Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-308-2013.pdf
PDF · 163.25 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-5C/308/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľa: N.C. C., R.. XX. X. XXXX, D. I. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Michaelou Poláčkovou, advokátkou, Advokátska kancelária Čadca, Palárikova 88, proti odporcom: 1/. E. F., W.. C., R.. XX. X. XXXX, D. Č., S.. J. XXXX, 2/ S. B., R.. XX. X. XXXX, D. I. Č.. XX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., advokátom, Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., Palárikova 83, Čadca, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojím návrhom podaným na súd dňa 22. 10. 2013 žiadal súd, aby určil, že splnomocnenie navrhovateľa odporkyni 1/ na uzatvorenie kúpnej zmluvy s odporcom 2/ zo dňa 25. 3. 2013 je neplatný právny úkon, a zároveň určil, že kúpna zmluva zo dňa 26. 3. 2013 uzatvorená medzi odporkyňou 1/ v mene navrhovateľa a odporcom 2/ je neplatný právny úkon, a nahradil mu trovy konania.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že dňa 12. 11. 2012 uzatvoril s odporcom 2/ zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom bola dohoda o uzatvorení kúpnej zmluvy k pozemku CKN parcela č. XXXX/ XX o výmere 821 m2, vytvorenú geometrickým plánom R. Sucháňa č. 178/2012 zo dňa 11. 10. 2012 za kúpnu cenu 2.463,-- €. V dňoch 24. - 29. 3. 2013 bol navrhovateľ hospitalizovaný v Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca pre krvácanie do žalúdka. Išlo o následok zhoršeného zdravotného stavu spojeného s diagnózou rakoviny žalúdka, pričom vzhľadom na vek navrhovateľa 91 rokov a rozsah krvácania nebola prognóza uzdravenia, išlo o život ohrozujúci stav. Pri tomto zdravotnom stave navrhovateľa bola za aktívneho pričinenia odporcu 2/ na jeho výlučný prospech realizované právne úkony v mene navrhovateľa, ktoré týmto návrhom spochybňuje. Dňa 25. 3. 2013 navrhovateľ písomne splnomocnil svoju dcéru, odporkyňu v 1. rade, na uzatvorenie kúpnej zmluvy v prospech odporcu 2/ k nehnuteľnostiam uvedeným v splnomocnení. Splnomocnenie pripravil odporca 2/, navrhovateľ, ani odporkyňa 1/ sa na jeho vyhotovovaní nepodieľali, iba ho podpísali v nemocnici za prítomnosti notára, ktorého účasť rovnako zabezpečil odporca. Navrhovateľ a odporkyňa 1/ boli pri podpise splnomocnenia silne emotívne ovplyvnení situáciou možnej smrti navrhovateľa, a preto splnomocnenie podpísali bez posúdenia jeho obsahu s tým, že navrhovateľ chcel splniť ešte za života svoj záväzok, ktorý mu vyplýval zo zmluvy o budúcej zmluve, t.j. na prevod pozemku parcela č. 6308/17 v dôvere, že odporca 2/ v tomto rozsahu pripravil obsah splnomocnenia. Odporkyňa 1/ splnomocnenie podpísala s úmyslom splniť vôľu navrhovateľa bez toho, aby konkrétne poznala obsah zmluvy o budúcej zmluve, ale v dôvere, že odporca 2/ v tomto rozsahu pripravil obsah splnomocnenia. Odporca 2/ o úmysle navrhovateľa a odporkyne 1/ vedel. Okolnosti podpisu splnomocnenia využil vo svoj prospech prípravou obsahu
splnomocnenia na prevod pozemku parcely číslo XXXX/XX a ďalších troch parciel, CKN parcelu č. XXXX/XX, /. O. /.. Dňa 26. 3. 2013 bola na notárskom úrade, ktorého zamestnanec overoval aj podpis navrhovateľa na splnomocnení, za účasti odporkyne 1/ vyhotovená notárska zápisnica č. N 83/13, Nz 9808/2013, ktorá obsahovala osvedčenie vyhlásenia odporkyne 1/ o vydržaní výlučného vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemkom kat. územia I., a to XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Dňa 26. 3. 2013 bola na tom istom notárskom úrade medzi odporkyňou 1/ ako predávajúcim a odporcom 2/ ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, ktorú pripravil odporca 2/, a obsahovala prevod notárom osvedčených štyroch pozemkov navrhovateľa za kúpnu cenu 2.463,-- €. V skutočnosti táto kúpna cena predstavovala kúpnu cenu len za jeden pozemok, parcelu číslo XXXX/XX uvedený v zmluve o budúcej zmluve. Odporkyni 1/ nebola v čase podpisu kúpnej zmluvy táto skutočnosť známa, a odporca 2/ jej túto skutočnosť zámerne zamlčal. Z uvedených súvislostí je zrejmé, že medzi obsahom zmluvy o budúcej zmluve a obsahom ďalších právnych úkonov, ktoré obsahovo pripravil odporca, je zásadná diskrepancia a disproporcia plnení v neprospech navrhovateľa, a naopak, v prospech odporcu 2/. Poškodenie navrhovateľa rozhodne nebolo úmyslom odporkyne 1/, ktorá je jeho dcérou, a ktorá preto konala v najlepšom úmysle zachovať všetky jeho práva. Navrhovateľ k podanou tohto návrhu pristúpil až pod opakovanej neúspešnej snahe o zjednanie nápravy priamo s odporcom 2/. Navrhovateľ si uplatňuje trovy konania len voči odporcovi v 2. rade, keďže odporkyňa v 1. rade bola v dobromyseľnom presvedčení, že vykonáva vôľu navrhovateľa. Navrhovateľ teda namieta platnosť splnomocnenia a kúpnej zmluvy pre neexistenciu vážnosti vôle, na prevod štyroch pozemkov odporcovi 2/, ako to vyplýva z obsahu splnomocnenia a kúpnej zmluvy. Tieto právne úkony mali prejavovať vôľu navrhovateľa. V skutočnosti prejavujú inú vôľu, a sú v nezhode so skutočnou vôľou navrhovateľa, skutkovo na základe omylu vyvolaného odporcom 2/ vo vzťahu k navrhovateľovi, aj odporkyni 1/, ktorá právne úkony podpisovala. Navrhovateľ mal vôľu previesť pozemok parcelu číslo XXXX/XX, ktorú prejavil v zmluve o budúcej zmluve, za kúpnu cenu 2.463,-- €. Medzi nimi následne nedošlo k žiadnej zmene, doplneniu alebo zrušeniu zmluvy o budúcej zmluve. Odporkyňa 1/ konkrétny obsah zmluvy o budúcej zmluve nepoznala, prejavila vôľu splniť vôľu navrhovateľa, a v tejto zhode podpísala splnomocnenie, aj keď bola schopná fyzicky prečítať si jeho obsah, nevedela ako sa v skutočnosti dohodli navrhovateľ a odporca 2/ v zmluve o budúcej zmluve. Z uvedeného nemožno navrhovateľovi, ani odporkyni 1/ vyčítať vôľu na taký prevod pozemkov, ktoré obsahovalo splnomocnenie, a nemožno im pričítať ani právne následky spojené s podpisom splnomocnenia a kúpnej zmluvy, zápisom do katastra nehnuteľností a prevodom vlastníckeho práva navrhovateľa v prospech odporcu 2/. Takže kúpna zmluva obsahovala iný prejav vôle, ako mienil navrhovateľ a odporkyňa 1/, je priamym dôsledkom toho, že aj obsah kúpnej zmluvy pripravil odporca 2/. Finančná výhoda, ktorú odporca 2/ získal, je nesporná. Spočíva v získaní štyroch pozemkov navrhovateľa za cenu jedného. Vyhotovenie obsahu splnomocnenia a kúpnej zmluvy odporcom 2/, ktoré nebolo v súlade s vôľou navrhovateľa a odporkyne 1/, skutkovo zakladá omyl v prejave vôle navrhovateľa a odporkyne 1/, vyvolaný odporcom 2/. Je na právnom posúdení súdu, či vo vzťahu k omylu v prejave vôle navrhovateľa a odporkyne 1/ v splnomocnení bude aplikovať v § 49a, § 40a OZ, alebo bude splnomocnenie subsumovať pod ustanovenie § 34 OZ ako vadu neexistencie vôle a nezhody vôle a jej prejavu, prípadne aj podľa § 37 ods. 1 OZ, ako vadu nevážnosti vôle, pri ktorých právny úkon nevzniká. Je ničotný, sankcionovaný platným právom ako neplatný pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, právne posúdenie súdu bude vychádzať z aplikácie § 49a, § 40 OZ. Navrhovateľ z opatrnosti namieta aj rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, nakoľko aj z hľadiska morálneho je zrejmé, že odporca nadobudol práva k pozemkom neslušným a nepoctivým konaním, ktoré je v rozpore s prevažujúcou morálkou spoločnosti. Navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti splnomocnenia a kúpnej zmluvy, pretože bez tohto určenia by bolo právne postavenie navrhovateľa k pozemkom prevedeným na základe kúpnej zmluvy a splnomocnenia neisté. Navrhovateľovi vznikla aj značná majetková ujma, najmenej v sume 13.425,-- €, pričom ide o sumu vypočítanú násobkom výmery 4475 m2 za pozemky, ktoré navrhovateľ nemal vôľu predať, krát kúpna cena 3,-- € za m2 dohodnutá pri prevode pozemku parcely č. XXXX/XX. Odporca sa takto bezdôvodne obohatil na úkor majetku navrhovateľa, ktorý sa snaží navrhovateľ napraviť uplatnením tohto návrhu.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že prišiel za ním odporca v 2. rade aj so svojim zaťom, a pýtali sa ho, či má pozemok pri poľskej hranici časť V., on im uviedol, že má, nevedel uviesť, koľko má m2, avšak zať odporcu 2/ už mal v ruke papier, uviedol, že 900 m2. Navrhovateľ im uviedol, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný vybaviť takéto papiere, pričom odporca 2/ sľúbil, že všetko vybaví, zavolá ho k zameraniu, ku ktorému ho nezavolal. Až po určitom čase ho odporca 2/ zavolal na sporný pozemok, kde dve parcely /16, /17 už boli vykosené. Keď on vyšiel z auta, prešiel asi 5 metrov, potom spadol, preto si opätovne sadol do auta a odišiel. Dohodli sa na kúpnej cene 3,-- € za m2. Za dlhší čas prišiel za ním
odporca v 2. rade, že má spísanú zmluvu na jeden pozemok parcelu /17, za ktorú má vyplatiť 2.463,-- €. Podpísali túto zmluvu, ale uvedená suma bola za 821 m2, že toľko metrov malo byť vymeraných. Navrhovateľ bol od 12. do 18. 3. 2013 na operácii v Onkologickom ústave v Bratislave, po návrate prišiel za ním odporca v 2. rade, aby išli podpísať zmluvu, medzitým však začal krvácať, a od 24. 3. do 29. 3. bol hospitalizovaný v Nemocnici v Čadci na JIS-ke, kde prišla za ním dcéra, že odporca 2/ ju žiadal, aby jej dal splnomocnenie na predaj parcely. Odišla, vrátila sa spolu s pracovníčkou notára, ktorej dala podpísať plnú moc, on to nevládal, preto ho zdvihli, podpísal papier, ktorý nečítal, lebo po zdravotnej stránke nemohol. Pracovníčka mu neprečítala, ani dcéra mu neuviedla, čo je na ňom napísané, potom odišli. Potom prišla za ním staršia dcéra spolu s odporkyňou 1/, že v týchto papieroch sú uvedené štyri parcely. Keď sa zrehabilitoval po nemocnici, išiel za pani H., ktorej uviedol, že predať chcel jeden pozemok, čo to ona porobila, robil tam kravále, pričom bol prítomný aj jej manžel, ktorý uviedol, že papiere sú skartované. Za hodinu sa vrátila pani H., ktorej to kázal napraviť. Ona uviedla, že jeho zmluva bola najlepšia, pozemok parcelu č. /17 získal za 50.000,-- Sk od svojho brata. Parcely /16, /18, /19 nevlastnil, parcela /16 bola vedená na J., /18, /19 na Q.. Všetky papiere na prevod vypracovala pani H.. O zmluve o budúcej zmluve vedeli jeho dve dcéry, O. S. a W. J.. O uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve nevedela odporkyňa 1/. On sa nerozumie vybavovaniu papierov potrebných na prevod pozemkov. Za pozemok /17 mu odporca 2/ zaplatil. Pani H. poznal len z videnia. On s ňou nebol, až keď sa vrátil z nemocnice, za ňou išiel. Keď zapísali do jeho vlastníctva aj ďalšie tri pozemky, ktorých sa necíti byť vlastníkom, nech mu za ne zaplatia. On bol poškodený, tie kúsky boli zapísané na neho, teraz nie sú zapísané. Plnú moc vystavil na odporkyňu v 1. rade z dôvodu, že ona sa o neho stále stará. V nemocnici jej povedal, že má podpísať jeden pozemok. Počul, že rodičia S. P. kúpili pozemok 6308/16 priamo od pána J., papierovo to bolo neprenesené, vie, že sa tam nasťahovala nejaká pani z C., ktorá to s nimi vymenila. Pokiaľ bol tento kúsok S. P., prečo ho potom písali na neho. Otec S. P. túto parcelu užíval. Výpoveď svedkyne JUDr. H. je nepravdivá, on sa pred spísaním plnomocenstva a kúpnej zmluvy s ňou nestretol, až po tom, čo sa vrátil z nemocnice, prišiel za ňou, vyčítal jej, že predmetom prevodu mal byť jeden pozemok, nie štyri. Pýtal od nej doklady, ktoré už boli skartované. Následne opravila kúpnu zmluvu.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že trvajú na podanej žalobe. Poukázala na amorálnosť obrany odporcu 2/, ktorý nadobudol pozemky od navrhovateľa, pričom sám tvrdí, že mali patriť niekomu inému. Predložila súdu snímku CKN, kde zelenou boli vyfarbené pozemky, ktoré sú predmetom návrhu, ku ktorým uviedla, že pozemok /17 je v tvare trojuholníka, a pokiaľ by odporca 2/ previedol len tento jeden pozemok, nebol by problém aj po prípadnej smrti navrhovateľa previesť ďalšie pozemky /16, /18, /19. Na ďalšom pojednávaní dňa 10. 7. 2014 právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní poukázal, že predmetom konania je určenie neplatnosti právnych úkonov, nie určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, preto poukázal na fakty konania a rozpory, ako odporcu v 2. rade, tak aj jeho právneho zástupcu, a to, že odporca v 2. rade si dal pred uzatvorením zmluvy o budúcej zmluvy vyhotoviť tri geometrické plány, pričom ak chcel kúpiť len jeden pozemok, nemal si robiť tri geometrické plány, o mesiac štvrtý geometrický plán, ak by sa bál cúvnutia navrhovateľa, zabezpečil by si zvyšné pozemky takisto zmluvami o budúcich zmluvách. Z tohto správania je zreteľný úmysel odporcu 2/ kúpiť štyri pozemky, a zaplatiť len za jeden. Ďalším faktom je, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní je verejnou listinou, ktorá potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. Odporca v 2. rade odvodzuje svoje vlastnícke právo od navrhovateľa, a nepochopiteľne spochybňuje jeho titul vlastníckeho práva k pozemkom, pričom odporca v 2. rade a jeho právny zástupca rozdielne uvádzajú, komu bolo vyplatené za pozemky, ktoré nemali patriť podľa nich navrhovateľovi, pričom odporca uviedol, že o pánovi P. a Q. majú informáciu, že pán Q. nebol vyplatený. Za doklad o ich vlastníckom práve považovali, že na týchto pozemkoch boli oni vedení na obecnom úrade, pričom evidenciu vlastníkov vedie kataster, a nie obecný úrad. Je paradoxné, že navrhovateľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo na základe verejnej listiny, nepovažovali za vlastníka pozemkov, ale pána P. O. Q., ktorí boli vedení v nejakej evidencii obce, pravdepodobne na evidenčných listoch. Právny zástupca odporcu 2/ uviedol, že odporca 2/ vyplatil ostatných podielnikov, čo je úplne iná situácia, pretože raz tvrdil, že to bolo vyplatené skutočným vlastníkom, raz že podielovým spoluvlastníkom. Nakoniec tvrdenie, že pani H. zvolila postup v osvedčení na navrhovateľa v záujme urýchlenia, je absurdné, pretože žiaden notár by neosvedčil vlastnícke právo, ak by ten, kto žiada osvedčenie, nespĺňal predpoklady stanovené zákonom. Aj postup odporcu 2/, ktorý si dal zameriavať pozemky bez prítomnosti navrhovateľa, bol neštandardný, geodetovi by mal ukázať hranice pozemkov v prírode vlastník, a nie kupujúci, pretože tieto sa v mnohých prípadoch nezachovali, preto ich vie najlepšie určiť len vlastník. Taktiež svedecké výpovede spochybňujú tvrdenia odporcu v 2. rade, a poukazuje to na opodstatnenie ich návrhu. Dôvod, pre ktorý uplatňujú
neplatnosť právnych úkonov, spočíva v neexistencii vôle, resp. v nezhode vôle a jej prejavu. Nesedí to s kúpnou cenou dojednanou v zmluve o budúcej zmluve. Navrhovateľ by predsa neuzavrel kúpnu zmluvu za hodnotu jedného pozemku, keď predával štyri pozemky. V konaní bolo preukázané, že vlastníkom štyroch pozemkov na základe verejnej listiny bol pán C., odporca v 2. rade, ani jeho právny zástupca nijako v tomto konaní nespochybnili, že by boli vlastníkmi iných pozemkov iní ľudia. Je tu osvedčenie, ktoré je verejnou listinou. Z uvedených dôvodov žiadajú, aby súd ich návrhu vyhovel a priznal im náhradu trov konania.
Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že 25. 3. 2013 jej ráno zazvonilo neznáme číslo, bol to odporca 2/, ktorý hľadal otca, že si dohodli termín, že mu predá záhon a podpíše zmluvu. Ona uviedla, že otec je v nemocnici v kritickom stave, kde má ísť zistiť, či vôbec žije. Opätovne potom volal odporca 2/, ona mu uviedla, že otca majú operovať, ak ho nebudú, vykrváca. Odporca 2/ namietal, a chcel, aby si vybavila splnomocnenie, aby išla za otca podpísať dokumenty. Ona však o ničom nevedela, že otec predáva záhon, nerozprávali sa o tom, on však stále naliehal, že ho to stálo veľa vybavovania a peňazí, a preto sa jej ho uľútostilo, že pôjde. Povedal, že príde po ňu do roboty, zobrala si dovolenku. Vozil ich odporca v 2. rade, ktorý ich zaviezol k pani H., táto už mala vyhotovené splnomocnenie, ktoré jej dala v dvoch vyhotoveniach. Tieto mala odovzdať zapisovateľke v aute. Splnomocnenia si neprečítala, ani nad nimi nerozmýšľala, keďže otec bol v ťažkom zdravotnom stave. Išla za otcom, ktorý uviedol, že splnomocnenie podpíše. Zavolala dovnútra zapisovateľku, potom otca zdvihla, zapisovateľka sa opýtala, či otec súhlasí s tým, aby ju splnomocnil, potom mu dala papier, ako aj knihu na podpis. Potom ich odporca 2/ zaviezol na úrad pre občiansky preukaz, keďže otcovi vybavovali nový občiansky preukaz, zapisovateľka dopísala do dokladov údaje. Keď odchádzala od otca, otec jej povedal, že si má na podpis kúpnej zmluvy k notárke zobrať aj sestru, aby ju odporca 2/ neoklamal. Na druhý deň išli k notárke aj spolu so sestrou, ktorá uviedla, že už od odporcu 2/ peniaze má. Notárka im kúpnu zmluvu prečítala, ona jej nerozumela, ani ju nevnímala, čo sa tam hovorí. Sestra nič nepovedala, preto zmluvu podpísala. Ona osvedčenie nepodpísala, takéto osvedčenie nevidela. Notárka im ho dala asi len prečítať a podpísať, ona sama nevie, koľko podpisov dala na notárstve. Nerozumela tomu, čo im notárka číta, nerozumela ani číslam, ani pozemkom, nikdy pozemok neprevádzala. Vzhľadom na zdravotný stav otca bola v ťažkom psychickom rozpoložení. Nerozumie sa prevodom pozemkov, ani postupu pri osvedčovaní vlastníckeho práva k pozemkom vydržaním. Žiaden z dokladov nevybavovala sama z vlastnej iniciatívy. Podpis na kúpnej zmluve je jej, túto podpísala u notárky, potom išli za pani H., kde taktiež podpísala doklad, ktorý ani nečítala. Vôbec nevedela, čo podpísala, myslela si, že všetko je v poriadku. Aj jej sestra bola zaskočená, ale na túto zmluvu nepovedala nič. Taktiež pred sestrou bola zmluva prečítaná, a nič na to nepovedala. Po prečítaní spolu vôbec nekomunikovali, ani jej sestra nepovedala, že to nemá podpísať. Na pojednávaní dňa 10. 7. 2014 uviedla, že všetko tu bolo klamstvo, uvedené doklady nečítala. Taktiež zapisovateľka notárky plnú moc neprečítala jej otcovi v nemocnici. Pani H. už mala zmluvu vyhotovenú.
Odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že v Osevnom mal záujem kúpiť štyri pozemky, ktoré neboli vysporiadané, zistil, že na nich bol zapísaný aj pán C.. Uviedol, že má záujem pozemok predať, preto zavolal geodetku pani T.Š., aby pozemky zameral a dal ich vykosiť. Geodetka zamerala navrhovateľov záhon, boli však problémy s metrami, ktoré nesedeli. Geodetka uviedla, že ju metre nepustia, keďže navrhovateľ ukazoval, že má toho viac. V ďalších pozemkoch boli aj ďalší podielnici, preto dal vypracovať ďalšie geometrické plány, pozbierali sa podpisy a doklady. Keď sa pýtal navrhovateľa, kto bude papiere robiť, uviedol, že sa dlho pozná s pani H., jej dôveruje. Preto dali doklady pani H., ktorá našla podielnikov, vybavila papiere, a navrhovateľ veľakrát telefonoval, aby sa to čo najskôr previedlo, že je chorý človek, že chce mať peniaze. Pani H. navrhla, aby sa všetky tieto pozemky previedli na navrhovateľa, aby sa to urýchlilo, že navrhovateľ bude vyplatený iba z pozemku /17, ostatné peniaze budú vyplatené podielnikom v ostatných parcelách. Potom mu telefonovala pani H., že sa dohodla s navrhovateľom, či on bude súhlasiť s takýmto prevodom štyroch pozemkov, a on sa jej pýtal, keď porobil geometrické plány, a keď sa to prevedie na pána C., že on, ak z toho cúvne, že mu pozemky zostanú. Pani H. mu povedala, že sa dlhodobo pozná s navrhovateľom, navrhovateľ s prevodom súhlasil, len mal podmienku, aby podielnici od neho nežiadali peniaze za pozemky, ktoré boli na neho prevedené. Keď vozil odporkyňu v 1. rade a pracovníčku notárky, videl, ako si odporkyňa v 1. rade splnomocnenie číta, a určite sa o ňom aj rozprávali. Nebol prítomný ani pri podpise splnomocnenia, ani na notárskom úrade, len pri podpise kúpnej zmluvy u pani H., kde si zmluvu prečítala ako odporkyňa, tak aj jej sestra, pani H. im ešte vysvetľovala, prečo to bolo urobené tak s tými pozemkami. Zmluvu o budúcej zmluve pripravil advokát JUDr. Stehura ml. Splnomocnenie a kúpnu zmluvu vyhotovila pani H., doklady zaplatil on. Do zmluvy o budúcej zmluve dal len jeden pozemok z toho dôvodu, že najskôr chcel kúpiť len jeden pozemok, nie štyri. Odporkyňa v 1.
rade, ako aj pani J. vedeli, že predmetom prevodu sú štyri pozemky, pani J. sa o to ešte viac zaujímala, a bolo im to vysvetlené pani H.. Na týchto pozemkoch v súčasnosti nič nerobí, keďže sú v súdnom konaní.
Právny zástupca odporcu 2/ na pojednávaní uviedol, že žaloba je absolútne nedôvodná. Na takomto žalobnom návrhu nie je daný naliehavý právny záujem, pretože vzhľadom na judikatúru najvyššieho súdu, ak je možná žaloba na určenie konkrétneho právneho stavu, v danom prípade vlastníckeho práva, nie je možná potom žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, teda na podaní tohto návrhu nie je daný naliehavý právny záujem. Nie je pravdou, že by odporca 2/ uviedol navrhovateľa, prípadne jeho splnomocneného zástupcu do omylu, naopak, samotný navrhovateľ sa snažil urýchliť konanie o prevod vlastníckeho práva k pozemkom. Tento objednal u JUDr. H. usporiadanie vlastníckeho práva k pozemkom. Po dohode JUDr. H. I. navrhovateľom sa všetky pozemky vysporiadali v prospech navrhovateľa ako vlastníka, aj keď si bol vedomý, že k týmto pozemkom si uplatňujú spoluvlastnícke práva aj ďalšie osoby, ako S. P. a F. Q., ktorých odporca 2/ vyplatil. Po dohode navrhovateľa s JUDr. H. boli usporiadané vlastnícke vzťahy k týmto pozemkom na navrhovateľa, následne sa previedli do vlastníckeho práva odporcu za dohodnutú kúpnu cenu 2.463,-- €. Nie je pravdou, že navrhovateľ údajne nevedel, že prevádza všetky pozemky, riadne splnomocnil odporkyňu v 1. rade na uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy. Splnomocnená zástupkyňa si pred podpisom kúpnu zmluvu riadne prečítala, táto bola notárkou oboznámená, a je z nej jasne zrejmé, že sa prevádzajú štyri pozemky, nie jeden. Po výpovedi navrhovateľa poukázal na amorálnosť tejto žaloby, keď navrhovateľ tvrdí, že sa necíti byť vlastníkom ďalších troch pozemkov, pričom podľa dohody s odporcom mu mala byť vyplatená kúpna cena 2.463,-- € za pozemok 6308/17. Navrhovateľ vedel, že nie je vlastníkom ďalších troch pozemkov, že tam má spoluvlastnícke práva s ďalšími vlastníkmi, ktorí si uplatňovali vlastnícke práva k týmto pozemkom, a to F. Q. O. S. P., ktorých odporca 2/ vyplatil. Medzi navrhovateľom a JUDr. H. sa formálne dohodlo vyporiadanie pozemkov na navrhovateľa, pričom kúpna cena mala byť vyplatená jednotlivým vlastníkom, a teraz je účelom žaloby tvrdiť a dosiahnuť neplatnosť zmluvy, aby sa navrhovateľ zápisom na list vlastníctva stal vlastníkom pozemkov s tým, že vráti jednu kúpnu cenu 2.463,-- €, a odporca 2/ by bol poškodený o ďalšie dve kúpne ceny, ktoré vyplatil F. Q. a S. P.. Z uvedeného je zjavné, že nemôže byť daný naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, ktorá nie je ani v súlade s morálkou tejto spoločnosti. Navrhovateľ sa snaží dostať na list vlastníctva zápis všetkých štyroch pozemkov na škodu odporcu 2/. Právny zástupca odporcu v 2. rade na ďalšom pojednávaní dňa 10. 7. 2014 uviedol, že vyjadrenia právneho zástupcu sú úplne od veci. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ dobre vedel, že prevádza na odporcu štyri pozemky za kúpnu cenu 2.463,-- €, čo potvrdila svedkyňa JUDr. H., ktorá spracovávala splnomocnenie a kúpnu zmluvu. Sama uviedla, že navrhovateľ s ňou komunikoval, dohodol sa s ňou na postupe, že sa vyporiadajú štyri pozemky na neho, napriek tomu, že vlastnil iba jeden pozemok, a vlastnícke právo sa prevedie na odporcu v rade 2., ktorý vyplatí tri pozemky pôvodným vlastníkom, t.j. pánu P. O. Q.Š., a jeden pozemok navrhovateľovi. Navrhovateľ dostal vyplatenú kúpnu cenu, a na pojednávaní uviedol, že je si vedomý, že nie je vlastníkom štyroch pozemkov, ale len jedného. V zmysle § 49a OZ môže byť neplatný právny úkon len vtedy, ak by sa preukázalo, že ho uviedol účastník právneho úkonu do omylu, ak tento omyl je podstatný pre uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu, v danom prípade kúpnej zmluvy. O žiadnom omyle nemôže byť ani reči, keď navrhovateľ dobre vedel, že sa prevádzajú vo forme kúpnej zmluvy štyri pozemky na odporcu, a vypláca sa mu dohodnutá kúpna cena 2.463,-- €. Žaloba je špekulatívna zo strany navrhovateľa, ktorý si je vedomý situácie, že v prípade, ak by súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy, tak by sa obnovil zápis na liste vlastníctva v jeho prospech, a neoprávnene by získal do vlastníctva ďalšie tri pozemky, ktoré, ako sám tvrdí, nikdy nebol ich vlastníkom, nikdy ich nevlastnil. Aj svedok Cech na pojednávaní potvrdil, že pozemok /16 je vo vlastníctve jeho rodičov, o čom vedel aj samotný navrhovateľ. Súd nemôže poskytovať právnu ochranu špekulatívnym dôvodom uvádzaným v žalobe navrhovateľa. O skutočnosti dobre vedela aj jeho dcéra, ktorá bola splnomocnená na uzavretie ako kúpnej zmluvy, tak aj vydanie osvedčenia. Tak aj z výpovede svedkyne notárky JUDr. I. vyplynulo, že odporkyňa v 1. rade vedela, čo je obsahom notárskej zápisnice. Taktiež svedkyňa N., zamestnankyňa notárskeho úradu, potvrdila, že pred súdom prečítala obsah splnomocnenia, a odporkyňa v 1. rade vedela, že v splnomocnení sú uvádzané štyri pozemky. Vôľa navrhovateľa bola v konaní preukázaná výpoveďami svedkov JUDr. H., JUDr. I., svedkyne N., ktoré jasne potvrdili, že navrhovateľ a jeho dcéra vedeli o tom, že prevádzajú všetky štyri pozemky, a formu prevodu dohodli s JUDr. H., a táto sa aj naplnila. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že predal štyri pozemky za kúpnu cenu jedného, ale predal štyri pozemky za kúpnu cenu štyroch pozemkov. Spôsob výplaty bol ten, že pán navrhovateľ obdržal kúpnu cenu za svoj pozemok, ktorý vlastnil, a ďalší vlastníci obdržali kúpne ceny za svoje pozemky. Majú za to, že navrhovateľ koná
špekulatívne, je si dobre vedomý tej skutočnosti, že previedol na odporcu v rade 2. pozemky, z ktorých tri boli formálne zapísané na liste vlastníctva v prospech neho, pričom bol v skutočnosti vlastníkom len jedného pozemku, za čo obdržal kúpnu cenu. Čiže vôľa navrhovateľa bola v kúpnej zmluve previesť štyri pozemky na odporcu v 2. rade, navyše nebol uvedený do omylu odporcom v rade 2., ako tvrdí, keďže dobre vedel, že predmetom kúpnej zmluvy, ako aj splnomocnenia, sú štyri pozemky. Z tohto dôvodu žiadajú žalobu ako nedôvodnú a špekulatívnu zamietnuť, a priznať trovy konania.
Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom a výsluchom svedkov.
Zo zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade zo dňa 12. 11. 2012 súd zistil, že účastníci konania sa dohodli do 5. dní od usporiadania vlastníctva k parcele CKN 6308/17 uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude táto parcela za kúpnu cenu 2.463,-- €.
Zo splnomocnenia podpísaného N. C., ktorým splnomocnil svoju dcéru E. F. ku všetkým úkonom súvisiacim a potrebným vykonať majetkovoprávne vysporiadanie v katastrálnom území Skalité, zo dňa 25. 3. 2013 súd zistil, že predmetom tohto splnomocnenia sú pozemky a parcely CKN XXXX/XX, /., /., /..
Z notárskej zápisnice N 83/13 Nz 9808/13 zo dňa 26. 3. 2013 súd zistil, že odporkyňa v 2. rade podľa plnej moci zastupovala navrhovateľa, ktorá žiadala spísať osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 Zákona č. 397/2000 Z.z. a § 134 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktorých výlučným vlastníkom je navrhovateľ, a to k parcelám CKN č. XXXX/XX, /., /., /., ktorý nadobudol na základe tejto zápisnice k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním ku dňu 1. 1. 1961.
Z prepúšťacej správy Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca súd zistil, že navrhovateľ bol hospitalizovaný v nemocnici od 24. 3. 2013 do 29. 3. 2013.
Z kúpnej zmluvy uzatvorenej C. I. dňa 26. 3. 2013 medzi predávajúcim navrhovateľom zastúpeným odporkyňou v 1. rade a kupujúcim odporcom v 2. rade súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je prevod pozemkov parciel CKN XXXX/XX, /., /., /..
Svedok JUDr. P. I. na pojednávaní uviedol, že poskytol odporcovi pánovi B. právne poradenstvo ako advokát, a v zmysle § 23 Zákona o advokácii je povinný vo veci zachovávať mlčanlivosť. Z tohto dôvodu odmieta vo veci vypovedať.
Svedkyňa JUDr. A. I., notárka, na pojednávaní uviedla, že osobne účastníkov konania nepozná. Podľa predvolania, kde sa v právnej veci uvádzajú účastníci, si pozrela, že vyhotovovala osvedčenie, kde boli všetky podklady. Nepamätá si však žiadne iné skutočnosti týkajúce sa tohto osvedčenia. Podklady k osvedčeniu nikdy nezabezpečuje sama, nevie, kto ich zabezpečoval, a má za to, že pokiaľ vydala osvedčenie, doklady boli v poriadku. Trovy vždy platí ten, kto je prítomný. Pamätá si, že tam bola pani F. R.a základe plnej moci, ktorú oboznámila s obsahom osvedčenia. V zmysle ods. 1 sa konkrétne pýtajú, či sa nevedie nejaké ďalšie súdne konanie, spor o hranicu a podobne, pričom pani F. presne vedela, čo je obsahom zápisnice. Vždy, keď ju vytlačia, dajú ju prečítať a podpísať. Taktiež sa pýtajú, či účastníci rozumejú obsahu zápisnice. Ak by boli nejaké námietky, osvedčenie by nevydávala, pričom odporkyňa v 2. rade voči zápisnici nič nenamietala.
Svedkyňa U. N., pracovníčka notárky JUDr. A. I., k veci uviedla, že účastníkov konania pozná z videnia, konkrétne ich nepozná. Odporkyňa v 2. rade je jej povedomá, asi u nich bola. Ona overovala podpis navrhovateľa v nemocnici. Vždy, keď ide do terénu, účastníkovi konania oboznámi obsah celého osvedčovaného dokumentu, aj v tomto prípade pánovi C. dokument prečítala, prečítala mu celé splnomocnenie. Má za to, že bola pri tom prítomná aj odporkyňa v 1. rade, pretože samotní účastníci konania, pokiaľ sa ide do terénu, si musia zabezpečiť odvoz a dovoz, a na príjmovom doklade za vyúčtovanie podpisu je podpis pani F.. Pokiaľ sa overujú podpisy v nemocnici, vždy žiadajú, aby si účastníci konania zabezpečili povolenie od primára, keďže sa im už stalo, že ich k pacientom aj nepustili. Pokiaľ ide i o starších ľudí, keď im prečíta overovaný doklad, vyžiada si preukaz totožnosti, odpíše si z neho všetky údaje, aby už nemusela ho brať na notársky úrad. Pýta sa kontrolné otázky, kedy sa narodili, kde bývajú, či pozná niektorú osobu a podobne. Na základe toho potom prečíta dokument, a keď povie, či súhlasí s týmto dokumentom, ak súhlasí, tak ho aj podpíše. Nie je lekár, preto spôsobilosť
ľudí kontroluje, alebo zisťuje práve kontrolnými otázkami. Pokiaľ by navrhovateľ nebol spôsobilý vnímať obsah prečítaného splnomocnenia, ona by mu ho podpísať nedala. Vždy sa pýta, či dotyčný, ktorého podpis má byť overený, je spôsobilý na právne úkony. Pokiaľ jej to nepovedia, tak ani overovať podpis nejde, a práve preto na mieste samom kladie kontrolné otázky. Dcéra navrhovateľa bola prítomná pri čítaní splnomocnenia, proti obsahu tohto splnomocnenia nenamietala, ona bola vlastne splnomocnenou osobou.
Svedok S. P. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľa, ako aj odporkyňu v 1. rade pozná, sú po rodine, pána B. pozná z videnia. Jeho rodičia parcelu 6308/16 odkúpili od K. J.. Bolo mu povedané, že pokiaľ ide o vysporiadanie tohto pozemku, bol by najlepší prevod na pána C., ten má ohľadne toho papiere, a navrhovateľ o tom vedel. Ako sa dojednal ohľadne vyplatenia ceny za pozemok s pánom B., ten mu peniaze vyplatil, a on ich potom odovzdal svojej matke, žiadne problémy už potom ohľadne tohto problému neboli. Nevie, ako sa na vyplácaní medzi sebou dohodli pán B. O. C.. Vedel, že pán C. má papiere na svoje pozemky, ale nie na jeho, teda tak to počul, a pokiaľ ide o parcelu 6308/16, prišiel za ním pán B., a pýtal sa, či tento pozemok je ich, on povedal, že matky. Potom sa spýtal matky, či ho chce predať, matka s tým súhlasila, a preto ho predali. Matka nemala žiaden doklad o vlastníctve tohto pozemku. Aj samotný navrhovateľ vie, že jeho matka ho kúpila v roku 1965. Potom prišli z družstva, keď nakoniec zostala jeho matka sama, tak to už nevybavovala. Nikdy nikomu tento záhon neprenajali, nevymenili ho, vždy ho užívali oni.
Svedkyňa JUDr. V. H. na pojednávaní uviedla, že účastníkov konania pozná z videnia. Navrhovateľa už asi dva až tri roky dozadu, kedy bolo stretnutie občanov, kedy mal obecný úrad vykupovať pozemky pod vlek na I.. Potom prišiel za ňou samotný navrhovateľ, a uviedol, že si chce vysporiadať aj svoje iné pozemky, pričom mu povedala, aké doklady potrebuje, na čo on uviedol, že deti záujem nemajú. Pripravovala zmluvu, aj plnú moc. Odporca v 2. rade za ňou prišiel v decembri 2012, doniesol jej 4 geometrické plány, každý na samostatný pozemok, a po preštudovaní týchto geometrických plánov žiadala od neho ďalšie doklady potrebné na vysporiadanie, pričom pán C. jej doniesol Čd z roku 1950 alebo 1951, na základe ktorého mal kúpiť pozemky od svojho brata. Bolo však potrebné doložiť aj iné doklady k vysporiadaniu. Po preštudovaní týchto doložených dokladov navrhla, že by bolo vhodné vysporiadať tieto pozemky na pána C., ktorý mal to Čd z roku 1950 s tým, že on potom uzatvorí kúpnu zmluvu, účastníci si to finančne vysporiadajú, za akú kúpnu cenu, ju to nezaujímalo. Bola to záležitosť medzi nimi, oni súhlasili, a navrhovateľ vedel o tom, že budú tie pozemky na neho vysporiadané, on povedal, že jeden je jeho, ostatné I. P. O. Q.. Urobilo sa to, ale potom navrhovateľ ochorel, a keď už to bolo pripravené, prišla jeho dcéra, aj s odporcom v 2. rade, že navrhovateľ je v nemocnici, začal krvácať, a chceli by teda zastúpiť. Uviedla, že je potrebné urobiť plnú moc, tak ju spísala, diktovala, že ide o 4 parcely, ktoré boli nadiktované v plnej moci. Potom išli overovať ako plnú moc, tak aj kúpnu zmluvu so všetkým, ako bolo treba. Nevie, ako sa finančne vysporiadali, a keď sa navrhovateľ vrátil z nemocnice, začal rozprávať, že on predal iba jeden pozemok, a uvedené sú štyri pozemky, že čo, ak za ním prídu tí ďalší, a budú od neho žiadať peniaze. Chcel nejaké čestné prehlásenie, aby mu ich spísali, nech mu potvrdia, aj pán P. O. Q., že dostali peniaze, a nebudú si nárokovať finančné prostriedky za tieto pozemky. Potom nevie, ako to ďalej skončilo, teraz je to na súde. Pán navrhovateľ vedel, že v plnej moci, ako aj v kúpnej zmluve boli uvedené štyri pozemky, a nie jeden pozemok. S odporkyňou v 1. rade sa stretla pri vyhotovovaní plnej moci, a tá taktiež mala vedomosť o tom, že v plnej moci budú uvedené štyri pozemky, a nie jeden pozemok. Vo všetkých plných mociach boli uvedené štyri pozemky, nie jeden pozemok. V prípade, že by nebola konkrétne uvedená plná moc aj na účasť pri uzatvorení kúpnej zmluvy, táto zmluva by neprešla bez takejto konkrétnej plnej moci na katastri. S odporkyňou v 1. rade sa rozprávali o tejto plnej moci, bol jej známy obsah tejto plnej moci. Veľmi sa však ponáhľali, o navrhovateľovi hovorili, akoby už bol vo veľmi zlom zdravotnom stave, chceli to urobiť, a ona jej túto plnú moc dala do ruky. Odporkyňa v 1. rade bola prítomná pri vypracovaní splnomocnenia, keďže ho vypracovali v kancelárii. Počula obsah diktátu, hneď potom išli do nemocnice za navrhovateľom s touto plnom mocou. Pred vyhotovením splnomocnenia bola s navrhovateľom asi dvakrát, a po vyhotovení splnomocnenia tiež prišiel párkrát, keďže chcel vypracovať čestné prehlásenie, aby nemusel vyplácať ostatných spoluvlastníkov z ďalších troch pozemkov. Navrhovateľ vedel, že obsahom kúpnej zmluvy budú štyri pozemky, nie jeden. Navrhovateľ uznával a uviedol, ktorý pozemok je jeho, ktorý pána P., O. J. Q., pričom ona uviedla, že najlepšie predpoklady na vysporiadanie má navrhovateľ. Potom nevedela, ako sa finančne vysporiadali, a tak, ako to uviedli, bolo to do zmluvy dané. Všetci podieloví spoluvlastníci vedení v právnom stave nemali námietky proti tomu, aby sa vysporiadala parcela na pána navrhovateľa. Návrh bol vypracovaný skôr, ako bol navrhovateľ v nemocnici, ale čakalo sa na podpísanie
a vyhotovenie notárskej zápisnice, pričom podielov spoluvlastníci sa vyjadrovali aj k vlastníctvu, a uznávali vlastníctvo aj N. Q., aj N. P.. Aj napriek námietkam navrhovateľa si trval na svojej výpovedi. Stretla sa s navrhovateľom predtým, a jednoznačne vedel o tom, že predmetom prevodu majú byť štyri pozemky, nie jeden, pričom, ako on uviedol, nemohli byť žiadne doklady skartované, keďže tieto museli byť priložené k notárskej zápisnici, a taktiež nemohla byť opravovaná zmluva, keďže bola už na katastri, a nijako sa nedalo do nej zasahovať.
Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1, 2 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 OZ ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať, a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu.
Podľa § 34 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne, inak niet právneho úkonu. Aj keď je vôľa psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku tohto konania, existencia vôle sa musí skúmať vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Vôľa sa spravidla, ak nevzniknú pochybnosti, v každom jednotlivom prípade nedokazuje, dokazovanie tejto zložky právneho úkonu sa skúma iba konkrétne a individuálne, najčastejšie vtedy, ak vzniknú pochybnosti. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania. Táto však musí byť poznateľná inými osobami, a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. § 49a OZ upravuje omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl, ktorého právna podstata spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom je, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila, inak povedané, ak by nebolo omylu, došlo by k urobeniu právneho úkonu, pričom takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu
(spravidla zmluvy), kedy druhý účastník musel omyl vyvolať, alebo aspoň o ňom musel vedieť. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ.
Navrhovateľ v konaní namietal neplatnosť splnomocnenia, ktoré navrhovateľ udelil odporkyni 1/ na uzatvorenie kúpnej zmluvy s odporcom 2/ zo dňa 25. 3. 2013 (ďalej len splnomocnenie), ako aj samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 26. 3. 2013 uzatvorenej medzi odporkyňou 1/ v mene navrhovateľa 2/ a odporcom 2/ (ďalej len kúpna zmluva), a žiadal zároveň určiť ich neplatnosť, a to z dôvodu neexistencie vážnosti vôle na prevod pozemkov odporcovi 2/, ako to vyplýva z obsahu splnomocnenia a kúpnej zmluvy, ktoré neprejavujú skutočnú vôľu navrhovateľa. Prejavujú inú vôľu, sú v nesúlade so skutočnou vôľou navrhovateľa, skutkovo na základe omylu, ktorý vyvolal odporca 2/ vo vzťahu ako k navrhovateľovi, tak aj k odporkyni 1/.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd je toho názoru, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti splnomocnenia a kúpnej zmluvy, pretože bez tohto určenia by bolo právne postavenie navrhovateľa k pozemkom, ktoré boli predmetom ako kúpnej zmluvy, tak aj splnomocnenia, neisté. Ak by súd na základe vykonaného dokazovania určil tieto právne úkony za neplatné, odstránila by sa právna neistota právneho postavenia navrhovateľa, ktorú nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.
Ako navrhovateľ uviedol, mal vôľu previesť odporcovi 2/ len jeden pozemok, a to parcelu číslo 6308/17, ktorú svoju vôľu prejavil aj v zmluve o budúcej zmluve, kde sa dohodli aj na kúpnej cene tohto pozemku vo výške 2.463,-- €. Ako navrhovateľ uviedol, v dňoch 24. - 29. 3. 2013 bol nečakane hospitalizovaný v nemocnici pre vážne zhoršenie zdravotného stavu, ktorý bol spojený s diagnózou rakoviny žalúdka. Vzhľadom na jeho vek 91 rokov a rozsah krvácania do žalúdka išlo o život ohrozujúci stav. Práve v čase hospitalizácie navrhovateľa odporca 2/ naliehal na jeho dcéru - odporkyňu 1/, ktorá konkrétny obsah zmluvy o budúcej zmluve nepoznala, avšak mala vedomosť o tom, že navrhovateľ a odporca 2/ spolu jednali o prevode, aby si zabezpečila splnomocnenie na prevod pozemku, pričom samotný navrhovateľ prejavil vôľu splniť ešte za svojho života záväzok voči odporcovi 2/, ktorý mu vyplýval zo zmluvy o budúcej zmluve. Splnomocnenie pripravil odporca 2/, ktorý zabezpečil zároveň aj účasť notára v nemocnici, ako navrhovateľ, tak aj odporkyňa 1/ sa s jeho obsahom neoboznámili, iba ho podpísali, keďže boli silne emotívne ovplyvnení situáciou možnej smrti navrhovateľa. Odporkyňa 1/ aj keby bola schopná prečítať si obsah tohto splnomocnenia, nevedela by ho náležite posúdiť, nakoľko nepoznala konkrétny obsah zmluvy o budúcej zmluve. Následne dňa 26. 3. 2013 odporkyňa v 1. rade na základe splnomocnenia podpísala vyhotovenú notársku zápisnicu N 83/2013, ktorá obsahovala osvedčenie vyhlásenia odporkyne 1/ o vydržaní výlučného vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemkom 6308/16, /17, /18, /19, a v tento istý deň bola na tom istom notárskom úrade medzi odporkyňou 1/, ako aj odporcom 2/ uzatvorená kúpna zmluva, ktorú pripravil odporca 2/, a obsahovala prevod notárom osvedčených štyroch pozemkov navrhovateľa za kúpnu cenu 2.463,-- €. Teda za cenu jedného pozemku dohodnutého v zmluve o budúcej zmluve. Odporkyni 1/ však v čase podpisu tejto kúpnej zmluvy uvedená skutočnosť nebola známa, z čoho vyplýva, že medzi obsahom zmluvy o budúcej zmluve a obsahom splnomocnenia kúpnej zmluvy, sú zásadné nezhody a rozpor s plnením v neprospech navrhovateľa, ktoré však odporkyňa 1/ nevyvolala, konala v najlepšom úmysle zachovať všetky práva navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania súd dospel jednoznačne k záveru, že tvrdenia navrhovateľa, ako aj odporkyne 1/ o tom, že tieto právne úkony neprejavujú vôľu navrhovateľa, ale naopak, vôľu odporcu, ktorý uviedol navrhovateľa, ako aj odporkyňu 1/ do omylu, ktorá práve právne úkony podpisovala ako jeho splnomocnenec, sú účelové a zavádzajúce, nakoľko sú v rozpore nielen s podpísanými dokladmi, ale s výpoveďami všetkých svedkov. Ako uviedla svedkyňa JUDr. H., ako splnomocnenie, tak aj kúpnu zmluvu pripravovala ona, pretože prišiel za ňou samotný navrhovateľ, ktorý si chcel vysporiadať aj iné svoje pozemky, pričom ona mu uviedla, aké doklady treba zabezpečiť, pričom po preskúmaní týchto dokladov dospela k záveru, že nakoľko mal navrhovateľ Čd z roku 1950, najlepšie predpoklady na vysporiadanie aj ostatných pozemkov, ku ktorým doniesol odporca 2/ geometrické plány, by bolo na navrhovateľa, ktorý uznával vlastnícke právo pána P. O. Q. k ostatným trom pozemkom, pričom odporca 2/ by bol pána P. a Q. vyplatil, a z navrhovateľa by boli prevedené tieto pozemky na odporcu 2/. Kúpnu zmluvu už mala vopred pripravenú, avšak nakoľko došlo k nečakanej hospitalizácii navrhovateľa, bolo
potrebné vyhotoviť plnú moc pre odporkyňu 1/, pričom samotná svedkyňa uviedla, že s odporkyňou v 1. rade sa rozprávala o tejto plnej moci, bol jej známy obsah tejto plnej moci, že ide o štyri parcely, diktovala, že ide o štyri parcely, bola u nej v kancelárii, a po nadiktovaní odišla hneď s touto plnou mocou za navrhovateľom do nemocnice. Odporkyňa 1/ mala aj ďalšie možnosti oboznámiť sa s obsahom tohto splnomocnenia, a to prečítať si ho v aute, keď ju viezol odporca 2/ do nemocnice, respektíve keď ho čítala pracovníčka notárky pred samotným navrhovateľom, ktorá jednoznačne potvrdila, že navrhovateľovi prečítala celé splnomocnenie, a nakoľko išlo o staršieho človeka, vždy si overuje, či je spôsobilý na právne úkony, pretože v opačnom prípade by podpis overiť ani nešla, a na mieste samom kladie aj kontrolné otázky, aby mohla posúdiť, či v danom prípade bol navrhovateľ spôsobilý vnímať obsah tohto prečítaného splnomocnenia, v opačnom prípade by mu ho podpísať nedala. Súd teda jednoznačne neuveril tvrdeniam odporkyne 1/, že jej nebol známy obsah plnej moci na prevod štyroch, a nie jedného z pozemkov. Jednoznačne existovala u nej vôľa podpísať takéto plnomocenstvo, pričom samotným prejavom vôle bol práve podpis tohto plnomocenstva, s ktorým ona súhlasila.
Skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade vedela o obsahu splnomocnenia, ktorého predmetom mali byť štyri, a nie jeden pozemok, vyplýva aj z toho, že pred notárkou vyhlásila, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom štyroch pozemkov, nie jedného, pričom notársku zápisnicu N 83/2013, predmetom ktorej bolo osvedčenie tohto vyhlásenia o vydržaní, vlastnoručne na notárskom úrade aj podpísala. Samotná notárka v konaní dosvedčila, že oboznámila odporkyni 1/ obsah tejto zápisnice, vždy sa pýta, či účastníci rozumejú aj obsahu zápisnice, taktiež sa pýta, či sa ohľadne pozemku nevedie nejaký spor, a nakoľko odporkyňa 1/ nenamietala nič voči tejto zápisnici, osvedčenie vydala a dala odporkyni podpísať. Pokiaľ by si odporkyňa bola vedomá, že má plnú moc len na podpis jedného pozemku, bola by uvedenú skutočnosť pred notárkou namietala. Na pojednávaní sa však odporkyňa 1/ vyjadrila tak, že osvedčenie ani nevidela, ani ho nepodpísala, asi im ho notárka dala len prečítať a podpísať. Sama sa nevedela vyjadriť, koľko podpisov dala na notárstve. Odporkyňa 1/ však potvrdila v konaní, že im notárka prečítala kúpnu zmluvu aj za prítomnosti jej sestry, ktorá však na ňu tiež nič nepovedala, iba uviedla, že už peniaze od odporcu 2/ má. Účelovo pred súdom uvádzala, že neporozumela tomu, čo notárka číta, nerozumie ani číslam, ani pozemkom, keďže pozemok nikdy neprevádzala. Súd to však považuje za zavádzajúce, nakoľko z obsahu týchto dokumentov je jednoznačné, že predmetom prevodu boli štyri pozemky, a nie jeden pozemok. Pokiaľ sa odporkyňa 1/ vyhovárala na to, že bola v ťažkom psychickom rozpoložení zo zdravotného stavu otca, súd je toho názoru, že aj toto tvrdenie je účelové, keďže prevod nevysporiadaného pozemku je vážna a náročná záležitosť, pokiaľ tomu nerozumie, mala sa obrátiť na nejakého právnika, a s ním túto záležitosť, keď by uplynulo ťažké psychické rozpoloženie, mala prekonzultovať. Pokiaľ by bola až v takom ťažkom psychickom rozpoložení, ako uvádza, nezaujímala by sa o žiaden prevod pozemkov.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa bol nedôvodný, špekulatívny, a preto ho súd v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ tvrdil, že uzatvorené právne úkony - splnomocnenie, kúpna zmluva boli v rozpore s jeho vôľou, mal vôľu previesť jeden pozemok, parcelu 6308/17 za kúpnu cenu 2.463,-- € podľa zmluvy o budúcej zmluve, avšak odporca ho uviedol do omylu, predal štyri pozemky za kúpnu cenu jedného, čím mu vznikla aj značná ujma, najmenej 13.425,-- €. Súd mal však preukázané, že účastníci zmluvy dospeli k dohode, že štyri pozemky sa urýchlene vysporiadajú na navrhovateľa, pričom navrhovateľovi bude vyplatená kúpna cena za jeho pozemok, a ostatným užívateľom pozemkov, ktoré neboli vysporiadané, bude vyplatená ich kúpna cena, čo potvrdil na pojednávaní aj svedok P.. Súd poukazuje na to, že samotný navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vlastníkom ďalších troch pozemkov, že parcela /16 bola vedená na J., odpredaná P., a parcela /18, /19 R. Q., avšak keď ich na neho zapísali, a teraz na neho nie sú zapísané, nech mu ich zaplatia. On však samotný žiadal, ako vypovedala svedkyňa JUDr. H., o spísanie čestného prehlásenia, aby mu potvrdili pán P. O. Q., že dostali peniaze za ich pozemky, a nebudú si nárokovať finančné prostriedky za tieto pozemky. V súčasnosti však podaným návrhom navrhovateľ žiadal určiť kúpnu zmluvu za neplatnú, a v prípade, že by súd jeho návrhu vyhovel v zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, ak by súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, t.j. vlastníctvo navrhovateľa ku všetkým štyrom parcelám 6308/16-19, čím by naopak on neoprávnene získal do vlastníctva ďalšie tri pozemky, za ktoré nikdy nezaplatil kúpnu cenu, a o ktorých vyhlásil, že nie je ich vlastníkom. Účastníci zmluvy, ako aj ostatní užívatelia týchto pozemkov, však vedeli, že formálne boli na navrhovateľa zapísané štyri pozemky, pričom bol vlastníkom len jedného, za ktorý mu bola vyplatená kúpna cena, ako aj ostatným užívateľom týchto pozemkov, teda súd mal jednoznačne preukázané z vykonaného dokazovania, že vôľou navrhovateľa
bolo kúpnou zmluvou previesť štyri pozemky na odporcu v 2. rade za kúpnu cenu štyroch pozemkov, pričom navrhovateľovi bola vyplatená kúpna cena za pozemok /17 vo výške 2.463,-- €, matke I. S. P. bola vyplatená kúpna cena za pozemok /16, a N. Q. kúpna cena za pozemky /18, /19.
Súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu ČR spisová značka 30Cdo/1251/2002, v zmysle ktorého o ospravedlniteľný omyl nejde, pokiaľ mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, ak mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť. Z uvedeného teda vyplýva, že súdna prax vychádza z toho, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre rozhodujúci omyl, avšak predpokladá, že táto osoba predtým využila možnosť overiť si sama skutočnosti rozhodné pre určenie právneho úkonu, resp. že využije možnosť sa omylu tohto druhu vyhnúť, teda ak takáto osoba nemohla sa pri vyvinutí obvyklej pozornosti, starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať, poznať skutočný stav, t.j. šlo by o tzv. ospravedlniteľný omyl. Z uvedeného teda vyplýva, že odporkyňa v 1. rade sa mala jednoznačne pred podpisom plnomocenstva oboznámiť s obsahom tohto plnomocenstva, nič jej nebránilo v tom, aby si ho prečítala, pričom neobstoja jej tvrdenia, že tomu nerozumela. Pokiaľ tomu nerozumela, nemala to podpisovať, a mala sa obrátiť na nejakého právnika, a taktiež pokiaľ ide o podpis kúpnej zmluvy, táto jej bola prečítaná, bola oboznámená s jej obsahom, takže sa nemôže vyhovárať na nejaký omyl, a pokiaľ tejto zmluve nerozumela, nemala ju podpísať, a mala sa obrátiť na ďalšieho právnika, ktorý jej ju vysvetlí. Nemôže sa teda vyhovárať, ako v záverečnej reči uviedla, že všetko na súde bolo klamstvo, ona uvedené doklady nečítala, keď predtým ona sama nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodné pre vykonanie právneho úkonu, resp. využiť túto možnosť omylu z tohto druhu sa vyhnúť. Nič jej v tom nebránilo. Je len nelogické tvrdenie navrhovateľa, že jediná odporkyňa v 1. rade, ktorá sa o neho neustále stará, nevedela o uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve, avšak mala vedomosť, že navrhovateľ a odporca 2/ jednali o prevode, pričom ďalšie dve jeho dcéry, O. S., O. W. J. o uzatvorení tejto zmluvy vedeli, a napriek tomu dal odporkyni 1/, ktorá nemala vedomosť o zmluve o budúcej zmluve, splnomocnenie na majetkové vysporiadanie práve nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom tejto zmluvy. Taktiež navrhovateľ celý čas tvrdil, že obsah ako splnomocnenia, tak aj kúpnej zmluvy, pripravil odporca 2/, pričom v konaní bolo preukázané, že vyhotovenie samotnej kúpnej zmluvy si objednal navrhovateľ u JUDr. H., ktorá to potvrdila, a jej obsah nepripravil odporca 2/, tak ako aj splnomocnenie, ktoré bolo vyhotovené len z toho dôvodu, že navrhovateľ začal krvácať, a bol hospitalizovaný.
Pokiaľ navrhovateľ z opatrnosti namietal aj rozpor v týchto právnych úkonoch s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, keďže sa odporca k týmto pozemkom dostal neslušným a nepoctivým konaním, ktoré je v rozpore s prevažujúcou morálkou spoločnosti, súd poukazuje na vyššieuvedené skutočnosti, na to, že naopak samotný navrhovateľ konal špekulatívne, ktorý pokiaľ by bola kúpna zmluva vyhlásená za neplatnú, v zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona by bol on zapísaný ako vlastník štyroch pozemkov, pričom, ako sám uviedol, je vlastníkom len jedného, a nakoľko mu zapísali aj ďalšie štyri, ktoré mu potom „zobrali“, tak nech mu ich aj zaplatia. Ak by aj súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ bol uvedený odporcom v 2. rade do omylu, v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR publikovaného v Právních rozhledech 2000 č. 12, skutočnosť, že účastník zmluvy uviedol iného účastníka do omylu, nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, nakoľko nemal preukázanú neexistenciu vážnosť vôle na prevod pozemkov ako navrhovateľa, tak aj odporkyne v 1. rade. Nemal preukázaný omyl vyvolaný odporcom v 2. rade, a taktiež nemal preukázaný rozpor s dobrými mravmi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.