Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/122/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej: O. R. G., nar. XX.XX.XXXX, zast. matkou R. V., obe trvale bytom N., M. XX/X, prechodne bytom G. X/XX, J., F. rI., proti povinnému: F. G., bytom A., O. X/X, zast. JUDr. Jánom Lackom, advokátom Kanianka, Bojnická cesta 28/5, o vymoženie výživného, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. -73 zo dňa 08. októbra 2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na zastavenie exekúcie na návrh povinného v zmysle ust. § 80 Exekučného poriadku musia byť splnené podmienky, medzi ktoré patrí aj to, že existuje predpoklad, že povinný bude ďalej bežné výživné plniť dobrovoľne a pravidelne. Pri posudzovaní splnenia tohto predpokladu súd berie do úvahy celkové správanie povinného, jeho snahu o splatenie dlhu, súčinnosť poskytovanú v exekučnom konaní a v neposlednom rade aj plnenie jeho ďalších platobných povinností. V predmetnej veci sa exekúcia vedie už len pre bežné výživné. Z fotokópií dokladov o vykonaných úhradách predložených povinným bolo preukázané, že výživné povinný platil, ale nie pravidelne každý mesiac a nie v rovnakých sumách tak, ako ho k úhradám výživného zaväzovalo rozhodnutie súdu. Plnenie výživného je jedna z podstatných rodičovských povinností uvedených v § 28 zákona o rodine. Rodič plnením si vyživovacej povinnosti zabezpečuje výživu dieťaťa a malo by byť v jeho záujme, aby si svoju povinnosť plnil dobrovoľne a pravidelne. Rovnako má súd z úradnej činnosti preukázané, že sa voči povinnému na okresnom súde vedie ďalšie exekučné konanie pod sp.zn. XXEr/XXXX/XXXX, v ktorom sa vymáha výživné na dcéru U. C., kde bola exekúcia čiastočne zastavená, čo tiež preukazuje skutočnosť, že si povinný neplní aj iné platobné povinnosti. Súd dodal, že exekučné konanie proti povinnému začalo dôvodne, nakoľko sa povinný dostal so svojou pohľadávkou do omeškania, oprávnená podala prostredníctvom zákonnej zástupkyne návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia sa naďalej vedie na podklade exekučného titulu, ktorého právoplatnosť a vykonateľnosť nebola spochybnená. Pokiaľ oprávnený už nebude trvať na pokračovaní v exekúcii, môže podať návrh na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, pričom súd je povinný dispozičné právo oprávnenej rešpektovať.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie povinný. Uviedol, že výživné platil včas. Na preukázanie svojich tvrdení doložil Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú so zamestnávateľom: H. G. X. - P.-O. zo dňa 24.10.2013, na základe ktorej udelil súhlas na pravidelné mesačné zrážanie sumy 100 € zo svojej mzdy. Ďalej uviedol, že na základe zistení súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka má výživné predplatené, ktorú skutočnosť povinný doloží do spisu. Navrhol, aby súd návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel.

K odvolaniu povinného sa písomne vyjadrila súdna exekútorka, v ktorom poukázala na povinným nezaplatené sumy, a to na bežnom výživnom celkovo vo výške 1.188,48 €, na odmene súdneho exekútora 823,48 €. Pokiaľ ide o povinným uvádzanú sumu o zaplatení výživného za mesiac august a september vo výške 200 € dňa 02.10.2012, v spise sa nenachádza originál dokladu o jeho úhrade. Zároveň poukázala na nedoplatok na výživnom na dcéru, na ktorú sa tiež vedie exekučné konanie.

Oprávnená sa k odvolaniu povinného písomne vyjadrila. K predmetnej veci uviedla, že pokiaľ povinný poukazuje na výšku výživného, ktorá jej bola poukázaná od zamestnávateľa povinného, táto nie je podložená relevantným dokladom o úhrade, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je dokladom o prevzatí peňažných prostriedkov oprávnenou. K návrhu povinného na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletú R., ktorým žiadal o jej zverenie do výchovy povinného uviedla, že konanie v predmetnej veci bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu povinného. Ďalej uviedla, že povinný si vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne, preto trvá na pokračovaní v exekučnom konaní.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa ako vecne správne.

V zmysle ust. veta prvá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a je možné predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že odvolaniu povinného nie je možné vyhovieť. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa a z daného titulu si osvojuje dôvody rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle

V ust. § 80 Exekučného poriadku je upravený jediný prípad, kedy zákon umožňuje povinnému dosiahnuť zastavenie exekúcie bez toho, aby vymáhané právo bolo uspokojené a bez toho, aby tu bola prekážka materiálneho alebo formálneho charakteru, brániaca ďalšiemu výkonu vykonávaného rozhodnutia. Na rozdiel od ust. § 57 Exekučného poriadku je rozhodnutie v zmysle ust. § 80 Exekučného poriadku vecou voľnej úvahy súdu.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie bežného výživného - na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 22. apríla 2010 a rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 09. decembra 2011, právoplatný a vykonateľný dňa 11.01.2012. Poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie č. 5307 071342? bolo súdnej exekútorke Bc. Viere Hurtišovej, zast. Mgr. Bernardom Janíkom udelené Okresným súdom Prievidza dňa 25.06.2010. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.12.2010 a dňa 27.09.2013 povinný navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu, že exekúcia sa vedie už len na bežné výživné, ktoré pravidelne platí. Uviedol, že dňa 10.8.2010 uzatvoril so svojím zamestnávateľom dohodu o zrážkach zo mzdy a od septembra 2010 mu zamestnávateľ - H. G. - X. - P., u ktorého pracoval do 03.06.2011, zrážal sumu 200 eur na bežné výživné na maloletú R.. Od 04.06.2011 do 10.07.2011 bol vedený

v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi a poberal dávky v nezamestnanosti, z ktorých uhrádzal výživné na dcéru R.. Od 11.07.2011 do 07.11.2011 bol zamestnaný v spoločnosti W. s.r.o. ako stavebný robotník. Následne bol opäť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, a to v období od 08.11.2011 do 31.12.2012. Od 01.01.2013 doposiaľ je v pracovnom pomere u pôvodného zamestnávateľa - H. G. - X. - P.. O uvedených tvrdeniach predložil súdu listinné dôkazy. Povinný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.09.2013 prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 09.12.2011 súd s účinnosťou od 01.12.2011 zmenil vyživovaciu povinnosť na sumu 100 eur. Uviedol, že za obdobie od septembra 2010 až doposiaľ si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Zároveň priložil aj fotokópie dokladov o vykonaných úhradách výživného, a to výplatné pásky za mesiace august 2010 vo výške 200 eur, september 2010 vo výške 200 eur, október 2010 vo výške 200 eur, november 2010 vo výške 50 eur, poštové poukážky zo dňa 07.08.2010 vo výške 200 eur, zo dňa 07.08.2010 vo výške 200 eur, zo dňa 07.08.2010 vo výške 100 eur, zo dňa 08.10.2010 vo výške 300 eur, zo dňa 22.10.2010 vo výške 150 eur, potvrdenie o vklade na bankový účet (spoločný) vo výške 100 eur; výplatné pásky za mesiace január 2011 vo výške 200 eur, február 2011 vo výške 200 eur, marec 2011 vo výške 200 eur, apríl 2011 vo výške 200 eur, máj 2011 vo výške 200 eur a poštovú poukážku zo dňa 12.10.2011 vo výške 225 eur; poštové poukážky zo dňa 14.01.2012 vo výške 50 eur, zo dňa 20.01.2012 vo výške 125 eur, zo dňa 18.07.2012 vo výške 125 eur, zo dňa 18.08.2012 vo výške 125 eur, zo dňa 29.09.2012 vo výške 125 eur, zo dňa 01.12.2012 vo výške 250 eur, zo dňa 22.12.2012 vo výške 125 eur a poštové poukážky zo dňa 23.01.2013 vo výške 125 eur, zo dňa 18.02.2013 vo výške 125 eur, zo dňa 20.03.2013 vo výške 125 eur, zo dňa 14.05.2013 vo výške 125 eur, zo dňa 04.06.2013 vo výške 125 eur, zo dňa 02.10.2013 vo výške 30 eur a zo dňa 07.10.2013 vo výške 170 eur. Ďalej uviedol, že v zmysle exekučného príkazu zo dňa 26.10.2010 mu súdna exekútorka vykonáva zrážky predbežných trov exekúcie vo výške 40 eur mesačne. V súčasnosti maloletá dcéra býva u neho a na tunajší súd podal návrh na zverenie maloletej R. do jeho osobnej starostlivosti. Oprávnená vo vyjadrení k návrhu uviedla, že nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že eviduje nedoplatok na výživnom vo výške 200 € za mesiace august 2013 a september 2013. Uviedla, že trvá na vedení exekúcie, nakoľko povinný v priebehu roka platil výživné nepravidelne, s odstupom času aj niekoľko mesiacov (striedavo každý druhý mesiac).

Dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 80 Exekučného poriadku je predpoklad, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. V tejto súvislosti súd vezme do úvahy, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu výživného, či nebol dokonca stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa , či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako ho charakterizuje zamestnávateľ, ako si plní aj iné platobné povinnosti (napr. ďalšiu vyživovaciu povinnosť) a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného, resp. jeho zákonného zástupcu.

Z obsahu spisu, vyjadrení účastníkov konania, ako aj samotného návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má krajský súd za preukázané, že exekúcia sa v danej veci vedie pre bežné výživné. Zastavenie exekúcie pre bežné výživné v zmysle cit. zák. ust. je výnimočné a súd môže k nemu prikročiť len v prípade, keď všetky okolnosti najmä z predchádzajúceho obdobia, ktoré súvisia s platením výživného, odôvodňujú záver o tom, že povinný bude vždy rešpektovať rozhodnutia súdov o výživnom a svoju vyživovaciu povinnosť bude plniť riadne a včas. Krajský súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že existujú pochybnosti, že povinný bude uhrádzať výživné aj po zastavení exekúcie, nakoľko bolo preukázané, že povinný výživné platil, ale nie pravidelne každý mesiac a nie v rovnakých sumách tak, ako ho k úhradám výživného zaväzovalo rozhodnutie súdu. Preto v záujme zabezpečenia plnenia vyživovacej povinnosti v rozsahu stanovenom súdom ponecháva v účinnosti exekúciu pre vymáhanie bežného výživného.

Krajský súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa , potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.