Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Csp-46-2022.pdf
PDF · 122.26 KB
Case nature
Area
Subarea
63Csp/46/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpenej advokátom: JUDr. Oskar Chnápko so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: S. P., narodený XX. X. XXXX, prechodne pobytom E. XXXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 306,31 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 282,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške: 5 % ročne zo sumy 128,76 eura od 30. 11. 2019 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 47,72 eura od 1. 1. 2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 37,85 eura od 1. 2. 2020 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 28,97 eura od 1. 4. 2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 84,40 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica žalobou, doručenou dňa 13. 5. 2022, domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 306,31 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 128,76 eura od 30. 11. 2019 do zaplatenia, zo sumy 52,71 eura od 1. 1. 2020 do zaplatenia, zo sumy 56,75 eura od 1. 2. 2020 do zaplatenia, zo sumy 28,97 eura od 1. 4. 2020 do zaplatenia a priznania náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že 15. 11. 2021 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469 na žalobkyňu. Medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným bola uzavretá zmluva v znení jej dodatku (v prípade ak bol uzavretý), na základe ktorých právny predchodca žalobkyne žalovanému aktivoval program služieb a žalovaný sa zaviazal k pravidelnému splácaniu ceny služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, Všeobecnými podmienkami, platným Cenníkom a dodatkami. Právny predchodca žalobkyne na základe uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: faktúra zo dňa 15. 11. 2019 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 128,76 eura s lehotou splatnosti 29. 11. 2019, faktúra zo dňa 15. 12. 2019 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 52,71 eura s lehotou splatnosti 31. 12. 2019, faktúra zo dňa 15. 1. 2020 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 56,75 eura s lehotou splatnosti 31. 1. 2020, faktúra zo dňa 15. 3. 2020 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 28,97 eura s lehotou splatnosti 31. 3. 2020. Žalobkyni vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú
žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil, a preto si ju uplatňuje touto žalobou. Vzhľadom na to, že žalovaný je s úhradou predmetných faktúr v omeškaní, žalobkyňa si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavených faktúr. Žalobkyňa si okrem ceny za poskytnuté telekomunikačné služby uplatnila aj dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 39,12 eura, vypočítanú nasledovne: zmluvná pokuta ZP = základ (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP).
3. Na preukázanie svojho nároku žalobkyňa označila a predložila listinné dôkazy, a to podacie hárky, splatné faktúry, odstúpenie od zmluvy z 2. 11. 2020, upomienku z 13. 12. 2019, oznámenie o postúpení pohľadávky zo 17. 1. 2022, výzvu na zaplatenie - predžalobná výzva zo 4. 3. 2022, súhlas na inkaso v SEPA, zmluvu k súhlasu na inkaso v SEPA, súhlas so spracúvaním údajov účastníka na marketingové účely, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb z 11. 6. 2019 a výhody a podmienky skupiny Magenta 1.
4. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz sp. zn. 31Up/783/2022, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť, následne žalobkyňa podala návrh na pokračovanie v konaní, a preto sa platobný rozkaz podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní zrušil a vec bola postúpená dňa 12. 7. 2022 tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“).
5. Uznesením, č. k. 63Csp/46/2022-47 z 22. 7. 2022, súd vyzval žalovaného podľa § 167 ods. 2 CSP, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.
6. Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému, ktorá je fyzickou osobou, žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie sa na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP a nepodarilo sa zistiť skutočný pobyt žalovaného, preto 6. 10. 2022 súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke, pričom žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel (§ 116 ods. 2 CSP). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní ostal nečinný.
7. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
8. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
9. V danej veci bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 306,31 eura s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 20. 2. 2023. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 7. 2. 2023. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
10. Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov založených do spisu žalobkyňou (odsek 3. odôvodnenia tohto rozsudku), ako aj na základe ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Právny predchodca žalobkyne Slovak Telekom, a. s., IČO: 35 763 469, t. č. Bajkalská 28, Bratislava, uzatvoril 11. 6. 2019 so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok uvedenej obchodnej spoločnosti aktivovať a poskytovať program služieb žalovanému (ďalej tiež „účastník“) k SIM karte Mobilný Hlas tel. č. XXXXXXXXXX v rámci akcie: ÁNO akciová ponuka, služba: mobilný hlas DOBA VIAZANOSTI 24 mesiacov, program služieb: ÁNO L. Súčasne bola v Tabuľke č. 1 dohodnutá zmluvná pokuta 120,- eur ako základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať.
12. V zmysle bodu 5 zmluvy označenom ako ZÁVÄZOK VIAZANOSTI, sa žalovaný zaviazal po dobu 24 mesiacov (dobu viazanosti) od uzavretia zmluvy vo vzťahu k špecifikovanej SIM karte využívať podľa zmluvy služby podniku, teda nevykonať žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu využívania služby podniku podľa zmluvy, včas a riadne uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti bolo: a/ ukončenie využívania služieb podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku ukončenia zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, b/ ukončenie využívanie služieb podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku prenosu telefónneho čísla uvedeného v tejto zmluve k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií pred uplynutím doby viazanosti, c/ nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom počas doby viazanosti do 45 dní po splatnosti, v dôsledku ktorého dôjde k prerušeniu poskytovania služieb podľa Všeobecných podmienok. Ohľadne ZMLUVNEJ POKUTY sa podnik a žalovaný v bode 6 zmluvy dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta, okrem sankčnej a prevenčnej funkcie, predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku porušením záväzku viazanosti účastníkom. Paušalizovaná náhrada škody podľa predchádzajúcej vety pozostáva z celkovej sumy zľavy (i) zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových služieb) a/alebo (ii) z neakciovej ceny KZ poskytnutej účastníkovi na základe tejto zmluvy, ako benefitu za prevzatie záväzku viazanosti. Celková suma zľavy, poskytnutej účastníkovi za prevzatie záväzku viazanosti na základe tejto zmluvy, je uvedená v tabuľke č. 1. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná ku dňu porušenia záväzku viazanosti podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti podľa tejto zmluvy: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = (Základ zmluvnej pokuty/ celkový počet dní doby viazanosti) x počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti. Zmluvná pokuta bola splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná a jej uhradením zaniká dojednaný záväzok viazanosti.
13. Právny predchodca žalobkyne vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX cenu telekomunikačných služieb pre tel. č. XXXXXXXXXX spotrebu vo výške 52,71 eura vrátane nákladov vymáhania - upomienka (4,99 eura) s dátumom splatnosti 31. 12. 2019; faktúrou č. XXXXXXXXXX cenu telekomunikačných služieb pre tel. č. XXXXXXXXXX vo výške 56,75 eura vrátane nákladov skorého vymáhania (18,90 eura) s dátumom splatnosti 31. 1. 2020, faktúrou č. XXXXXXXXXX cenu telekomunikačných služieb pre tel. č. XXXXXXXXXX vo výške 28,97 eura s dátumom splatnosti 31. 3. 2020, faktúrou č. XXXXXXXXXX cenu telekomunikačných služieb pre tel. č. XXXXXXXXXX vo výške 128,76 eura s dátumom splatnosti 29. 11. 2019. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb v sume 39,12 eura s dátumom splatnosti 30. 10. 2020.
14. Právny predchodca žalobkyne upomienkou z 13. 12. 2019 vyzval žalovaného na úhradu sumy 128,76 eura v dodatočnej lehote do 22. 12. 2019 pod sankciou práva dočasného obmedzenia alebo prerušenia poskytovania verejných služieb. Zároveň žalovaného informoval, že v nasledujúcej faktúre mu bude vyfakturovaná položka náklady vymáhania -upomienka vo výške 4,99 eura.
15. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 2. 11. 2020 právny predchodca žalobkyne oznámil žalovanému, že odstupuje od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 12. 11. 2020 v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 11 písm. b) a § 44 ods. 15 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti.
16. Listom zo 17. 1. 2022 právny predchodca žalobkyne oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky voči žalovanému vyúčtovanú vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX Q. XXXXXXXXXX vo výške 306,31 eura s príslušenstvom, vedené pod ref. č. XXXXXXXXXX Zmluvou o postúpení pohľadávok z 12. 11. 2021 na žalobkyňu BENCONT COLLECTION, a. s. a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy na účet nového veriteľa.
17. Predžalobnou výzvou zo 4. 3. 2022 žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu aktuálneho zostatku dlhu spolu s príslušenstvom v celkovej výške 334,82 eura v dodatočnej lehote 5 dní od doručenia výzvy.
18. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
19. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 381/2011 Z. z., účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
20. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
21. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
22. Podľa § 44 ods. 11 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
23. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
24. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
25. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
26. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
27. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
31. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
32. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
33. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
34. Podľa § 517 ods. 1, vetá prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.
38. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v spore mal súd za preukázanú z oznámenia spoločnosti Slovak Telekom, a. s. o postúpení pohľadávky zo 17. 1. 2022 adresovaného žalovanému, z ktorého vyplynulo, že žalovaná pohľadávka s príslušenstvom bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom 12. 11. 2021 postúpená na žalobkyňu. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pre postúpenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom bez súhlasu žalovaného boli splnené aj podmienky stanovené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.
39. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobkyne Slovak Telekom, a. s. a žalovaný uzatvorili 11. 6. 2019 zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona o elektronických komunikáciách, ktorú súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, a to vzhľadom na postavenie právneho predchodcu žalobkyne, do predmetu podnikateľskej činnosti ktorého patrí uzatváranie zmlúv o poskytovaní verejných služieb prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí, a žalovaného, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená ako spotrebiteľská zmluva. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má povahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis), preto súd uvedený zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil podľa cit. zákonov. V konaní bolo nesporné, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytoval právny predchodca žalobkyne žalovanému služby mobilnej siete, za ktoré však žalovaný riadne a včas nezaplatil sumy vyúčtované jednotlivými faktúrami.
40. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaný porušil svoju povinnosť riadne a včas uhradiť právnemu predchodcovi žalobkyne cenu poskytnutých služieb, keď neuhradil v lehote splatnosti cenu poskytnutých elektronických komunikačných služieb vyúčtovaných nasledovne: faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 31. 12. 2019 sumu 52,71 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 31. 1. 2020 sumu 56,75 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 31. 3. 2020 sumu 28,97 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 29. 11. 2019 sumu 128,76 eura. Z obsahu jednotlivých faktúr pre telefónne číslo žalovaného súd zistil, že faktúrou č. XXXXXXXXXX bol žalovanému okrem ceny poskytnutých telekomunikačných služieb vyúčtovaný aj poplatok za náklady skorého vymáhania v sume 18,90 eura a faktúrou č. XXXXXXXXXX aj poplatok za náklady vymáhania - upomienku v sume 4,99 eura bez DPH. Súd však za dôvodný považoval len nárok žalobkyne na zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb, t. j. vo výške 243,30 eura poskytnutých jej právnym predchodcom žalovanému, ktorý toto skutkové zistenie nerozporoval a v konaní netvrdil a nepreukázal, že by predmetnú pohľadávku v uvedenej výške ku dňu rozhodovania súdu zaplatil alebo pohľadávka zanikla inak, v dôsledku čoho súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 243,30 eura predstavujúcej neuhradenú istinu za poskytnuté služby.
41. Z uplatnenej istiny vo výške 306,31 eura nepriznal súd žalobkyni sumu v celkovej výške 23,89 eura. Nepriznanú časť uplatneného nároku vyfakturoval právny predchodca žalobkyne vo faktúre č. XXXXXXXXXX ako náklady skorého vymáhania vo výške 18,90 eura a vo faktúre č. XXXXXXXXXX ako náklady vymáhania - upomienka vo výške 4,99 eura.
42. Vo vzťahu k vyššie uvedenému má súd za to, že žalobkyňa nepreukázala individuálnu dohodu so žalovaným o poplatkoch za vydanie upomienky vyfakturovanej vo vyššie špecifikovanej faktúre. Súd má preto za to, že poplatky za upomienky oneskorených platieb spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedeným poplatkom nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie dodávateľa, žalobkyňa zároveň žiadnym spôsobom nepreukázala, že jej právny predchodca hradil týmito poplatkami iba skutočné náklady, ktoré právnemu predchodcovi žalobkyne vznikli.
43. V súvislosti s uvedenou argumentáciou, poukazuje súd na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/123/2016 z 26. 6. 2017: „Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd uvádza, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli.“
44. Pokiaľ ide o sumu 18,90 eura pozostávajúcu z nákladov vymáhania, vynaloženie týchto nákladov nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Zároveň nie je zrejmé, z čoho by uvedené náklady mali pozostávať, nie je zrejmé, v čom toto vymáhanie spočívalo, kto ho vykonal, na akom základe, akú sumu za to veriteľ zaplatil a na základe čoho. Tak ako sa uvádza aj v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/115/2019 z 10. 3. 2020, podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, má veriteľ právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, musí však ísť o skutočné náklady na konkrétne úkony, ktorých cieľom je vymoženie pohľadávky, ktorých existencia a vynaloženie musia byť v konaní tvrdené a preukázané. Pokiaľ by týmto spôsobom veriteľ uplatňoval voči dlžníkovi paušálne sumy určené samotným veriteľom v jeho interných dokumentoch (sadzobníku poplatkov a pod.), potom treba poukázať na to, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Takou podmienkou je napríklad ustanovenie, podľa ktorého má spotrebiteľ platiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s omeškaním (§ 53
ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). V danej veci nemožno zo žiadneho ustanovenia zmluvy zistiť žiadne kritériá, podľa ktorých by sa suma paušálnych nákladov na vymáhanie pohľadávky mala určiť. Pokiaľ ide o určenie výšky uvedeného poplatku, označeného ako náklady vymáhania, nie je zrejmé, ako bol daný poplatok určený a z čoho pozostáva. Súd má za to, že veriteľom určená výška nákladov vymáhania (18,90 eura a tiež 4,99 eura má jednoznačne sankčný charakter, nakoľko uvedené sumy presahujú inak nejasné náklady, ktoré veriteľ „na vymáhanie pohľadávky“ má. Svojou podstatou preto uvedené poplatky predstavujú skôr zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 OZ za omeškanie dlžníka, ktorej výška však zo zmluvy nevyplýva, nie je súčasťou zmluvy, nebola teda dohodnutá písomnou formou, ako to predpokladá § 544 ods. 2 v spojení s § 40 OZ. Z uvedených dôvodov bola žaloba v časti požadovaných nákladov vymáhania zamietnutá.
45. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nezaplatil ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po splatnosti, preto právnemu predchodcovi žalobkyne vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy, v dôsledku čoho žalovaný porušil záväzok viazanosti. Porušením záväzku viazanosti tak vzniklo právnemu predchodcovi žalobkyne aj právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaným si zmluvné strany dohodli písomnú zmluvnú pokutu vo výške 120,- eur podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobkyne poskytol žalovanému podmienečne poskytnutú zľavu v prípade, ak žalovaný neporuší zmluvné povinnosti. V prípade, ak žalovaný poruší svoje zmluvné povinnosti, poruší záväzok viazanosti, má právny predchodca žalobkyne, právo uplatniť si od žalovaného zmluvnú pokutu. Súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta je dojednaná písomne, je určitá, nie je dojednaná neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia zmluvy a v žalobkyňou uplatnenej výške zároveň zohľadňuje dĺžku trvania zmluvného vzťahu. Keďže žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že by uhradil čo i len časť žalovanej sumy, súd žalobe v časti zmluvnej pokuty vyhovel a žalovaného zaviazal tiež na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 39,12 eura.
46. Nakoľko sa žalovaný so splnením svojich záväzkov dostal do omeškania, keď neuhradil ceny za poskytnuté služby v lehote ich splatnosti, vznikla mu tak povinnosť okrem dlžných súm zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po lehote splatnosti jednotlivých faktúr, a tak je povinný okrem istín zaplatiť aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, avšak len z tej výšky fakturovaných súm, ktoré súd žalobkyni priznal. Lehotu na plnenie žalovanému určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia istiny vo výške 306,31 eura (267,19 eura + 39,12 eura), súd jej priznal sumu istiny 282,42 eura. Žalobkyňa mala úspech v konaní vo výške 92,20 % a žalovaný vo výške 7,80 %. Pomer úspechu v konaní súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšej strany, ktorou bola v tomto prípade žalobkyňa, odpočítal úspech menej úspešnej strany, ktorou bol žalovaný a zistil, že čistý úspech žalobkyne predstavuje 84,40 %, v rozsahu ktorom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti III. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.