Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Sa-47-2022.pdf
PDF · 100.51 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/47/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou, v právnej veci žalobkyne: U.. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, P. V., právne zastúpená R. kanceláriou X. & P., s.r.o., so sídlom Y. XX, V., proti žalovanému: F. poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. XX. augusta X a XX, V., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX. januára XXXX, takto
rozhodol:
Správna žaloba s a o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým bolo zastavené konanie vedené na základe podaného protestu prokurátora. Poukázala na to, že podala podnet na podanie protestu prokurátora na Krajskú prokuratúru Z.. Žiadala v ňom, aby bol podaný protest proti rozhodnutiu F. poisťovne, pobočka P. V. č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci predpísania poistného vo výške X.XXX,XX eur. Prokuratúra podnetu s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XVs/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhovela a podala protest sp. zn. Kd XXX/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bolo zo strany Krajskej prokuratúry Z. vydané upovedomenie o späťvzatí protestu prokurátora s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XVs/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa konštatovala, že prokuratúra zobrala protest prokurátora späť na základe usmernenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI3 Gd X/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 28.01.2021 rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-BA, ktorým konanie o proteste prokurátora zastavila z dôvodu späťvzatia.
2. Taktiež poukázala na ust. § 6 ods. 9 zák. č. 153/2001 Z. z., v zmysle ktorého nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal návrh na začatie konania pred súdom, nevstúpil do konania pred súdom, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu podľa osobitných predpisov, nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora. Ďalej uviedla, že poukazuje na nesprávne poučenie žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v zmysle § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom za splnenia dvoch podmienok: a) ide o rozhodnutie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, b) rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy, pričom nebola naplnená druhá podmienka vylučujúca súdnu preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže toto rozhodnutie má za následok ujmu na jej subjektívnych právach.
3. Mala za to, že postup, keď Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vydala direktívny pokyn, na základe ktorého krajská prokuratúra zobrala protest späť, nie je v súlade so zákonom. Zastala názor, že citované ust. § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre stanovuje, resp. vytvára vo vymedzených prípadoch v podstate absolútnu dispozičnú autonómiu podriadeného prokurátora vo vzťahu k nadriadenému prokurátorovi tak, aby podriadený prokurátor mohol podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia konať vo veciach, na ktoré je vecne a miestne príslušný. V zmysle tohto ustanovenia nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal protest prokurátora. Ak nemôže vydať pokyn na nepodanie protestu, tak žalobkyňa považovala za zrejmé, že nemôže vydať ani pokyn na jeho späťvzatie. Okrem toho mala za to, že pokyn Generálnej prokuratúry zasahuje do zákonom priznanej dispozičnej autonómie podriadených prokurátorov. Podľa jej názoru je tiež v zrejmom rozpore s ústavnou zásadou legality zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V kontexte uvedeného mala za to, že je zrejmé, že postupom, na základe ktorého bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 6 ods. 9 zákona vydaný pokyn generálnej prokuratúry, došlo k zásahu do jej základných práv.
4. Žalobkyňa dala do pozornosti súdu, že práve v príčinnej súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora bolo následne vydané napadnuté rozhodnutie, čím došlo k porušeniu jej práva na súdnu a inú ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže aj v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola absolútne zmarená jej možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. S poukazom na uvedené žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
5. Žalovaný v podanom vyjadrení uviedol, že zákon o prokuratúre dáva prokurátorovi v § 23 ods. 3 oprávnenie vziať podaný protest späť. Je to jeho zákonom ustanovené právo, s ktorým ale spomínaný zákon v § 24 ods. 15 súbežne spája povinnosť orgánu verejnej správy zastaviť konanie o proteste prokurátora. Späťvzatie je dispozitívny procesný úkon prokurátora, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho protestu nemá záujem. Zákon o prokuratúre nekladie prokurátorovi povinnosť uviesť dôvody, pre ktoré späťvzatie protestu predkladá a rovnako orgán verejnej správy nie je povinný skúmať dôvody späťvzatia protestu prokurátora.
6. Z podania prokurátora č. Kd XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmý jasný, určitý a zrozumiteľný prejav vôle prokurátora vziať protest smerujúci proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka P. V. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX späť. V predmetnom liste prokurátor uvádza aj dôvod, ktorým je rozsudok Veľkého senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XVs/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom veľký senát zaujal právny názor k držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, pričom tam vyslovený záver vyvrátil všetky námietky prokurátora prednesené v proteste proti vyššie uvedenému rozhodnutiu. Prokurátor zjavne vedomý si toho, že v zmysle § 465 ods. 3 Správneho súdneho poriadku je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu záväzný pre senáty najvyššieho súdu, nepovažoval za dôvodné pokračovať v konaní. Poukázal na to, že žalobkyňa k správnej žalobe predložila „pokyn Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky“, pričom sa však nejedná o pokyn, ale o list Okresnej prokuratúry K., ktorým bolo oznámené právnemu zástupcovi inej účastníčky konania, že po doručení usmernenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/X Gd X/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX berie svoje protest (podaný v inej veci) späť. Z obsahu listu je zrejmé, že nešlo o pokyn, ale o usmernenie. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 11 ods. 1 zákona o prokuratúre.
7. Žalovaný uviedol, že ak žalobkyňa v správnej žalobe namieta, že sa jednalo o nezákonné späťvzatie protestu prokurátora, pričom predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci zastavenia konania, nie preskúmanie zákonnosti späťvzatia protestu prokurátora. Trval na tom, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená posudzovať zákonnosť späťvzatia protestu prokurátora.
8. Taktiež nesúhlasil s tým, že by v dôsledku rozhodnutia o zastavení konania bola zmarená možnosť žalobkyne domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov na súde. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa sa o túto možnosť obrala sama svojím nekonaním, pretože proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka P. V. vo veci predpísaného poistného nepodala ani odvolanie, čím sa podľa § 7 písm. a) Správneho súdneho poriadku obrala aj o právo podať správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.
9. Žalovaný trval na tom, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nie je podľa § 7 písm. e) preskúmateľné súdom, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. Žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach, pretože v konaní o podanom proteste sa nerozhodovalo vo veci predpísania poistného, ale o vyhovení, resp. nevyhovení protestu prokurátora. Aj keby prokurátor nevzal protest späť, Sociálna poisťovňa, ústredie by protestu nevyhovela, a to práve vzhľadom na už spomínaný rozsudok Veľkého senátu Správneho kolégia sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020.
10. Následne sa k veci vyjadrila žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydal dve protichodné rozhodnutia, a to rozhodnutie sp. zn. XVs/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie sp. zn. XVs/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Správny súdny poriadok pritom neupravuje vzťah protichodných rozhodnutí veľkého senátu, takže neskoršie rozhodnutie veľkého senátu neruší predchádzajúce, obe rozhodnutia existujú popri sebe. Veľký senát bol vytvorený práve na to, aby rozdielnosť názorov odstraňoval. Namiesto toho, nielenže rozdielnosť ponechal, ale ju ešte viac prehĺbil. Za tejto situácie, kedy nebolo prijaté zjednocovacie stanovisko správneho kolégia a nebolo rozhodnuté tretíkrát veľkým senátom je zrejmé, že akokoľvek bude chcieť ktorýkoľvek trojčlenný senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci rozhodnúť, bude sa musieť odchýliť od niektorého rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobkyňa mala ďalej za to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení snaží mylne navodiť dojem, že k zmareniu súdnej ochrany došlo v dôsledku nepodania odvolania. Uvedené tvrdenie je z pohľadu tohto súdneho konania irelevantné. Žalobkyňa uviedla, že protestom prokurátora je esenciálne spojené aj jeho následné právo podať správnu žalobu, a to v prípade, ak jeho protestu zo strany správneho orgánu nebude vyhovené. Predmetné oprávnenie prokurátora v sebe implikuje aj právo, resp. možnosť súdnej ochrany účastníka administratívneho konania, ktorý je priamo dotknutý rozhodnutím orgánu verejnej správy proti ktorému bol podaný protest prokurátora. Okrem toho mala žalobkyňa za to, že správny orgán je povinný pri vydávaní aktov orgánov verejnej správy posudzovať všetky okolnosti, ktoré predchádzajú ich vydaniu, a to z formálnej aj materiálnej stránky. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia však žalovaný rezignoval na materiálne skúmanie zákonnosti späťvzatia protestu prokurátora. Okrem toho žalobkyňa opätovne vyjadrila svoj názor, že napadnuté rozhodnutie nie je vylúčené zo súdneho prieskumu.
11. Žalovaný v ďalšom vyjadrení poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. C. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom ústavný súd konštatoval, že dozor prokuratúry tvorí so správnym súdnictvom systém vonkajšej kontroly orgánu verejnej správy. Oproti správnemu súdnictvu je však podstatou dozoru prokuratúry ochrana zákonnosti, pričom ochrany subjektívnych práv fyzických a právnických osôb je v rámci neho sekundárna, prípadne môže i absentovať. Konaním o proteste prokurátora disponuje prokurátor, ktorý ho podal. Prokurátor je oprávnený vziať protest späť a v takomto prípade orgán verejnej správy konanie rozhodnutím zastaví. Na späťvzatie protestu nie je potrebný súhlas orgánu verejnej správy, ani súhlas toho, kto podal podnet na protest prokurátora. Žalovaný taktiež poukázal na uznesenie Krajského súd v O. sp. zn. XXSa/XX/XXXX, ktorým krajský súd odmietol obdobnú správnu žalobu. Žiadal, aby správny súd žalobu taktiež odmietol.
12. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
13. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
14. Podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
15. Podľa § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený vziať protest späť.
16. Podľa § 23 ods. 4 zákona o prokuratúre, konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
17. Podľa § 23 ods. 5 zákona o prokuratúre, orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní protestu, ak o to prokurátor požiada.
18. Podľa § 24 ods. 2 zákona o prokuratúre, účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorí boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol osobitným predpisom výslovne ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím o proteste priamo dotknuté.
19. Podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.
20. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
21. Správny súd o žalobe pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že dospel k záveru, že žalobkyňa nebola žalobou napadnutým rozhodnutím priamo dotknutá na svojich právach. Správna žaloba bola teda zamietnutá bez vecného prejednania veci. Uzavrel, že samotné rozhodnutie o zastavení konania je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, nakoľko je potencionálne spôsobilé zasiahnuť práva žalobkyne. Uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím sa konanie končí, a teda nebude vydané žiadne meritórne rozhodnutie, ktoré by eventuálne mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Z tohto pohľadu teda ide o situáciu, keď žalobkyňa ako účastník administratívneho konania nebude disponovať žiadnym meritórnym rozhodnutím vo veci. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatoval, že rozhodnutie o zastavení konania je potencionálne spôsobilé zasiahnuť subjektívne práva žalobkyne, a teda je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Z tohto dôvodu nebol možný postup podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
22. Následne správny súd skúmal, či bola žalobkyňa priamo dotknutá žalobou napadnutým rozhodnutím na svojich právach, pričom zdôraznil, že rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu bolo vydané v konaní o proteste prokurátora. Zohľadnil, že konanie nebolo vedené primárne za účelom ochrany subjektívnych práv žalobkyne a nie je teda ani prostriedkom realizácie jej práva na súdnu ochranu. Zákon o prokuratúre výslovne stanovuje, že cieľom tohto konania je posúdenie, či správnym aktom orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Žalobkyňa nemá právny nárok na podanie protestu prokurátora a ani na vedenie tohto konania. Účelom tohto konania nie je v zmysle zákona o prokuratúre ochrana práv účastníkov pôvodného administratívneho konania, aj keď vo výsledku potencionálne môže (a nemusí) mať toto konanie vplyv na ich doterajšie právne postavenie. Zákon však pre žalobcu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 178 ods.1 SSP vyžaduje priamy dopad na subjektívne práva a nie potencionálny (tak ako tomu je pri posudzovaní možnosti súdneho prieskumu procesného rozhodnutia). Správny súd uzavrel, že v danej veci žalobkyňa nie je priamo dotknutá na svojich právach, čo je podmienka jej aktívnej vecnej legitimácie. Z tohto dôvodu správnu žalobu zamietol bez toho, aby ju vecne prejednal.
23. Uvedené rozhodnutie žalobkyňa napadla kasačnou sťažnosťou, v ktorej namietala záver správneho súdu, že žalobou napadnutým rozhodnutím nebola priamo dotknutá na svojich právach. Argumentovala priamym dopadom na jej právne postavenie a ujmou na jej právach, a preto žiadala, aby bola jej žaloba aj vecne prejednaná. O kasačnej sťažnosti rozhodol kasačný súd rozsudkom sp. zn. 7Ssk/95/2021 zo dňa XX.XX.XXXX tak, že rozsudok tunajšieho súdu č. k. XXSa/XX/XXXX-XX zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že rozhodnutie o zastavení konania, ktoré bolo vydané v konaní o proteste prokurátora je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 24. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu k veci uvádza, že východiskom pre posúdenie potenciálu procesného rozhodnutia (ktorým došlo k zastaveniu konania o proteste prokurátora) spôsobiť ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, je analýza podstaty, funkcie a účelu inštitútu protestu prokurátora. Protest prokurátora je upravený v ustanoveniach § 22 až § 27 zákona č. 153/2001 Z. z. a je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo
vzťahu k orgánom verejnej správy. Na základe toho môže prokurátor podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z., ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Podstatným je, že vo všeobecnosti nejde o návrhové konanie (hoci v prejednávanej veci podanie protestu iniciovala žalobkyňa podnetom), teda prokurátor môže podať protest na základe vlastnej dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania, preto môže protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka. Protest prokurátora sa podáva na orgán verejnej správy, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal. Následne správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môže protestu prokurátora úplne vyhovieť alebo ho postúpi svojmu nadriadenému orgánu (bezprostredne nadriadenému orgánu, dozerajúcemu orgánu alebo orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku). Výsledkom môže byť vyhovenie alebo nevyhovenie protestu prokurátora. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu prokurátor a účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
25. Právo disponovania s protestom prokurátora je explicitne vyjadrené v § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z., podľa ktorého je prokurátor oprávnený vziať protest späť. Následný postup orgánu verejnej správy reguluje (opäť vcelku explicitne a kategoricky) ustanovenie § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z., podľa ktorého, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora zastaví. Zároveň ustanovenie § 23 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z. vymedzuje základný účel a zmysel konania o proteste prokurátora, ako osobitného konania, v ktorom sa rozhoduje o tom, či bol porušený zákon (alebo iný všeobecne záväzný právny predpis) aktom orgánu verejnej správy.
26. Protest prokurátora je právnym aktom, na základe ktorého môže orgán verejnej správy, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálnoprávnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté. V skutkovo podobnej veci rozhodoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. I.ÚS XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, sp. zn. C. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na odôvodnenie, ktorých správny súd (v intenciách rozhodnutia kasačného súdu) odkazuje.
27. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd uvádza, že žalobkyňa disponovala účinným a dostupným prostriedkom ochrany, ktorým sa mohla brániť proti ňou tvrdenému porušeniu jej subjektívnych práv rozhodnutím žalovaného. Týmto prostriedkom je, resp. bola správna žaloba účastníka konania. Skutočnosť, že žalobkyňa, či už neuspela alebo (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci) nevyužila tento dostupný prostriedok, nemôže spôsobovať konverziu nenárokovateľného inštitútu (podanie protestu) na prostriedok „nárokovateľný“. Rovnako tak nevyužitie možnosti účastníka konania podať správnu žalobu (v prejednávanej veci proti rozhodnutiu žalovaného č. k. XXXXX-X/XXXX z XX. novembra XXXX, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie) nemôže skonvertovať výlučné dispozičné oprávnenie prokurátora na záujmami žalobkyne obmedzený postup. Jednoducho opomenutie žalobkyne podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy správnu žalobu (prípadne neúspech v konaní o nej) nemá potenciál zmeniť aj ústavným súdom interpretovaný účel a funkciu konania o proteste prokurátora, ktoré je konaním osobitným (§ 23 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z.).
28. Pokiaľ ide o potencionalitu zásahu v zmysle ust. § 7 ods.1 písm. e) SSP, tak správny súd v intenciách právne záväzného názoru kasačného súdu uvádza, že v danej veci pri posudzovaní „potencionality“ zásahu žalobou napadnutého rozhodnutia do práv žalobkyne je podstatná aj paralelná (alebo skôr nevyužitá) dostupnosť iného, resp. primárneho prostriedku ich ochrany (v danej veci správnej žaloby), ktorý mala žalobkyňa využiť.
29. S poukazom na vyššie uvedené a právne záväzný názor kasačného súdu vysloveného v rozsudku sp. zn. 7Ssk/95/2021 zo dňa XX.XX.XXXX, správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g)
SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
30. Podľa § 170 písm. a) SSP, ak bola žaloba odmietnutá, tak žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd v zmysle ust. § 170 písm.a) SSP žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.