Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sd-64-2014.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sd/64/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: H.. P. D., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom B..., zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v O., W. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. januára 2014 podľa § 250j ods. 3 O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 303,82 €, a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu, advokáta, so sídlom v O., č. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (XXXXXXXXXX/XXXX), vedený v G. pobočka zahraničnej banky, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. januára 2014 podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a podľa čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienok nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok z týchto dôvodov:
1. Od 24. 8. 1973 do 20. 12. 2003 pracoval ako vojak, o čom mu zamestnávateľ VU 3680 Trenčín vystavil potvrdenie o zamestnaní pri jeho prepustení zo služobného pomeru
a odchodu do výsluhového dôchodku.
2. Počas tohto obdobia nikdy nebol zamestnancom novovzniknutej samostatnej Českej republiky a od 1. 1. 1993 bol zamestnancom Veliteľstva armády SR v Trenčíne.
3. Pretože po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky na území SR neboli voľné byty, nemal sa kde s rodinou presťahovať a tak čakal na pridelenie bytu v mieste výkonu práce v posádke Trenčín. Keďže sa riešenie bytového problému preťahovalo, zabezpečil si byt výmenou za byt v Prahe. Tak mal aj s rodinou ešte v roku 2003 trvalý pobyt v I. na ulici B.. 4. Nie je pravdou, že po 31. 12. 1992 nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, keďže bol iba zamestnancom Armády SR o čom, ako uviedol v bode č. l mu zamestnávateľ vystavil potvrdenie. Z tohto dôvodu vo svojej žiadosti o starobný
dôchodok zo dňa 19. novembra 2013 nežiadal o uplatnenie nároku na dôchodkovú dávku z poistenia Českej republiky a ani nežiada.
Uvedené fakty uviedol preto, aby vyvrátil dôvody, na základe ktorých mu odporkyňa zamietla žiadosť o starobný dôchodok.
Výkon služby vojaka z povolania začal dňom 24. 8. 1973 a ukončil dňom 20. 12. 2003. To znamená, že službu v I. pracovnej kategórii (do 31. 12. 1999)vykonal v dĺžke 26 rokov + 3 mesiace + 5 dní. Od 21. 12. 2003 mu bol priznaný výsluhový dôchodok. Je presvedčený, že v dobe od 1. 9. 1969 do 30. 4. 1998 boli dávky na dôchodkové zabezpečenie odvádzané do všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (do SP). Od 1. 5. 1998 až do skončenia jeho vojenskej služby 20. 12. 2003 boli dávky na dôchodkové poistenie odvádzané do osobitného systému dôchodkového zabezpečenia. Poukázal na okolnosť, že do 30. 4. 1998 existoval len jeden systém dôchodkového zabezpečenia pre všetkých občanov SR. Výsluhový dôchodok mu bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z., nie je vyplácaný zo SP, ale z rozpočtu Ministerstva obrany SR, resp. Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Všetky finančné prostriedky, odvádzané po dobu vojenskej služby na dôchodkové poistenie zostali v Sociálnej poisťovni a po vytvorení osobitného systému od 1. 5. 1998 neboli prevedené do rozpočtu MO SR. Právom sa domnieva, že aj po dobu vojenskej služby bol poistený vo všeobecnom systéme poistenia, a preto je odporkyňa povinná mu túto dobu v celkovej dobe zohľadniť. Odporkyňa nijako nepreukázala, že bol počas služby vojaka z povolania poistený v nejakom inom poistnom systéme. V tejto súvislosti sa odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 7So/138/2011, podľa ktorého - ak by aj výsluhový dôchodca nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme poistenia, ale získal by potrebnú dobu v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom i osobitnom systéme a dôchodok priznať vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Inak by sa doby poistenia výsluhových dôchodcov v osobitnom systéme poistenia stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené. Odvolávanie sa odporkyne na iné ustanovenia zákona má tiež za následok znevýhodnenie starobného dôchodkového zabezpečenia občana, ktorý vykonával službu v ozbrojených silách v porovnaní s občanmi, ktorí takúto službu nevykonávali. Takýto postup odporkyne odporuje čl. 12 Ústavy SR, takýmto konaním odporkyne dochádza tiež k jeho diskriminácii oproti poberateľom starobných dôchodkov, čo je v rozpore s § 3 ods. l zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že nie je možné byť spokojný s tvrdením odporkyne, že rozdelenie spoločného štátu - Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktoré je osobitnou historickou okolnosťou, je považované v súlade s čl. 7 ods. 2 písm. c) nariadenia Rady (EHS) č. 1048/71 za dôvod, ktorý odôvodňuje použitie čl. 20 zmluvy, bez ohľadu na jeho výhodnosť. Nevie pochopiť dôvod, prečo odporkyňa trvá na vecnej správnosti svojho rozhodnutia. Česká a Slovenská republika vznikli k 1. 1. 1993 rozdelením spoločného štátu ČSFR, ktorý charakterizoval jednotný systém dôchodkového zabezpečenia. Z hľadiska vtedajšieho práva bolo právne irelevantné, v ktorej časti Československého štátu bol občan zamestnaný, resp. kde mal sídlo jeho zamestnávateľ. Okolnosť, že dňom 1. 1. 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR, nemôže byť žalobcovi ako občanovi bývalej ČSFR a teraz občanovi Slovenskej republiky na ujmu, nemôže predsa takýmto spôsobom doplatiť na politické rozdelenie spoločného štátu. Slovenská republika je právnym nástupcom ČSFR (rozhodnutie NS SR č. k. 9So/200/2011). Poistenie, získané do 31. 12. 1992 za existencie spoločného štátu na území Českej republiky, preto nemožno považovať len za dobu odpracovanú v cudzine na účely čl. 46 nariadenia, a z toho dôvodu nie je možné s takými občanmi zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu do 31. 12. 1992 sídlo na území Slovenskej republiky. Taký postup podľa názoru navrhovateľa by bol v rozpore s čl. 12 a čl. 39 ods. l Ústavy SR.
Do výsluhového dôchodku odchádzal navrhovateľ po splnení vekovej hranice potrebnej pre priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., za dobu vojenskej služby mu Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia bola zhodnotená doba 30 rokov + 3 mesiace + 25 dní (z toho 26 rokov + 3 mesiace + 5 dní v I. pracovnej kategórii). Ku dňu podania žiadosti 19. 11. 2013 o starobný dôchodok dosiahol navrhovateľ fyzický vek 59 rokov.
Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil pôvodné rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. 1. 2014 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Na pojednávaní konanom dňa 24. júla 2014 sa právny zástupca navrhovateľa v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného opravného prostriedku a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Navrhovateľ prítomný na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrenia svojho právneho zástupcu.
Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní uviedla, že sa nemôže k predmetu sporu vyjadriť, nakoľko odporkyňa sa k veci písomne nevyjadrila, ani súdu nedoručila dávkový spis.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a vzhľadom k tomu, že odporkyňa súdu nedoručila administratívny spis, vo veci sa písomne nevyjadrila, napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súd konštatuje, že odporkyňa zostala v konaní absolútne nečinná, čo v konečnom dôsledku zhodnotila aj poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní konanom dňa 24. júla 2014.
V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne riadne sa vysporiadať s opravným prostriedkom navrhovateľa, o jeho nárokoch opätovne rozhodnúť, pričom v rozhodnutí svoj postup riadne odôvodní.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety druhej O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. V predmetnom konaní si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania vo výške 303,82 €.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 303,82 €, ktorá suma predstavuje, pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia odmenu za dva úkony právnej pomoci, a to za:
1. prevzatie a príprava veci dňa 17. 4. 2014 v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške 61,87 €,
2. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 24. júla 2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 61,87 €,
3. réžijný paušál za dva úkony právnej služby v súlade s ust. § 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 16,08 € (2 x 8,04 €),
4. náhradu za stratu času spolu vo výške 134,- € v súlade s § 15 písm. b) vyhlášky (10 polhodín x 13,40 €),
5. cestovné vlakom (Bratislava - Žilina a späť) spolu vo výške 30,- € v súlade s § 16 ods. 4 vyhlášky, čo spolu predstavuje sumu 303,82 €.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 303,82 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu, advokáta, so sídlom v Bratislave tak, ako je konkretizované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné (§ 250s veta druhá O.s.p.).