Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/80/2013

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N.-E. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky v Rakúsku, O.. XX, XXXX U. M. X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matky D. U., nar. XX. X. XXXX, bytom J. Z.H., O.. XX, XXXX U. M. X. a otca Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom v P., C. H.?. D. X E. - X. XXX XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a o neúplnom návrhu otca na úpravu styku, takto

rozhodol:

Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc na konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa.

Konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa sa z a s t a v u j e.

Konanie o neúplnom návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom sa z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa podala na Okresný súd Ružomberok dňa 10. 10. 2013, ktorý postúpil vec tunajšiemu súdu z dôvodu miestnej príslušnosti (ako poslednému súdu, ktorý rozhodoval vo veci úpravy rodičovských práv k maloletému dieťaťu), návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa na sumu 180 eur mesačne. Návrh odôvodnila zmenou pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, keďže maloletý navštevuje v cudzine špeciálnu školu. Matka sa z Nemecka presťahovala do Rakúska, kde žije s maloletým dieťaťom, ako aj s maloletým I. N. a maloletou dcérou. V Rakúsku majú prenajaté bývanie. Žije v spoločnej domácnosti so snúbencom, ktorého príjem dosahuje výšku 1.300 eur netto. Matka pracuje na polovičný úväzok, jej príjem nepresahuje 386 eur mesačne. Nájomné činí 1.000 eur mesačne. Maloletý má výdavky na cestovné autobusom 20 eur mesačne, platbu za družinu 39 eur mesačne, náklady na úhradu terapie, keďže má zdravotné problémy, s čím sú spojené aj cestovné výdavky. Keď bývali v Nemecku, otec nejavil záujem o syna.

Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení doručenému súdu 23. 12. 2013 uviedol, že s navrhovateľkou a spoločnými maloletými deťmi žili ako rodina v Nemecku. Deti navštevovali školu v Nemecku a fungovali ako rodina. Matka dieťaťa si však našla novú známosť ako aj nový byt. Po odsťahovaní sa k priateľovi začala požadovať výživné na I. N. Y., o ktorom spísali dohodu o výške výživného 200 eur. Matka sa s deťmi odišla do Rakúska, z dôvodu, že jej priateľ si tam našiel prácu. Výdavky na bývanie sa jej zvýšili práve v dôsledku uvedeného presťahovania. Otec sa neustále snaží o stretnutie s deťmi, bezvýsledne. Na poslednej návšteve bol v júli 2013. Matka v domácnosti nemala navarené, v skrine na potraviny neboli zásoby. Vzhľadom na súčasný príjem, otec nesúhlasil so zvýšením výživného vzhľadom na skutočnosť, že matka bráni otcovi v styku s deťmi, požiadal o pomoc Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu

detí a mládeže. Uvedenú organizáciu požiadal o pomoc z dôvodu obavy o zdravý vývoj maloletých detí, vzhľadom na spôsob života matky. Otec uviedol, že súd požiada o rozhodnutie o úprave styku s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky.

Pred začatím súdneho pojednávania dňa 17. 6. 2014 otec dieťaťa namietol právomoc súdov Slovenskej republiky, vzhľadom na obvyklý pobyt dieťaťa, ktoré žije a býva v Rakúsku spolu s matkou a ďalším súrodencom. Štátom obvyklého pobytu otca dieťaťa je Nemecko. Súčasne poukázal na finančné a časové straty spojené s konaním pred súdmi SR. Vyvinul iniciatívu za účelom riešenia styku s deťmi v Rakúsku prostredníctvom sociálnej pracovníčky. Matka už začala konanie v Rakúsku.

Matka dieťaťa sa na súdne pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa súhlasil so vznesenou námietkou otca vo vzťahu k právomoci súdov SR. Je v záujme dieťaťa, aby matka podala návrh na zvýšenie výživného na príslušný súd v Rakúsku.

Podľa článku 10 Nariadenia Rady (S) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti:

Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa článku 3 Nariadenia Rady (S) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti:

Členským štátom je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:

a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu alebo

b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného alebo

c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak sa vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov alebo

d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Podľa článku 5 Nariadenia Rady (S) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti:

Okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.

Podľa :

Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhlásil, že nemá právomoc na konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného, keďže nebolo naplnené žiadne kritérium pre založenie právomoci vo veci vyživovacej povinnosti súdov Slovenskej republiky. Podľa všeobecných ustanovení je právomoc súdu členského štátu daná podľa miesta obvyklého pobytu odporcu alebo miesta obvyklého pobytu oprávneného. Miestom obvyklého pobytu odporcu je v danom prípade Nemecká spolková republika a miestom obvyklého pobytu oprávneného maloletého dieťaťa je Rakúsko. Maloleté dieťa žije dlhodobo s matkou v cudzine, kde navštevuje školské zariadenie. Neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu maloletého dieťaťa so Slovenskou republikou, na základe ktorých by bolo možné prijať záver, že v čase začatia konania malo maloleté dieťa obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Nesporný bol aj obvyklý pobyt otca dieťaťa, mimo územia SR. Predmetom konania nie je konanie o osobnom stave a súd SR nemá právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, pričom vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti nie je spojená s iným konaním.

Podľa článku 4 bod 3 Nariadenia voľba súdu sa nevzťahuje na spor o vyživovaciu povinnosť na dieťa vo veku do 18 rokov. Zostávajúcim kritériom podľa článku 5 Nariadenia je právomoc založená na účasti odporcu, čo je podmienené tým, že sa odporca zúčastní konania a nenamietne absenciu právomoci. V danom prípade však otec dieťaťa, ako odporca, namietol absenciu právomoci súdov SR. Nebolo preto možné založiť právomoc podľa čl. 3 na účasti odporcu. Ustanovenia článku 6 a 7 sa vzťahujú len na prípady, ak nemá právomoc žiadny súd členského štátu podľa predchádzajúcich článkov 3 až 5, čo v danom prípade nie je naplnené, keďže právomoc na predmetné konanie majú súdy členských štátov (Nemeckej spolkovej republiky a Rakúska).

Súd je povinný v každom štádiu konania skúmať procesnú podmienku právomoci súdov SR. Nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný a má za následok zastavenie konania. Konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa preto muselo byť zastavené. Návrh na zvýšenie výživného je možné podať predovšetkým na súde podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného teda maloletého dieťaťa alebo súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu (otca dieťaťa).

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho poriadku súd zastavil konanie o neúplnom návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom z dôvodu spävzatia návrhu otcom dieťaťa, ktorému prislúchal tento dispozitívny úkon.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 2 písomných vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - kto ho robí, ktorému súdu je určené, v akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.