33,19 eura, prináleží súdnemu exekútorovi odmena vo výške 33,19 eura.

Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g) až j) priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu sumu za doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - dvakrát (banka, právny zástupca oprávneného). Súd má za to, že v tomto prípade sa jedná o doručovanie totožného úkonu viacerým subjektom, a preto súdnemu exekútorovi patrí za tento úkon odmena paušálnou sumou 3,32 eura len jedenkrát, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi za uvedený úkon paušálnu odmenu len jedenkrát.

Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 6,64 eura aj za úkon - zisťovanie bydliska povinného (2x). Keďže v predmetnom konaní na strane povinného vystupuje obchodná spoločnosť, t.j. právnická osoba, takýto úkon (zisťovanie bydliska) neprichádza v danom prípade do úvahy. Úkon podľa ust. § 15 písmena g) vyhlášky je každé zisťovanie bydliska povinného. Tento úkon nemožno zamieňať a nie je totožný so zisťovaním sídla povinného. Sídlo povinného, ktorý je právnickou osobou, je možné získať aj bezodplatne z príslušného registra (www.orsr.sk). Súd súdnemu exekútorovi taktiež nepriznal odmenu vo výške 3,32 eura za úkon - zisťovanie platiteľa mzdy povinného, nakoľko ani tento úkon neprichádza v danom prípade do úvahy, keďže povinným je právnická osoba.

Ako už súd konštatoval vyššie, v prípade, ak súdny exekútor v rámci vykonávania exekúcie nevykonal viac ako 10 úkonov exekučnej činnosti účtovaných sumou 3,32 eura za každý z týchto úkonov (§ 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky), patrí súdnemu exekútorovi podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky odmena v minimálnej výške 33,19 eura. Nakoľko pri správnom vyúčtovaní počet úkonov klesne pod 10 (bude ich dokopy 9 - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o spôsobe exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, 2 x zisťovanie účtu povinného, 3 x ďalšie zisťovanie majetku povinného), je nutné v súvislosti s vyššie uvedeným priznať súdnemu exekútorovi odmenu vo výške minimálnej sumy stanovenej § 14 ods. 1 vyhlášky, t.j. 33,19 eura.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vyúčtované sumou 32,32 eura - predstavujúce telekomunikačné výdavky, náklady na kopírovanie a "ostatné výdavky". Totiž tieto položky musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal (resp. ich nespochybniteľnú výšku). Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. V súvislosti s materiálovými výdavkami súd poukazuje tiež na to, že tieto sú zahrnuté v jeho odmene, nakoľko v súlade s ust. § 25 vyhlášky náhrada nákladov administratívnych prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou činnosťou, je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 61,43 eura /z toho odmena 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov 18,- eur (poštovné), 20 % DPH z celých trov, t.j. 10,24 eura/.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného (t.j. oprávnený v konaní úspech nemal), v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách exekučného konania oprávneného rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 07. 04. 2014, oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora.

Keďže súd v danej veci zistil dôvody pre zastavenie exekúcie a podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil, musel zamietnuť aj návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko v prípade, že v priebehu exekúcie nastane skutočnosť odôvodňujúca jej zastavenie, nie je možné ďalej v exekúcií pokračovať, a teda ani udeliť súhlas na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveriť nového súdneho exekútora.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.