Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_4Co-393-2013.pdf
PDF · 72.57 KB
Case nature
Subarea
4Co/393/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa H. Q., a.s., so sídlom B., F. 8, D. 35 XXX XXX proti odporkyni Q. F., bytom K. K., F. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov T., so sídlom Q., X. XX, D. XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. P. A., advokátom so sídlom C. U., Z.. P. T. 1, o zaplatenie 842,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.apríla 2013, č.k. 22C/450/2012-57 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 475,19 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 28.12.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 6,41 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu 842,92 Eur, z toho 475,19 Eur za neuhradené služby a 367 Eur titulom náhrady škody. Uviedol, že odporkyňa titulom nezaplatenej ceny vyúčtovaného hovorného mu dlží sumu 475 Eur. Okrem toho navrhovateľ odporkyni odpredal mobilné telefóny za zvýhodnenú kúpnu cenu oproti cene trhovej, za čo sa odporkyňa zaviazala zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu viazanosti, čo ale nesplnila, riadne a včas cenu poskytnutých služieb neplatila a navrhovateľovi tak mala vzniknúť škoda spočívajúca v rozdiele medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich trhovou cenou. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na stranu odporkyne, s návrhom navrhovateľa, pokiaľ ide o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušným úrokom z omeškania, nesúhlasil. Poukázal na to, že medzi účastníkmi bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva a dojednanie zmluvnej pokuty je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1 000 eur, súd prvého stupňa v zmysle § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania. Keďže odporkyňa v stanovenej lehote do 27.12.2010 /podľa pokusu o pokonávku/ nezaplatila navrhovateľovi dlžnú cenu služieb 475,19 Eur, dostala sa s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania. Pretože si navrhovateľ v podanom návrhu uplatnil aj právo na zaplatenie úroku z omeškania a úrok z omeškania v súlade so zákonom, súd odporkyňu zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej istiny, a to vo výške 9 % ročne od 28.12.2010 do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania určil v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Takto súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 475,19 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.12.2010 do zaplatenia. Pokiaľ ide o ďalší z uplatnených nárokov navrhovateľa, nárok na náhradu škody v sume 367,73 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania,
tu súd dospel k záveru, že navrhovateľovi právo na náhradu uvedenej škody nevzniklo. Zo skutkového vymedzenia uvedeného nároku navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ sa náhrady tejto škody domáha z dôvodu, že odporkyni odpredal mobilné telefóny za zvýhodnenú kúpnu cenu oproti cene trhovej, za čo sa odporkyňa zaviazala zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu viazanosti, čo ale nesplnila a tiež riadne a včas cenu poskytnutých služieb neplatila a navrhovateľovi tak mala vzniknúť škoda spočívajúca v rozdiele medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho trhovou cenou. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa citovaného § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako nárok na náhradu škody spôsobenej porušením právnej povinnosti. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ v danej veci nepreukázal existenciu škody, ktorej náhrady sa domáha a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním odporkyne, ktorým mala porušiť svoju právnu povinnosť a vznikom škody. Preto súd návrh navrhovateľa o zaplatenie náhrady škody 367,73 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.12.2010 do zaplatenia zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danej právnej veci bol v konaní pomerne úspešnejší navrhovateľ, keď súd zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 367,73 Eur a vyhovel mu v časti o zaplatenie 475,19 Eur, čo v pomere k predmetu konania predstavuje úspech 12,7 %. Navrhovateľovi vznikli trovy predstavujúce súdny poplatok vo výške 50,50 Eur, z toho 12,7 % predstavuje sumu 6,41 Eur. Takto súd zaviazal odporkyňu a vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jej strane na zaplatenie náhrady trov konania v sume 6,41 Eur tak.
Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, v ktorej súd prvého stupňa uložil povinnosť vedľajšiemu účastníkovi spoločne a nerozdielne s odporkyňou zaplatiť navrhovateľovi trovy konania podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. Namietal, že súd prvého stupňa v tejto časti nesprávne posúdil vec. Konštatoval, že vedľajší účastník má podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti. Dôvodil, že vedľajší účastník je účastníkom konania len v časti konania a z tohto dôvodu je nevyhnutné a spravodlivé, aby súd dôsledne rozlišoval trovy konania, ktoré vznikli pred tým, ako do konania vedľajší účastník vstúpil. V danom prípade trovy konania predstavujú náklady navrhovateľa so zaplatením súdneho poplatku za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia, pričom uvedené trovy vznikli navrhovateľovi v čase, keď vedľajší účastník ešte účastníkom konania nebol. Súd mal preto zaviazať na náhradu trov konania len odporkyňu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok o trovách konania v časti povinnosti vedľajšieho účastníka zaplatiť spoločne a nerozdielne s odporkyňou navrhovateľovi trovy konania tak, že povinnosť zaplatiť trovy konania bude uložená výlučne samotnej odporkyni a nie aj vedľajšiemu účastníkovi.
Navrhovateľ a odporkyňa sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.
Odvolaním vedľajšieho účastníka bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý len vo výroku o náhrade trov konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( § 206 O.s.p.).
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 842,92 Eur. V časti o zaplatenie sumy 475,19 Eur s prísl. bol navrhovateľ úspešný a v zostávajúcej časti - o zaplatenie sumy 367,73 Eur bol navrhovateľ neúspešný, keď jeho návrh bol v tejto časti zamietnutý, čo v pomere k predmetu konania predstavuje úspech navrhovateľa 12,7%. Navrhovateľovi vznikli trovy konania v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 50,50 Eur, z toho 12,7% predstavuje sumu 6,41 Eur. Za danej procesnej situácie potom súd prvého stupňa správne podľa § 142 ods. 2 O.s.p. zaviazal odporkyňu a vedľajšieho účastníka na zaplatenie pomernej náhrady trov
konania navrhovateľovi spoločne a nerozdielne vo výške 6,41 Eur. Vo vzťahu k odvolacej námietke vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník po vstupe do konania s poukazom na § 93 ods. 4 O.s.p. disponuje až na pár výnimiek rovnakými právami a povinnosťami ako hlavný účastník, na podporu ktorého v konaní vystupuje a rovnako aj zdiela ten istý procesný osud, pokiaľ ide o mieru procesného (ne)úspechu v konaní vrátane náhrady trov konania. Preto nie je možné, aby si vedľajší účastník vopred vyberal časť predmetu konania, do ktorej mu vyhovuje vstúpiť. Na základe uvedeného vedľajší účastník znáša všetky práva a povinnosti rovnako ako účastník, na strane ktorého vystupuje podľa výsledku konania, preto odvolacie námietky vedľajšieho účastníka boli nedôvodné.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko navrhovateľ si tieto trovy neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .