Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-7S/105/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Bc. Mariána Haladeja, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., IČO: 31 820 174, so sídlom v Bratislave, Rovniankova 14, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, za účasti ďalšie účastníka: Obec Stratená, Stratená 46, IČO: 00 328 855, právne zastúpeného: JUDr. František Kyšeľa, advokát so sídlom v Bardejove, Radničné námestie 33, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/016086/HLU zo dňa 12.02.2020 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE- OOP3-2020/016086/HLU zo dňa 12.02.2020 ako i rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-RV-OSZP-2019/011316-008 zo dňa 05.12.2019 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov konania.

Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. OU OU-KE-OOP3-2020/016086/HLU zo dňa 12.02.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-RV-OSZP-2019/011316-008 zo dňa 05.12.2019 (ďalej aj prvostupňový správny orgán a prvostupňové rozhodnutie) o súhlase na výrub drevín podľa a o ochrane prírody a krajiny v účinnom znení (ďalej aj zákon o ochrane prírody). Súhlas bol udelený obci Stratená (ďalší účastník) na výrub 7 ks drevín v druhovom zložení: 1 ks smrek obyčajný s obvodom kmeňa 180 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a 6 ks tuja západná s obvodmi kmeňov 27, 35, 37, 38, 40 a 43 cm meranými vo výške 130 cm nad zemou. Dreviny sú vyrastené na pozemkoch parc. č. KN - C 2058 v k. ú. A., druh pozemku, ostatná plocha a KN – C 2055/2 v k.ú. A., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Pozemky sú podľa LV č. XXX vo vlastníctve obce Stratená. Dreviny sú lokalizované na území s 3. stupňom územnej ochrany, mimo osobitne chránených častí prírody a mimo lokalít národnej siete NATURA 2000.

2. V súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody prvostupňový správny orgán určil bližšie podmienky vykonania výrubu a podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona uložil žiadateľovi:

1. Uskutočniť náhradnú výsadbu v termíne do 01.06.2021, na pozemku parc. č. KN - C 2058 v k.ú. A., druh pozemku, ostatná plocha, ktorý je podľa LV č. XXX vo vlastníctve obce A.. Žiadateľ vysadí 7 ks drevín druhu jedľa biela. 2. Vysádzať len certifikovaný, škôlkarsky, výsadbový materiál. 3. Dreviny vysadiť s ohľadom na ich dosiahnuteľné rozmery v zrelom veku a tomu prispôsobiť spon, vzdialenosť od objektov, oplotenia a iné súvislosti. 4. Výsadbový materiál vysádzať do vhodného substrátu. Bázu kmeňa vysadených drevín je potrebné chrániť proti mechanickému poškodeniu strunovými kosačkami (PVC rúrka svetlej farby v dĺžke cca 40 cm sa pozdĺžne rozreže a nasadí na kmeň alebo sa vysadená dreviny ohradí). 5. Zabezpečiť starostlivosť o náhradnú výsadbu (zálievka, ošetrenie proti chorobám a škodcom) po dobu 2 rokov odo dňa jej uskutočnenia a v prípade vyhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizovať jeho dosadbu.

3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrekapituloval priebeh a výsledky konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Vo vzťahu k podanému odvolaniu dodal, že námietka k absencii výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí je neopodstatnená, pretože žiadosť o povolenie výrubu drevín obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a ostatných platných predpisov. Tiež uviedol, že v odvolacom konaní nedoplňoval dokazovanie, a preto nebol dôvod dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa o správnom konaní v účinnom znení (ďalej aj Správny poriadok).

II.

Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba

4. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/016086/HLU zo dňa 12.02.2020 správnu žalobu podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) na Krajskom súde v Košiciach, toho času konajúcom ako správny súd.

5. V správnej žalobe najmä uviedol, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu, keďže si nezaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých výrube sa jedná. Ide o najmä tie podklady, ktoré žalobca požadoval hneď na začiatku konania, a to sú najmä: Analýza súčasného výskytu a stavu drevín; Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu; Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že či sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Tiež požiadal o objektívne vyčíslenie spoločenskej hodnoty predmetných drevín.

6. Prvostupňový správny orgán nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť určenia rozhodnutej náhradnej výsadby voči povolenému výrubu.

7. Neuvedením minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby v nebola náhradná výsadba stanovená v dostatočnej miere, resp. jej stanovenie je nepreskúmateľné.

8. Žalobca tiež namietal absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutiach. Spoločenská hodnota drevín určených na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. Ani z jedného rozhodnutia správnych orgánov nie je možné preskúmať či rozhodnutie spĺňa túto zákonnú požiadavku na posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.

9. Podľa žalobcu sú rozhodnutia orgánov verejnej správy nezákonné a nepreskúmateľné, pretože v nich absentuje zdôvodnenie zásahu do ochrany drevín.

10. Záverom žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: I./ pod sp. zn. zo dňa 21.6.2011, kde upozornil na dôležitosť verejného záujmu a relevanciu názorov účastníkov konania, ktorí ho reprezentujú pri posudzovaní žiadosti o výrub drevín, ako aj na potrebu plurality názorov a podkladov pre konanie a v tejto súvislosti žalobca poukázal na § 47 ods. 3 Správneho poriadku a tam zmienenú povinnosť správneho orgánu uviesť v rozhodnutí, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom; a II./ pod sp. zn. k povinnosti správnych orgánov dostatočným spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutia.

B. Vyjadrenie žalovaného, ďalšie stanoviská a priebeh konania pred správnym súdom

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.06.2020 navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol. Žalovaný zrekapituloval argumentáciu napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že v konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas na jeho vykonanie bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka (správcu) a po vyznačení drevín, určených na výrub. Záverom žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nadmieru zaťažuje odvolaniami a žalobami žalovaného pričom v jednotlivých konaniach sa nezúčastňuje miestnych ohliadok, mimoriadne zaťažuje prvostupňové správne orgány, komplikuje a predlžuje priebeh aj jednoduchých správnych konaní a zároveň na podporu svojich tvrdení nikdy neuvádzal žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval, že navrhované výruby sú v rozpore so zákonom o ochrane prírody. V tejto súvislosti navrhol, aby správny súd zvážil možnosť aplikácie ustanovení § 5 ods. 12 a § 28 S.s.p.

12. Vo vyjadrení zo dňa 29.10.2020 ďalší účastník najmä uviedol, že výrub drevín sa uskutočnil dňa 16.03.2020, pričom k výrubu smreka nedošlo a prevedená bola len redukcia smreka. K náhradnej výsadbe ešte zatiaľ nedošlo. Plánovaná je na jar roku 2021. Mal za to, že konal v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny.

13. V replike zo dňa 06.04.2021 žalobca zotrval na svojej argumentácii, pričom uviedol, že žalovaný posudzuje podanie správnej žaloby žalobcom nesprávne. Poukázal na to, že svojou činnosťou sa snaží o zlepšenie celkového stavu životného prostredia a odstránenie zlyhávania štátnej moci, pričom akýto prístup nie je zneužitím práva či jeho šikanóznym využívaním.

14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. .

15. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 11.07.2024. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ako aj ďalší účastník a jeho právny zástupca. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil podaním zo dňa 04.07.2024. Neúčasť žalobcu ospravedlnil jeho právny zástupca, ktorý zároveň zotrval na podanej správnej žalobe. Právny zástupca ďalšieho účastníka zotrval na svojich písomných podaniach a priklonil sa k písomným vyjadreniam žalovaného. K absencii výpočtu spoločenskej hodnoty uviedol, že absencia výpočtu podľa jeho názoru nemá za dôsledok neplatnosť rozhodnutia.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

16. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

17. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

18. Podľa § 47 ods.2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

19. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

20. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

21. Podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( § 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty.

22. Podľa § 95 ods. 1 zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených stromov.

23. Podľa § 95 ods. 2 zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota chránených nerastov a chránených skamenelín vyjadruje najmä ich vedeckú, kultúrnu a národnú hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na vzácnosť ich výskytu na území Slovenskej republiky.

24. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

25. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa a nasl. , po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a na pojednávaní konanom dňa 11.07.2024 dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

26. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca namietal najmä nedostatočné odôvodnenie a s tým spojenú nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vo vzťahu k dôvodnosti výrubu v spojení s prevahou verejného záujmu nad súkromným záujmom a k absencii výpočtu spoločenskej hodnoty drevín o ktorých výrub ide. V súvislosti s výpočtom spoločenskej hodnoty tiež namietal aj absenciu tohto podkladu a rovnako tak aj ostatných podkladov, ktoré požadoval v rámci administratívneho konania.

27. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody (okrem zákonom ustanovených prípadov), ktorý sa môže v I. odôvodnených prípadoch vydať II. len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a III. so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a IV. po vyznačení výrubu dreviny.

28. Orgán ochrany prírody je povinný zabezpečovať a presadzovať celospoločenské záujmy za účelom ochrany drevín, takže súhlas na výrub drevín by sa nemal realizovať automaticky len na základe podanej žiadosti, ale len v nevyhnutných prípadoch po posúdení zákonom ustanovených podmienok. Pre rozhodnutie, ktoré sa vydáva formou súhlasu je charakteristická alternatívnosť jeho obsahu, takže súhlas na výrub drevín môže, ale tiež nemusí byť vydaný, takže žiadateľ o výrub drevín nemá na vydanie súhlasu právny nárok. Plánovaná výstavba alebo iná stavebná činnosť na pozemkoch kde rastú dreviny nie je automaticky a relevantným dôvodom na ich výrub. Ak by to tak bolo, nebol by potrebný na ich výrub predchádzajúci súhlas orgánu ochrany prírody. Naopak, zákonodarca zakotvil prostredníctvom rôznych právnych predpisov prevenčnú povinnosť nielen štátu, ale aj jednotlivcov, aby vzhľadom na zachovanie zdravého životného prostredia prispôsobili vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k poškodzovaniu životného prostredia [B., C., C. C., D. D. a B. E.. § 47 [Ochrana, ošetrovanie a výrub drevín]. In: B., C., C. C., D. D. a B. E.. Zákon o ochrane prírody a krajiny - komentár [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2024-2-6]. ASPI_ID KO543_2002SK. Dostupné v Systéme ASPI. ISSN: 1339-133X.].

29. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žiadosť o výrub stromov, bola podaná z dôvodu, že dreviny ohrozujú nehnuteľnosti a život osôb žijúcich v blízkosti drevín. Zároveň ohrozujú majetok fyzických osôb.

30. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, pozemky, na ktorých sa požaduje udelenie súhlasu na výrub, sa nachádzajú na území s 3. stupňom územnej ochrany ako súčasť Národného parku Slovenský raj, mimo osobitne chránených častí prírody a krajiny a mimo lokalít siete NATURA 2000. Pozemky sa nenachádzajú v pamiatkovo chránenom území v zmysle o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. Pri miestnej ohliadke dňa 13.11.2019 prvostupňový správny orgán zistil, že žiadosť na výrub 6 tují nachádzajúcich sa na cintoríne vystala z podnetov majiteľov hrobových miest nachádzajúcich sa v ich blízkosti. Jedná sa o tuje staré približne 20 rokov vysoké 4 – 6 m. Vyrastené dreviny nepatria medzi vyšľachtené odrody. Dreviny majú nekompaktné koruny, neucelený habitus, letorasty sú zažltnuté a koreňová sústava drevín narúša priľahlé hrobové miesta. Dreviny pôsobia neesteticky a koncepčne nezapadajú do okolitého prostredia. Na cintoríne sú vyrastené aj tuje odrody smaragd, ktoré v porovnaní s neušľachtilými odrodami do prostredia zapadajú a dotvárajú okolie. Smrek obyčajný je vyrastený v centrálnej časti obce neďaleko budovy obecného úradu. Dreviny je stará cca 35 rokov vysoká 20 – 23 m. Drevina je vplyvom drevokazného hmyzu poškodená na 30 %. Na kmeni stromu sú viditeľné závrty a pobytové znaky podkôrneho hmyzu, je viditeľný zvýšený glejotok, ihličie dreviny stráca sýto-zelenú farbu a začína žltnúť. Koreňová sústava dreviny narúša odtokový kanál a dvíha zrekonštruovaný chodník, drevina je mierne naklonená a pri nepriaznivých poveternostných podmienkach môže nastať jej vyvrátenie a poškodenie zdravia a majetku

obyvateľov obce. Správny orgán súhlasil z výrubom požadovaných drevín a to najmä z bezpečnostných a estetických dôvodov.

31. Z vyššie uvedenej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zreteľne vyplýva, z akého dôvodu prvostupňový správny orgán pristúpil k možnosti, ktorou je rozhodnutie o výrube sporných drevín.

32. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť náhradnej výsadby podľa § 48 zákona o ochrane prírody v prvostupňovom rozhodnutí, bola žiadateľovi uložená povinnosť náhradnej výsadby 7 kusov drevín, pričom prvostupňový správny orgán špecifikoval presný počet a druh drevín a ich umiestnenie. Z obsahu rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného pritom nevyplýva žiadna úvaha, na základe ktorej dospel k vyššie uvedenému stanoveniu náhradnej výsadby (čo do počtu, druhu, kvality ako ani ich umiestnenia), preto v tejto časti považoval správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy za neprekúmateľné.

33. Zákon o ochrane prírody v § 48 ods. 1 ukladá orgánu ochrany prírody uložiť povinnosť, aby žiadateľ o výrub uskutočnil v prvom rade primeranú náhradnú výsadbu na vopred určenom mieste, na náklady žiadateľa, pričom orgán ochrany prírody má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné druhy, iba ak by nebolo možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby zákon ustanovuje, že je možné uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95 zákona o ochrane prírody). Ďalej v tomto ustanovení ustanovuje, že finančná náhrada je príjmom obce, na ktorej území sa výrub uskutočňuje a obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov vymedzených v § 48 ods. 1 pod písm. a) až g) zákona o ochrane prírody. Rozsah primeranej náhradnej výsadby drevín je predmetom správneho uváženia orgánu verejnej správy, pričom podľa § 95 ods. 3 písm. d) má pri tomto uvážení správny orgán vychádzať aj zo spoločenskej hodnoty dreviny.

34. Žalobca zároveň namietal, že to, či náhradná výsadba bola alebo nebola určená v dostatočnej miere je nepreskúmateľné a v tejto súvislosti namietal absentujúce stanovenie spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín a jej neuvedenie v rozhodnutí.

35. Z ustanovení zákona o ochrane prírody nie je zrejmé, že by mal orgán ochrany prírody uviesť minimálny obvod náhradnej výsadby, preto absentujúce stanovenie minimálneho obvodu kmeňa stromu, ktorý sa má vysadiť v rámci náhradnej výsadby samo osebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

36. Správny súd ďalej zistil, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín nie je uvedená v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, a tiež že sa ako podklad týchto rozhodnutí nenachádza v administratívnom spise.

37. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. z 12.2.2020 bod 16: „Podľa tretej vety , ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. V zmysle sa spoločenská hodnota uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa < Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou rozhodnutia. Z citovaných ustanovení ani ostatných relevantných ustanovení upravujúcich náležitosti rozhodnutia však nevyplýva, že by vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou resp. osobitnou náležitosťou rozhodnutia. Ustanovenie exemplifikatívne upravuje prípady, kedy sa má aplikovať resp. zohľadňovať spoločenská hodnota, pričom takýto demonštratívny výpočet má byť chápaný tým spôsobom, že zákonodarca určil prípady, kedy je nevyhnutné zohľadňovať spoločenskú hodnotu a ponechal na diskrečnej právomoci príslušných správnych orgánov použitie tohto inštitútu aj pre iné prípady, kedy uznajú za potrebné. Význam a podstatu ustanovenia upravujúceho, že v prípade náhradnej výsadby sa má zohľadňovať spoločenská hodnota, treba vnímať aj s prihliadnutím na znenie prvej vety , kedy má orgán ochrany prírody uložiť žiadateľovi povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín. Je zrejmé, že táto spoločenská hodnota má byť zohľadňovaná, nakoľko je prostriedkom spôsobilým objektivizovať úsudok o primeranosti náhradnej výsadby s ohľadom na skutočnosť, že dreviny takto možno špecifikovať kvantitatívnym spôsobom (na základe ceny), ktorý v sebe konzumuje ich kvalitatívnu

stránku (najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií). Podľa názoru kasačného súdu je však postačujúce, ak z obsahu rozhodnutia vyplýva, že bola zohľadnená, pričom samotný výpočet nemusí byť výslovne uvedený v rozhodnutí. ...“

38. Správny súd preto konštatuje, že neuvedenie spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí samo osebe nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Neuvedenie tohto údaja v rozhodnutiach orgánov verejnej správy je však v aktuálne prejednávanej právnej veci zjavne dôsledkom absencie spoločenskej hodnoty ako podkladu rozhodnutia v administratívnych spisoch. Jeho význam pre rozhodovanie podľa § 47 ods. 3 v spojení s § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody v súlade s vyššie citovanými závermi nespočíva len v stanovení hornej hranice sumy finančnej náhrady ale rovnako je podkladom nevyhnutným pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.

39. Dôsledné skúmanie skutkového stavu, z ktorého má vychádzať rozhodnutie správneho orgánu, je podmienkou pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené je realizáciou základnej zásady správneho konania, ktorou je zásada materiálnej pravdy zhmotnená v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorej musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada zakotvená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach ako je § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotno-právneho predpisu právne významné. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia.

40. Pokiaľ si orgány verejnej správy na účely konania o povolenie výrubu drevín nezaobstarali vyššie uvedený podklad postupovali v rozpore s zákona o ochrane prírody. Možno preto konštatovať, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (namietnutie dôvodu zrušenia rozhodnutia podľa možno vyvodiť z obsahu správnej žaloby, kde žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keďže si nezaobstarali podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín).

41. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že prvostupňový správny orgán vo všeobecnosti nie je bez ďalšieho povinný zabezpečovať ďalšie podklady pre rozhodnutie vo veci podľa uváženia žalobcu ak už má všetky podklady na to, aby vydal rozhodnutie, ktoré bude vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Vzhľadom na vyššie konštatovanú absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín tomu tak v tomto prípade nebolo.

42. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na odmietnutie správnej žaloby ako šikanóznej, tomuto správny súd nevyhovel. Charakter aktuálne posudzovanej žaloby nemožno vyhodnocovať na základe správania sa žalobcu v iných konaniach, ale v prvom rade s prihliadnutím na okolnosti tu prejednávanej právnej veci, ktoré možnosti aplikácie a nenasvedčujú.

V.

Záver

43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú, a preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy doplniť chýbajúci podklad rozhodnutia a opätovne vo veci rozhodnúť.

44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní nebola súdom uložená žiadna povinnosť.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.